Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 25, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814208482
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3814208482.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alice Beňovej a sudkýň

JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobcu I. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., I.
cesta XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Ingrid Novákovou, advokátkou, so sídlom Handlová, ČSA 12, proti
žalovanej N. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, zastúpenej JUDr. Romanom Henčelom, advokátom, so
sídlom Prievidza, G. Švéniho 8, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v odvolaní
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 29. septembra 2016 č. k. 7C/73/2014-273,
takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu
nasledovne: Do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal byt č. 14, vo vchode č. 45, na 5. poschodí v
obytnej budove č. s. 1809, postavenej na parcele parcelné číslo 1436/268, ul. Morovnianska cesta, k.
ú. Handlová s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti
550/27779, zapísané na LV č. 4815 Okresného úradu, katastrálny odbor Prievidza. Žalobca preberá
splatenie dlžného zostatku vo výške 7.121,23 eur (istina) plus 305,45 eur (úroky) zo spoločnej zmluvy
o pôžičke strán sporu proti veriteľom N. Q., rod. F., nar. XX.XX.XXXX a J. Q., nar. XX.XX.XXXX. Z

titulu vyrovnania podielov z bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu uložil žalobcovi povinnosť
zaplatiť žalovanej 445,56 eur, a to v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej
časti žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že stranám sporu náhradu trov konania
nepriznal. O náhrade trov štátu rozhodol tak, že štát má proti žalobcovi právo na náhradu trov v rozsahu
50% a štát má proti žalovanej právo na náhradu trov v rozsahu 50%. Svoje rozhodnutie odôvodnil
tým, že žalobca sa žalobou podanou dňa 12.05.2015 domáhal vysporiadania BSM, ktoré zaniklo
rozvodom manželstva účastníkov a to rozsudkom Okresného súdu Prievidza, č. k. 15C 58/2011-12 zo

dňa 04.05.2011. V podanej žalobe navrhol, aby mu súd do výlučného vlastníctva prikázal byt ul. I. č.
XX/XX, R. so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu s
tým, že on prevezme splácanie dlžných úverov a žalovanú súd zaviaže titulom vyrovnania vzájomných
podielov zaplatiť mu sumu 5.000 eur. K žalobe sa vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že súhlasí s tým,
aby predmetný byt pripadol do výlučného vlastníctva žalobcu, zároveň však navrhla aby z dôvodu,
že tento byt nadobudli do BSM účastníci tak, že žalovaná previedla vlastnícke právo k bytu č. 41, vo
vchode č. 40 na ul. Športovej v C., v hodnote určenej znaleckým posudkom na sumu 301.000 SK

(9.991,36 eur) na pani D. B., ktorá ako protihodnotu previedla na žalobcu a žalovanú členské práva
a povinnosti, v tom čase k družstevnému bytu, ktorý účastníci neskôr spoločne nadobudli do BSM a
ktorý je predmetom vyporiadania, bola hodnota bytu považovaná za jej vnos do BSM a bola v celom
rozsahu započítaná v jej prospech. Zároveň uviedla, že súhlasí s tým, aby žalobca prevzal spoločnýzáväzok voči N. Q. a jej manželovi a úver poskytnutý spoločnosťou Home Credit Slovakia. Z titulu
vyrovnania vzájomných podielov navrhla, aby súd zaviazal žalobcu jej zaplatiť sumu 6.087,63 eur. V
písomnom podaní zo dňa 21.01.2015, doručenom súdu 28.01.2015, označenom, ako zmena návrhu

žalobca uviedol, že v časti týkajúcej sa pasív vzniknutých za trvania manželstva účastníkov upresňuje,
že finančné prostriedky z úveru poskytnutého na základe Zmluvy o poskytnutí úveru č. 42/289/08 Dexia
Bankou Slovensko, a.s. (označený v návrhu - v žalobe ako pasívom pod bodom 1.) pôvodným dlžníkom
N. Q. a jej manželovi jemu a žalovanej následne poskytli s tým, že sa žalobca so žalovanou zaviazal
tento úver aj s príslušenstvom splácať až do úplného zaplatenia. Oproti pôvodnému návrhu, v ktorom

označil pôvodnú výšku zostatku úveru ku dňu zániku BSM sumou 25.895,79 eur, určil výšku zostatku
na sumu 19.485,15 eur. Zároveň navrhol, aby bolo vyporiadané aj ďalšie pasívum, ktoré v pôvodnej
žalobe neoznačil a to pôžička, ktorú si mala vziať žalovaná s VÚB, a to aby mu bola nahradená 1
splátok zaplatených ku dňu zániku BSM zo sumy 448,11 eur. Podaním zo dňa 12.07.2016, doručeným
súdu dňa 15.07.2016 žalobca súdu oznámil, že na vyporiadaní tohto pasíva vo výške 448 eur netrvá.
V podaní zo dňa 21.01.2016 (zmena návrhu) zároveň žalobca oznámil súdu, že mení petit pôvodnej

žaloby, kde v časti návrhu na uloženie povinnosti žalovanej zaplatiť mu z titulu vyrovnania vzájomných
podielovnavrhol,abysúdžalovanúzaviazalzaplatiťmusumu,ktorábudeustálenánazákladevýsledkov
dokazovania. Súd zmenu žaloby pripustil. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru,
že do hodnoty, ktorá sa má medzi stranami sporu vyporiadať treba zahrnúť: a/ aktívum 17.200 eur
všeobecná hodnota bytu, b/ 8.331,67 eur (251.000 Sk), ktorú žalovaná vynaložila na spoločný majetok

(inštitút tzv. prínosov - vnosov), c/ 66,38 eur (2.000 Sk) - suma, ktorú žalobca vynaložil na spoločný
majetok (inštitút tzv. prínosov - vnosov), d/ pasívum 7.009,99 eur, ktorú žalobca po zániku manželstva
rozvodom zaplatil Home Credit Slovakia, a.s. Piešťany, e/ pasívum 10.137.52 eur, ktorú sumu titulom
zmluvy o pôžičke uzatvorenej stranami sporu s N. Q. a J. Q. po rozvode do 18.07.2016 zaplatil žalobca,
f/ pasívum 7.121,23 eur dlžný nesplatený záväzok z uvedenej zmluvy o pôžičke, g/ príslušenstvo - úroky,

ktoré z tohto dlhu prirastú v budúcnosti 305,45 eur. Prvostupňový súd v bode 107. odôvodnenia rozsudku
uviedol, akými úvahami sa spravoval pri určení tzv. vyrovnávacieho podielu, ktorý určil na sumu 445,56
eur v prospech žalovanej. Zároveň v tomto bode súd konštatoval, že v prevyšujúcej časti súd žalobu
zamietol. Vo vzťahu k trovám konania súd uviedol, že úspech vo veci zistil porovnaním žalobnej žiadosti
(petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Podľa úvah súdu, ktoré sú u vedené v bode

113. odôvodnenia rozsudku v žalobe si titulom vyrovnávacieho podielu žalobca voči žalovanej uplatnil
sumu 5.000 eur a žalovaná si proti žalobcovi mala uplatňovať sumu 6.087,63 eur. Súd jej však priznal len
sumu 445,56 eur, čo je zo sumy 6.087,63 eur 7,31%. Prvostupňový súd uviedol, že má za to, že každá zo
strán mala vo veci len čiastočný úspech a preto žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal. Zároveň
rozhodol o tom, že každý z účastníkov je v rozsahu 50% povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli

štátu. Právne rozhodnutie odôvodnil ust. § 143, 148 ods. 1, § 149 ods. 1, § 150 Občianskeho zákonníka.
2. Proti tomuto rozsudku a to výrokom, ktorým súd z titulu vyrovnania z bezpodielového spoluvlastníctva
uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej 445,56 eur, výrokovej zamietajúcej časti a vo výroku o
náhrade trov konania podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Navrhla ho zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V časti napadnutého výroku, ktorým súd rozhodol

o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanej z titulu vyrovnania podielov a bezpodielového spoluvlastníctva
strán sporu uložil 445,56 eur a to v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia sa nestotožnila
so spôsobom výpočtu, ktorým bola táto suma určená. Je toho názoru, že súd nesprávne určil výšku
jej prínosu (vnosu) do masy BSM z titulu nadobudnutia bytu, ktorý je predmetom vyporiadania, ktorú
súd určil na sumu 251.000 Sk (8.331,67 eur), pretože všeobecná hodnota tohto bytu v čase jeho

prevodu na pani B. bola určená znaleckým posudkom na sumu 301.000 Sk (9.991,36 eur). Znalecký
posudok bol žalovanou predložený a bol riadne na pojednávaní oboznámený. V tejto súvislosti žalovaná
poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. septembra 2003, sp. zn. 22 Cdo 820/2003, z
ktorého je zrejmé, že „podľa § 150 druhá veta Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov je každý z manželov oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho

vynaložil na spoločný majetok. Z formulácie tohto ustanovenia zreteľne vyplýva, že nárok na náhradu
toho, čo bolo vynaložené na spoločný majetok je založený v okamihu, keď bol oddelený majetok jedného
z manželov takto vynaloženým aj keď ho možno samozrejme uplatniť až po zániku BSM v súvislosti
s jeho vyporiadaním. Ak má tento vklad z oddeleného majetku podobu finančného plnenia pri určení
náhrady v zmysle § 150 druhá veta Občianskeho zákonníka sa vychádza z výšky takto vynaloženej

finančnej sumy. Naproti tomu ku vkladu, ktorý nemá finančný charakter, je pre určenie výšky náhrady
podstatná hodnota vynaloženej veci práve v okamihu jej vnosu do spoločného majetku“. Podľa názoru
žalovanej v tomto konaní súd nesprávne určil hodnotu jej vnosu na sumu 251.000 Sk (8.331,67 eur),
pričom v súlade s vyššie uvedeným judikátom mala byť hodnota vnosu 301.000 Sk (9.991,36 eur), ktorábola v kúpnej zmluve uzatvorenej medzi žalovanou a kupujúcou pani B. určená ako cena predmetu
zmluvy. Skutočnosť, že si účastníci tejto zmluvy dohodli kúpnu cenu 50.000 Sk súdu ozrejmila tak
žalovaná ako aj pani B., ktoré uviedli, že kúpna cena 50.000 Sk bola dohodnutá ako doplatok rozdielu

medzi hodnotou prevádzaného bytu a hodnotou členských práv, ktoré následne k bytu v R. (ktorý je
predmetom vyporiadania) previedla pani B. na žalobcu a žalovanú. Rovnako sa nestotožnila s tým, aby
zo sumy 251.000 Sk (8.331,67 eur), resp. 301.000 Sk (9.991,36 eur) bola v jej prospech započítaná len
1 tak, ako to vyplýva z bodu 105 odôvodnenia rozsudku. Vo vzťahu k napadnutým výrokom rozsudku,
ktoré sa týkajú rozhodnutia súdu o trovách konania, ako aj rozhodnutia o povinnosti účastníkov nahradiť

trovy konania, ktoré vznikli štátu v rozsahu 50% u každého z účastníkov dôvodila tak, že súd nesprávne
posúdil jej podanie zo dňa 25.07.2014, ktoré bolo doručené súdu 28.07.2014 označené ako vyjadrenie
odporkyne k návrhu na začatie konania. V tomto podaní sa vyjadrovala k podanému návrhu a uviedla
svoju predstavu o spôsobe vyporiadania. Toto podanie nie je možné považovať za tzv. vzájomný návrh
(§ 97 OSP), ktorý by mohol mať vplyv na procesný priebeh konania. Poukázala na to, že v tomto
podaní len argumentovala konkrétnymi číslami, z ktorých je zrejmé, že navrhovateľom uplatnená suma

5.000 eur, ktoré žiadal, aby ju súd zaviazal mu z titulu vyrovnania vzájomných podielov zaplatiť, nie je
dôvodná. Napriek tomu súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku, v bode 3. posledná veta uviedol,
že v tomto podaní navrhla, aby súd prikázal žalobcovi do výlučného vlastníctva byt ul. I. č. XX/XX,
R. so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu s tým, že
súčasne prevezme splácanie dlžných zostatkov úverov a zaviaže titulom vyrovnania zaplatiť mi sumu

6.087,63 eur. V tejto súvislosti poukázala na str. 3 jej podania zo dňa 25.07.2014, v ktorom vo vzťahu
k výške vyrovnávacieho podielu uviedla: „Pokiaľ by sme vychádzali zo spôsobu výpočtu použitého
navrhovateľom, za predpokladu, že hodnota bytu by zostala vo výške 17.200 eur (14.150,62 eur +
6,945,24 eur + 3.911,60 eur) a v môj prospech sa započíta môj vklad do BSM vo výške 9.991,36 eur,
navrhovateľ by mi mal vyplatiť za vyrovnanie vzájomných podielov sumu 6.087,63 eur. Takýto spôsob

vyporiadania považujem za spravodlivý. Teda v súvislosti s rozhodnutím súdu o trovách konania mala
za to, že súd prvej inštancie mal vo vzťahu k trovám konania rozhodnúť tak, ako to uviedol v bode 112.
odôvodnenia rozsudku, t. j. že úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku
rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Pri použití takéhoto spôsobu zistenia by súd musel dospieť
k záveru, že žalobca, v žalobnom petite za účelom vyrovnania vzájomných podielov žiadal, aby súd

žalovanú zaviazal v jeho prospech zaplatiť sumu 5.000 eur, neskôr sumu určenú súdom. V rozhodnutí vo
veci samej žalobcovi súd nepriznal za účelom vyrovnania vzájomných podielov žiadnu sumu a naopak
súd rozhodol o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanej za účelom vyrovnania vzájomných podielov sumu
445,56 eur. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobca nemal v tejto časti žaloby žiadny úspech a
preto súd prvej inštancie mal rozhodnúť o tom, že žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania

vrátane trov právneho zastúpenia v rozsahu 100% a rovnako mal rozhodnúť aj o povinnosti žalobcu
nahradiť trovy konania, ktoré vznikli štátu a to v rozsahu 100%. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
je odvolateľka toho názoru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Ide o odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok.

3.Žalobcavpísomnomvyjadreníkodvolaniužalovanejnavrholnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie
ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že pri posudzovaní hodnoty vnosu žalovanej do BSM, používa
žalovaná rovnakú argumentáciu ako počas konania vo veci. Mal za to, že hodnotou vnosu žalovanej
do BSM správne vysporiadal a správne rozhodol, keď jeho výšku ustálil na sumu 251.000 Sk (8.331,67
eur), ako všeobecná hodnota členského podielu bytu na I. ul. v R., ktorý nadobudli strany sporu ako

majetkové právo do svojho spoluvlastníctva, získané protiplnením za byt na D. ul. v C. vo vlastníctve
žalovanej. Zostávajúca časť protiplnenia za tento byt - suma 50.000 Sk žalovanou nebola poskytnutá
na nadobudnutie nejakého spoločného majetku, resp. túto sumu ani spolu nevyužili. Čo sa týka
odvolaním napadnutých výrokov o trovách konania vyslovil názor, že žalovaná vo svojom podaní dňa
25.07.2014 jednoznačne navrhovala, že za predpokladu žalobcom uvedenej výšky aktív a nesplatenej

časti spoločných záväzkov, jej na dorovnanie vzájomných podielov patrí suma 6.087,63 eur. Pokiaľ by
s touto sumou nebola stotožnená, nepodala by proti príslušnému výroku rozsudku odvolanie, resp. by
pristúpilanaponúkanúdohoduatiežajponúkanýnávrhnasúdnyzmier,vrozsahu,žežalobcaprevezme
na seba doplácanie zostatku spoločných pasív a strany sporu si dorovnanie podielov nebudú doplácať
žiadnu finančnú sumu. Ďalej poukázal na to, že v čase pokusov o mimosúdne vyporiadanie BSM strán

sporu a v čase podania žaloby na súd nemal k dispozícii žiadne informácie o zmluvných podmienkach
úveru poskytnutého na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. 42/289/08 veriteľom strán sporu Jane Q.
a J. Q. - tieto mu neboli poskytnuté veriteľmi, žalovanou, ani financujúcou bankou, preto výpočet tohto
pasíva bol len predpokladaný a z toho výpočtu predpokladal, že by na dorovnanie podielov mala doplatiťvypočítanú sumu žalovaná. Žalobca tiež poukazuje na to, že súd vyhovel jeho žalobe v 1. a v 2. výroku,
teda v tejto časti rozsudku bol úspešný, žaloba bola zamietnutá len v prevyšujúcej časti, rozhodnutie
súdu vo výrokoch o náhrade trov konania považuje za správne. K týmto konštatovaniam záverom

uviedol, že počas celého spolužitia strán sporu, resp. už pred uzatvorením manželstva splácal rôzne
vzniknuté dlhy, pričom ani nevedel na aké spoločné potreby boli použité, až z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že splácal aj dlhy dcéry žalovanej (ktorých vyporiadania sa ani netýkalo tohto konania),
resp. súd neprihliadol na finančné prostriedky, ktoré poskytol žalobca žalovanej bezprostredne pred
uzatvorenímmanželstvavovýške100.000Sk,ktorúprijatúsumupotvrdilažalovanáajsosvojejvýpovedi

a ktorú použila na úhradu svojich existujúcich dlhov. Nebyť takto poskytnutej sumy žalobcu žalovanej,
by jej vnos do vzniknutého BSM bol ohrozený. Žalobca bol toho názoru, že zobrať aj túto skutočnosť do
úvahy by bolo v súlade s dobrými mravmi. Aj z tohto dôvodu považuje rozsudok prvostupňového súdu,
ktorý ho zaviazal zaplatiť žalovanej sumu 445,56 eur za spravodlivý a vzhľadom na vyššie ním uvedené
dôvody aj za právne správny.
4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmaval vec podľa § 379, § 380 Civilného sporového

poriadku (zák. č. 160/2015 Z. z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
5. Odvolací súd preskúmavaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy
všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo,

výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191
CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný
skutkovýstavhoajsprávneaplikoval.Odvolacísúdsapretostotožňujesoskutkovýmiiprávnymizávermi
súduprvejinštancieaztohtodôvodusiodvolacísúdajosvojildôvodynapadnutéhorozhodnutia,vcelom
rozsahu na ne poukazujme v zmysle § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím

námietkam žalovaného dodáva nasledovné:
6. V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo
nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo
darom,akoajvecí,ktorépodľasvojejpovahyslúžiaosobnejpotrebealebovýkonupovolanialenjedného
z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal

vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu
nástupcovi pôvodného vlastníka (§ 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak zanikne bezpodielové
spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 (§ 149 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd (§
149 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov

sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenie treba vziať tiež na zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti (§

150 Občianskeho zákonníka). Pri nadobudnutí vecí z prostriedkov patriacich jednak do BSM, jednak
z osobného majetku niektorého z manželov, sa takto nadobudnuté veci stávajú predmetom BSM bez
ohľadu na rozsah použitých prostriedkov z BSM. Súdy sa pri vyporiadaní BSM môžu odchýliť od zásady,
že veci zo zaniknutého BSM sa majú medzi účastníkmi rozdeliť tak, aby čiastka, ktorú je jeden z
manželov povinný zaplatiť druhému na vyrovnanie jeho podielu, bola pokiaľ možno čo najnižšia, ak majú

na to presvedčivé dôvody.
7. Žalovaná v podanom odvolaní nenamietala rozsah vecí patriacich do BSM a určenie ich hodnôt,
nesúhlasila však s rozhodnutím súdu vo výroku, ktorým rozhodol o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanej
z titulu vyrovnania podielov z bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu sumu 445,56 eur, keď súd
nesprávne určil výšku jej prínosu (vnosu) do masy BSM z titulu nadobudnutia bytu, ktorý je predmetom

vyporiadania a ktorú výšku súd určil na sumu 251.000 Sk (8.331,67 eur). Namietala, že všeobecná
hodnota predmetného bytu v čase jeho prevodu na pani B. bola určená znaleckým posudkom na sumu
301.000 Sk (9.991,36 eur). Odvolací súd k tejto námietke odvolateľky len zdôrazňuje, že sa v celom
rozsahu stotožňuje so správnym a výstižným odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, pričom súd
prvej inštancie vykonal v tomto smere dodatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, aplikoval

správne ustanovenia právneho predpisu a náležite svoje rozhodnutie odôvodnil. Aj odvolací súd má
za to, že súd prvej inštancie správne ustálil hodnotu prínosu žalovanej do BSM na sumu 251.000 SK
(8.331,67 eur) ako všeobecnú hodnotu členského podielu bytu č. 45/14 na ulicu I. v R., ktorú nadobudli
strany sporu ako majetkové právo do bezpodielového spoluvlastníctva získané protiplnením za byt č.XX/XX na ulici D. v C. vo vlastníctve žalovanej. Zostávajúca časť protiplnenia za tento byt (dohodnutá
kúpna cena) v sume 50.000 Sk žalovanou nebola poskytnutá na nadobudnutie žiadneho spoločného
majetku, resp. strany sporu túto sumu ani spolu nevyužili, nespotrebovali. Námietka odvolateľky je

preto nedôvodná. Neobstojí ani námietka, že žalovaná sa nestotožňuje s tým, aby zo sumy, ktorá bola
označená ako jej vnos do spoločného majetku, t. j. zo sumy 251.000 Sk (8.331,67 eur), resp. 301.000
SK (9.991,36 eur) bola v jej prospech rozpočítaná len 1 tak ako to urobil súd prvej inštancie. Aj v
tomto smere, podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne postupoval, keď zohľadnil, že
žalovaná vniesla do manželstva majetok v hodnote 8.331,67 eur a je teda oprávnená požadovať, aby jej

zo spoločného majetku bola uhradená polovica tohto vnosu, t. j suma 4.165,83 eur, nakoľko vychádzajúc
zo zásad vysporiadania BSM platí, že to, čo každý z manželov vynaložil na spoločný majetok zo svojho,
má mu byť uhradené zo spoločného majetku druhým manželom, avšak len vo výške zodpovedajúcej
veľkosti podielu, z ktorého sa každému z nich dostáva z BSM. Správne v tomto smere poukázal súd
prvej inštancie na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 238/2016. Nedôvodná je aj
námietka odvolateľky proti výroku o náhrade trov konania a výroku o náhrade trov štátu. Z obsahu spisu

jednoznačne vyplýva, že v žalobe si žalobca titulom vyrovnávacieho po dielu proti žalovanej uplatňoval
sumu 5.000 eur a žalovaná vo vyjadrení k žalobe si proti žalobcovi titulom vyrovnávacieho podielu
uplatňovala sumu 6.087,63 eur. Súd jej však priznal sumu 445,56, čo je zo sumy 6.087,63 eur 7,31%.
Žalobcovi proti nej titulom vyrovnávacieho podielu nepriznal žiadnu sumu. Pri uvedenom posudzovaní
každá zo strán sporu mala vo veci úspech čiastočný, preto im súd náhradu trov nepriznal. Keďže strany

sporu nemajú proti sebe povinnosť nahradiť si trovy, tak ani štát si ich náhradu nemôže uplatňovať len
proti jednému z nich. Preto ich náhradu rovnomerne rozdelil po 50%.
8. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP v
celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.
9. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak,

že úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške
týchto trov rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP.
10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).