Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, September 14, 2017

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 12C/213/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316210006
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Pintová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2017:4316210006.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v spore žalobcu: O., právne zastúpeného advokátska kancelária VRBA &

PARTNERS s.r.o., Sliezska 9, 831 03 Bratislava, IČO: 35 918 225, proti žalovanému: P. o zaplatenie
7.768,15 CZK s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Miriam Pintovou, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 7.768,15 CZK
spolu s 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 6.951,45 CZK od 02.10.2014 do zaplatenia,
18,90 % úrokom z úveru ročne zo sumy 6.951,45 CZK od 02.10.2014 do zaplatenia a to v lehote
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, ktorú náhradu trov konania
je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi vo výške, ktorá bude vyčíslená samostatným uznesením , po
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v žalobe podanej dňa 8.6.2016 žiadal, aby
súd platobným rozkazom zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 7.768,15 CZK, 8,05 % ročný úrok
z omeškania zo sumy 6.951,45 CZK od 2.10.2014 do zaplatenia, 18,90 % ročný úrok z poskytnutého
úveru zo sumy 6.951,45 CZK od 2.10.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Platobný rozkaz Okresného súdu Levice č.k. 12C/213/2016-39 zo dňa 10.6.2016 nebolo možné
žalovanému doručiť do vlastných rúk, preto súd uznesením č.k. 12C /213/2016-49 zo dňa 15.7.2016 v
zmysle § 266 ods. 3 CSP ( účinného od 1.7.2016) zrušil.
2 12C/ 213/2016

3. Podľa § 297 písm. b/ CSP Súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je
potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán

nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur.

4. Podľa § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez
nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a
na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana
požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

5. Vzhľadom k tomu, že v predmetnej veci ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia, žalovaný
uplatňovaný nárok nerozporoval a hodnota sporu neprevyšuje 1000 eur, súd rozhodol bez nariadenia
pojednávania a dňa 14.9.2017 o 8.15 hod. rozsudok verejne vyhlásil.6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, zmluvou o účte ( čl. 7), zmluvou o
kontokorentnom úvere zo dňa 3.9.2013 ( č l. 8-9), všeobecnými obchodnými podmienkami ( čl. 10-16),
oznámením Českej sporiteľne, a.s. o úverových sadzbách ( čl. 17-18), cenníkom Českej sporiteľne,

a.s. pre bankové obchody ( čl. 20-23), výpisom z osobného účtu ( čl. 24-29), výzvou k zaplateniu
pred podaním žaloby a informácia o zmene bankového spojenia pohľadávky, výpoveď zmluvy o účte
a dohôd o službách súvisiacich s účtom, odstúpenie od dohody o vydanie a používanie platobných
kariet zo dňa 3.1.2014 ( čl. 30), oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 11.11.2014 ( čl. 31), výzva
na plnenie zo dňa 5.12.2014 ( čl. 32), zmluva o postúpení pohľadávok ( čl. 34-35), príloha ( čl. 36)

a zistil tento skutkový a právny stav :

7. Právny predchodca žalobcu - Česká sporiteľňa, a.s. a žalovaný uzavreli dňa 3.9.2013 zmluvu o
účte (ďalej len“ Zmluva“), na základe ktorej bol pre žalovaného otvorený a vedený sporožírový účet
č. XXXXXXXXXX/XXXX a zároveň dňa 3.9.2013 bola medzi totožnými zmluvnými stranami uzavretá
Zmluva o kontokorentnom úvere ( ďalej len „Zmluva o úvere“) , na základe ktorej bol žalovanému

poskytnutý úver až do výšky 5000 CZK (ďalej pre úver len „ Kontokorent“). Osobný účet bol vedený a
kontokorent bol poskytnutý v českých korunách, pričom neoddeliteľnou súčasťou uvedenej Zmluvy o
úvere sú všeobecné obchodné podmienky ČS, ktoré boli žalobcom predložené spolu so žalobou.

8. V zmysle bodu 3.1 Zmluvy o úvere bola medzi veriteľom Českou sporiteľňou, a.s. a dlžníkom

žalovaným dohodnutá úroková sadzba 18,90 % ročne, pričom úrok sa počítal denne zo skutočnej výšky
vyčerpanej a nesplatenej istiny úveru a v čase vzniku nedovoleného debetného zostatku bol zákonný
úrok z omeškania vo výške 7,05 %. Na osobnom účte žalovaného v mesiaci september 2013 nepovolený
debetný zostatok a to vo výške 5.285,69 CZK, ktorý vzrastal a to vzhľadom k tomu, že žalovaný
i napriek výzvam nepovolený debetný zostatok nevyrovnal a Česká sporiteľňa, a.s. (ČS) previedla

pohľadávku dňa 2.1.2014 na evidenčný účet pohľadávok z nepovolených debetných zostatkov, pričom
k uvedenému dňu nepovolený debetný zostatok činil 6.964,40 CZK, úrok z nepovoleného debetného
zostatku sumu 17,27 CZK, a úrok z poskytnutého úveru sumu 2,63 CZK.

3 12C/ 213/2016

9. Žalovaný bol o prevedení pohľadávky na evidenčný účet pohľadávok informovaný výzvou
( výpoveďou zo dňa 3.1.2014), pričom bol v rámci výzvy upozornený, že v prípade neuhradenia tejto
dlžnej sumy dôjde v dôsledku výpovede zo strany ČS k ukončeniu Zmluvy u všetkých súvisiacich dohôd

a to k poslednému dňu druhého kalendárneho mesiaca nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bola výzva /
výpoveď doručená.

10. Žalovaný dňa 10.3.2014 uhradil sumu vo výške 300 CZK, ktorá suma bola veriteľom započítaná na
splátku istiny, úroku z nepovoleného debetného zostatku a úroku z poskytnutého úveru.

11. Keďže žalovaný dlžnú sumu neuhradil ČS ( postupca) postúpil pohľadávku ku dňu 1.10.2014
na postupníka ( žalobcu), ktoré postúpenie pohľadávky bolo žalovanému písomne oznámené dňa
11.11.2014. Ako vyplýva z predložených listinných dôkazov ku dňu postúpenia pohľadávky činila celková
suma 7.768,15 CZK, ktorá pozostáva z istiny vo výške 6.951,45 CZK - nepovolený debetný zostatok,

úroku z nepovoleného debetného zostatku 279 CZK a úroku z poskytnutého úveru vo výške 537,70
CZK, ktorý k pohľadávke prirástol do dňa postúpenia, t.j. 1.10.2014. Odo dňa nasledujúceho po dni
postúpenia,t.j.od2.10.2014úročilžalobcanepovolenýdebetnýzostatokzákonnýmiúrokmizomeškania
a úrokom z poskytnutého Kontokorentu vo výške 18,90 % ročne , pričom v období od 2.11.2014 bola
REPO sadzba Českej národnej banky vo výške 0,05 %.

12. Žalovaný bol žalobcom písomne vyzvaný a to predžalobnou upomienkou zo dňa 5.12.2014 k úhrade
dlžnej sumy, na ktorú výzvu žalovaný nereagoval a dlžnú sumu neuhradil ani len čiastočne.

13. V predmetnej právnej veci ide o spor s tzv. cudzím prvkom, keď na strane žalobcu vystupuje

právnická osoba so sídlom v inom štáte ako je Slovenská republika, a preto bolo potrebné posúdiť
právomoc tunajšieho súdu vo veci konať a rozhodnúť, ako aj otázku rozhodného práva podľa ktorého
je potrebné uplatnený nárok žalobcu posúdiť. Čo sa týka otázky právomoci tunajšieho súdu v zmysle
článku 2 Nariadenia rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskycha obchodných veciach /Brusel I/ osoby s bydliskom na území členského štátu Európskej únie sa
bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. Žalovaný má bydlisko
na území Slovenskej republiky a preto je na konanie a rozhodnutie v predmetnej právnej veci daná

právomoc tunajšieho súdu ako súdu Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o otázku rozhodného práva,
podľa ktorého je potrebné posúdiť uplatnený nárok žalobcu, vychádzal súd pri riešení tejto otázka z
ustanovení Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 /Rím I/. Hoci zmluva o úvere,
ktorú žalovaný uzatvoril je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou, pretože ide o zmluvu uzavretú fyzickou
osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo

výkonu povolania (ďalej len "spotrebiteľ"), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti
alebo výkonu povolania (ďalej len "podnikateľ"), nemožno pre daný prípad aplikovať ustanovenia čl. 6
daného nariadenia upravujúceho rozhodné právo pre spotrebiteľské zmluvy, nakoľko v konaní nebolo
preukázané, že podnikateľ, s ktorým žalovaný ako spotrebiteľ zmluvu uzatvoril /Česká spořitelna, a.s./
vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo
akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny. Z

uvedeného dôvodu a s prihliadnutím na to, že zmluva o úvere, ktorú žalovaný uzatvoril obsahuje voľbu
rozhodného práva, súd potom aplikoval
4 12C/ 213/2016

ustanovenia čl. 4 bod 2. daného nariadenia, podľa ktorého zmluva sa spravuje právnym poriadkom

krajiny obvyklého pobytu zmluvnej strany, ktorá má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu. Pre
zmluvu o úvere je charakteristickým plnením poskytnutie úveru, ktorý tu poskytla žalovanému banka so
sídlomvČeskejrepublike,kdeajvyvíjasvojupodnikateľskúčinnosť. Rozhodnýmprávom,podľaktorého
je potrebné posúdiť uplatnený nárok žalobcu je preto právny poriadok Českej republiky a konkrétne
potom ustanovenia zákona č. 321/2001 Sb. o některých podmínkách sjednávání spotřebitelského úvěru

a ustanovenia Obchodního zákoníka č. 513/1991 Sb.

14. Podľa § 497 českého Obchodního zákoníka smlouvou o úvěru se zavazuje věřitel, že na požádání
dlužníkaposkytnevjehoprospěchpeněžníprostředkydourčitéčástky,adlužníksezavazujeposkytnuté

peněžní prostředky vrátit a za platitúroky.

15. Podľa § 502 ods. 1 českého Obchodního zákoníka od doby poskytnutí peněžních prostředků je
dlužník povinen platit z nich úroky ve sjednané výši, jinak v nejvyšší přípustné výši stanovené zákonem
nebo na základě zákona. Nejsou-li takto úroky stanoveny, je dlužník povinen platit obvyklé úroky

požadované za úvěry, které poskytují banky v místě sídla dlužníka v době uzavření smlouvy. Jestliže
strany sjednají úroky vyšší než přípustné podle zákonanebo na základě zákona, je dlužník povinen platit
úroky ve výši nejvýše přípustné.

16. V zmysle § 503 ods. 1 a 2 českého Obchodního zákoníka závazek platit úroky je splatný spolu

se závazkem vrátit použité peněžní prostředky. Mají-li být poskytnuté peněžní prostředky vráceny ve
splátkách, jsou v den splatnosti každé splátkysplatny i úroky z této splátky.

17. Podľa § 504 českého Obchodního zákoníka dlužník je povinen vrátit poskytnuté peněžní prostředky
ve sjednané lhůtě, jinak do jednohoměsíce ode dne, kdy byl o jejich vrácení věřitelem požádán.

18. Podľa § 365 českého Obchodního zákoníka dlužník je v prodlení, jestliže nesplní řádně a včas svůj
závazek, a to až do doby poskytnutířádného plnění nebo do doby, kdy závazek zanikne jiným způsobem.
Dlužník však není v prodlení, pokud nemůže plnit svůj závazek v důsledku prodlení věřitele.

19. Podľa § 369 ods. 1 českého Obchodního zákoníka je-li dlužník v prodlení se splněním peněžitého
závazku nebo jeho části a není smluvenasazba úroků z prodlení, je dlužník povinen platit z nezaplacené
částky úroky z prodlení určené vesmlouvě, jinak určené předpisy práva občanského.
Podľa § 1 Nariadenia vlády Českej republiky č. 180/2013 Sb výška úroku z o meškania zodpovedá
výške REPO sadzby stanovenej Česku národnou bankou pre posledný deň kalendárneho polroku, ktorý

predchádza kalendárnemu polroku, v ktorom došlo k omeškaniu zvýšenej o 8 percentuálnych bodov.

20. Vykonaným šetrením bolo preukázané, že žalobca so žalovaným uzavreli dňa 3.9.2013 zmluvu o
účte a zmluvu o kontokorentnom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver až do výšky5000 CZK ( bod 2.1) Zmluvy o kontokorentnom úvere, ktorý bol žalovanému poskytnutý ( výpis z účtu),
pričom v septembri 2013 vznikol žalovanému
5 12C/ 213/2016

nepovolený debetný zostatok vo výške 5.285,69 CZK a ku dňu 2.1.2014 nepovolený debetný zostatok
predstavoval 6.964,40CZK. Žalovaný je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej úverovej zmluvy
nejednalavrámisvojejpodnikateľskejčinnostialeboobchodnejčinnostiaprávnypredchodcažalobcuje
banka, ktorá úver žalovanému poskytla v rámci svojej podnikateľskej činnosti, keďže medzi jej predmety

jej podnikania preukázane patrí poskytovanie úverov a ktorá úver aj poskytla. Úver tak poskytnutý
žalovanému je spotrebiteľským úverom a preto podmienky predmetnej zmluvy o úvere musia byť v
súlade s ustanoveniami zák. č. 145/2010 Sb o spotrebiteľskom úvere. Súd preto skúmal zmluvu o úvere
zo dňa 3.9.2013 podľa ustanovení uvedeného zákona a zistil, že predmetná zmluva obsahuje všetky
zákonné náležitosti, ktorá je teda platným právnym úkonom.

21. Na základe vykonaného dokazovania súd žalobe ako dôvodne podanej vyhovel a zaviazal
žalovaného žalobcovi zaplatiť sumu vo výške 7.768,15 CZK ( ktorá predstavuje istinu vo výške 6.951,45
CZK a úrok v sume 816,70 CZK, ktorý z dlžnej sume prirástol do dňa postúpenia pohľadávky, t.j. do
1.10.2014), 8,05%ročnýúrokzomeškaniazosumy6.951,45CZKododňanasledujúcehopopostúpení
pohľadávky, t.j. od 2.10.2014 do zaplatenia, 18,90 % ročný úrok z poskytnutého úveru zo sumy 6.951,45

CZK odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky, t.j. od 2.10.2014 do zaplatenia, a to v lehote do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-

ného súdu na Krajský súd v Nitre ( § 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam
6 12C/ 213/2016

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení
- Exekučný poriadok).