Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 10, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/238/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815217369
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3815217369.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MárieVrtochovejasudcovJUDr.

Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu: D. O., ul. L. XXX/XX, J. Z. - Y., zastúpený
JUDr. Petrom Bartošom, advokátom so sídlom Kollárovo nám. 9, Bratislava, proti žalovaným: 1/ U. C.,
bytom U. XXX, 2/ Y. C., bytom U. XXX, zastúpení JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom so sídlom Farská
40, Nitra, o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 24. februára 2017, č. k. 9C/339/2015 - 86, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným 1/ a 2/ v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že darovacia zmluva J 61/13 uzatvorená medzi
darcom Ing. Z. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX a obdarovanými U. C., nar. X.X.XXXX a Y. C.,
nar. XX.XX.XXXX, obidvaja bytom U. XXX, predmetom ktorej bolo darovanie a prevod vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam v okrese Prievidza: k.ú. Tužina, nehnuteľnosti evidované na LV XXXX: parcely
reg. „C“: parc.č. XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku - záhrady, parcela č. XXX/X, výmera 731
m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXX/X, výmera 142 m2, druh pozemku
- zastavané plochy a nádvoria, parcela č. 410, výmera 424 m2, druh pozemku - zastavané plochy a

nádvoria, parcela č. XXX, výmera 1092 m2, druh pozemku - ostatné plochy, stavby: súp.č. XXX, na
parcele XXX/X, popis stavby - hájenka, súp.č. XXX na parcele č. XXX/X, popis stavby - hospodárska
budova je právne neúčinná voči žalobcovi. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou proti žalovaným domáhal určenia, že právny úkon
-darovacia zmluva J 61/13 uzatvorená medzi Ing.Z. C. a U. C. a Y. C. je právne neúčinná voči

žalobcovi. Z listu vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie X. okres Prievidza vyplýva vlastníctvo
nehnuteľností pre žalovaných, na základe darovacej zmluvy J 61/13. Podľa upovedomenia o exekúcie
dňa 27. januára 2014 začal exekútor exekučné konanie v neprospech Ing. Z. C. na vymoženie
istiny 55.000 eur, celkovej pohľadávky 61.634,57 eur, na základe právoplatného platobného rozkazu
Prievidza 10Ro 435/2013 z 11.11.2013. Právny zástupca žalovaných žiadal návrh v celom rozsahu
zamietnuť s poukazom na ustanovenie § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý hovorí o tom, že
pokiaľ je preukázané splnenie náležitej starostlivosti zo strany blízkych osôb, ktorými v tomto prípade

žalovaní sú neuplatní sa domnienka obsiahnutá v tomto ustanovení. Mal zato, že práve spomínaná
náležitá starostlivosť zo strany žalovaných vynaložená bola. Za týmto účelom žiadal súd, aby umožnil
žalovaným ako účastníkom konania sa k týmto skutočnostiam bližšie vyjadriť, nakoľko sú to skutočnosti
podstatné pre posúdenie merita veci. Navrhol tiež vypočuť svedka Ing. Z. Grescha, takisto v súvislostis preukázaním vynaloženia náležitej starostlivosti zo strany žalovaných. E. správy o priebehu exekúcie
v prospech oprávneného - žalobcu povinný - Ing. Z. C., bolo zistené, že tento nemá evidované účty
v peňažných ústavoch, nie je vlastník ani držiteľ motorového vozidla, na jeho majetku nie je zriadené

záložné právo, nie je vedený ako zamestnávateľ, nevlastní cenné papiere ani iný hnuteľný či nehnuteľný
majetok. V exekučnom konaní prebieha konanie o vymoženie pohľadávok vo výške 150.000 eur. Podľa
obžaloby 2T79/2016 č.l. Z. C. v úmysle vyhnúť sa splateniu finančných pôžičiek darovacou zmluvou
previedol nehnuteľnosti okrem iného uvedené i na LV XXXX na svojich rodičov. Z kúpnej zmluvy č.l.77
vyplýva, že nehnuteľnosti na LV XXX v k.ú. Kľačno -rodinný dom súp. č.XXX na parcele XXX/X a parc.

XXX/X so zastavanou plochou 396 m2 boli prevedené kúpnopredajnou zmluvou z U. C. a Y. C. na
M..Z. C. a D. C. za 1700 000 Sk, teda 56.429,66 eur, 21.5.2008. Súd poskytol možnosť žalovaným sa
k meritu vyjadriť i písomne, túto možnosť nevyužili a k veci sa nevyjadrili. Po opakovaných žiadostiach
o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov svedka a žalovaných súd rozhodol uznesením z
27.1.2017, že na ďalšie návrhy na odročenie pojednávania nebude prihliadať a uložil žalovaným dostaviť
sa na pojednávanie, alebo sa písomne vyjadriť. Žalovaní sa nedostavili, ani sa písomne nevyjadrili.

3.Nazákladelistín,výpovedesvedkaatvrdenístránsúdzistil,žeprávnyúkon-darovaciuzmluvuJ61/13
- odvkladovanú 31.5.2013, teda pred menej ako tromi rokmi pred podaním návrhu (28.10.2015) uzatvorili
ako darca Ing. Z. C. nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX a obdarovaní U. C., nar.X.X.XXXX, bytom U.
XXX a Y. Greschová, nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, predmetom je darovanie a prevod vlastníckeho

práva aj k nasledovným nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v okrese Prievidza, obci Tužina k.ú. Tužina,
evidované na LV XXXX a to parcely reg. „C“, parc. č. XXX/X, výmera 385 m2, druh pozemku - záhrady,
parc. č. XXX/X, výmera 731 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, parc. č.XXX/X, výmera
142 m2, druh pozemku -zastavané plochy a nádvoria parc.č. XXX, výmera 1092m2, druh pozemku
- zastavaná plocha a nádvoria parc.č.XXX, výmera 1092 m2, druh pozemku - ostatné plochy, stavby

súp.č. XXX na parc. č. 409/X, popis stavby - hájenka, súp.číslo XXX, na parc. č. XXX/X, popis stavby -
hospodárska budova. Nebolo sporné že išlo o darovanie medzi blízkymi - darca bol syn obdarovaných.

4. Pod pojmom vymáhateľná pohľadávka sa rozumie taká pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať
pred súdom v základnom konaní (rozsudok NS SR z 23.12.1999). Vymáhateľnou pohľadávkou nie je

vykonateľnápohľadávkaalepohľadávka,ktorúmožnoúspešneuplatniťpredsúdomvzákladnomkonaní
a je to teda pohľadávka, ktorá je zročná, ktorá nie je pohľadávkou naturálnou. Žalobca teda proti Ing.
Z. C. má vymáhateľnú pohľadávku ako predpokladá ust. § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Napriek
nesplneniu dlhu Ing. Z. C. previedol na žalovaných 1/ a 2/ na základe darovacej zmluvy nehnuteľnosti,
ktoré sú predmetom sporu. Dôvod uzatvorenia darovacej zmluvy, preto nemohol byť iný ako úmysel

Ing. Z. C. ukrátiť jeho veriteľa- žalobcu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaní 1/ a 2/ boli v
čase darovania nehnuteľnosti podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou Z. C., nakoľko ide o
jeho rodičov. Pri blízkych osobách v zmysle § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka sa prezumuje nielen
úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ale aj vedomosť blízkej osoby o tomto úmysle. Teda platí, že blízke osoby
musia preukázať nielen to, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nepoznali, ale i to, že ho ani pri náležitej

starostlivosti nemohli poznať. Teda im nemožno vyčítať ani zavinenie tejto neznalosti. Z vykonaného
dokazovania vyplýva, že žalovaní 1/ a 2/ toto dôkazné bremeno neuniesli. Hodnoverným spôsobom
nepreukázali, že ani pri náležitej starostlivosti úmysel dlžníka (ich syna) ukrátiť veriteľa nemohli poznať.
Z výsluchu svedka Ing. Z. C. vyplynulo, že darovacou zmluvou, previedli nehnuteľnosti v k.ú. X. a U.
na žalovaných 1/ a 2/. Urobili tak preto, aby boli pri konaní s bankou o úvere bonitnejší klienti. Bol

dohodnutý s rodičmi, že ako náhle mu bude úver poskytnutý, prevedie nehnuteľnosti naspäť na nich.
Podnikali, neplatili im odberatelia ako mali, tak si od jeho rodičov požičali sumu 20.000 eur s tým, že
kvôli pôžičke 20.000 eur, tou darovacou zmluvou prevedú tie nehnuteľnosti na rodičov. To aj urobili.
Nemali úmysel nikoho ukrátiť. Keď zakladali nehnuteľnosti v Kľačne brali si úver 50.000 eur. Dohoda,
o spätnom prevode práva, bola uzatvorená hneď pri uzatváraní kúpnej zmluvy. Uviedol, že rodičia o

jeho podnikateľských problémoch nevedeli. Úver v banke 50000 eur nie je doteraz zaplatený, banka
má zriadené právo záložné k týmto nehnuteľnostiam. Rodičia nevedeli, že nejakí veritelia sú, preto sa
o ničom neubezpečovali. Jeho dlhy vznikli v dôsledku podnikania, jednak dlhy ako FO a jednak ako
podnikateľa. Jeho rodičia tiež zriadili záložné právo v prospech U. preto, že si zobrali od p. U. úver 40.000
eur. V súčasnosti je pôžička p. U. splatená. Z výpovede svedka vyplýva, že teda nehnuteľnosti na neho

previedli rodičia, aby mu bol poskytnutý úver. Teda už v tom čase nebol pre poskytnutie úveru dostatočne
bonitný. Z výpovede tiež vyplýva, že pôžičku rodičom mal podľa dohody uhradiť práve darovaním týchto
nehnuteľností. Rodičia teda minimálne vedeli o pôžičke, ktorú si zobral v banke a ktorú mal od nich vo
výške 20.000 eur. Tiež vedeli o pôžičke 40,000 eur od p. U., pretože zriaďovali v jeho prospech záložnéprávo. Z uvedeného je zrejmé, že teda žalovaní museli vedieť o jeho dlhoch. Súd mal za to, že darovacia
zmluva bola urobená v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť veriteľa. Vzhľadom na uvedené sú
splnené predpoklady podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda dôvody pre určenie, že darovacia

zmluva je voči žalobcovi právne neúčinná. Vychádzajúc z uvedeného súd vyhovel žalobe.

5. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § § 255 ods.1 CSP a priznal náhradu trov konania
žalobcovi v celom rozsahu.
6. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní 1/ a 2/, v ktorom žiadali, aby

odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Uviedli, že podstatná časť odôvodnenia napadnutého rozsudku je uvedená na strane 6 v bode 17,
pričom uvedená časť odôvodnenia je podstatná z toho dôvodu, že na pojednávaní, prostredníctvom
právneho zástupcu poukazovali na to, že aj napriek tomu, že ako rodičia Ing. Z. C. vynaložili náležitú
starostlivosť, nemohli mať vedomosť o úmysle ich syna ukrátiť veriteľa - žalobcu. Skutočnosť, s ktorou
narába prvostupňový súd pri odôvodnení napadnutého rozsudku, že už pri prevode vlastníckeho práva

z nich na syna na základe kúpnej zmluvy z roku 2008, ktorá sa týkala nehnuteľností v katastrálnom
územíU.,nebolichsyndostatočnebonitnýpreposkytnutieúveru,jepreposúdeniemeritaveciabsolútne
irelevantná. Poukazujú na to, že tu ide o skutočnosť ešte z roku 2008, kedy ich syn ešte ani nepodnikal a
nemal žiadne dlhy. Poskytovanie úverov z banky, resp. samotné podmienky pre poskytnutie úveru nie sú
ľahké dnes a neboli ani v roku 2008. Keďže išlo o ich syna, nemali dôvod uskutočniť predmetný prevod z

roku2008.Akbytonevykonali,určitebyposkytliichnehnuteľnostinazabezpečeniepredmetnéhoúveru,
a to najskôr formou zriadenia záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam. Naviac je to vcelku
bežné, že si ľudia berú úvery z bankových inštitúcií. V neposlednom rade v roku 2008 nadobúdal ich syn
predmetné nehnuteľnosti do svojho vlastníctva, pričom ako každý normálne rozmýšľajúci človek musel
vedieť, rovnako ako vedeli aj oni, že ak by mal dlhy a nemal by úver z čoho splácať, o nehnuteľnosti

by mohol prísť. Preto nemali podozrenie na to, že by mal mať ich syn už v tom čase akékoľvek
finančné problémy. Majú zato, že argumentácia súdu v tejto časti je nedôvodná a irelevantná, nakoľko
ako potvrdil ich syn, ten skutočne nemal v období roku 2008 žiadne dlhy. O pôžičke, ktorú mu poskytli,
samozrejme mali vedomosť. Avšak keďže mal vo svojom vlastníctve všetky nehnuteľnosti, ktoré na
neho previedli a ktorými bol zabezpečený úver, ktorý si vzal pri tej príležitosti, rovnako bolo zrejmé,

že mal svoju finančnú situáciu pod kontrolou. Musia však podotknúť, že sa so synom rozprávali o
všetkom, pričom nikdy im z jeho strany nebolo uvedené nič také, že by z toho mali mať podozrenie o
akýchkoľvek finančných problémoch. Rovnako tak to bolo aj pri vyššie uvedenom prevode vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území Kľačno. Čo sa týka pôžičky od p. Karaku, túto si syn
bral v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej činnosti, pričom žiadna podnikateľská činnosť sa

nemôže začať bez kapitálu. Rovnako tak s prihliadnutím na začínajúce podnikanie nemali prečo mať
podozrenie o nemajetnosti, resp. o finančných problémoch syna. Samozrejme, že aj v období pôžičky
od p. U. boli so synom v kontakte a informovali sa aj na jeho finančnú situáciu, resp. ako sa mu darí
s podnikaním. V neposlednom rade poukazujú na to, že táto pôžička je v celom rozsahu už splatená.
Vzhľadom na uvedenú argumentáciu považujú odôvodnenie súdu, ktoré slúži na odôvodnenie právnej

neúčinnosti spornej darovacej zmluvy, za irelevantné a nepodstatné k meritu veci. V neposlednom
rade poukázali na to, že mali v úmysle vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam osobne v rámci ich
výsluchov, ako strán konania priamo na súde. Uvedené im však nebolo umožnené najskôr z dôvodu ich
nepriaznivého zdravotného stavu a neskôr aj z dôvodu procesného postupu súdu. Je pravdou, že žiadali
odročiť pojednávanie, ktoré sa malo uskutočniť dňa 17.01.2017 o 13.15 hod., a to z dôvodu objektívne

preukázaných zdravotných problémov žalovanej 2/. Tieto boli pritom riadne zdokladované predložením
potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti. Následne z dôvodu zlého zdravotného stavu žalovaného
1/, sa obaja žalovaní nedostavili na pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 24.02.2017. Mali v záujme prísť,
avšak ako bolo prezentované ich právnym zástupcom priamo na tomto pojednávaní, nedovolil im to ich
zdravotný stav. Je pravdou, že sa v rámci konania k návrhu a k vykonanému dokazovaniu nevyjadrili

písomne, avšak to bolo spôsobené tým, že mali v záujme osobne sa vyjadriť ku všetkým okolnostiam
priamo na pojednávaní. Ich konanie bolo v súlade so znením výrokovej časti uznesenia okresného súdu
zo dňa 27.01.2017, č. k. 9C/339/2015 - 60, ktorým im bola okrem iného uložená povinnosť dostaviť sa
na ďalšie pojednávanie alebo sa písomne vyjadriť. Je pravdou, že na predvolaní zo dňa 20.01.2017, to
zn. na predvolaní, ktoré časovo predchádzalo predmetnému uzneseniu zo dňa 27.01.2017, boli vyzvaní

zo strany súdu na vyjadrenie sa k podstatným skutočnostiam v konaní v zmysle ustanovenia § 195 ods.
3 CSP. Výzva obsiahnutá v hornom rohu predvolania však neznamená, že v prípade nevyjadrenia sa
v zmysle ustanovenia § 195 ods. 3 CSP, je možné odoprieť stranám konania možnosť byť vypočutý v
konaní priamo na pojednávaní. S prihliadnutím na obsah povinnosti, ktorá im bola uložená na základeuznesenia zo dňa 27.01.2017, sa rozhodli, že sa vyjadrovať nebudú, ale že sa k veci vyjadria priamo na
pojednávaní. Znamená to, že sa riadili povinnosťou, ktorá im bola uložená predmetným uznesením, kde
sa alternatívne uvádzalo, že sa buď vyjadria alebo sa dostavia na pojednávanie. Na pojednávanie, ktoré

sa konalo dňa 24.02.2017 mali v pláne sa dostaviť. Avšak z dôvodu, že obaja sú ľudia vyššieho veku s
horším zdravotným stavom, nebolo im z objektívnych a naviac aj z preukázaných dôvodov umožnené,
aby sa zúčastnili pojednávania. Napriek tomu súd neumožnil, aby sa mohli zúčastniť pojednávania.
Podľa ich názoru boli splnené podmienky pre odročenie pojednávania na iný termín, kde by boli účastní
a vypočutí, avšak prvostupňový súd rozhodol tak, že im to neumožnil, ukončil dokazovanie a vo veci

rozhodol bez toho, aby ich vypočul o najpodstatnejších okolnostiach tohto prípadu, a to že vynaložili
náležitú starostlivosť, že ich syn nemal v úmysle ukrátiť svojich veriteľov spornou darovacou zmluvou.
Tým spôsobil to, že nevykonal navrhnuté dôkazy, ktorými bolo možné zistiť rozhodujúce skutočnosti.
Týmto postupom bolo veľmi rázne zasiahnuté do ich práva na spravodlivé súdne konanie. Zároveň mali
s prihliadnutím na uvedené zato, že skutkový stav nebol dostatočne objasnený nato, aby súd mohol
vydať rozhodnutie. Už len z tohto dôvodu je rozhodnutie samo o sebe nedostatočne odôvodnené a tým

pádom aj nepreskúmateľné.
7. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že má za to, že rozsudok okresného súdu je po
skutkovej a právnej stránke správny, nakoľko v konaní pred súdom prvej inštancie preukázal všetky
predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu. Na základe platobného rozkazu č.k. 1ORo/435/2013
vydaným Okresným súdom Prievidza dňa 11.11.2013, právoplatným a vykonateľným dňa 17.12.2013,

vedie voči Ing. Z. C., exekučné konanie na Okresnom súde Prievidza sp. zn. 15Er/18/2014 pôvodne
u súdneho exekútora JUDr. René Matušku pod č. EX 21/14, toho času u súdneho exekútora JUDr.
Ladislava Jakubca pod č. EX 3625/2016. Exekučné konanie je neúspešné, doteraz nedošlo k vymoženiu
ani čiastočnej sumy, čo preukázal správou súdneho exekútora o priebehu exekúcie. Ing. Z. C.
previedol darovacou zmluvou zo dňa 17.04.2013 V 1540/13-VZ 61/13 na svojich rodičov - žalovaných

nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese Prievidza, obec Tužina, k.ú. Tužina, zapísané na LV č. XXXX.
Na základe tohto právneho úkonu ukrátil svojho veriteľa - žalobcu. Ing. Z. C. úmyselne previedol
bezodplatne formou darovacej zmluvy nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX na svojich rodičov v roku
2013, čím ukrátil uspokojenie žalobcu, keďže z iného jeho majetku nie je možné uspokojenie, o čom
svedčí neúspešnosť exekučného konania vedeného na Okresnom súde Prievidza sp. zn. 15Er/18/2014.

Tento bezodplatný prevod svojich nehnuteľností urobil z dôvodu, aby sa vyhol splateniu svojich záväzkov
- pôžičiek, nakoľko vedel, že v krátkej dobe budú voči nemu začaté exekučné konania. Toto konanie
preukazuje aj to, že nehnuteľnosti previedol na svojich rodičov. Na základe darovacej zmluvy došlo
k objektívnemu zmenšeniu majetku Ing. Z. C. a takto zmenšený majetok nestačí na uspokojenie
žalobcovej pohľadávky. Tento právny úkon nie je úkonom ekvivalentným, keďže Ing. Z. C. za plnenie

podľa darovacej zmluvy nenadobudol plnenie ekvivalentnej povahy, keďže sa jedná o úkon bezodplatný.
Nebyť tohto úkonu, pohľadávka žalobcu by sa uspokojila z majetku dlžníka Ing. Z. C.. Úmysel ukrátiť
veriteľa sa predpokladá pri právnych úkonoch, ktorými bol veriteľ dlžníka ukrátený, a ku ktorým došlo
medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi, alebo ktoré dlžník urobil v prospech týchto osôb. Táto právna
domnienka nebola v konaní pred súdom prvej inštancie vyvrátená. Žalovaní v konaní pred súdom

prvej inštancie nijakým spôsobom nepreukázali, akú činnosť alebo aktivitu vykonali, aby poznali úmysel
svojho syna - Ing. Z. C. ukrátiť jeho veriteľov. Žalovaní až v podanom odvolaní opisujú, že chceli
tieto skutočnosti preukázať prostredníctvom ich výsluchu, pričom ani neuviedli ich obsah. Podstatnou
skutočnosťou však je, že v konaní pred súdom prvej inštancie žalovaní ani svoje tvrdenia neuvádzali a
ani ich nepodložili žiadnym relevantným dôkazom, t. j. nesplnili si ani povinnosť tvrdenia a ani povinnosť

dôkaznú. Existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti, teda povinnosti
účastníka konania označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Povinnosť tvrdenia a tiež aj dôkazná
povinnosť sú náležitosťami návrhu na začatie konania vyplývajúcimi z ustanovení CSP. Rovnaké
povinnosti má však aj žalovaný, pokiaľ svoju obranu neobmedzí len na popretie žalobcovho tvrdenia.
Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR z 23. mája 2001, sp. zn. 21 Cdo 1912/2000, Najvyššieho

súdu ČR z 10. júna 2010, sp. zn. 30 Cdo 3862/2008, Najvyššieho súdu ČR z 12. februára 2014, sp.
zn. 21 Cdo 206/2013. K tvrdeniu žalovaných, že postupom súdu prvej inštancie bolo veľmi výrazne
zasiahnuté do ich práva na spravodlivé súdne konanie, uviedol, že žalovaní sa počas celého priebehu
konania pred súdom prvej inštancie dožadovali neustáleho odročenia pojednávaní na základe rôznych
nepresvedčivých potvrdení od lekára, pričom žalovaní odignorovali celé konanie, pretože sa vôbec

nevyjadrili k podanej žalobe po jej doručení, nevyjadrili sa ani po výzve súdu, aby sa písomne vyjadrili k
podstatnýmskutočnostiamvkonaní,napojednávaniekonanédňa15.11.2016sanedostavilanižalovaný
1/ ani žalovaný 2/ a svoju neprítomnosť nijakým spôsobom neospravedlnili, na pojednávanie konané dňa
17.01.2017 sa nedostavil žalovaný 1/ a ani svoju neúčasť neospravedlnil (ospravedlnil sa iba žalovaný2/). Má za to, že súdom prvej inštancie nebolo absolútne žiadnym spôsobom zasiahnuté do práva
žalovaných na spravodlivé súdne konanie, pretože boli zastúpení advokátom, prostredníctvom ktorého
sa mohli jednak písomne vyjadriť, a jednak tlmočiť prípadné vyjadrenia, akým spôsobom sa presvedčili,

že darovacia zmluva neukráti veriteľov Ing. Z. C., akú činnosť alebo aktivitu vykonali, aby poznali
úmysel syna ukrátiť/neukrátiť jeho veriteľov a aké aktívne kroky urobili, aby sa presvedčili o prípadných
záväzkoch svojho syna. Takisto zo strany súdu prvej inštancie bola žalovaným opätovne ponúknutá
možnosť vyjadriť sa k predmetu konania, čo nevyužili ani prostredníctvom svojho právneho zástupcu,
čím sa sami pripravili o možnosť zaujať procesnú obranu vo veci. Takisto na pojednávaní konanom

dňa 24.02.2017 bolo zo strany konajúcej sudkyne navrhnutý právnemu zástupcovi žalovaných výsluch
žalovaných mimo pojednávacej miestnosti, ktorý sa však pre neposkytnutú súčinnosť neuskutočnil.
Vzhľadom na vyššie uvedené navrhoval, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdil a zaviazal žalovaných na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia voči žalobcovi v
plnom rozsahu.

8. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 470 CSP
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v náväznosti na §
387 ods. 2 CSP, odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne odôvodnenie súdu prvej
inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

9. Súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané
alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191 až 194 CSP . Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny

predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto
stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj
osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP.

10. V prvom rade odvolací súd uvádza, že námietku žalovaných uvádzanú v odvolaní, že postupom súdu

prvej inštancie bolo veľmi výrazne zasiahnuté do ich práva na spravodlivé súdne konanie, nepovažoval
za opodstatnenú.

11. Podľa § 183 ods. 1 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže
byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže

dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali
zastúpiť.

12. Podľa § 183 ods. 2 CSP od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním
a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom

zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany
možnovždyspravodlivožiadať,abysadalanaďalšompojednávanízastúpiťinouosobou,akkodročeniu
pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu.

13. Podľa § 183 ods. 3 CSP strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod

bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky
okolnosti mohla predpokladať.

14. Podľa § 183 ods. 4 CSP ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania
nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje

odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno
upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.

15. Podľa § 195 ods. 1, 2, 3 CSP na návrh môže súd nariadiť výsluch strany o tvrdených skutočnostiach,
ktorévkonanívyšlinajavo,akichnemožnopreukázaťinak;ustanovenie§150ods.2týmniejedotknuté.

Ak súd nariadi výsluch podľa odseku 1, strany sú povinné ustanoviť sa na výsluch. O tom musia byť
poučené. Súd môže výnimočne z dôvodov hospodárnosti strane uložiť, aby na otázky o tvrdených
skutočnostiach odpovedala písomne, ak možno predpokladať, že tento postup bude dostatočný; tým nie
je dotknutá povinnosť podľa odseku 2.16. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie na deň 15.11.2016,
na ktoré sa nedostavil ani žalovaný 1/ ani žalovaná 2/, pričom svoju neprítomnosť nijakým spôsobom

neospravedlnili, na tomto pojednávaní súd odročil pojednávanie na deň 21.12.2016, na ktoré predvolal
aj svedka Ing. Z. C., na ktoré sa opätovne nedostavili žalovaní a ospravedlnil sa iba svedok, pričom na
tomto pojednávaní súd odročil pojednávanie na deň XX.XX.XXXX, na ktoré sa nedostavil žalovaný 1/
a ani svoju neúčasť neospravedlnil (ospravedlnila sa iba žalovaná 2/), pričom na ďalšie pojednávanie
konané dňa 24.02.2017 sa nedostavil ani žalovaný 1/ a ani žalovaná 2/, pričom svoju neúčasť

ospravedlnil iba žalovaný 1/. Súd prvej inštancie pritom po opakovaných žiadostiach o odročenie
pojednávania zo zdravotných dôvodov svedka a žalovaných rozhodol uznesením z 27.1.2017, že
na ďalšie návrhy na odročenie pojednávania nebude prihliadať a uložil žalovaným dostaviť sa na
pojednávanie, alebo sa písomne vyjadriť. Žalovaní sa nedostavili, ani sa písomne nevyjadrili. Odvolací
súd ďalej konštatuje, že žalovaní sú v konaní zastúpení odborne spôsobilou osobu - advokátom. Na
základe toho, v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku, nie je povinnosťou súdu jednať

priamo so žalovanými, ktorí sú zastúpení advokátom, ale súd môže v konaní jednať len s advokátom
žalovaných. Advokát žalovaných sa na pojednávanie riadne dostavil. Na základe toho neexistovala
žiadna zákonná prekážka preto, aby súd prvej inštancie vec meritórne neprejednal a nerozhodol. Na
základe vyššie uvedeného je teda zrejmé, že žalovaní sú v tomto konaní riadne zastúpení advokátom,
ktorý je oprávnený v ich mene na všetky úkony, ktoré sú v konaní oprávnení vykonať žalovaní (§ 92

ods. 2 CSP) a ktorý s odbornou starostlivosťou háji záujmy žalovaných. Na základe toho, pokiaľ súd
prvej inštancie jednal v neprítomnosti žalovaných, avšak za stálej prítomnosti ich advokáta, ktorého na
pojednávanie riadne predvolal a ktorý sa na pojednávanie riadne dostavil, nie je možné tvrdiť, že takýmto
postupom súdu boli hrubo porušené žalovaným patriace procesné práva, alebo že dokonca došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd má teda za to, že postupom súdu prvej inštancie

nebolo absolútne žiadnym spôsobom zasiahnuté do práva žalovaných na spravodlivé súdne konanie,
pretože boli zastúpení advokátom, prostredníctvom ktorého sa mohli jednak písomne vyjadriť, a jednak
tlmočiť prípadné vyjadrenia, akým spôsobom sa presvedčili, že darovacia zmluva neukráti veriteľov Ing.
Z. C., akú činnosť alebo aktivitu vykonali, aby poznali úmysel syna ukrátiť/neukrátiť jeho veriteľov a
aké aktívne kroky urobili, aby sa presvedčili o prípadných záväzkoch svojho syna. Takisto ako už bolo

uvedené vyššie zo strany súdu prvej inštancie bola žalovaným opätovne ponúknutá možnosť vyjadriť sa
k predmetu konania, čo nevyužili ani prostredníctvom svojho právneho zástupcu, čím sa sami pripravili
o možnosť zaujať procesnú obranu vo veci. Z uvedeného dôvodu preto súd prvej inštancie neodňal
žalovaným právo konať pred súdom, keď vec prejednal bez ich prítomnosti a za stálej prítomnosti ich
advokáta.

17. Súd prvej inštancie teda opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil a
vyvodil z nich i správny právny záver. Na zdôraznenie ich správnosti odvolací súd len podčiarkuje,
že z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie mal aj odvolací súd za preukázané, že v
danom prípade došlo ku kumulatívnemu naplneniu všetkých štyroch podmienok, ktoré sú potrebné,

aby bol žalobca v konaní o odporovateľnosti právneho úkonu úspešný, teda žalobca uniesol dôkazné
bremeno, a v danom prípade aj odvolací súd konštatuje, že právnym úkonom, a to darovacou zmluvou
došlo ku kvalifikovanému zmenšeniu majetku a zostávajúci majetok, ktorý dlžník žalobcu vlastní ku
dňu rozhodnutia by nepostačoval na úhradu pohľadávky žalobcu, a teda že daný právny úkon je
voči žalobcovi neúčinný. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie mal aj odvolací súd

za preukázané, že na základe platobného rozkazu č.k. 10Ro/435/2013 vydaným Okresným súdom
Prievidza dňa 11.11.2013, právoplatným a vykonateľným dňa 17.12.2013, sa vedie voči Ing. Z. C.,
exekučné konanie na Okresnom súde Prievidza pod. sp. zn. 15Er/18/2014. Žalobca teda proti Ing. Z.
C. má vymáhateľnú pohľadávku ako predpokladá ust. § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Exekučné
konanie je neúspešné, doteraz nedošlo k vymoženiu ani čiastočnej sumy, čo bolo preukázané správou

súdneho exekútora o priebehu exekúcie. Napriek nesplneniu dlhu Ing. Z. C. previedol na žalovaných
1/ a 2/ na základe darovacej zmluvy nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu. Na základe tohto
právneho úkonu ukrátil svojho veriteľa - žalobcu. Ing. Z. C. úmyselne previedol bezodplatne formou
darovacej zmluvy nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX na svojich rodičov v roku 2013, čím ukrátil
uspokojenie žalobcu, keďže z iného jeho majetku nie je možné uspokojenie, o čom svedčí neúspešnosť

exekučného konania vedeného na Okresnom súde Prievidza sp. zn. 15Er/18/2014. Tento bezodplatný
prevod svojich nehnuteľností urobil aj podľa odvolacieho súdu z dôvodu, aby sa vyhol splateniu svojich
záväzkov - pôžičiek, nakoľko vedel, že v krátkej dobe budú voči nemu začaté exekučné konania.
Toto konanie preukazuje aj to, že nehnuteľnosti previedol na svojich rodičov. Na základe darovacejzmluvy teda došlo k objektívnemu zmenšeniu majetku Ing. Z. C. a takto zmenšený majetok nestačí
na uspokojenie žalobcovej pohľadávky. Tento právny úkon nie je úkonom ekvivalentným, keďže Ing.
Z. C. za plnenie podľa darovacej zmluvy nenadobudol plnenie ekvivalentnej povahy, keďže sa jedná

o úkon bezodplatný. Nebyť tohto úkonu, pohľadávka žalobcu by sa uspokojila z majetku dlžníka Ing.
Z. C.. Dôvod uzatvorenia darovacej zmluvy, preto ani podľa odvolacieho súdu nemohol byť iný ako
úmysel Ing. Z. C. ukrátiť jeho veriteľa- žalobcu. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že žalovaní
1/ a 2/ boli v čase darovania nehnuteľnosti podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou Z.
C., nakoľko ide o jeho rodičov. Pri blízkych osobách v zmysle § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka

sa prezumuje nielen úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ale aj vedomosť blízkej osoby o tomto úmysle.
Teda platí, že blízke osoby musia preukázať nielen to, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nepoznali,
ale i to, že ho ani pri náležitej starostlivosti nemohli poznať. Teda im nemožno vyčítať ani zavinenie
tejto neznalosti. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie aj podľa odvolacieho súdu
vyplýva, že žalovaní 1/ a 2/ toto dôkazné bremeno neuniesli. Hodnoverným spôsobom nepreukázali,
že ani pri náležitej starostlivosti úmysel dlžníka (ich syna) ukrátiť veriteľa nemohli poznať. Úmysel

ukrátiť veriteľa sa predpokladá pri právnych úkonoch, ktorými bol veriteľ dlžníka ukrátený, a ku ktorým
došlo medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi, alebo ktoré dlžník urobil v prospech týchto osôb. Táto
právna domnienka nebola teda v konaní pred súdom prvej inštancie vyvrátená. Žalovaní v konaní
pred súdom prvej inštancie nijakým spôsobom nepreukázali, akú činnosť alebo aktivitu vykonali, aby
poznali úmysel svojho syna - Ing. Z. C. ukrátiť jeho veriteľov. Žalovaní až v podanom odvolaní opisujú,

že chceli tieto skutočnosti preukázať prostredníctvom ich výsluchu, pričom ani neuviedli ich obsah.
Podstatnou skutočnosťou však je, že v konaní pred súdom prvej inštancie žalovaní ani svoje tvrdenia
neuvádzali a ani ich nepodložili žiadnym relevantným dôkazom, t. j. nesplnili si ani povinnosť tvrdenia
a ani povinnosť dôkaznú. Existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti,
teda povinnosti účastníka konania označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Povinnosť tvrdenia a

tiež aj dôkazná povinnosť sú náležitosťami návrhu na začatie konania vyplývajúcimi z ustanovení CSP.
Rovnaké povinnosti má však aj žalovaný, pokiaľ svoju obranu neobmedzí len na popretie žalobcovho
tvrdenia. Odvolací súd v tejto súvislosti opätovne zdôrazňuje, že v prípade úkonov urobených medzi
dlžníkom a blízkymi osobami čo bol daný prípad, nie je potrebné aby veriteľ preukazoval úmysel dlžníka
ukrátiťveriteľaavedomosťblízkejosobyotomtoúmysle,nakoľkotentosazozákonapredpokladá.Podľa

§42a ods. 2 Občianskeho zákonníka sa uplatňuje vyvrátiteľná právna domnienka, kde sa tento úmysel
predpokladá. Bolo vecou obdarovaných, aby ako blízke osoby dlžníka, preukázali, že o úmysle dlžníka
ukrátiť týmto odporovateľným úkonom veriteľov nevedeli, nemohli vedieť, ale tiež že vyvinuli náležitú
starostlivosť za účelom rozpoznania tohto úmyslu, uvedené však nepreukázali, preto v danom prípade
neuniesli dôkazné bremeno. Vykonaným dokazovaním aj podľa odvolacieho súdu bolo preukázané, že

žalovaní vedeli o finančnej situácii ich syna, vedeli o jeho majetkových pomeroch a zo strany žalovaných
nebolapreukázanážiadnaaktivitavdobeuzatvoreniadarovacejzmluvy,pretosaztohtodôvodunemôžu
ubrániťodporovacejžalobe.Odvolacísúdnazáveruvádza,žesamotnétvrdeniežalovaných,ženevedeli
o finančnej situácii ich syna, a preto nevedeli o jeho dlhoch nie je pre ubránenie sa odporovacej žalobe
postačujúce (NS ČR sp. zn. 21 Cdo 864/2000), teda v danom prípade neuniesli dôkazné bremeno.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené teda súd prvej inštancie v predmetnej veci z výsledkov dokazovania
vyvodil správny skutkový záver, na ktorý aplikoval správnu právnu úpravu, preto odvolací súd
nepovažoval námietky žalovaných za opodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.
1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným 1/ a 2/ v rozsahu 100%.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).