Rozsudok – Iné práva a slobody ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, January 30, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/5/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417010278

Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Mészárosová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1417010278.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a
členov senátu JUDr. Petra Štifta a JUDr. Danice Veselovskej, v trestnej veci obžalovaného O. X.
pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, o

odvolaní obžalovaného a prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava IV sp.zn. 2T/99/2017 zo dňa 29.11.2017, na verejnom zasadnutí konanom dňa 30. januára
2018 takto

r o z h o d o l :

I.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovanému

O. X., X.. XX.XX.XXXX Y. L., V. L. L. - G.,

u k l a d á

podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 1, § 38 ods. 4, 36 písm. l), § 37 písm. h),
písm. m) Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

II.

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného O. X., X.. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 2T/99/2017 zo dňa 29.11.2017 bol obžalovaný O. X.
uznaný vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b)
Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods.

1 písm. a), písm. b), písm. c), ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c)
Trestného zákona na tom skutkovom základe, žena rôznych miestach okresov Bratislava IV a Bratislava V, v období od Y. noci XXXX, teda odo dňa 14.
apríla 2017 až do dňa 29. mája 2017, po tom, čo jeho bývalá družka poškodená Z. P., bytom E. XXXX/
X, L., opustila dovtedajšiu spoločnú domácnosť a odsťahovala sa od obvineného,

- kontaktoval poškodenú proti jej vôli, a to osobnými návštevami, telefonátmi, formou SMS správ z
telefónneho čísla obvineného XXXX XXX XXX na telefónne číslo poškodenej XXXX XXX XXX, kde
obvinený počas kontaktovania vulgárne nadával poškodenej, v jednom prípade v uvedenom období
obvinený zatelefonoval poškodenej proti jej vôli 87 krát za hodinu,
- osobne minimálne päťkrát vyhľadal poškodenú v mieste jej trvalého pobytu na E. XXXX/X, L., a to v

denných aj v nočných hodinách, kedy zvonil na bytový zvonček, klopal na vchodové dvere do bytu, ak
nebola poškodená doma, tak sa u rodičov poškodenej dožadoval stretnutia a rozhovoru s poškodenou,
- v uvedenom období raz poslal na trvalú adresu poškodenej cudziu osobu zisťovať, či sa poškodená
nachádza doma,
- v máji XXXX na ulici E. C., L., zbadal poškodenú a pristúpil k nej, a hoci mu poškodená uviedla, nech
jej dá pokoj, tak obvinený vulgárne nadával poškodenej a stále ťahal poškodenú, aby s ním šla domov,

- v polovici mája 2017 vyhľadával poškodenú v herni U. M. na G. ulici v L. a zisťoval jej prítomnosť v
tejto herni,
- v herni D na ulici M.R.. V. v L. vyhľadal poškodenú a vulgárne jej nadával a ťahal ju za vlasy, aby išla
s ním von,
V dňoch XX. mája XXXX - 28. mája 2017 sledoval byt poškodenej na adrese jej trvalého bydliska na

E. XXXX/X, L., a sledoval či je poškodená doma a čo robí, o čom informoval poškodenú dňa 28. Mája
2017 pri náhodnom stretnutí v L. - G.,
- v máji 2017 v herni F. pri V. U. v L. - G. sa dvakrát zavrel na toalete s poškodenou, vytrhol jej z ruky
jej mobilný telefón a zisťoval, s kým poškodená komunikuje, a následne poškodenú opľul do tváre a
povedal poškodenej, že je k. . . a že ju zabije,

- v polovici mesiaca máj 2017 v poobedných hodinách v herni F. pri V. U. v L. - G. naháňal poškodenú
po herni a kričal po poškodenej, aby šla okamžite s ním, sotil poškodenú o stenu, držal ju za ruky a
ťahal ju von z herne,
- dňa 22. mája 2017 v L. na J. 2, L., odtlačil poškodenú z chodby bytu do zadnej izby, kde poškodenú
chytil za bicepsy rúk a zvalil ju na posteľ, potom ju zhodil na zem a udieral rukami do celého tela, čím

jej spôsobil viacero modrín a škrabancov na nohách a rukách, následne začal poškodenej zapchávať
ústa a stláčať krk a vulgárne jej nadával a povedal jej, že ju zabije, v snahe vziať poškodenej mobilný
telefón z vrecka nohavíc ju chytil za zápästie a vykrúcal jej ruku, počas čoho jej stále vulgárne nadával a
vyhrážal sa jej, že ju zabije, a po zmocnení sa jej mobilného telefónu nainštaloval do mobilného telefónu
aplikáciu „rodičovský dohľad" slúžiacu na lokalizáciu pohybu poškodenej,

- dňa 25. mája 2017 okolo 11:00 hod. v OD Z. na L. ulici v L. počas vzájomného stretnutia vulgárne
nadával poškodenej, tri krát ju opľul,

pričom uvedené konanie obvineného výrazne zhoršilo kvalitu života poškodenej za posledné za
posledné mesiace a obmedzovalo ju, a zo slovných vyhrážok a fyzických útokov pociťovala poškodená

strach a obavu pred ďalším možným agresívnym konaním a fyzickým útokom zo strany obvineného, v
dôsledku čoho oznámila celú vec na polícii.

Za to mu bol podľa § 360 ods. 2, § 36 písm. l), písm. n), § 37 písm. h), písm. m), § 41 ods. 1 Trestného
zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov, pre výkon ktorého bol podľa § 48

ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona bolo obžalovanému uložené ochranné protitoxikomanické
liečenie ústavnou formou.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote dňa 07.12.2017 prokurátor odvolanie v neprospech

obžalovaného smerujúce proti výroku o treste. Odvolanie odôvodnil podaním doručeným súdu prvého
stupňa dňa 22.12.2017, kde namieta nesprávne ustálenie poľahčujúcich okolností. Súd prvého stupňa
nedôvodne priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, čo
odôvodnil snahou obžalovaného o uzavretie dohody o vine a treste a vyhlásením o vine na hlavnom
pojednávaní. Prokurátor uvádza, že vyhlásenie o vine nie je možné mechanicky (formálne) stotožňovať

s touto poľahčujúcou okolnosťou. Medzi vyhlásením viny zo strany obžalovaného a predmetnou
poľahčujúcou okolnosťou neexistuje žiadna spojitosť. Skutočnosť, že priznanie viny zjednodušilo
súdne konanie, je pri ustaľovaní poľahčujúcich okolností bez právneho významu, pretože skrátenie
súdneho konania nemožno zamieňať s pomocou obžalovaného pri odhaľovaní vlastnej trestnej činnosti.Predmetná poľahčujúca okolnosť sa totiž viaže na hmotnoprávnu úpravu (a nie na procesnoprávnu
úpravu), teda na to, že páchateľ pomáha objasňovať znaky skutkovej podstaty trestného činu, prípadne
aj pomáha usvedčovať svojich spolupáchateľov. Objasňovanie trestnej činnosti sa teda týka trestného

činu a jeho možného páchateľa a žiadnym spôsobom sa neviaže ani nedotýka procesnej úpravy
týkajúcej sa vyhlásenia viny. Vyššie uvedená otázka bola rôznymi súdmi aplikovaná a interpretovaná
rôzne, čo viedlo aj k prijatiu stanoviska Najvyššieho súdu SR sp.zn. Tpj 55/2016 zo dňa 27.06.2017,
uverejnené v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR č. 5/2017 pod č. 44. Podľa vyššie
uvedeného stanoviska Najvyššieho súdu SR súd po podaní obžaloby rozhoduje spor medzi obžalobou

a obhajobou podľa pravidiel kontradiktórneho procesu - objasňovanie (v zmysle zistenia skutkového
stavu veci) je doménou organov činných v trestnom konaní podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku, preto
samotné priznanie obžalovaného nemôže byť poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. n) Trestného
zákona. Pri správnom a zákonu zodpovedajúcom postupe pri aplikácii poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností mal súd ustáliť iba jednu poľahčujúcu okolnosť (podľa § 36 písm. I) Trestného zákona), a
dve priťažujúce okolnosti (podľa § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona). Po zistení, že priťažujúce

okolnosti prevažujú na poľahčujúcimi okolnosťami v pomere 2 ku 1, mal súd použiť § 38 ods. 4 Trestného
zákona (zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu). Po takomto zvýšení podľa § 38 ods. 4
Trestného zákona mal súd ukladať trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby 16 mesiacov,
súd však uložil trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov, teda pod dolnú hranicu trestnej sadzby. S
poukazom na vyššie uvedené prokurátor navrhol, aby Krajský súd v Bratislave zrušil výrok o treste

napadnutého rozsudku, a aby obžalovanému uložil nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody v
sadzbe od 16 mesiacov do 3 rokov, v strede takto určenej trestnej sadzby.

Dňa 11.12.2017 podal odvolanie aj obžalovaný, to tiež proti výroku o treste napadnutého rozsudku.
Uložený trest považuje za neprimerane prísny, a to so zreteľom na to, že obžalovaný má vážne chorú

matku, ktorá je onkologickým pacientom, a toto konanie jej zdravotný stav len zhoršuje. Obžalovaný si
je vedomý, že sa dopustil trestného činu, a svoje konanie ľutuje. Počas výkonu väzby s uvedomil, že
sa k poškodenej zle choval, k čomu došlo pre jeho drogovú závislosť. Po svojom prepustení sa mieni
ihneď dobrovoľne liečiť, k čomu mu bude jeho matka nápomocná. V minulosti nebol trestaný pre takúto
trestnú činnosť a ani v budúcnosti sa obdobného konania už neodpustí. Životné priority obžalovaného

sa zmenili, a preto žiadal odvolací súd o zmiernenie trestu.

Obžalovaný odôvodnil odvolanie aj prostredníctvom obhajcu podaním doručeným súdu prvého stupňa
dňa 13.12.2017. Obhajoba uvádza, že obžalovaný považuje uložený trest za neprimerane prísny z
pohľadu okolností, za akých bol trestný čin spáchaný, osoby obžalovaného a jeho osobných pomerov.

Obžalovaný sa snažil viesť riadny život a pomáha svojej chorej matke, ktorá potrebuje 2 razy za týždeň
voziť na liečbu. Obžalovaný mal s poškodenou neštandardný vzťah, mnohopočetne a preukázateľne sa
vzájomne kontaktovali a tento vzťah odrážal spôsob ich života, ktorý začal poškodenej vadiť, až keď
si obžalovaný našiel novú známosť. Iniciovanie trestného konania bolo odplatnou poškodenej. Z týchto
dôvodov obhajoba navrhla uloženie miernejšieho trestu.

Prokurátor ani obžalovaný nevyužili svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu protistrany, ktoré im bolo v súlade
s § 314 Trestného poriadku doručené.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupca krajskej prokuratúry zotrval na dôvodoch písomne

podaného odvolania a navrhol rozhodnúť tak, ako je v ňom uvedené.

Obhajca tiež poukázal na písomné dôvody odvolania obžalovaného. Spôsob, akým súd prvého stupňa
ustálil poľahčujúce a priťažujúce okolnosti považoval obhajca za správny. Navrhol uložiť obžalovanému
miernejší trest.

Obžalovaný pred odvolacím súdom uviedol, že výkon tohto trestu bude preňho dostatočným
ponaučením. Chce začať viesť riadny život a starať sa o matku, ktorá ho potrebuje, pretože je vážne
chorá.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce

okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 písm. n) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri
objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku odvolací súd napadnutý rozsudok zruší aj ak bolo
napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.

Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 2,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci len sčasti výrok o vine, zruší súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú
vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 322 ods. 3 veta prvá Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci,
ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku
správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne uvádza, že odvolania podané obžalovaným a
prokurátorom sú prípustné, boli podané v zákonnej lehote a spĺňajú všetky zákonné náležitosti, preto
odvolací súd konštatuje absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného
poriadku. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu

konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného
poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je nedôvodné, na rozdiel od odvolania
prokurátora, s ktorého argumentáciou sa odvolací súd stotožnil.

Odvolací súd z pripojeného spisového materiálu zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava IV
podal dňa 03.10.2017 obžalobu na O. X. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods.
2 písm. b) Trestného zákona v súbehu s prečinom nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods.
1 písm. a), písm. b), písm. c), ods. 2 písm. a) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v
úvodnej časti tohto odôvodnenia.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.11.2017 obžalovaný učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1
písm. b) Trestného poriadku, že je vinný. Po kladných odpovediach na otázky uvedené v § 333 ods. 3
písm. c), d), e), f), g), h) Trestného poriadku a odporúčajúcom návrhu prokurátora súd prvého stupňa
uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného s tým, že dokazovanie

v rozsahu priznania viny nevykonal. Na základe prijatia vyhlásenia o vine súd prvého stupňa uznal
obžalovaného vinným zo spáchania žalovaných trestných činov na skutkovom základe uvedenom v
obžalobe.Výrok o vine nebol a ani v zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku nemohol byť napadnutý odvolaním,
a preto ho odvolací súd nad rámec dôvodov, pre ktoré možno podať dovolanie podľa § 371 ods. 1
Trestného poriadku v rámci obmedzeného revízneho princípu nepreskúmaval.

K výroku o treste súd prvého stupňa vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov podľa § 269
Trestného poriadku, z ktorých vyplynulo, že obžalovaný má 18 záznamov v registri trestov prevažne pre
majetkovú trestnú činnosť a trestné činy marenia výkonu úradného rozhodnutia. Naposledy bol rozsudok
Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 0T/495/2015, právoplatným dňa 09.06.2016, uznaný vinným zo

spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona,
začomuboluloženýtrestodňatiaslobodyvovýmere7mesiacovnepodmienečneatrestzákazučinnosti
viesť akékoľvek motorové vozidlá vo výmere 1 rok. Nepodmienečný trest odňatia slobody obžalovaný
vykonal dňa 24.06.2016.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa priznal obžalovanému v súlade so zákonom

poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona spočívajúcu v tom, že sa k trestnej činnosti
priznal a svoje konanie oľutoval. Hoci obžalovaný v prípravnom konaní svoju vinu popieral, úprimnosť
svojho priznania a ľútosti umocnil na hlavnom pojednávaní svojím vyhlásením o vine v zmysle § 257
ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, a preto možno akceptovať, že skutočne zmenil svoj vnútorný
postoj ku konaniu obsiahnutému v obžalobe. Otázka právnych účinkov vyhlásenia o vine vo vzťahu k

poľahčujúcim okolnostiam bola predmetom zjednocovania rozdielneho výkladu ustanovenia § 36 písm.
n) Trestného zákona Najvyšším súdom Slovenskej republiky, ktorý zaujal vo svojom stanovisku č. Tpj
55/2016 taký právny názor, že "objasňovanie (v zmysle zistenia skutkového stavu veci) je doménou
orgánov činných v trestnom konaní podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku. Preto samotné priznanie
obžalovanéhonemôžebyťpoľahčujúcouokolnosťoupodľa§36písm.n)Trestnéhozákona.Poľahčujúca

okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona predpokladá okrem priznania sa páchateľa aj úprimné
oľutovanietrestnéhočinu.Čiktakémuoľutovaniudošlo,jepotrebnéposúdiťpodľakonkrétnychokolností
prípadu, vrátane procesných prejavov páchateľa (procesne ako obžalovaného) po prijatí vyhlásenia o
uznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b), c) Trestného poriadku (najmä pri využití práva záverečnej
reči a posledného slova)." Vychádzajúc nielen z citovaného zjednocujúceho stanoviska, ale aj z

gramatického a logického výkladu ustanovenia § 36 písm. n) Trestného zákona odvolací súd konštatuje,
že pre priznanie poľahčujúcej okolnosti spočívajúcej v napomáhaní príslušným orgánom pri objasňovaní
trestnej činnosti sa vyžaduje určitá aktivita obvineného vo vzťahu k orgánom prípravného konania,
ktorého účelom je objasňovanie trestnej činnosti, spočívajúca v poskytnutí takej súčinnosti, bez ktorej
by k objasneniu určitých podstatných skutkových okolností došlo len s vynaložením nezanedbateľného

úsilia orgánov činných v trestnom konaní. V zmysle uvedeného nie je možné prijať záver, že obžalovaný
O. X. napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti, keďže až do momentu svojho vyhlásenia viny na
hlavnom pojednávaní (a aj po ňom vo svojich písomných prejavoch) svoju vinu popieral, prípadne
bagatelizoval a ospravedlňoval svoje konanie osobou poškodenej.

Ďalšie pochybenia v časti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v odvolaniach vytýkané neboli a ani
odvolací súd žiadne nezistil. Priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona súd
prvého stupňa ustálil správne, pretože obžalovaný spáchal viac trestných činov a už bol za trestný čin
odsúdený.

Súd prvého stupňa pri priznaní poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Trestného zákona postupoval
v rozpore s citovaným stanoviskom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a svoje rozhodnutie v tejto
časti odôvodnil nesprávne, čo bolo dôvodom pre zrušenie napadnutého rozsudku vo výroku o treste a
spôsobe jeho výkonu podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku. Nakoľko však konanie
vykonané súdom prvého stupňa netrpelo žiadnymi podstatnými nedostatkami, odvolací súd na základe

správne a zákonne vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa rozhodol vo veci sám rozsudkom
v súlade s § 322 ods. 3 Trestného poriadku.

Nakoľko obžalovaný spáchal prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b)
Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods.

1 písm. a), písm. b), písm. c), ods. 2 písm. a) Trestného zákona, t.j. dopustil sa viacerých trestných činov,
bolo potrebné uložiť mu podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest podľa prísnejšieho zákonného
ustanovenia zbiehajúcej sa trestnej činnosti. Týmto je ustanovenie § 360 ods. 2 Trestného zákona,
ktorého trestná sadzba je 6 mesiacov až 3 roky. U obžalovaného nastala prevaha počtu priťažujúcichokolností nad počtom poľahčujúcich okolností v pomere 2:1, a preto odvolací súd podľa § 38 ods. 4
Trestnéhozákonazvýšilspodnúhranicutrestnejsadzbyojednutretinuzrozdieluhornejadolnejhranice.
Uvedeným mechanizmom ustálil trestnú sadzbu obžalovaného na 16 mesiacov až 3 roky.

Aplikujúckritériáazásadypreukladanietrestovvyjadrenévcitovanýchustanoveniach§34ods.1,ods.4
Trestného zákona odvolací súd dospel k záveru, že na splnenie preventívneho, výchovného i morálneho
účelu trestu postačí uloženie trestu odňatia slobody na spodnej hranici upravenej trestnej sadzby. Pri
tomto závere prihliadal odvolací súd na charakter trestnej činnosti, ktorý vyplynul s problematického

vzťahu obžalovaného s poškodenou, na čom majú vždy podiel obe strany, hoci len jedna prekročila
hranicu určenú Trestným zákonom, ako aj na osobu obžalovaného, ktorý je drogovo závislý, čo malo
vplyv na narušenie jeho brzdných mechanizmov, avšak tento rizikový faktor z jeho strany je pokrytý
uloženímochrannéhoústavnéholiečeniasúdomprvéhostupňa. Trestmusíbyťindividualizovanýamusí
odrážať okolnosti na strane obžalovaného, mieru jeho zavinenia a celkové okolnosti spáchania skutku.
Pri komplexnom posúdení jednotlivých kritérií pre ukladanie trestov vymenovaných v citovanom § 34

ods. 4 Trestného zákona odvolací súd nevyhodnotil ako nevyhnutné uloženie trestu odňatia slobody v
polovici upravenej trestnej sadzby, ako sa domáhal prokurátor v odvolaní, pretože účel trestu možno
dosiahnuť v prípade obžalovaného O. X. aj trestom kratšieho trvania.

Odvolacie námietky obžalovaného odvolací súd vyhodnotil ako neopodstatnené z vyššie rozvedených

dôvodov, konkrétne preto, že napadnutým rozsudkom mu bol nezákonne uložený trest pod spodnou
hranicou trestnej sadzby určenej zákonom pri správnom priznaní poľahčujúcich okolností, a preto
nemožno uvažovať, že takýto trest bol neprimerane mierny bez ohľadu na osobné pomery, na ktoré sa
obžalovaný odvoláva. Jeho odvolanie súd ako nedôvodné podľa § 319 Trestného poriadku zamietol.

Obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním prejednávanej trestnej činnosti vo
výkone trestu odňatia slobody uloženého pre úmyselný trestný čin, preto ho odvolací súd podľa § 48
ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohtorozsudku.Výroknapadnutéhorozsudkuoochrannomopatrenínebolpredmetomrevízieodvolacím
súdom a ostáva rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.