Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 15, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4Tos/9/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6213010179
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bobor
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6213010179.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bobora a sudcov
JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a Mgr. Jána Bednára na neverejnom zasadnutí 15. marca 2017 prejednal
sťažnosť odsúdeného C. A. proti uzneseniu samosudcu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 9T 77/2013
zo dňa 24. 10. 2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. z r u š u j e sa uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 24.

10. 2016, sp. zn. 9T 77/2013 a okresnému súdu sa u k l a d á, aby o veci znovu konal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením samosudcu Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 24. 10. 2016, sp. zn. 9T 77/2013 bol
nariadený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere osem mesiacov, ktorý bol uložený trestným
rozkazom Okresného súdu Veľký Krtíš z 15. 10. 2013, sp. zn. 9T 77/2013.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bol odsúdený na výkon tohto uloženého trestu odňatia slobody
zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Svoje rozhodnutie okresný súd zdôvodnil tým, že trestným rozkazom bol C. A. pôvodne uložený pre
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov
ako trest súhrnný, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 rokov. Skúšobná

doba tak plynula od 29. 11. 2013. Samosudca z odpisu registra trestov zistil, že v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia bol C. A. odsúdený pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa
§ 289 ods. 1 Tr. zák. trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 0T 32/2015 zo dňa 3.
3. 2015 na peňažný trest vo výmere 1 000,- eur, k náhradnému trestu odňatia slobody vo výmere 5
mesiacov, ako aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 2 a pol roka.
Uvedený skutok spáchal obžalovaný dňa 28. 2. 2015. Z týchto dôvodov samosudca okresného súdu

nariadil vykonať pôvodný 8 mesačný trest, ktorý mu bol podmienečne odložený.

Proti uzneseniu podal sťažnosť odsúdený prostredníctvom svojho obhajcu, keď namietal tú skutočnosť,
že samosudca konal v rozpore s ust. § 293 ods. 3 až 5 Tr. por., pretože na termín verejného zasadnutia
nebol odsúdený 24. 10. 2016 riadne predvolaný, nebol poučený o možnosti konať v jeho neprítomnosti
a nakoniec aj samosudca rozhodol v jeho neprítomnosti. Domáhal sa potom, aby krajský súd zrušil

napadnuté uznesenie.

Krajský súd podľa § 192 ods. 1 Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúmal správnosť výroku
napadnutého uznesenia, proti ktorému mohol sťažovateľ podať sťažnosť, ako aj konanie, ktoré
predchádzalo napadnutému uzneseniu a zistil, že sťažnosť odsúdeného je dôvodná a rozhodnutie
samosudcu okresného súdu v rozpore so zákonom.Samosudca okresného súdu vo veci viackrát konal o tom, či sa odsúdený osvedčil. Verejné zasadnutie
bolo prvýkrát vytýčené na deň 31. 8. 2015, na ktoré sa odsúdený nedostavil z dôvodov PN a
predložil samosudcovi lekársku správu z ambulancie pohotovostnej služby v Bratislave, tak bolo verejné

zasadnutie odročené na deň 14. 10. 2015, pričom na tento termín sa odsúdený znovu ospravedlnil s
tým, že predvolanie si vyzdvihol po 18 dňovej lehote, chce si zvoliť obhajcu, s týmto sa poradiť a tak sa
zúčastniť verejného zasadnutia. Ďalšie verejné zasadnutie bolo vytýčené na deň 30. 11. 2015, pričom
odsúdený opätovne zaslal samosudcovi ambulantné správy z pohotovostnej služby a tak bolo verejné
zasadnutie odročené na deň 4. 4. 2016, pričom odsúdený sa znova ospravedlnil lekárskou správou.

Verejnézasadnutieboloopätovneodročenénadeň4.5.2016,pričompredvolanienaverejnézasadnutie
odsúdený prevzal, na termín verejného zasadnutia sa ospravedlnil z dôvodu, že zdravotný stav mu
nedovoľuje, aby sa zúčastnil verejného zasadnutia. Verejné zasadnutie tak bolo odročené na 15. 6.
2016, pričom odsúdený opätovne zaslal lekársku správu ambulantného charakteru s vyjadrením, že jeho
zdravotný stav mu nedovoľuje dostaviť sa na verejné zasadnutie. Verejné zasadnutie bolo opätovne
odročené na deň 15. 8. 2016, pričom odsúdený sa na verejné zasadnutie nedostavil, pričom doručenie

vykázané nemal. Napriek tomu samosudca vo veci konal s tým, že v zápisnici o verejnom zasadnutí sa
nachádza upozornenie, že v prípade, ak sa odsúdený nedostaví na verejné zasadnutie bude sa konať
v jeho neprítomnosti. Z obsahu spisu sa však nedá zistiť, či táto výzva bola odsúdenému doručená.
Verejnézasadnutieboloopätovneodročenénadeň28.9.2016,naktorésaodsúdenýnedostavil,pričom
neprevzal doručenku o termíne verejného zasadnutia a posledné verejné zasadnutie bolo vykonané 24.

10. 2016, kde sa samosudca konštatuje na verejnom zasadnutí, že odsúdený sa nedostavil na verejné
zasadnutie, doručenie predvolania nemá vykázané, napriek tomu súd nevidí prekážku vykonať verejné
zasadnutie,pričomnatomtoverejnomzasadnutíboloajrozhodnutétýmspôsobom,žeodsúdenývykoná
trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

Krajský súd po preskúmaní veci má za to, že neboli dodržané podmienky vykonania verejného
zasadnutia, pretože podľa § 293 ods. 3 Tr. por. sa verejné zasadnutie musí vykonať za prítomnosti
obvineného (odsúdeného). Podľa § 293 ods. 4 Tr. por. verejné zasadnutie sa môže vykonať v
neprítomnosti obvineného len vtedy, ak nie je možné doručiť mu predvolanie na verejné zasadnutie a

z toho dôvodu ustanovený obhajca bol o verejnom zasadnutí riadne upovedomený. Podľa § 293 ods.
5 Tr. por. verejné zasadnutie sa vykoná v neprítomnosti obvineného aj vtedy, ak mu upovedomenie
o verejnom zasadnutí bolo riadne a včas doručené a bol poučený o možnosti konania verejného
zasadnutia bez jeho prítomnosti alebo za podmienok uvedených v § 292 ods. 5 Tr. por.

Keďže odsúdený nevedel o termíne verejného zasadnutia, nebol na termín verejného zasadnutia riadne
predvolaný, nemal ustanoveného náhradného obhajcu, nebolo možné vykonať verejné zasadnutie dňa
24. 10. 2016 bez prítomnosti odsúdeného.

Krajský súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti samosudcu ust. § 120 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého,

ak sa obvinený, ktorý bol riadne a včas predvolaný na výsluch alebo iný úkon bez dostatočného
ospravedlnenia nedostaví, možno ho na tento úkon predviesť. Na to, ako aj na ďalšie následky
nedostavenia sa, musí byť obvinený v predvolaní upozornený. Samosudca toto ustanovenie nevyužil,
pričom zo správania sa odsúdeného je zrejmé, že sa vyhýba verejnému zasadnutiu.

Z uvedených dôvodov krajský súd zrušil napadnuté uznesenie, pričom naznačil v akom smere má
samosudca postupovať, aby o premene trestu rozhodol zákonným spôsobom.

Ako zistil krajský súd na M. T. bola podaná obžaloba pre trestný čin nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 2

Tr. zák.

Samosudca okresného súdu uložil M. T. podľa § 171 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere
jedného roka, výkon ktorého mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 4 roky.

Pri rozhodovaní o tom, či sa odsúdený v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia osvedčil
zabezpečil samosudca rozsudok Městského súdu v Brne z 2. 10. 2016, sp. zn. 4T 92/2012, ako aj
uznesenie Krajského súdu v Brne z 13. 12. 2012, sp. zn. 7To 438/2012. Z pripojených rozhodnutí bolo
zistené, že M. T. bol uložený za trestný čin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedovalebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody
vo výmere jedného roka. Výkon tohto trestu mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 4 rokov.
Skúšobná doba začala plynúť od 1. 2. 2012 do 1. 2. 2016. V skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia

bol M. T. odsúdený pre zločin vydierania podľa § 175 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák. Českej republiky č.
40/2009 Sb. a pre obzvlášť závažný zločin ťažkého ublíženia na zdraví podľa § 145 ods. 1 Tr. zák. Českej
republiky č. 40/2009 Sb. rozsudkom Městského súdu v Brne z 2. 10. 2012, sp. zn. 4T 92/2012 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Brne z 13. 12. 2012, sp. zn. 7To 438/2012. Rozsudkom Krajského súdu
v Nitre sp. zn. 1Ntc 19/2013 zo dňa 15. 10. 2013 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn.

5Úrto 6/2013 zo dňa 20. 11. 2013 bolo rozhodnuté o uznaní a výkone uvedených cudzích rozhodnutí na
území Slovenska, pričom odsúdený uvedené tresty aj vykonal.

Samosudca okresného súdu pri rozhodovaní o premene trestu neprihliadol dôsledne k ust. § 438e
Tr. zák., ktoré sa týka prechodných ustanovení k úpravách účinných od 1. 1. 2013, podľa ktorého
na odsúdenie súdom iného členského štátu EÚ podľa § 7b ods. 2 sa neprihliada, ak nadobudlo

právoplatnosť pred 1. 1. 2013.

Podľa § 7b ods. 1 Tr. zák. rozhodnutie súdu iného štátu v trestnej veci možno na území Slovenskej
republiky vykonať alebo môže mať iné právne účinky, len ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva alebo
zákon. Podľa § 7b ods. 2 Tr. zák. právoplatné odsúdenie súdom iného členského štátu EÚ v trestnom

konaní na účely trestného konania sa zohľadní rovnako ako keby bolo vykonané súdom Slovenskej
republiky, ak bolo vydané pre čin trestný aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.

Samosudca okresného súdu prehliadol tú skutočnosť, že rozsudok Městského súdu v Brne z 2. 10.
2012, sp. zn. 4T 92/2012 nadobudol právoplatnosť rozhodnutím Krajského súdu v Brne z 13. 12. 2012,

sp. zn. 7To 438/2012, teda pred termínom určeným v ust. § 438e Tr. zák. Z týchto dôvodov krajský súd
podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie a okresnému súdu uložil, aby o veci
znovu konal a rozhodol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný

prostriedok.