Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 26, 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16C/25/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115200967
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hanzlíková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2115200967.9

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci žalobcu I., zast. JUDr.
Barbora Šruteková, advokátka, Hlavná 44, Trnava, proti žalovanej C., zast. obchodná spoločnosť JUDr.
Lucia Jurgová, advokátka s. r. o., Slnečná 33, Poproč, o zaplatenie 411,94 eur s príslušenstvom a o
vzájomnom návrhu žalovanej o zaplatenie 2.197,045 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

1. Súd žalobu z a m i e t a.
2. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej 2059,73 % s úrokom z omeškania vo výške
8,05 % ročne zo sumy 2059,72 eur od 19. 3. 2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
3. V časti vzájomnej žaloby vo výške 137,32 eur s príslušenstvom súd konanie z a s t a v u j e.
4. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej náhradu trov konania 164,50 eur a k rukám zástupkyne
žalovanej trovy právneho zastúpenia vo výške 606,63 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom domáhal zaplatenia čiastky 549,26 eur titulom úhrady polovice splátok
úveru od októbra 2014, ktoré uhrádzal za odporkyňu. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 31. 3. 2015 č. k.
16C 25/2015-31 bolo konanie v časti 137,32 eur zastavené po čiastočnom späťvzatí návrhu, predmetom
konania o návrhu zostala čiastka 411,94 eur s príslušenstvom.

Žalovaná podala vzájomný návrh, ktorým sa domáhala zaplatenia čiastky 2.197,45 eur, ktorá predstavuje
polovicu ňou uhradených splátok za žalobca.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil
nasledovný skutkový stav:

Žalobca v konaní uviedol, že žiada zaviazať odporkyňu na zaplatenie čiastky 411,94 eur s prísl. v
zmysle podania a úpravy petitu zo dňa 21.3.2015 na tom základe, že účastníci uzavreli so Slovenskou
sporiteľňou zmluvu o splátkovom úvere, kde bola dohodnutá splátka 277,71 eur mesačne. Tieto
prostriedky boli použité na materiál a stavebné práce vo vzťahu k rodinnému domu patriacemu žalovanej.
Žalovaná v čase uzavretia zmluvy o úvere sľúbila žalobcovi, že bude úver splácať, nakoľko tým bude
zhodnotený je majetok. Takto to uviedla aj pred svedkyňou C. Pokiaľ aj žalovaná uviedla a neskôr
vzájomný návrhom svoj nárok aj uplatnila, má za to, že priznanie takejto ochrany a nároku by bolo v
rozpore s dobrými mravmi, nakoľko žalobca nemal žiaden prospech z čerpaného úveru. V konaní 37C
24/2015 uviedla žalovaná, že nehnuteľnosť rekonštruovali účastníci spoločne a finančné prostriedky boli
použité aj z úveru. Jedná sa práve o sporný úver. Žalovaná teda priznala , že z úveru mala prospech
ona a odmieta žalobca vyplatiť. V tomto konaní teda uplatňuje prostriedky, ktoré žalobca uhradil na úver

a v spomenutom konaní aj prostriedky, ktoré patrili výlučne žalobcovi a investoval ich do nehnuteľnosti,
a tiež práce, ktoré vykonal sám. S žalobkyňou žili 24 rokov v dome, na rekonštrukciu ktorého bol
úver použitý. Spolužitie ukončili v júli 2013. Sporný úver bol čerpaný výlučne na rekonštrukciu
nehnuteľnosti. Do rekonštrukcie investoval aj vlastné prostriedky. Zmluvu o úvere podpísal napriek tomu,
že nehnuteľnosť mu nepatrila, nakoľko plánovali spoločnú budúcnosť. Žalovaná mu povedala, že ak
by napr. úraz, prepísala by časť domu na neho. Teda nevenoval zásadnú pozornosť tomu, že úver
čerpajú obaja a nehnuteľnosť vlastní iba ona. Žalovaná sľúbila, že úver bude platiť sama, že si je vedomá
toho, že úver išiel na rekonštrukciu jej domu. K vyjadreniu žalovanej ohľadne použitia prostriedkov úveru
uviedol, že na poslednej dovolenke boli v Bulharsku asi pred 10 rokmi, Grécko a Taliansko bolo ešte
predtým. V Chorvátsku bol v roku 2013 v auguste tri dni, na vlastné náklady. Pôžička na Feliciu bola
100.000 Sk a 80.000 Sk dali zo svojich prostriedkov. Volkswagen Golf stál 3.400 eur, bolo to kupované
zo spoločných peňazí. Pred týmto úverom mali úver 300.000 Sk, peniaze boli na účte a úver sa dobral do
20.000 eur. Na dome žalovanej prebehla kompletná rekonštrukcia, fasáda, zateplenie, výmena okien,
kompletná výmena kúrenia, kotla, radiátory, rozvody, strecha. Z pôžičky sa kupoval všetok materiál.
V júni 2013 boli na dovolenke, dovtedy mali spoločný účet a v júli 2013 si žalovaná založila vlastný,
chcela si pôžičku zobrať na seba, ale mala malý príjem. Predložil doklady - osvedčenie o evidencii
vozidla a kúpna zmluva, z ktorej vyplýva kúpna cena auta 3.400 eur zo dňa 4.6.2011, doklady, z ktorých
vyplýva čerpanie úveru 2.6.2011, týmto úverom boli uhradené predchádzajúce úvery. Dňa 13.7.2010
suma 7.297,31 eur bolo vyplatené to, čo je na ďalšej strane 13.7.2010, táto splátka bola vyplatená z
ďalšieho úveru čerpaného 13:7.2010 v sume 15.810,83 eur. Tento úver bol splatený 2.6.2011 z ďalšieho
úveru, ktorý je uvedený na prvej strane príloh úverov. Teda z prvého úveru bol vyplatený tretí a z tretieho
druhý. Teda z úveru, ktorý je predmetom konania, sa pokrývali nielen rekonštrukcia a bežné náklady,
ale aj úvery účastníkov. Z ďalších výpisov je zrejmé, že boli použité finančné prostriedky 3.000 eur
na strechu, 27.9.2010 výber 3.000 eur na kúrenie. 2.6.2011 suma 4758,03 eur na vyplatenie úveru.
Predložil tiež ohlásenia a drobné stavby, na ktoré boli použité prostriedky úveru, nakoľko účastníci nemali
iné prostriedky na vyplatenie a faktúru za stavebný materiál na strešnú krytinu v sume 533,22 eur.
Všetky prostriedky úveru boli použité na nehnuteľnosť patriacu žalovanej, teda žalobca nemal z toho
žiadny prospech a žalovaná sa bezdôvodne obohatila. Vo vzťahu k uplatnenému proti návrhu má za
to, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi poskytnúť súdnu ochranu takémuto nárok vzhľadom , že
žalovaná doposiaľ nepreukázala, že by žalobca mal akýkoľvek prospech z týchto úverov. Je v rozpore s
dobrými mravmi tento nárok požadovať. Predmetný úver bol čerpaný z dôvodu, aby mohli byť vyplatené
predchádzajúce úvery ako aj z dôvodu, aby mohli byť realizované stavebné práce na nehnuteľnostiach
žalovanej. Svedkyňa C. sa vyjadrila, že samotná žalovaná pred ňou povedala, že bude splácať túto
pôžičku. Má za to, že tento záväzok je výlučne žalovanej, nakoľko z tohto úveru žalobca žiaden prospech
nemal. Naopak, úver aj v období, keď boli vo vzťahu so žalovanou, žalobca splácal, nakoľko príjem
žalovanej v tom období nedosahoval dostatočnú výšku na splácanie úveru. Má za to, že návrhu je možné
po čiastočnom späťvzatí vyhovieť, protinávrh považuje za bezdôvodný, tento žiadal zamietnuť. Nie je
možné spravodlivo požadovať od žalobcu úhradu jednotlivých splátok úveru, z ktorých nemal prospech.
S čiastočným späťvzatím vzájomného návrhu súhlasil.

Žalovaná s návrhom nesúhlasila Vzájomným návrhu žiadala, aby žalobca bol zaviazaný zaplatiť jej
2.197,045 eur s prísl. Vo vzájomnom návrhu uviedla, že úver splácali spoločne do júla 2013, suma, ktorú
za oboch zaplatila od augusta 2013 do mája 2015 je spolu vo výške 5217,97 eur, pri mesačnej splátke
274,63 eur na žalobcu pripadá polovica vo výške 137,315 eur a za 19 mesiacov, ktoré si uplatňuje, sa
domáha čiastky 2608,985 eur, ktorej sumy je potrebné odrátať žalobcom uplatnenú čiastku 411,94 eur,
teda sa domáha zaplatenia čiastky 2197,045 eur. V konaní uviedla, že najprv čerpali úver v Slovenskej
sporiteľni 200.000 Sk na vozidlo Škoda Felicia. Toto vozidlo si zobral žalobca. Nepamätá si, kedy ho
kupovali. Táto pôžička sa prefinancovala na ďalšie auto Volkswagen Golf Combi, ktoré stálo 4.500 eur.
Jedná sa o tento úver, z ktorého bolo vozidlo kúpené. Auto bolo písané na žalobca a ten si ho aj zobral. Z
úveru sa kúpili iba nejaké drobné veci na dom, napr. betón, zateplenie, sumy nevie, lebo kupovali veci bez
blokov. Z prostriedkov úveru boli aj na dovolenke, boli 3-krát v Grécku, v Taliansku, v Bulharsku, kupovali
oblečenie. Na to im pomohla pôžička, vzhľadom na ich zárobky. Kúpili za to aj vŕtačku, ktorú si zobral
žalobca. Boli to peniaze, ktoré boli na účte a tieto spoločne užívali. Nevie vyčísliť sumu, ktorá z úveru išla
na jej dom. Keď išli čerpať úver, boli dohodnutí, že idú kúpiť auto a chceli si zobrať úver v takej výške, aký
im dajú podľa príjmu, aby mali peniaze navyše. Pred rozchodom bol žalobca sám v Chorvátsku. Na účet,
kde boli peniaze z úveru, obaja dávali mesačnú mzdu. Z účtu peniaze vyberali, nedávali príkazy napr.
na úhradu dovolenky. Na dovolenkách boli pred 10 rokmi. Kedy boli spolu na dovolenke naposledy,
si nepamätá, ale rok pred rozchodom, teda v roku 2012, na dovolenke neboli. Chodili na dovolenku

raz ročne. Na dovolenkách, ktoré spomínala, boli z pôžičky, ktorá bola prefinancovaná. Potvrdila, že
práce na dome, ktoré uviedol žalobca, robili. Poukázala na skutočnosť, že úver bol bezúčelový, a bolo ho
možné použiť na rôzne výdavky s tým spojené. Teda úver mohol byť čerpaný na spoločné potreby, kúpu
auta a podobne. Zo žiadnej zmluvy nevyplýva, že by musel byť použitý na rekonštrukciu a nevyplýva
to ani zo zmluvy účastníkov. Forma spolužitia nebola tiež podložená žiadnou zmluvou, bola na dohode
účastníkov. Účastníci neboli ani manželmi. Medzi účastníkmi nebola spísaná ani žiadna zmluva o
spolužití. Na nákladoch v domácnosti sa podieľali spoločne, aj na zhodnotení nehnuteľnosti, aj na kúpe
áut. Úver je splácaný naďalej oboma zmluvnými stranami, tento majú splácať spoločne a nerozdielne.
Teda obaja účastníci majú splácať úver svojím podielom, nie je povinná splácať úver jedna strana
bez účasti zmluvnej strany, čo vyplýva zo samotnej zmluvy o úvere. Predložené doklady považuje za
bezpredmetné, nakoľko nárok je odvodený od zmluvy o splátkovom úvere uzavretej medzi SS ako
veriteľom a účastníkmi ako dlžníkmi, zmluva bola uzavretá 2.6.2011. doklady, ktoré boli predložené,
sa týkajú obdobia pred uzavretím zmluvy a záväzkovo-právne vzťahy z nich vyplývajúce sa netýkajú
predmetu tohto konania. Pokiaľ ide o vzájomný návrh uplatnený žalovanou, žalobca uhradil za január
2015 splátku vo výške 137,32 eur, a teda v tejto časti zobrala vzájomný návrh späť a žiadala zaplatenie
čiastky 2059,73 eur s príslušenstvom v zmysle uplatneného vzájomného návrhu Predmetom konania je
nárok žalobcu a žalovanej vyplývajúci zo zmluvy o splátkovom úvere, ktorý bol čerpaný bez účelového
určenia, s tým, že žalovaná tento úver stále spláca. Vzájomným si uplatnila nárok na zaplatenie tej
časti splátok, ktoré splácala iba sama žalovaná a vzhľadom na to, že nárok žalovanej prevyšoval nárok
žalobcu, uplatnili si kompenzačnú námietku vzájomným návrhom podľa § 98 O.s.p. a tento nárok bol
preukázaný výpismi z účtu, preto žiadala vyhovieť vzájomnému návrhu po čiastočnom späťvzatí .

Svedkyňa C. uviedla, že s účastníkmi sa po dobu ich spolužitia navštevovala, boli v priateľskom
vzťahu, v tomto sú aj naďalej, iba sa už nenavštevujú. Vie, že v konaní ide o nejaké peniaze. Vie, že
účastníci prerábali dom, mali nejakú pôžičku, nevie či na dom. Na dome robili kúrenie, strechu, myslí,
že zatepľovali. Nezaujímala sa o to, z čoho to platia. Hovorili o tom, že majú pôžičku, teda si iba myslí,
že ju mali na to. Nikdy sa nezaujímala o to, na koho je dom napísaný. Nehovorili pred ňou ani o tom, že
by sa malo v budúcnosti niečo prepisovať. Len sa domnieva, že na rekonštrukciu čerpali pôžičku, nikdy
sa o to nezaujímala. Nevie uviesť obdobie, kedy sa dom prerábal. Raz sa u nej účastníci zastavili, keď
išli z banky. Žalovaná povedala, že bude splácať pôžičku aj keby nemala na chlieb, vie, že v banke boli
niečo kvôli účtu a peniazom, niečo tam chceli prehádzať, nerozumie tomu. Žalobca nehovoril k tomu nič.

Z predložených dokladov vyplýva, že dňa 2.6. 2011 uzavreli účastníci - obaja v postavení dlžníka so
Slovenskou sporiteľňou a.s. Bratislava ako veriteľom Zmluvu o splátkovom úvere, predmetom ktorej bol
úver vo výške 20.000 eur, druh úveru - spotrebný úver na čokoľvek s dohodnutými mesačnými splátkami
vo výške 162,49 eur do 30. 6. 2011, od 20. 7. 2011 vo výške 277,71 eur. Výška mesačnej splátky bola
upravená na 274,63 eur.

Medzi účastníkmi nebola sporná výška platieb, ktoré sú predmetom návrhu a vzájomného návrhu, výška
jednotlivých nárokov nebola teda sporná a bola preukázaná listinnými dôkazmi, nebolo teda v tomto
smere potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie.

Z obsahu spisu tunajšieho súdu 37C 24/2015 vyplýva, že žalobca si uplatňuje voči žalovanej
čiastku 10.463,78 eur titulom zhodnotenia jej patriacej nehnuteľnosti, ktorú rekonštruovali. Zhodnotenie
predstavuje čiastku 23.361 eur, žalobca si uplatňuje 43/48-ín z polovice tejto sumy, t. j. 10.463,78 eur.
Vo vyjadrení k žalobe žalovaná uviedla, že na nehnuteľnosť boli použité aj prostriedky z pôžičky zo
dňa 2. 6:2011, nehradil ju len žalobca, peniaze z pôžičky boli použité aj na kúpu auta či iných vecí
nesúvisiacich s rekonštrukciou domu. Strecha a kúrenie boli platené z pôžičky, okná takisto. Maliarske
práce boli hradené zo spoločných financií, rovnako murovanie múru, bojler, zateplenie.

Z predložených dokladov vyplýva, že dňa 4. 6.2011 zakúpil žalobca vozidlo VW , r. výroby 1999 za
3.400 eur. Z výpisov zo Slovenskej sporiteľne a. s. vyplýva doklady, z ktorých vyplýva čerpanie úveru
2.6.2011 vo výške 15241,97 eur, 4.758,03 eur, týmto úverom mali byť uhradené predchádzajúce úvery.
Dňa 13.7.2010 bola suma 7.297,31 eur bola vyplatená z úveru čerpaného 13.7.2010 v sume 15.810,83
eur. Tento úver bol splatený 2.6.2011 z ďalšieho úveru. Teda z prvého úveru bol vyplatený tretí a z
tretieho druhý úver. Z ďalších výpisov je zrejmé, že bol realizovaný výber 3.000 eur - podľa vyjadrenia
žalobcu na strechu, 27.9.2010 výber 3.000 eur na kúrenie. 2.6.2011 suma 4758,03 eur na vyplatenie
úveru. Žalobca predložil faktúru za stavebný materiál na strešnú krytinu v sume 533,22 eur a Súhlas

obce Cífer zo dňa 31. 8. 2010, 28. 4. 2011 na rekonštrukciu - výmenu strešnej krytiny, zateplenie domu,
vybudovanie prípojky kanalizácie a revíznej šachty k rodinnému domu.

Predmetom žaloby a vzájomnej žaloby je plnenie v zmysle § 511 OZ, žalobca sa domáhal na základe
tohto plnenia vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť na strane žalovanej tým, že všetky
prostriedky úveru boli použité na nehnuteľnosť patriacu žalovanej, teda žalobca nemal z toho žiadny
prospech a žalovaná sa bezdôvodne obohatila.

Podľa § 511 ods. 1 Obč. zák. Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi
splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak
dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
Podľa § 511 ods. 2 Obč. zák.“ Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník,
proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu
upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávky.
Môže od nich požadovať, ab dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu
dlhu inak zbavili“.
Podľa § 511 ods. 3 Obč. zák. „Ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený
požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel
splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.“ V tomto ustanovení ide o tzv.
následný /subrogačný/ postih. Jeho podstatou je, že dlžník, ktorý dlh splnil sám, má právo od ostatných
žiadať náhradu za toto plnenie.
Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je podľa § 451 ods. 2 Obč. zák. majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 454 Obč. Zák. bezdôvodne
sa obohatí aj ten za koho bolo plnené čo po práve mal plniť sám.

V prípadoch, v ktorých sa plnilo za iného, čo podľa práva mal platiť sám, nejde o plnenie bez právneho
dôvodu. Rozdiel medzi prípadom plnenia bez právneho dôvodu a plnením za iného je v tom, že pri plnení
bez právneho dôvodu sa nadobúdajú obohatením nové hodnoty, zatiaľ čo pri plnení za iného dochádza
k obohateniu v tom, že majetok obohateného sa nezmenšil. Okrem toho pri plnení bez právneho dôvodu
vzniká nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia tomu, kto plnil, voči tomu, komu sa plnilo, zatiaľ čo
pri plnení za iného vzniká nárok tomu, kto plnil, voči tomu, za koho sa plnilo /R 1/79/.
Podľa § 456 Obč. zák. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na koho úkor bol získaný.
Bezdôvodné obohatenie spočíva vo zväčšení majetku obohateného.
V danom prípade nárok žalobcu vyplýva z plnenia na základe zmluvy o splátkovom úvere uzavretej dňa
2.6. 2011 medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. Bratislava ako veriteľom a oboma účastníkmi ako dlžníkmi.
Zo zmluvy vyplýva záväzok oboch dlžníkov za dlh. Účel úveru nebol určený.

V konaní nebolo sporné, do akej výšky žalobca i žalovaná dlh plnili. Rovnako nebolo sporné, že účastníci
čerpali viac úverov, ktorými aj jednotlivé úvery boli prekrývané a boli použité na úhradu predchádzajúcich
úverov - o tomto boli predložené doklady, nemožno však z nich konštatovať účel použitia, teda súd ich
v tejto časti bližšie nerozvádza.

Svedkyňa C. potvrdila čerpanie pôžičky / o ktorej v konaní neboli pochybnosti/, rekonštrukciu domu,
nevedela sa však vyjadriť konkrétne k spôsobu čerpania pôžičky ani k okolnostiam uvádzaným
žalobcom. Pokiaľ mala žalovaná uviesť, že „pôžičku bude splácať, aj keby na chlieb nemala“, nemožno
túto skutočnosť na základe výpovede svedkyne posudzovať ako právne relevantnú skutočnosť, ktorá by
mala za následok výlučnú zodpovednosť žalovanej za úver. Naviac sa jednalo o obdobie, kedy účastníci
spoločne žili, a teda takéto vyjadrenie vzhľadom na spoločné bývanie, hospodárenie podľa názoru súdu
bolo vyslovené ohľadne oboch účastníkov. Tu treba uviesť, že svedkyňa nevenovala pozornosť otázke
úverov, spôsobu ich čerpania a ňou uvedené vyjadrenie žalovanej bolo zo strany žalobcu len účelovo
použité.

Nebolo sporné, že účastníci počas spolužitia rekonštruovali dom patriaci do výlučného vlastníctva
žalovanej. Medzi účastníkmi nebola uzavretá žiadna zmluva a náklady a práce samotnej rekonštrukcie

sú predmetom konania 37 C 24/2015. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že žalobca v nehnuteľnosti
žalovanej i býval a túto užíval. Účastníci mali spoločný účet, na ktorý boli poukazované i mzdy. S
prihliadnutím na bezúčelovosť úveru nie je možné potom určiť, ktoré prostriedky - ktoré spoločné a ktoré
úverové boli použité na rekonštrukciu domu, ktoré na bežné účely a ktoré na potreby domácnosti.

Sporové konanie je ovládané prejednávacou zásadou, ktorá je tradične historicky chápaná tak, že
tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou účastníkov konania. To znamená,
že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov zaťažuje zásadne účastníkov a ukladá im povinnosť označiť
dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Účastník má preto povinnosť tvrdenia (§ 79 ods. 1 O.s.p.) a povinnosť
dôkaznú. Táto skutočnosť ale neznamená, že zákonná úprava sa zrieka zásady materiálnej pravdy. Táto
zásada, ako protipól zásady formálnej pravdy, je vyjadrená v ustanovení § 153 ods. 1 O.s.p.

Zákon v ust. § 120 ods. 1, veta tretia, O.s.p. vychádza z toho, že súd nie je pri vykonávaní dôkazov
odkázaný len na formálny návrh účastníka na vykonanie dôkazu, ale pripúšťa možnosť vykonať aj iné,
účastníkmi konania nenavrhované dôkazy. Ich vykonanie však podmieňuje ich výnimočnosťou, ako aj ich
nevyhnutnosťou pre rozhodnutie vo veci. Ide teda o také dôkazy, ktoré vyplynú z doterajšieho priebehu
konania bez toho, aby zákon ukladal súdu povinnosť takéto dôkazy vyhľadávať. Pritom právo súdu
vykonať aj účastníkmi konania neoznačené a nenavrhnuté dôkazy zostáva len v polohe možnosti a nie
povinnosti. Je preto na súde, aby v každom konkrétnom prípade posúdil, či výnimočne vykoná aj iné
dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z uvedeného
teda vyplýva, že ak dôkaz potrebný a nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci vyjde v priebehu konania
najavo (súd má o ňom vedomosť), bez ohľadu na návrhy účastníkov konania môže a zároveň aj musí
súd výnimočne takýto dôkaz vykonať. Súd po takýchto dôkazoch nepátra, pretože je vecou účastníkov
konania, aby ich vykonanie navrhli a aby sa starali o svoje práva.

V danom prípade má súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Súd sa oboznámil s ním
predloženými dôkazmi, z ktorých nevyplýva preukázateľne použitie úveru na nehnuteľnosť patriacu
žalovanej a vznik bezdôvodného obohatenia na jej strane. Zhodnotenie nehnuteľnosti je predmetom
iného konania. Úver bol poskytnutý obom účastníkom, boli povinní tento platiť spoločne a nerozdielne,
nejednalo sa o spoludlžnícky vzťah žalobcu ani ručiteľský záväzok /kde by plnenie za žalovanú malo
iný právny dôsledok/. Čerpaním viacerých bezúčelových úverov, spoločným účtom účastníkov nie je
objektívne žiadnym spôsobom možné ustáliť, aké prostriedky, v akej výške boli určené na rekonštrukciu
domu žalovanej. Čerpanie prostriedkov účastníkov i úverov nebolo ani po predložení dôkazov prehľadné
tak, aby bolo možné určiť akýmkoľvek nespochybniteľným spôsobom práve spôsob a účel použitia
úveru, už vôbec nie na rekonštrukciu domu žalovanej, keď je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že z
účtu účastníci používali finančné prostriedky na bežné účely, chod domácnosti a podobne. Zo žiadnych
dôkazov nevyplýva konkrétne použitie úveru na ten-ktorý účel rekonštrukcie. I za situácie, ak úver bol
skutočne použitý na rekonštrukciu domu žalovanej, nebolo preukázané, v akej výške práve z úverovej
čiastky, resp. či celý úver bol takto použitý, či sa jednalo o spoločné prostriedky účastníkov /zo mzdy,
príp. iných príjmov/ a v tomto smere spočíva dôkazné bremeno na žalobcovi. Súd z vlastnej iniciatívy
nemá možnosť uvedené skutočnosti preveriť a preukázať. Žalobca svoje tvrdenia žiadnym spôsobom
nepreukázal. Výpoveď svedkyne L. nie je ako bolo uvedené na preukázanie jeho tvrdení relevantná a
ani z predložených dôkazov jeho tvrdenia jednoznačne nevyplývajú. Pokiaľ vo výpisoch z účtov vyznačil
účel výberu /kúrenie a pod./,jedná sa len o jeho poznámky bez preukázania použitia prostriedkov úveru.
Nemožno potom konštatovať, že na strane žalovanej došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, resp.
že by žalobca na úvere plnil viac ako bol jeho podiel. Takisto nemožno konštatovať rozpor s dobrými
mravmi /ktorý v danom prípade vzhľadom na právny titul uplatnenia nároku neobstojí/, ak žalobca plnil na
základe uzavretej zmluvy v prospech veriteľa. Na druhej strane žalobca užíval nehnuteľnosť žalovanej
bezplatne, a teda i tu by zrejme prichádzalo do úvahy bezdôvodné obohatenie žalobcu /ktoré ale nie je
predmetom konania, súd ho uvádza len pre úplnosť/.

S poukazom na uvedené bolo potrebné žalobu ako nedôvodnú a nepreukázanú zamietnuť v celom
rozsahu.

Predmetom konania bola aj vzájomná žaloba žalovanej, ktorým si uplatnila kompenzačnú námietku.

Podľa § 98 O. s. p. Vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju
pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ.

V konaní nebolo sporné ani žalobcom namietané, že žalobkyňa plnila na úver za mesiace august 2013-
máj 2015 celkom 5217,97 eur, teda podiel každého z účastníkov je 2.608,985 eur, ktorú ponížila žalovaná
o žalobcom uplatnenú sumu 411,94 eur, teda žiadala zaplatenie čiastky 2197,045 eur, ktorú uhradila
za žalobcu /pôvodne navrhované zaviazanie oboch účastníkov platiť úver rovnakým dielom predmetom
vzájomnej žaloby nebol/. Žalovaná si uplatnila viac, než čo uplatnil navrhovateľ. V časti 137,32 eur
zobrala vzájomnú žalobu späť, preto v tejto časti súd konanie s poukazom na ust. § 96 ods. 1, 2 O.s.
p. zastavil.

Zvyšok vzájomnej žaloby považoval súd za dôvodný a opodstatnený, keď predmetom žaloby i vzájomnej
žaloby bolo plnenie účastníkov na úver, v ktorom mali obaja postavenie dlžníka a boli povinní hradiť ho
rovnakým dielom. Žalobcom uplatnený nárok bol odrátaný z čiastky, ktorú na úver platila žalovaná, a
teda v tomto smere nebol ukrátený na svojich právach a nárokoch tak, aby obaja účastníci znášali úver
rovnakým dielom /s tým, že jeho nárok ako taký z ním udávaných dôvodov bol zamietnutý z dôvodov/.
Nárok vyplývajúci zo vzájomnej žaloby nebol v konaní sporný ani namietaný žalobcom pokiaľ ide o výšku
plnenia zo strany žalovanej, bol riadne preukázaný, preto mu súd vyhovel v celom rozsahu.

Pri rozhodovaní vychádzal súd zo skutočnosti, že podiely oboch účastníkov sú rovnaké, tento sú povinní
platiť každý vo výške 1/2-ice, pričom vzájomné plnenia, ich výška medzi účastníkmi v konaní neboli
sporné, a teda nebolo potrebné v časti vzájomnej žaloby vykonávať ďalšie dokazovanie ohľadne úhrady
platieb zo strany žalovanej /ktoré boli preukázané a neboli namietané/ a nebol rozhodujúci s poukazom
na dôvody zamietnutia žaloby účel použitia úveru /ktorý ani nebol preukázaný/. Tvrdenie, že úver bol
použitý výlučne na nehnuteľnosť žalovanej, nebolo preukázané, rovnako ani skutočnosť, že sa malo
jednať o „jej“ úver -toto tvrdenie je v rozpore so samotnou zmluvou o úvere.

Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného od 1. 1. 2009 výška úrokov z omeškania je
o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo žalobcovi právo požadovať od
žalovaného ako dlžníka popri plnení, úroky z omeškania z vyššie uvedenej sumy, keďže ide o omeškanie
s plnením peňažného dlhu. Úroky z omeškania súd priznal v zmysle návrhu odo dňa omeškania odporcu
do zaplatenia pohľadávky vo výške určenej nar. vl. č. 87/95 Z. z.

S poukazom na uvedené súd priznal žalovanej spolu s istinou aj úroky z omeškania odo dňa omeškania
žalobcu do zaplatenia pohľadávky.

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. úspešnej žalovanej priznal súd náhradu trov konania za súdny poplatok
za odpor 16,50 eur, poplatok za spísanie podania 16,50 eur, poplatok za vzájomnú žalobu 131,50 eur,
ako aj trovy právneho zastúpenia za prevzatie a prípravu zastúpenia, nahliadnutie do spisu 15. 3. 2016,
pojednávanie 7. 4. 2016 - tarifná odmena za jeden úkon 395,39 eur podľa § 10 ods. 1, 8 v spojení s
§ 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z. , zo sumy 2.471,67 eur Po čiastočnom späťvzatí sumy 137,32 eur
zo vzájomnej žaloby v pôvodnej výške 2608,985 eur predmetom vzájomnej žaloby bola suma 2471 eur/
za jeden úkon právnej pomoci 101,25 eur, paušál 8,58 eur, DPH 20%, odmena spolu 395,39 eur, strata
času podľa § 17 ods. 1, 2 vyhlášky Bratislava - Trnava a späť 15. 3. 2016, 7. 4. 2016 2 cesty 4x1 hodina
= 4 hod., spolu 8 polhodín, 1/60-ina výpočtového základu 14,30 eur, 8 polhodín x 14,30 eur ´114,40 eur
+ 20% DPH, spolu strata času 137,28 eur, cestovné Bratislava - Trnava a späť 15. 3. 2016, 7: 4. 2016
4x60 km = 240 km, spotreba vozidla OPEL Mokka EČ KS 733 DE 6,5l/100 km, cena PHM 0,975 eur bez
DPH, 1,170 eur s DPH, 6,5 l/100 km x 24O km x 0,975 eur = 15,21 eur, amortizácia 43,92 eur, 15,21
eur + 43,92 eur ´59,13 eur + 20% DPH = 70,96 eur spolu cestovné.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Podľa § 209 O. s. p. súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa
§ 205, aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O. s. p. (odmietnutie odvolania).
Ak aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto
naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako
odvolanie odmietnuté.