Decision was made at the court Okresný súd Pezinok
Judgement was issued by JUDr. Jana Ocelková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 8C/43/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1715200853
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Ocelková
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2015:1715200853.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Ocelkovou v právnej veci navrhovateľa:
Ľ. C., N.. XX.XX.XXXX, A. N. XX, XXX XX A., zast. GHS Legal, s.r.o., IČO. 47 232 544, advokátska
kancelária so sídlom Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava proti odporcovi: P. V., N.. XX.XX.XXXX, A. X.
V.Q. XX, XXX XX W., zast. JUDr. Eva Kliniecová, advokátka so sídlom Košická 37,821 09 Bratislava, o
zaplatenie sumy 62 500 EUR s príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 62 500 EUR spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,05% ročne zo sumy 62 500 EUR odo dňa 24.12.2014 do zaplatenia a to v lehote 3 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 7 100,54 EUR,
pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 3 750 EUR a z trov právneho zastúpenia vo
výške 3 350,54 EUR a to k rukám právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 05.02.2015 žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 65 500 EUR s príslušenstvom a náhradu trov konania. Návrh
navrhovateľ odôvodnil tým, že poskytol odporcovi v roku 2014 finančné prostriedky celkom vo výške 65
500 EUR, pričom odporca sa zaviazal vrátiť navrhovateľovi uvedené finančné prostriedky najneskôr do
24.12.2014. Odporca navrhovateľovi uvedené finančné prostriedky v dohodnutej lehote nevrátil.
Vo veci bol dňa 04.03.2015 vydaný platobný rozkaz, proti ktorému odporca podal odpor s odôvodnením,
že navrhovateľ neuvádza správne, keď tvrdí, že odporcovi poskytol finančné prostriedky vo výške 65
500 EUR. Navrhovateľ poskytol odporcovi finančné prostriedky vo výške 59 000 EUR na obdobie tri
mesiace a dohodnutý úrok za požičanie predmetnej sumy predstavoval čiastku 6 500 EUR s tým, že
sa zaviazal navrhovateľovi vrátiť požičanú sumu spolu s dohodnutým úrokom celkom teda čiastku 65
500 EUR do 24.12.2014. Vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu odporcu nedošlo k splateniu dlžnej
sumy v dohodnutom čase, avšak odporca prejavil ochotu splácať svoj záväzok voči navrhovateľovi
v splátkach. V priebehu mesiaca január 2015 navrhovateľ a odporca komunikovali prostredníctvom
svojich právnych zástupcov ohľadom mimosúdneho vyriešenia predmetnej veci, vzhľadom k tomu,
že navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal okrem uzavretia Dohody o splatení
záväzku v ktorej boli splátky premietnuté ďalšie úroky a navyše požadoval aj iné zabezpečenie záväzku,
neprišlo k podpísaniu Dohody o splatení záväzku. Následne sa navrhovateľ s odporcom bez prítomnosti
právnych zástupcov ústne dohodli, že odporca bude „dlžnú sumu“ 65 500 EUR splácať navrhovateľovi
v mesačných splátkach po 3000 EUR na jeho účet. V zmysle uvedeného odporca začal splácať
navrhovateľovi dlh na účet, ktorý bol ako účet veriteľa uvedený v čl. 2.3. návrhu Dohody o splatenízáväzku zo dňa 16.01.2015. Na tento účet odporca poukázal dňa 27.02.2015, 02.03.2015 a 09.03.2015
splátky po 1000 EUR, celkom teda 3000 EUR. Pri poukázaní poslednej splátky si odporca všimol
skutočnosť, že majiteľom účtu, na ktorý boli vložené uvedené finančné prostriedky nie je navrhovateľov,
ale jeho syna. Túto skutočnosť oznámila právna zástupkyňa odporcu navrhovateľovi ako aj právnemu
zástupcovi navrhovateľa listom zo dňa 10.03.2015 v ktorom ich požiadala o oznámenie čísla účtu
navrhovateľa, na ktorý môže odporca posielať finančné prostriedky. Odporca ku dňu podania odporu od
navrhovateľa neobdržal požadovanú informáciu.
Právny zástupca navrhovateľa vo vyjadrení k podanému odporu uviedol, že odporca uvádza v odpore
nesprávne podrobnosti procesu, ktorým mu boli poskytnuté finančné prostriedky navrhovateľom.
Odporcovi boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 30 000 EUR dňa 11.09.2014, pričom
odporca sa zaviazal, že navrhovateľovi dňa 23.12.2014 zaplatí 35 000 EUR. Navrhovateľ poskytol
odporcovi finančné prostriedky vo výške 10 000 EUR dňa 21.10.2014, pričom odporca sa zaviazal, že
navrhovateľovidňa22.11.2014zaplatí10500EUR.Navrhovateľposkytolodporcovifinančnéprostriedky
vo výške 9 000 EUR dňa 05.11.2014, pričom odporca sa zaviazal, že navrhovateľovi dňa
06.12.2014 zaplatí 9 500 EUR. Navrhovateľ poskytol odporcovi finančné prostriedky vo výške 10
000 EUR dňa 19.11.2014, pričom odporca sa zaviazal, navrhovateľovi dňa 23.12.2014 zaplatí 10
500 EUR. Vzhľadom na to, že odporca nesplatil svoje záväzky dňa 22.11.2014 a dňa 06.12.2014 s
oznámením, že svoje záväzky bude určite schopný splatiť dňa 24.12.2014. Navrhovateľ primerane
odložil splatnosť jednotlivých záväzkov na 24.12.2014 tak, že očakáva zaplatenie celej dlžnej sumy
najneskôr do 24.12.2014.
S prihliadnutím na skutočnosť, že odporca uhradil navrhovateľovi od podania návrhu časť dlžnej sumy
vo výške 3000 EUR, navrhovateľ zobral návrh v tejto časti späť. Uznesením zo dňa 29.04.2015 súd
konanie v časti zaplatenia istiny vo výške 3000 EUR zastavil.
Súd vytýčil termín pojednávania na dňa 21.09.2015. Predvolanie na pojednávanie odporca prevzal dňa
25.08.2015,právnazástupkyňaodporcudňa26.08.2015.Právnazástupkyňaodporcuosobnepodalana
tunajší súd dňa 16.09.2015 ospravedlnenie neúčasti, žiadosť o odročenie pojednávania, kde uviedla, že
vzhľadomnapráceneschopnosťodporcu,ktorúpreukazujepriloženýmdokladom(potvrdenieodočasnej
pracovnej neschopnosti od 14.09.2015), žiada o ospravedlnenie neúčasti odporcu a právnej zástupkyne
odporcu na tomto pojednávaní a z toho dôvodu žiada odročiť pojednávanie.
Právny zástupca navrhovateľa sa elektronicky dňa 17.09.2015 vyjadril k ospravedlneniu a neúčasti
odporcu na pojednávaní a žiadal, aby súd neodročoval termín pojednávania, nakoľko žiadosť
neobsahovala náležitosti podľa § 119 ods. 2, 3 O.s.p.
Súd oznámil právnej zástupkyni odporcu, že predmetnej veci sa bude pojednávať.
Právna zástupkyňa odporcu dňa 18.09.2010 elektronicky doplnila ospravedlnenie neúčasti a žiadosť
o odročenie pojednávania, v ktorom uviedla, že o dôvode, pre ktorý bol odporca uznaný
za práceneschopného rozhodol lekár, ktorý vystavil potvrdenie práceneschopnosti, vzhľadom na
pretrvávajúci zdravotný stav odporcu. Právna zástupkyňa odporcu sa o uznaní odporcu za
práceneschopného dozvedela dňa 14.09.2015, a keďže dňa 15.09.2015 bol sviatok, následne až dňa
16.09.2015 jej bol tento doklad doručený zo strany manželky odporcu a predložený súdu. Napriek
právnemu zastupovaniu odporcu považuje za potrebné, aby v predmetnej veci bol odporca vypočutý
ako účastník konania.
Súd opätovne oznámil právnej zástupkyni odporcu, že v predmetnej veci súd bude pojednávať, nakoľko
návrh na odročenie pojednávania neobsahoval aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav
účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní.
Právo účastníka, aby jeho vec bola prejednávaná verejne a v jeho prítomnosti, zaručené v čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky, nemožno chápať tak, že súd by nemohol konať a rozhodnúť vo veci bez
prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný umožniť účastníkovi uplatnenie tohto práva.
Obsahom tohto základného práva však nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek žiadosti o odročenie
pojednávania. Posúdenie opodstatnenosti „dôležitého dôvodu“ (§ 101 ods. 2 O.s.p.) v každom
konkrétnom prípade patrí výlučne do právomoci konajúceho súdu (viď I. ÚS 68/1998).
Ustanovenie § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku umožňuje vec prejednať v neprítomnosti
účastníka, ktorý i keď bol riadne predvolaný, nedostavil sa na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého
dôvodu o jeho odročenie. Z tohto predpokladu vychádza aj ustanovenie § 119 Občianskeho súdneho
poriadku ,v zmysle ktorého pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Súdna prax
vychádzajúc z uvedenej právnej úpravy vyžaduje, aby účastník podal výslovný návrh na odročeniepojednávania, ktorý musí byť riadne odôvodnený a dôvody pre odročenie pojednávania v ňom
musia byť konkretizované a doložené. Iba tak môže súd, ktorý rozhoduje o žiadosti o odročenie
pojednávania, posúdiť ich závažnosť. Podľa § 119 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ak je
dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie
pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho
zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho
lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia
zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.
Nepochybnezavážnuprekážku,atedadôležitýdôvodpreodročeniepojednávaniavzmysle§101ods.2
OSP vo väzbe na § 119 ods. 1 OSP, je možné považovať zdravotný stav účastníka, jeho chorobu. O tom,
že odporca bol od 14.09.2015 práceneschopný, bolo doložené potvrdenie o jeho dočasnej pracovnej
neschopnosti. Takéto potvrdenie však samé o sebe v zmysle úpravy podľa § 119 ods. 3 OSP nie je
možné hodnotiť ako dostatočný dôkaz o takom zdravotnom stave odporcu, ktorý by mu neumožňoval
účasť na nariadenom súdnom pojednávaní, ak k takémuto potvrdeniu nebolo doložené aj vyjadrenie
ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav odporcu, ako účastníka konania, mu neumožnil účasť na
pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že odporca ako účastník
nebol schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť
pojednávania. Ospravedlnenie odporcu z neúčasti na nariadenom pojednávaní neobsahovalo takéto
vyjadrenie a nebolo doložené ani k doplnenému podaniu o ospravedlnenie neúčasti a žiadosť o
odročenie pojednávania . V takom prípade bolo zo strany súdu vyhodnotené, že odporca nepreukázal
existenciu takého dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania, aký sa predpokladá v zmysle § 101
ods. 2 OSP vo väzbe na § 119 ods. 1, 3 OSP preto, aby súd nemohol pokračovať v konaní aj v
neprítomnosti odporcu ako účastníka konania.
Súdna prax sa zhodla na tom, že: „V zmysle § 119 ods. 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku
v znení účinnom od 1. januára 2012 je zdravotný stav účastníka konania dôvodom na odročenie
pojednávania len ak je súdu, a to už spravidla pred rozhodnutím o žiadosti o odročenie pojednávania,
preukázané vyjadrením ošetrujúceho lekára, že účastník konania nie je schopný bez ohrozenia života
alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu zúčastniť sa pojednávania.“ (rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 24. apríla 2013, sp. zn. X E. XXX/XXXX prijatý občianskoprávnym
kolégiom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 10. decembra 2013 na uverejnenie v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky). Predmetné ustanovenie bolo zaradené do
Občianskeho súdneho poriadku okrem iného aj za účelom zamedzenia obštrukcií účastníkov konania
vyhýbaním sa na pojednávaní najmä v súvislosti so zdravotnými dôvodmi a ospravedlňovaním ich
neúčasti.
V danom prípade súd ma za to, že v spise boli dostatočné dôkazné prostriedky, ktoré obsahoval spisový
materiál a ktoré boli produkované účastníkmi. Súd tak vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a tiež ho
vyhodnotil jednotlivo i čo do vzájomných súvislostí v súlade s úpravou v § 132 OSP. V tejto súvislosti súd
poukazuje i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. XCdo XX/XX, podľa ktorého
právnej vety ...„výsluch účastníka konania je iba jedným z dôkazných prostriedkov. Nevykonanie dôkazu
výsluchom účastníka konania nie je postupom, ktorým by súd odňal účastníkovi možnosť konať pred
súdom podľa ust. § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku“.
Z obsahu spisu vyplýva, že odporca v danej veci udelil 10.03.2015 plnú moc advokátke, ktorá je
oprávnená na všetky úkony, ktoré mohol v konaní robiť odporca. Právna zástupkyňa odporcu sa mohla
zúčastniť pojednávania a predniesť v mene klienta, to čo chcel súdu uviesť odporca.
Súd vykonal vo veci dokazovanie a to: výsluch právneho zástupcu navrhovateľa, odpor proti platobnému
rozkazu, Dohoda o splatení záväzku, výzva na oznámenie, vyjadrením navrhovateľa k podanému
odporu a zistil nasledovný skutkový stav:
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že odporca v podanom odpore uznal výšku
pohľadávky, ako aj úrok z omeškania. Taktiež je nesporné, že pohľadávku má odporca splatiť do
24.12.2014.V Dohode o splatení záväzku v čl. 1 bod 1.1. je uvedené, že medzi veriteľom a dlžníkom bola uzatvorená
Zmluva o pôžičke, ktorej predmetom bolo prenechanie finančných prostriedkov veriteľa dlžníkovi v
celkovej výške 79 910 EUR. Táto dohoda nebola účastníkmi podpísaná.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci
určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu. Z citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke
sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným
spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán,
predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci
rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon
vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí
nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. (rozsudok Najvyššieho súdu SR,
sp. zn. 3 E. XXX/XXXX, zo dňa 30. júna 2010)
Súd z vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa a z predložených listín mal za preukázané, že
účastníci uzavreli ústnu zmluvu o pôžičke, navrhovateľ prenechal odporcovi finančné prostriedky vo
výške 59 000 EUR, čo aj sám potvrdil odporca v odpore, v ktorom uviedol, že navrhovateľ poskytol
finančné prostriedky vo výške 59 000 EUR na obdobie tri mesiace a dohodnutý úrok za zapožičanie
predmetnejsumypredstavovalčiastku6500EUR,odporcasazaviazal,ženavrhovateľovivrátipožičanú
sumu spolu s dohodnutým úrokom celkom teda čiastku 65 500 Eur do 24.12.2014. Navrhovateľ poskytol
odporcovi finančné prostriedky vo výške 30 000 EUR dňa 11.09.2014, pričom odporca sa zaviazal,
že navrhovateľovi dňa 23.12.2014 zaplatí 35 000 EUR. Navrhovateľ poskytol odporcovi finančné
prostriedky vo výške 10 000 EUR dňa 21.10.2014, pričom odporca sa zaviazal, že navrhovateľovi
dňa 22.11.2014 zaplatí 10 500 EUR. Navrhovateľ poskytol odporcovi finančné prostriedky vo výške
9000 EUR dňa 05.11.2014 pričom odporca sa zaviazal, že navrhovateľovi dňa 06.12.2014 zaplatí 9
500 EUR. Navrhovateľ poskytol odporcovi finančné prostriedky vo výške 10 000 EUR dňa 19.11.2014,
pričom odporca sa zaviazal, e navrhovateľovi dňa 23.12.2014 zaplatí 10 500 EUR. Súd mal taktiež
za preukázané, že účastníci sa dohodli, že odporca jednotlivé finančné čiastky vráti s navýšením tzv.
úrokom, čo aj sám odporca potvrdil vo svojom odpore, a to vo výške 6 500 EUR. Odporca v písomnom
odpore sám uviedol, že vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu odporcu nedošlo k splateniu dlžnej
sumy v dohodnutom čase, avšak odporca prejavil vôľu splácať svoj záväzok voči navrhovateľovi v
splátkach. Odporca v období od februára 2015 do marca 2015 splácal pôžičku vo výške 1000 EUR, čo
bolo spolu 3000 EUR. A preto súd uznesením sp. zn. XC/XX/XXXX-XX konanie v časti istiny zastavil.
Súd mal za preukázané že k skutočnému odovzdaniu finančných prostriedkov došlo, čo potvrdil aj sám
odporca v odpore v ktorom uznal dlžnú sumu 65 500 EUR. Odporca si svoju povinnosť vrátiť poskytnuté
peňažné prostriedky nesplnil a preto súd zaviazal odporcu na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 62
500 EUR.
Podľa § 517 ods. 2 O.s.p., Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.
V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka súd priznal navrhovateľovi z priznanej sumy i úrok
z omeškania vo výške určenej v § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení platnom
v čase začatia omeškania, t. j. vo výške 5, 05 % ročne odo dňa 24.12.2005, t.j. odo dňa splatnosti
posledných poskytnutých finančných prostriedkov, ktoré mali byť vrátená dňa 23.12.2014, nakoľko sám
ajnavrhovateľuviedol,žeodporcoviodložilsplatnosťjednotlivýchzáväzkovna24.12.2014,kdeočakával
zaplatenie celej dlžnej sumy do 24.12.2014. Zároveň odporca v podanom odpore uviedol, že požičanú
sumu sa zaviazal vrátiť do 24.12.2014.O trovách konania rozhodol súd tak, že v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. podľa zásady úspechu
priznal ich náhradu navrhovateľovi. Priznané trovy konania spočívajú zo zaplateného súdneho poplatku
3 750 EUR a z trov právneho zastúpenia vo výške 3 350,54 EUR v zmysle vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky základ
výpočtu odmeny právneho zastúpenia je hodnota predmetu sporu 65 500 EUR je 552,69 EUR a pri
sume 62 500 EUR, kde hodnota jedného úkonu právnej služby je 546,05 EUR.
V zmysle vyhlášky si navrhovateľ uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia za nasledovné úkony
právnej služby:
· Prevzatie a príprava právneho zastúpenia podľa § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky .... 552,69 EUR,
· Písomné podanie na súd podľa § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky ......552,69 EUR,
· Vyjadrením k odporu a čiastočné späťvzatie podľa § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky... 552,69 EUR,
· Porada s klientom dňa 18.09.2015 podľa §13 ods.1 písm. b) vyhlášky .......546,05 EUR,
· Účasť na pojednávaní 21.09.2015 § 13a ods1 písm. d) vyhlášky ..... 546,05 EUR,
Spolu 2 750,17 EUR
Režijný paušál: tarifná odmena v súlade s § 16 ods. 3 vyhlášky o režijný paušál vo výške jednej stotiny
výpočtového základu za jeden úkon právnej služby na príslušný rok 2015 5 x 8,39 EUR spolu
41,95 EUR.
Celková výška tarifnej odmeny zvýšená o režijný paušál predstavuje spolu 2 792,12 EUR, 20% DPH
558,42 EUR spolu 3 350,54 EUR.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. trovy konania k rukám alebo
na účet právneho zástupcu navrhovateľa.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do
15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.