Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 31, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/111/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109203015
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2109203015.4

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr.
Róberta Foltána a JUDr. Anity Filovej, v právnej veci žalobcu: STEGATON TRADE s.r.o., so sídlom
Zámocká 3, 811 01 Bratislava, IČO: 46 150 005 proti žalovanému: Samsung Display Slovakia, s.r.o., so
sídlom Voderady 401, 919 42 Voderady, IČO: 36 758 205, právne zastúpený: Čarnogurský ULC s.r.o.,
so sídlom Tvarožkova 5, 814 99 Bratislava, v mene ktorej spoločnosti koná advokát a konateľ JUDr. Mgr.

JánČarnogurský,ozaplatenie104.835,02eursprísl.,oodvolanížalovanéhoprotiuzneseniuOkresného
súdu Trnava č.k. 15Cb/65/2009-513 zo dňa 04.05.2016 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v časti povinnosti uloženej žalovanému zaplatiť náhradu
trov konania štátu p o t v r d z u je , v časti žalovanému uloženej povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu
trov konania rozhodnutie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške
17.188,63 eur a povinnosť zaplatiť aj náhradu trov konania štátu vo výške 59,76 eur všetko do 3 dni
od právoplatnosti uznesenia.

2. Rozhodol tak s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 149 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1,2 a 3
O.s.p. potom, ako bolo jeho v poradí druhé rozhodnutie vo veci samej vydané dňa 31.10.2014 pod č.k.

15Cb/65/2009- 354, ktorým zaviazal súd žalovaného k zaplateniu sumy 104.835,02 eur s 11% úrokom
z omeškania od 16.08.2008 do zaplatenia. Nakoľko v poradí druhom rozhodnutí vydanom vo veci samej
o trovách konania nerozhodol, urobil tak až po tom, ako bol uvedený rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdený rozhodnutím Krajského súdu v Trnave č.k. 21Cob/24/2015-414 zo dňa 27.10.2015.

3. Náhradu trov konania súd prvej inštancie priznal vzhľadom na úspech žalobcu v konaní, ich

výšku podrobne podľa vyhl.č. 655/2004 Z.z. špecifikoval v rozhodnutí, ktorým tiež uložil v konaní
neúspešnému žalovanému podľa § 148 ods. 1 O.s.p. povinnosť zaplatiť trovy konania, ktoré vznikli vo
výške 59,76 eur titulom tlmočného, ktoré bolo priznané tlmočníkovi uznesením Okresného súdu Trnava
č.k. 15Cb/65/2009 dňa 12.01.2015.

4. Proti tomuto uzneseniu v celom jeho rozsahu podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie, doručené

súdu prvej inštancie dňa 24.05.2016. Odvolateľ uviedol, že vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. a postupom súdu prvej inštancie bola žalobcovi odňatá možnosť
konať pred súdom (zrejme odvolateľ myslel žalovaného) (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.)

5. Odvolateľ zdôraznil, že rozhodnutie o priznaní tlmočného je nezákonné, pretože súd opomenul

posudzovať tento nárok podľa ust. § 141 ods. 4 O.s.p., pretože súd ustanovil v konaní vypočutému
svedkovi tlmočníka, pretože nie je slovenskej národnosti, slovenský jazyk nie je jeho materinskýmjazykom, a tak súd musel zabezpečiť podmienky na zachovanie zásady rovnosti účastníkov
ustanovením tlmočníka. Takto vzniknuté trovy ale nemá znášať odvolateľ, k čomu poukázal na
rozhodnutie NS SR vydané v konaní vedenom pod sp.zn. 10Sžr/31/2012 zo dňa 27.02.2013, podľa

ktorého trovy spojené s tým, že účastník koná vo svojej materčine, nemožno ako náhradu uložiť zaplatiť
neúspešnému účastníkovi konania. V súvislosti s týmto názorom prvoinštančný súd nepostupoval, čím
vydal nesprávne a nezákonné rozhodnutie.

6. Za nesprávne označil odvolateľ i priznaný nárok právnemu zástupcovi žalobcu na hotové výdavky

a cestové, ktorých skutočnú reálnu výšku tento súdu nepredložil, v prílohách vyčíslenia trov nie sú
žiadne pokladničné doklady o vynaložených nákladoch za pohonné hmoty, súd na ich absenciu
vôbec neprihliadal a tak nie je zrejmé, na základe čoho mohol súd tento nárok priznať. Z uvedeného
vyplýva, že je tu daný odvolací dôvod nedostatočne zisteného skutkového stavu, rozhodnutie práve
pre absenciu dokladov o cene pohonných hmôt je nepreskúmateľné, nedostatočne odôvodnené a nie
je vysvetlené, ako sa súd prvej inštancie s nedostatkami dôkazov na preukázanie opodstatnenosti

náhrady trov konania vôbec vyporiadal. Okrem toho, podľa názoru odvolateľa, súd mal vziať do úvahy
i celý priebeh konania a možnosť použitia právnej úpravy vyplývajúcej z § 150 ods. 1 O.s.p., k čomu
poukázal na nález ÚS SR vydaný v konaní vedenom pod sp. zn. II.ÚS 563/2011 zo dňa 08.12.2011
a možnosť použitia moderačného absolučného práva, čím by zmienil dôsledky právnej normy a z nej
vyplývajúcich všeobecných zásad náhrady trov konania. Odvolateľ mal za to, že v danom prípade sú

splnené podmienky pre aplikovanie „dôvodov hodných osobitného zreteľa“ a tiež zdôraznil, že nie je
možné priznať plnú náhradu trov konania žalobcovi, ktorý bol pri vydaní v poradí prvého rozhodnutia
súdu prvej inštancie neúspešný, a z toho dôvodu všetky právne úkony, ktoré boli vykonané pred dňom
27.01.2011 mu ako dôvodné nemožno priznať.

7. Odvolanie žalovaného bolo doručené na vyjadrenie žalobcovi, ktorého právny zástupca ho prevzal
dňa 10.06.2016, vyjadrenie k nemu nepodal.

8. Rozhodnutie Krajského súdu v Trnave ako súdu odvolacieho vydané vo veci samej bolo rozhodnutím
zo dňa 31.05.2016 č.k. 1Obdo/22/2016-563 vydaným dovolacím súdom, ktorým je NS SR zrušené a

vec bola vrátená súdu odvolaciemu na ďalšie konanie. Odvolateľ žiadal, aby bol rešpektovaný postup
podľa § 262 ods. 2 v spojení s § 389 ods. 1 C.s.p., aby bolo predmetné rozhodnutie o trovách konania
zrušené a vrátené prvoinštančnému súdu.

9. Dňa 28.12.2016 podal právny predchodca žalobcu, ktorým bola spoločnosť GDS - Michelangelo s.r.o.

návrh na zmenu účastníka na strane žalobcu (č.l. 598), ale len v časti pohľadávky na náhradu trov
konania z toho dôvodu, že právny predchodca žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky postúpil nároky
z právneho zastúpenia na spoločnosť SCHUBERT & partners s.r.o. a zdôraznil, že postúpenie sa týka
iba náhrady trov konania, ktorá so zmenou účastníka na strane žalobcu nesúvisí.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací vo veci rozhodol uznesením č.k. 21Cob/111/2016-609 zo dňa
04.09.2017, ktorým zmenu žalobcu iba v časti týkajúcej sa pohľadávky o náhrade trov konania zamietol.
Predmetné rozhodnutie nadobudlo dňa 18.09.2017 právoplatnosť.

11. Odvolací súd o odvolaní rozhodol podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej

len C.s.p.) účinnom od 01.07.2016, ktorý nahradil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Z
prechodných ustanovení zák. č. 160/2015 Z.z. obsiahnutých v ust. § 470 ods. 1 a 2 C.s.p. vyplýva, že ak
nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákonazostávajú
zachované. Uvedené znenie prechodných ustanovení znamená, že nová právna úprava vychádza z

princípu okamžitej aplikácie procesnoprávnych noriem, čo znamená, že sa použije na všetky konania a
to i na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti nového zákona. V tejto súvislosti je potrebné
uviesť, že súd prvej inštancie rozhodoval podľa právneho predpisu účinného v čase začatého súdneho
konania, ktorým bol zák. č. 99/1963 Zb., za účinnosti ktorého začalo konanie vo veci samej a podľa tohto
zákona boli vykonané i súvisiace procesné úkony, bolo vedené dokazovanie a vyhlásené rozhodnutie.

Za účinnosti tohto zákona začalo aj odvolacie konanie. Krajský súd konajúci ako súd odvolací musel
rešpektovať daný stav, ktorý zodpovedá princípu právnej istoty a legitímnemu očakávaniu strán, že ich
vec bude posúdená podľa predpisov platných v čase vykonania procesných úkonov a rozhodnutia súdu
v danej veci ako i začatého odvolacieho konania. Odvolací súd zároveň poukazuje na článok 2 ods.1, 2 a článok 3 ods. 1 Základných princípov zák. č. 160/2015 Z.z., v súvislosti s potrebou podľa § 470
ods. 1, 2 C.s.p. aplikovať tie ustanovenia nového procesného predpisu, ktoré boli v čase rozhodovania
použiteľné na dané konanie, ale nemohol opomenúť ani ustanovenia O.s.p., ktoré boli použité súdom

prvej inštancie.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia (§ 356

písm. b) C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a
že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo
skutkovéhostavuzistenéhosúdomprvejinštanciebezpotrebyzopakovaniačidoplneniadokazovania(§
383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario)
keď dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

13. Podľa § 470 C.s.p.
(1) Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti.

(2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

Podľa § 389 C.s.p.

1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody

neexistovali.

14. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie vecnej správnosti výrokov odvolaním
napadnutého rozhodnutia, ktoré musí vychádzať zo správne zisteného skutkového stavu a správnej
aplikácie a interpretácie príslušnej hmotnoprávnej normy na zistený skutkový stav, pri dodržaní

ustanovení procesného predpisu.

15.Súdprvejinštancievrozhodnutíotrováchtietopriznalodkazomnavyhl.č.655/2004Z.z.atoodmenu
za zastupovania žalobcu, hotové výdavky, cestovné a náhradu za stratu času, pričom sa obmedzil iba
na údaje uvedené žalobcom bez toho, aby ich bolo možné preskúmať čo do správnosti v súvislosti s

cestovnými výdavkami, ku ktorým žiadne doklady spojené so vzniknutými nákladmi nepredložil, preto
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti uloženej povinnosti žalovanému zaplatiť trovy
konania žalobcovi podľa § 389 ods.1 písm b / C.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, v ktorom súd prvej inštancie odstráni vyššie uvedené nejasnosti, priznanú náhradu trov
zrozumiteľne odôvodní a opäť o trovách nich rozhodne s tým, že v novom rozhodnutí už rozhodne i

trovách dovolacieho a odvolacieho konania.

16. Odvolávajúci sa žalovaný napadol odvolaním rozhodnutie i v časti uloženej povinnosti zaplatiť
náhradu trov konania štátu, ktoré súd prvej inštancie odôvodnil poukazom na ust. § 148 ods.1 O.s.p.
Odvolateľ označil takéto právne posúdenie za absolútne nesprávne s tým, že súd mal postupovať podľa

§ 141 ods.4 O.s.p., pretože v konaní vypovedal vypočutý svedok vo svojej materčine, ktorou nie je
slovenský jazyk, preto mu bol ustanovený tlmočník a v takom prípade trovy spojené s tým, že účastník
koná vo svojej materčine, platí štát a účastníkovi nemožno ich náhradu uložiť ako vyplýva z odvolateľom
citovanej časti rozhodnutia NS SR vydaného v konaní vedenom pod sp. zn. 10Sžr/31/2012 zo dňa27.02.2013. K uvedenému odvolací súd dáva do pozornosti odvolateľa, že tak zo znenia ust. § 141 ods.4
O.s.p. ako i z citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ako aj z ostatnej judikatúry týkajúcej sa
práva účastníka konať vo svojej materčine jednoznačne vyplýva, že štát platí tieto trovy iba v spojení

s právom účastníka - strany sporu konať v jazyku ktorému rozumie (§155 C.s.p) čo zrejme uniklo
pozornosti odvolateľa. V tomto prípade nastala odlišná situácia, kedy išlo o tlmočenie výpovede svedka,
čo je vykonávanie dôkazu, ktorú náhradu neznáša štát, ale neúspešná strana sporu , a tak v tejto časti
súd prvej inštancie správne rozhodol a odvolací súd túto časť rozhodnutia podľa § 387 ods.1,2 C.s.p.
potvrdil.

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej

v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).