Rozsudok Judgement was issued on Monday, October 30, 2006

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 16C/318/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1104134070
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Doricová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2006:1104134070.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Doricovou v právnej

veci navrhovateľa v 1. rade: M. S., bytom R. XX,. K. N. M., v 2. rade: P. Š., bytom W. XX,. B., v 3. rade:
Ľ. Š., bytom W. XX,. B., v 4. rade: S. S., bytom K. XXX/XX, XXX. XX. P., v 5. rade: L. Š., bytom XXX. XX.
P. Š. XXX,. v 6. rade: A. Š., bytom K. X,. XXX. XX. N., v 7. rade: D. S., bytom T. XX, B. všetci zastúpený
JUDr. P. H., advokát, V. X/A,. XXX. XX. B. proti odporcom v 1. rade: S. R. - M. S. S., Ž. N. XX,XXX. XX.
B., v 2. rade: S. R. - M. V. S., P. X,. XXX. XX. B., v 3. rade: S. R. - M. F. S., Š. X,. XXX. XX B. v 4. rade: S.
R. - M. H. S., M. XX,. XXX. XX. B. o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa v 1. až 7. rade na prerušenie konania z a m i e t a .

Súd návrh navrhovateľa v 1. až 7. rade v celom rozsahu z a m i e t a .

Súd odporcovi v 1., 2., 3. a 4. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ v 1. až 7. rade sa návrhom doručeným tunajšiemu súd dňa 31.8.2004 domáhal voči
odporcovi v 1. až 4. rade zaplatenia spolu sumy 730.000,- Sk s príslušenstvom titulom náhrady škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánov štátu podľa § 18 a nasl. zákona č. 58/1969 Zb. o
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánov štátu alebo jeho nesprávnym úradným

postupom s poukazom na nimi vložené finančné prostriedky do nebankových subjektov.
Navrhovateľ v 1. rade sa domáhal náhrady škody vo výške 200.000,- Sk, navrhovateľ v 2. rade vo výške
100.000,- Sk, navrhovateľ v 3. rade vo výške 50.000,- Sk, navrhovateľ v 4.rade vo výške 30.000,- Sk,
navrhovateľ v 5.rade vo výške 50.000,- Sk, navrhovateľ v 6.rade vo výške 100.000,- Sk, navrhovateľ v
7.rade vo výške 200.000,- Sk..
Navrhovateľ v 1. až 7. rade návrh odôvodnil tým, že zmluvy uzavreli okrem iného na základe reklamy
v médiách, v ktorej nebankové subjekty sľubovali výnosy resp. zhodnotenie investovanej sumy o

výnos, ktorý v tej dobre prevyšoval úroky poskytované bankami. Nebankové subjekty prestali plniť,
resp. nesplnili svoje záväzky a uzatvorili prevádzky, z dôvodu úpadku bol na ich majetok vyhlásený
konkurz. Navrhovateľ v 1. až 7. rade nadobudol presvedčenie, že investuje svoje peňažné prostriedky
v súlade so zákonom o kolektívnom investovaní, resp do bankových subjektov. Nebankové subjekty
prijímali vklady, vykonávali teda bankovú činnosť bez požadovanej licencie, čím porušovali zákon o
bankách. NBS, v ktorej kompetencii bolo zasiahnuť do 10. 10. 1999, nevyužila svoju právomoc, a
voči nebankovým subjektom, ktoré vykonávali bankovú činnosť v rozpore so zákonom, nezasiahla.

Nekonanie a zanedbanie povinností zo strany odporcov v 1., 2. a 3. rade malo za následok, že nelegálna
činnosť nebankových subjektov nadobudla nebývalé rozmery, Slovenská republika prostredníctvom
svojich orgánov nepodnikla nič, aby odvrátila protiprávny stav, nepodnikla ani kroky smerujúce k
obmedzeniu podnikania. Konaním osôb oprávnených konať v mene nebankových subjektov dochádzalopočas ich podnikania k spáchaniu viacerých trestných činov, okrem iného trestného činu neoprávneného
podnikania, porušovania záväzných pravidiel hospodárskeho styku a podvodu. Napriek dostatku
známych skutočností orgány činné v trestnom konaní nezasiahli adekvátne, až po uzavretí prevádzok

nebankových subjektov. Nekonanie a zanedbanie povinností zo strany odporcu v 4. rade, ako orgánu
nadriadenému Slovenskej obchodnej inšpekcii, malo za následok, že na základe klamlivej reklamy
navrhovateľ vložil svoje finančné prostriedky do nebankových subjektov. Slovenská republika tak
nesprávnym úradným postupom a svojou nečinnosťou spôsobila navrhovateľovi škodu, ktorá sa rovná
hodnote investovanej sumy do nebankových subjektov. Pokiaľ by štát včas, razantne a v súlade s

právomoci zvereným jeho orgánom zákonom zakročil voči nebankovým subjektom a pozastavil ich
činnosť už v čase, keď na proti zákonnosť stavu poukazovala ministerka financií a štátu boli známe aj
podvody a bankroty iných nebankových subjektov, nebol by navrhovateľ zveril im svoje peniaze.

Odporca v 1. rade žiadal návrh ako nedôvodný a neopodstatnený zamietnuť. Poukázal na to,
že pokiaľ navrhovateľ prostredníctvom zmluvy o pôžičke investoval svoje finančné prostriedky v

prospech nebankových subjektov, išlo o súkromnoprávny vzťah medzi fyzickou osobou a obchodnou
spoločnosťou,ktorápôsobilaprivýkonesvojejčinnostiakopodnikateľskýsubjektnazákladeustanovený
Obchodného zákonníka, nepôsobili v oblasti finančného trhu, nepodliehali dohľadu Národnej banky
Slovensko ani Úradu pre finančný trh. Zároveň namietal existenciu príčinnej súvislosti medzi škodu a
postupom akýchkoľvek orgánov štátu.

Odporca v 2. rade žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Poukázal na to, že Úrad finančnej správy
kriminálnej polície prezídia PZ sa venoval činnosti nebankových subjektov od roku 1999. Od začiatku
roku 2000 preveroval podozrenia zo spáchania trestného činu. Poukázal na ďalší postup v rámci ktorého
od 23. 10. 2000 zaslal úrad finančnej polície niekoľko dožiadaní na daňový úrad. Dňa 26. 03. 2003 bola

Krajskej prokuratúre v Košiciach zaslaná analýza spisového materiálu dotýkajúceho sa činnosti H. S.,
o.c.p., a.s., a B. I. s.r.o., odpoveďou ktorej bolo uloženie zabezpečenia ďalších podkladov vo veci. Na
pracovnom stretnutí dňa 18. 06. 2001 bolo konštatované, že zatiaľ nie je možné začať trestné stíhanie
voči konkrétnej osobe. Bolo žiadané tiež daňové riaditeľstvo o spoluprácu v súvislosti s uskutočnením
daňových kontrol. Následne dňa 04. 02. 2002 B. I. s.r.o. a H. S., o.c.p., a.s. uzavreli svoje pobočky a

vyšetrovateľ začal trestné stíhanie vo veci neoprávneného podnikania. Do tohto času neobdržal úrad
finančnej polície žiadne hlásenie od slovenských peňažných ústavov alebo iných povinných osôb žiadne
hlásenie o neobvyklej obchodnej operácii podľa zákona č. 367/2000 Z.z..
Útvary PZ, ktoré sa podieľali na preverovaní činnosti nebankových subjektov využili všetky prostriedky
a možnosti, ktoré mali k dispozícii, štát nemôže niesť zodpovednosť za konanie fyzických osôb, ktoré

napriek upozorneniam napr. z tlače uzavreli s nebankovými subjektami záväzkové vzťahy a zverili im
dobrovoľne svoje peňažné prostriedky.

Odporca v 3. žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Poukazoval na to že podľa výpisu z obchodného
registra predmetné obchodné spoločnosti a družstvo nevykonávali činnosť, ktorú je podľa zákona

oprávnená vykonávať investičná spoločnosť či fond a navrhovatelia pri nahliadnutí do obchodného
registra museli vedieť, že sa nejedná o investičnú spoločnosť. Činnosť nebankových subjektov nemožno
stotožňovať s činnosťou investičných spoločností, podielových fondov či správcovských spoločností,
ktoré vykonávajú svoju činnosti na základe vydávania cenných papierov ( akcie, podielové listy ).
Uvedené spoločnosti tiež nespĺňali podmienky pre banky a preto nepodliehali dohľadu NBS. V čase

uzavretia zmluvy navrhovateľom bol účinný zákon č. 385/1999 Z.z. o kolektívnom investovaní ( 01.
01. 2000 ), kedy už nemožno hovoriť o investičných spoločnostiach a o tom, že navrhovateľ bol v
presvedčení, že sa jedná o investičnú spoločnosť, keďže zhromažďovať peňažné prostriedky mohli
len správcovské spoločnosti a výkon dozoru vykonával Úrad pre finančný trh. Tým, že navrhovateľ
uzatvoril zmluvu so súkromnoprávnym podnikateľským subjektom vstupoval do záväzkového vzťahu na

základe slobodnej, vážnej, zrozumiteľnej vôle, štát nemôže zakázať vstup fyzickej či právnickej osoby
do záväzkového vzťahu. Navrhovateľ sa dobrovoľne rozhodol uzavrieť zmluvy s nebankovým subjektom
a preto musí znášať aj riziká s tým spojené. Záverom poukázal na legislatívne a iné opatrenia, ktoré
vo veci podnikol.
Odporca v 3. rade zároveň namietol svoju pasívnu legitimáciu, keď dozor a výkon dohľadu nad

správcovskými spoločnosťami zabezpečoval od 1.10.2000 Úrad pre finančný trh.

Odporca v 4. rade žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť.Uviedol, že odmieta tvrdenie navrhovateľa, že mu vznikla škoda, nie je možné uplatňovať a vymáhať
pohľadávku od dlžnika a súčasne tú istú pohľadávku uplatňovať ako náhradu škody. Navrhovateľ
nemohol vedieť v čase podania návrhu či mu vznikla škoda a v akej výške. Odporca v 4. rade

ďalej uviedol, že nie je pasívne legitimovaný a nezodpovedá za uplatňovanú údajnú škodu nakoľko
navrhovateľovi žiadnu škodu nespôsobil.
Odmietol tvrdenie navrhovateľa, že by malo ísť o klamlivú reklamu zo strany nebankových subjektov,
keď nešlo vôbec o reklamu tak, ako to vymedzuje zákon č. 147/2001. nebankové subjekty mali v
čase reklamy v predmete svojej činnosti zapísané také činnosti podnikania, ktoré nevylučovali vysoké

zisky, nešlo o reklamu tak, ako to vymedzuje zákon č. 147/2001 Z.z. o reklame, ale o verejnú výzvu
za účelom zhromažďovania peňažných prostriedkov od verejnosti, s cieľom tieto finančné prostriedky
následne investovať. Nebankové subjekty tiež nevykonávali kolektívne investovanie, nepôsobili v oblasti
finančného trhu, keď prijímali peňažné prostriedky od verejností a investovali ich do rôznych oblastí
podnikania, nepodliehali dohľadu Úradu pre finančný trh ani NBS. Išlo o súkromnoprávny vzťah medzi
fyzickými osobami a obchodnými spoločnosťami resp. družstvom v zmysle ustanovení Obchodného

zákonníka, štát nemôže zakázať vstupovať fyzickej či právnickej osobe do záväzkového vzťahu, každý
si musí zvážiť a preveriť riziko, ktoré vyplýva z uzavretých zmlúv o tichom spoločenstve či pôžičke,
išlo zo strany navrhovateľa o špekulatívny zámer s úmyslom získať neprimerané finančné zisky. Išlo o
obchodné záväzkové vzťahy, a teda navrhovateľa nebolo možné považovať za spotrebiteľa v zmysle
zák. č. 634/1992 Zb. Ministerstvo hospodárstva nie je nadriadeným orgánom Slovenskej obchodnej

inšpekcie, a preto nemôže zasahovať do jej nezávislosti v rozhodovacej a kontrolnej činnosti. Namietal
splnenie zákonných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu.

Súd podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku konal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa
v 1. až 7. rade a odporcu v 1., 2. a 3. rade, keď navrhovateľ v 1. až 7. rade , odporca v 1., 2. a 3. rade sa

na nariadené pojednávanie vo veci neustanovili, predvolania mali riadne a včas vykázané, navrhovateľ
v 1. až 7. rade svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil avšak dôvod na odročenie pojednávania
neuviedol, odporca v 1.,2. a 3. rade svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili.

Súd vykonal dokazovanie prednesmi splnomocneného zástupcu odporcu v 4.rade, oboznámil sa s

listinnými dokladmi - zmluva o pôžičke číslo PZ -ZC-2001 10 23/12 12 12/OS-OS z 23.10.2001, zmluva
o pôžičke číslo PZ -ZC-2001 07 18/13 12 12/OS-OS z 18.7.2001, žiadosť o vloženie ďalšieho členského
vkladu č. 31412/2001 zo dňa 9.8.2001, zmluva o pôžičke číslo 09/P/0000432 z 17.12.2001, zmluva o
pôžičke číslo PZ -BA-2001 11 15/38 12 01/BÚ-OS z 15.11.2001, zmluva o tichom spoločenstve č. TS-
PD-2001 08 31/15 12 01/BÚ-BÚ z 31.8.2001, zmluva o pôžičke číslo PZ -MA-2001 03 28/01 36 01/PP-

OS z 28.3.2001, zmluva o pôžičke číslo PZ -NR-2001 11 07/01 12 03/OS-OS z 7.11.2001, prihláška do
BDV č. 26602/2001 zo dňa 23.5.2001 a s korešpondenciou a dokladmi založenými do spisu odporcom
v 3. rade a ostatný obsah spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ v 1. rade dňa 23.10.2001 uzatvoril so spoločnosťou B. I. s.r.o. zmluvu o pôžičke číslo PZ

-ZC-2001 10 23/12 12 12/OS-OS na základe ktorej navrhovateľ ako veriteľ požičal spoločnosti B. I.
s.r.o., a.s. ako dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 100.000,- Sk a dlžník sa zaviazal tieto požičané
finančné prostriedky v dohodnutej dobe vrátiť a dohodnutým ročným úrokom 35,00 %. Zmluva bola
uzavretánadobu12mesiacov,ktorásazačalapočítaťodfaktickéhoposkytnutiafinančnýchprostriedkov
dlžníkovi veriteľom.

V zmluve bolo dohodnuté, že úroky a požičané finančné prostriedky a posledná splátka úroku budú
veriteľovi vyplatené po ukončení zmluvy dňa 23.10.2002.

Navrhovateľ v 1. rade dňa 18.7.2001 uzatvoril so spoločnosťou B. I. s.r.o. zmluvu o pôžičke číslo PZ
-ZC-2001 07 18/13 12 12/OS-OS na základe ktorej navrhovateľ ako veriteľ požičal spoločnosti B. I.

s.r.o., a.s. ako dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 100.000,- Sk a dlžník sa zaviazal tieto požičané
finančné prostriedky v dohodnutej dobe vrátiť a dohodnutým ročným úrokom 35,00 %. Zmluva bola
uzavretánadobu12mesiacov,ktorásazačalapočítaťodfaktickéhoposkytnutiafinančnýchprostriedkov
dlžníkovi veriteľom.
V zmluve bolo dohodnuté, že úroky a požičané finančné prostriedky a posledná splátka úroku budú

veriteľovi vyplatené po ukončení zmluvy dňa 18.7.2002.

Navrhovateľ v 2. rade sa požiadal žiadosťou o vloženie ďalšieho členského vkladu č. 31412/2001 zo
dňa 9.8.2001 o prijatie ďalšieho členského vkladu v hodnote 100.000,- Sk.Dlžník - B. D. sa na základe dohody o vrátení ďalšieho členského vkladu zo dňa 9.8.2001 sa zaviazal
tento vklad v dohodnutej dobe ku dňu 10.8.2002 navrhovateľovi vrátiť.
Dňa 9.8.2001 navrhovateľ v 2. rade s B. D. uzavrel zmluvu o budúcej darovacej zmluve č. 31412/2001

predmetom ktorej bol záväzok B. D. v budúcnosti uzatvoriť darovaciu zmluvu s navrhovateľom
predmetom ktorej malo byť darovania dohodnutej peňažnej istiny vo výške 21.000,- Sk.

Navrhovateľ v 3. rade dňa 17.12.2001 uzatvoril so spoločnosťou S. a.s. zmluvu o pôžičke číslo 09/
P/0000432 na základe, ktorej navrhovateľ ako veriteľ požičal spoločnosti S. a.s. ako dlžníkovi finančné

prostriedky vo výške 50.000,- Sk a dlžník sa zaviazal tieto požičané finančné prostriedky v dohodnutej
dobe vrátiť a dohodnutým ročným úrokom 49 %. Zmluva bola uzavretá na určitú do 17.12.2004.
V zmluve bolo dohodnuté, že úroky budú veriteľovi vyplácané mesačne vždy ku 28. dňu v mesiaci a
požičané finančné prostriedky a posledná splátka úroku budú veriteľovi vyplatené po ukončení zmluvy.

Navrhovateľ v 3. rade dňa 15.11.2001 uzatvoril so spoločnosťou B. I. s.r.o. zmluvu o pôžičke číslo PZ -

BA-2001 11 15/38 12 01/BÚ-OS na základe ktorej navrhovateľ ako veriteľ požičal spoločnosti B. I. s.r.o.,
a.s. ako dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 50.000,- Sk a dlžník sa zaviazal tieto požičané finančné
prostriedky v dohodnutej dobe vrátiť a dohodnutým ročným úrokom 35,00 %. Zmluva bola uzavretá na
dobu 12 mesiacov, ktorá sa začala počítať od faktického poskytnutia finančných prostriedkov dlžníkovi
veriteľom.

V zmluve bolo dohodnuté, že úroky budú veriteľovi vyplácané mesačne a požičané finančné prostriedky
a posledná splátka úroku budú veriteľovi vyplatené po ukončení zmluvy dňa 15.11.2002.

Navrhovateľ v 4. rade so spoločnosťou B. I. s.r.o. uzavrel dňa 31.8.2001 zmluvu o tichom spoločenstve
č. TS-PD-2001 08 31/15 12 01/BÚ-BÚ na základe ktorej navrhovateľ ako tichý spoločník zaviazal

poskytnúť podnikateľovi B. I. s.r.o . vklad vo výške 30.000,- Sk a podielať sa s ním na podnikaní a
podnikateľ sa zaviazal platiť navrhovateľovi ako tichému spoločníkovi podiel na zisku vo výške 35%
ročne z výšky vkladu tichého spoločníka.
Zmluva bola uzavretá na dobu 12 mesiacov s účinnosťou odo dňa pripísania vkladu tichého spoločníka
na účet podnikateľa, alebo splatením vkladu v hotovosti

V zmluve bolo dohodnuté, že podiel na zisku tichého spoločníka bude vyplácaný mesačne a vklad a
posledný výnos pred zdanením bude vyplatený dňa 31.8.2002.

Navrhovateľ v 5. rade dňa 28.3.2001 uzatvoril so spoločnosťou B. I. s.r.o. zmluvu o pôžičke číslo PZ -
MA-20010328/01 3601/PP-OSnazákladektorejnavrhovateľ akoveriteľpožičal spoločnostiB.I.s.r.o.,

a.s. ako dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 50.000,- Sk a dlžník sa zaviazal tieto požičané finančné
prostriedky v dohodnutej dobe vrátiť a dohodnutým ročným úrokom 39,50 %. Zmluva bola uzavretá na
dobu 36 mesiacov, ktorá sa začala počítať od faktického poskytnutia finančných prostriedkov dlžníkovi
veriteľom.
V zmluve bolo dohodnuté, že úroky budú veriteľovi vyplácané mesačne a požičané finančné prostriedky

a posledná splátka úroku budú veriteľovi vyplatené po ukončení zmluvy dňa 28.3.2004.

Navrhovateľ v 6. rade dňa 7.11.2001 uzatvoril so spoločnosťou B. I. s.r.o. zmluvu o pôžičke číslo PZ
-NR-2001 11 07/01 12 03/OS-OS na základe ktorej navrhovateľ ako veriteľ požičal spoločnosti B. I.
s.r.o., a.s. ako dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 100.000,- Sk a dlžník sa zaviazal tieto požičané

finančné prostriedky v dohodnutej dobe vrátiť a dohodnutým ročným úrokom 35,00 %. Zmluva bola
uzavretánadobu12mesiacov,ktorásazačalapočítaťodfaktickéhoposkytnutiafinančnýchprostriedkov
dlžníkovi veriteľom.
V zmluve bolo dohodnuté, že úroky budú veriteľovi vyplácané štvrťročne a požičané finančné prostriedky
a posledná splátka úroku budú veriteľovi vyplatené po ukončení zmluvy dňa 7.11.2002.

Navrhovateľ v 7. rade sa stal členom B. D. na základe prihlášky do B. č. 26602/2001 zo dňa 23.5.2001
so základným členským vkladom vo výške 100,- Sk a ďalším členským vkladom vo výške 200.000,- Sk.
Dňa 23.5.2001 navrhovateľ v 7. rade s B. D. uzavrel zmluvu o budúcej darovacej zmluve č. 26602/2001
predmetom ktorej bol záväzok B. D. v budúcnosti uzatvoriť darovaciu zmluvu s navrhovateľom

predmetom ktorej malo byť darovania dohodnutej peňažnej istiny vo výške 40.020,- Sk.Podľa § 18 ods. 1 Zák. č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych
orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom
tých ktorí tieto úlohy plnenia.

Ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia troch podmienok a to:
1./ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch
2./ nesprávny úradný postup orgánu štátu a
3./ príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.

Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.

Podľa čl. 2 ods.2,3 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemôže nútiť, aby konal niečo, čo zákon
neukladá.

V prípade nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci
štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušení pravidiel stanovených

právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie
alebo cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu
samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho
obsahu neprejavia alebo ide o inú nečinnosť orgánu štátu či iné vady v spôsobe vedenia konania.
Súčasťou princípu právneho štátu je možnosť uplatnenia štátnej moci len vtedy, ak to ustanovuje

zákon, každý orgán štátu má totiž ústavou alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže
prekročiť, takže môže konať len za čo mu ústava alebo zákon dovoľuje s tým, že spôsob, akým
štátne orgány môžu štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ustanoví zákon. Konanie
orgánu štátu v rozsahu zákona bez akejkoľvek výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom napĺňa
v právnom štáte princíp právnej istoty, čím je vylúčený stav, aby orgán štátu mohol konať podľa

vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným
postupom. S princípom právneho štátu je v podobe právnej istoty teda zabezpečená požiadavka
predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci. Imanentnou súčasťou obsahu právneho štátu je aj
všeobecná záväznosť práva pre všetkých ( orgány štátu, samosprávy, právnické, fyzické osoby ) ako aj
dostupnosť ( publikovateľnosť ) ich adresátom.

Podľa § 2,3 Ods. 1 zákona č. 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch,
investičná spoločnosť a investičný fond sú právnické osoby, ktoré podnikajú v zhromažďovaní
peňažných prostriedkov na základe verejného návrhu na uzavretie zmluvy a v prípadoch ustanoveným
týmto zákonom aj bez verejného návrhu na uzavretie zmluvy s cieľom ich investovania do majetku na

základe obmedzenia rozloženia rizika ( ďalej len " kolektívne investovanie " ) spôsobmi ustanovenými
týmto zákonom.

Činnosť uvedenú v § 2 ods. 1 nesmú vykonávať iné osoby než investičné spoločnosti a investičné fondy.

Podľa § 5 ods. 1, § 7 ods. 1 veta prvá citovaného zákona, investičná spoločnosť zhromažďuje peňažné
prostriedky predajom podielových listov a vytvára z nich podielové fondy. Investičný fond zhromažďuje
peňažné prostriedky fyzických osôb a právnických osôb upisovaním alebo vykonávaním akcií.

Podľa § 37 ods. 4 citovaného zákona, ak ministerstvo financií zistí, že neoprávnená osoba vykonáva

činnosť, ktorá je podľa tohto zákona oprávnená vykonávať investičná spoločnosť alebo investičný fond,
zakáže jej vykonávanie tejto činnosti a uloží je pokutu až do výšky 25 000 000,- Sk.

Podľa § 5 ods. 1, zák. č. 385/1999 Z.z. o kolektívnom investovaní správcovská spoločnosť je
právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je zhromažďovať peňažné prostriedky od verejnosti na

základe verejnej výzvy na účel ich investovania do majetku vymedzeného týmto zákonom a z takto
zhromaždeného majetku vytvárať a spravovať fondy a vykonávať nútenú správu podielových fondov.
Správcovská spoločnosť sa zapisuje do obchodného registra.Podľa § 60 ods. 1, písm. a,c/ zák. č. 385/1999 Z.z. o kolektívnom investovaní v znení účinnom do 01.
11. 2000, štátnemu dozoru ministerstva podlieha činnosť vykonávaná správcovskými spoločnosťami,
investičnými spoločnosťami a investičnými fondmi vytvorenými podľa doterajších predpisov.

V prejednávanej veci mohol odporca v 3. rade pri výkone štátneho dozoru v rámci svojej kompetencie
zakázať ako neoprávnenej osobe vykonávať činnosť, ktorú podľa tohto osobitného zákona môžu
vykonávať iba investičné spoločnosti alebo investičné fondy, čo znamená, že by muselo ísť nepochybne
o zhromažďovanie peňažných prostriedkov spôsobmi ustanovenými týmto zákonom, a teda predajom

podielových listov alebo upisovaním alebo vydávaním akcií. O takýto spôsob činnosti však v tomto
prípade nešlo. Z uvedeného vyplýva, že takúto inú činnosť nebolo v právomoci odporcu v 3. rade
zakázať. Nemohla preto táto nečinnosť zo strany odporcu v 3. rade založiť z jeho strany nesprávny
úradný postup v spojení s uplatňovaním jeho právomoci vymedzenej zákonom. Kompetenciu odporcu
v 3. rade v tomto ohľade nemožno zakladať ani rozšírením výkladu príslušných zákonných ustanovení
aj na prípady v ňom výslovne neuvedené a tým konštituovať doposiaľ neexistujúcu povinnosť odporcu.

Na druhej strane ústava garantuje fyzickým a právnickým osobám široké možnosti pôsobnosti, keď
im umožňuje konať všetko, čo nie je zákonom zakázané a nemožno ich nútiť, aby konali niečo, čo
im zákon neukladá. Vo svetle týchto ustanovení potom bolo umožnené obchodným spoločnostiam
ako podnikateľom vstupovať do právnych vzťahov s občanmi uzatváraním zmlúv o pôžičke či tichom

spoločenstve. A v súlade s princípom zmluvnej autonómie rovnakého postavenia účastníkov právnych
vzťahov navrhovateľ dobrovoľne vstúpil do záväzkového vzťahu s obchodnou spoločnosťou a teda
na základe individuálneho slobodného rozhodnutia prevzali na seba práva a povinnosti vyplývajúce z
uzatvorených zmlúv v snahe čo najlepšie realizovať svoje záujmy a potreby v podmienkach trhového
hospodárstva, voľnej súťaže a konkurencie. Pre štát platí, že sa má zásadne zdržať zásahov do

súkromno-právnej oblasti t.j. do slobodného súkromného rozhodovania fyzických a právnických osôb.

Pokiaľ by odporca v 3. rade zakázal činnosť spočívajúcu v uzatváraní zmlúv o pôžičke a o tichom
spoločenstve s občanmi, zasiahol by tým do občiansko-obchodno-právnych vzťahov a do zmluvnej
autonómie subjektov súkromného práva ako aj do vlastníckeho práva občanov mimo rámca ochrany

garantovanej čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, pretože by tým obmedzil resp. zmaril ich možnosť nadobudnúť
majetkové hodnoty a realizovať svoje práva a uplatňovať nároky vyplývajúce z uzatvorených zmlúv ( na
vrátenie vkladu, úrokov a podielu na zisku ).

Obdobne možno konštatovať, že podľa zákona č. 385/1999 Z.z. v období od 01. 01. 2000 ( účinnosť

zákona ) do 01. 11. 2000 ( účinnosť zákona č. 329/2000 Z.z. o Úrade pre finančný trh ) bola daná
kompetencia odporcu v 3. rade podľa § 62 ods. 4 zák. zakázať vykonávanie činnosti, ktorú je podľa
tohto zákona oprávnená vykonávať len správcovská spoločnosť alebo depozitár, pričom činnosť ako
predmet zákona ( § 1 písm. b)) bola vymedzená v § 5 ods. 1 pokiaľ ide o správcovskú spoločnosť ako
zhromažďovanie peňažných prostriedkov na základe verejnej výzvy na účel ich investovania do majetku

vymedzeného týmto zákonom ( § 11) a z takto zhromaždeného majetku vytvárať a spravovať podielové
fondy a vykonávať nútenú správu podielových fondov, a teda ani v tomto prípade nezodpovedá činnosť
obchodnej spoločnosti B. I. s.r.o. činnosti zverejnenej zákonom správcovskej spoločnosti. Zároveň treba
prisvedčiť odporcovi v 3. rade v tom, že už v čase uzavretia väčšiny zmlúv bol kompetentný výkonom
štátneho dozoru Úrad pre finančný trh.

Podľa § 2 ods. 1, § 26 ods. 3 zák. č. 21/1992 Zb. o bankách v znení účinnom do 10. 11. 1999,
bez povolenia pôsobiť ako banka nesmie nikto prijímať vklady, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
Bez povolenia pôsobiť ako banka nikto nesmie poskytovať z vkladov úroky, ktoré sú nákladom podľa
osobitného predpisu.

V danom prípade nebankové subjekty pôsobili t.j. podnikali na základe ustanovení Obchodného
zákonníka a v zmysle platných právnych noriem občianskeho a obchodného zákonníka vstupovali do
zmluvných vzťahov s fyzickými osobami uzatváraním zmlúv o pôžičke a o tichom spoločenstve, ktoré
sú uvedeným ustanovením vylúčené z prípadov prijímania vkladov bez povolenia pôsobiť ako banka.

Nebola preto daná kompetencia NBS zasiahnuť voči nebankovým subjektom, keďže uzatváranie zmlúv
bolo mimo rámca dozoru NBS. Okrem toho navrhovateľ neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo
možnévyvodiť,žeNBSvtomčasemalavedomosťouzatváranítakýchtozmlúv,keď navrhovateľzmluvy
do 10. 11. 1999 s nebankovým subjektom neuzavrel. Pokiaľ novela zákona o bankách č. 252/1997 Z.z. súčinnosťou od 11. 10. 1999 túto kompetenciu NBS v § 26 ods. 3 zrušila, bolo tak v dôsledku koncentrácie
kompetencie NBS ukladať sankcie iba voči bankovým subjektom, pretože iné subjekty, ktoré vykonávajú
činnosti bez povolenia pôsobiť ako banka, by mali byť postihované za nedovolené podnikanie.

V časti, v ktorej sa dovoláva navrhovateľ nečinnosti NBS v rámci výkonu jej kompetencie, treba ešte
dodať, že žiaden z navrhovateľom označených odporcov nie je v tejto časti pasívne legitimovaným.

Podľa § 2 ods. 4 Tr. poriadku, ak tento zákon neustanovuje niečo iné, postupujú orgány činné v trestnom

konaní z úradnej povinnosti, musia trestné veci prejednať čo najrýchlejšie a dôsledne zachovávať
občianske práva zaručené ústavou.

Podľa § 2 ods. 1, písm. c, e zák. č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, policajný zbor plní najmä tieto
úlohy:
c) odhaľuje trestné činy a zaisťuje ich páchateľov

d) vykonáva vyšetrovanie o trestných činoch a preverovanie oznámení o skutočnostiach nasvedčujúcich
tomu, že bol spáchaný trestný čin, a o ostatných podnetoch na trestné stíhanie.

Podľa§158ods.1 Tr.poriadku prokurátor,vyšetrovateľapolicajnýorgánsúpovinníprijímaťoznámenia
o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin, a čo najrýchlejšie ich vybavovať.

Podľa čl. 141 ods. 1 Ústavy SR v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy.

Podľa § 18 ods. 1 zák. č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej
správy SR ( účinnom do 01. 01. 2002 ) ministerstvo spravodlivosti SR je ústredným orgánom štátnej

správy pre súdy a väzenstvo a vo vzťahu k notárom vykonáva štátny doklad.

Podľa § 13 ods. 1, § 36, § 37 zák. č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej
štátnej správy ( účinnom od 01. 01. 2002 ) Ministerstvo spravodlivosti SR je ústredným orgánom štátnej
správy pre súdy a väzenstvo.

Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy skúmajú problematiku vo veciach, ktoré sú v
ich pôsobnosti, a analyzujú dosahované výsledky. Robia opatrenia na riešenie aktuálnych otázok a
spracúvajú koncepcie rozvoja zverených oblastí a riešenia základných otázok, ktoré po zverejnení a
po pripomienkovom konaní predkladajú vláde. V prípadoch ustanovených zákonom alebo na základe

rozhodnutia vlády sa pripomienkové konanie nemusí uskutočniť.

Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy sa starajú o náležitú právnu úpravu vecí patriacich
do ich pôsobnosti. Pripravujú návrhy zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov,
zverejňujú ich po prerokovaní v pripomienkovom konaní a predkladajú vláde, dbajú aj o dodržiavanie

zákonnosti v oblasti svojej pôsobnosti.

Vo vzťahu k odporcovi v 1. a 2. rade navrhovateľ poukazoval na zásadu oficiality, ktorú orgánom činným
v trestnom konaní, ( ďalej len "OČvTK" ) ukladá § 2 ods. 4 Tr. poriadku v trestnom konaní, ktoré je
konaním podľa trestného poriadku ( § 12 ods. 11 Tr. poriadku ). Z návrhu však nevyplýva, ktoré z

viacerých OČvTK mali začať konať, neuvádza sa v akej veci, v zmysle ktorých konkrétnych ustanovení
postupu ich konania a ani kedy mali podľa nich začať konať a to tak, aby opomenutie ich činnosti
predpísaným spôsobom, bolo možné kvalifikovať ako nečinnosť zakladajúcu ich nesprávny úradný
postup. Navrhovateľ neuvádzaj žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by nasvedčovali nečinnosti
OČvTK spočívajúcej v opomenutí robiť všetky potrebné opatrenia na odhalenie trestných činov a

zistenie ich páchateľov, ktoré je formulované ako všeobecná povinnosť, porušenie ktorej možno však
vyvodiť jedine až na základe zistenia porušenia povinnosti urobiť konkrétne opatrenia a teda postupovať
určitým predpísaným spôsobom za splnenia podmienok uložených dikciou hypotézy konkrétnej právnej
normy. V tomto smere odporca v 2. rade preukázal listinnými dôkazmi k svojmu vyjadreniu, že OČvTK
venovali pozornosť zisťovaniu skutočností, ktoré by mohli nasvedčovať podozreniu z páchania trestnej

činnosti, a teda nezostali nečinné tak, že by to bolo možné kvalifikovať ako nesprávny úradný postup v
priamej príčinnej súvislosti s ktorým uzatvoril navrhovateľ zmluvu o tichom spoločenstve, o pôžičke a
vložil tak na ich základe do nebankového subjektu svoje peňažné prostriedky. Absentuje tu aj príčinná
súvislosť medzi nečinnosťou OČvTK a vznikom škody. Škoda nevznikla navrhovateľovi tým, že uzatvorilzmluvu, ale nevrátením vloženého vkladu a to výlučne v dôsledku zlej finančnej situácie a hospodárenia
nebankového subjektu, na podnikaní ktorého dokonca ako tichý spoločník mal účasť, a nie v dôsledku
postupu či nečinnosti OČvTK.

V prejednávanej veci nemohlo Ministerstvo spravodlivosti SR samo, či prostredníctvom do jeho
pôsobnosti patriacich orgánov súdnej moci, v rámci svojej kompetencie zakázať podnikateľskú činnosť
nebankovým subjektom či uzavretie zmluvy o tichom spoločenstve a o pôžičke, resp. ovplyvniť začatie
trestného stíhania vo veci nebankových subjektov. Nemohla preto táto nečinnosť z jeho strany založiť

nesprávny úradný postup v spojení s uplatňovaním jeho právomoci vymedzenej zákonom. Kompetenciu
odporcu v 1. rade v tomto ohľade nemožno zakladať ani rozšírením výkladu príslušných zákonných
ustanovení aj na prípady v ňom výslovne neuvedené a tým konštituovať doposiaľ neexistujúcu
povinnosť.

Okrem toho orgány činné v trestnom konaní nemali v rámci svojho postupu v kompetencii zakázať

či obmedziť nebankovým subjektom podnikateľskú činnosť či uzatváranie zmlúv s občanmi. Taktiež
skutočnosť trestného stíhania zodpovedných štatutárnych zástupcov nemohla ovplyvniť vymožiteľnosť
pohľadávky navrhovateľov, táto len môže založiť ich občianskoprávnu zodpovednosť za škodu
spôsobenú trestnou činnosťou voči navrhovateľom ako poškodeným touto trestnou činnosťou, pokiaľ
sa preukáže. Preto ani nemožno uvažovať o príčinnej súvislosti medzi postupom trestného konania a

vznikom škody v podobe nevymožiteľnosti pohľadávky.

Podľa § 3 ods. 1, písm. f, ods. 2 písm. b) zákon č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a
ostatných orgánov štátnej správy, Ministerstvo hospodárstva SR je ústredným orgánom štátnej správy
pre vnútorný a zahraničný obchod, cestovný ruch a ochranu spotrebiteľa. Ministerstvu hospodárstva SR

sú podriadené Slovenská obchodná inšpekcia.

Podľa § 6 písm. g) zák. č. 575/2001 Z.z. účinného od 01. 01. 2002 Ministerstvo hospodárstva SR je
ústredným orgánom štátnej správy pre vnútorný obchod, zahraničný obchod, cestovný ruch a ochranu
spotrebiteľa.

Podľa § 2,4 písm. a), § 10 písm. d) zákona č. 147/2001 Z.z. o reklame, reklama nesmie byť
klamlivá, nesmie zneužívať dôveru spotrebiteľa, nedostatok jeho skúseností alebo vedomostí. Dozor
nad dodržiavaním tohto zákona vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia.

Navrhovateľ v samotnom návrhu neuvádza žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by nasvedčovali
tomu, že reklama nebankových subjektov v médiách naplnila skutkovú podstatu klamlivej reklamy
( § 45 Obch. zák. ) Takýmto znakom nie sú ani sľubované výnosy z vkladov, keďže vzhľadom na
predmet podnikateľskej činnosti nebankových subjektov zapísaný v obchodnom registri, takéto zisky
nevylučovali, pričom je všeobecne známe že spočiatku nebankové subjekty dohodnuté zisky riadne

vyplácali. V tomto smere nebol teda navrhovateľ uvedený do omylu, nebola zneužitá jeho dôvera, či
nedostatok skúseností alebo vedomostí. Navrhovateľ totiž vedel, že sa nejedná o bankové subjekty,
ktoré v tom čase ponúkali nízke úroky, v snahe dosiahnuť vyššie výnosy zo vložených peňazí si musel
byť vedomý, že je s tým spojené adekvátne riziko, uzatvorené zmluvy o pôžičke a o tichom spoločenstve
riadne definovali práva a povinnosti s vkladom spojené, na ktorých pochopenie nebolo potrebné, aby

disponoval odbornými vedomosťami či skúsenosťami. Aj v ďalšom treba prisvedčiť odporcovi v 4. rade,
že v danom prípade išlo o verejnú výzvu na zhromažďovanie peňažných prostriedkov od verejnosti
eventuálne verejný návrh na uzavretie zmluvy nie o reklamu ako prezentáciu tovarov, služieb, iných práv
a záväzkov súvisiacich s podnikaním, a navrhovateľa nemožno považovať za spotrebiteľa v zmysle § 2
ods. 1, písm. a) zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa.

Aj vo vzťahu k odporcovi v 4. rade treba uviesť, že nie je daná príčinná súvislosť medzi nečinnosťou
Slovenskej obchodnej inšpekcie a vznikom škody, pretože táto nevznikla navrhovateľovi tým, že vložil
finančné prostriedky do nebankových subjektov v dôsledku klamlivej reklamy, ale mu môže vzniknúť
jedinevdôsledkuneschopnostínebankovýchsubjektovsplniťsvojzáväzokzuzavretýchzmlúvzdôvodu

ich nepriaznivej finančnej situácie.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená výlučne zavinením poškodeného, znáša
ju sám.

Zo skutkových okolností prípadu súd dovodil, že bol to práve samotný navrhovateľ, ktorý svojou
hrubou nedbalosťou zanedbal prevenčnú povinnosť uloženú zákonom, a preto musí následky s tým
spojené znášať sám. Mohol sa totiž pred uzatvorením zmluvy presvedčiť napr. na základe výpisu z
obchodnéhoregistra,žeobchodnáspoločnosť sktorouvstúpildozáväzkovéhovzťahuniejeinvestičnou

spoločnosťou ani fondom, keďže nemala formu akciovej spoločnosti, dodatok k označeniu obchodného
mena, ani zákonom predpísané základné imanie a na základe predložených zmlúv o pôžičke a o tichom
spoločenstve mohol poznať ( bez právnych a iných odborných znalostí ) že sa nejedná o dovolenú
činnosť kolektívneho investovania predajom podielových listov či formou akcií.
Mal postupovať s priemernou dávkou opatrnosti, ktorú bolo možné od neho spravodlivo požadovať a
zvážiť možnú mieru rizika. Tiež treba dodať, že neznalosť zákona ho podielu viny nezbavuje. Sám v

návrhutvrdil,ževobdobírokoch1997-2002užviacerérenovovanéinštitúcieupozorňovalinanereálnosť
sľubovaných výnosov.

Nemožno prisvedčiť navrhovateľovi v tom, že nadobudol presvedčenie, že investuje svoje peňažné
prostriedky v súlade so zákonom o kolektívnom investovaní, resp. že ich investoval do bankových

subjektov. Mohol sa presvedčiť na základe výpisu z obchodného registra, ktorý je verejnou listinou, že
uvedené nebankové subjekty nemajú v predmete podnikania prijímanie vkladov a poskytovanie úverov
( § 1 ods. 1 zák. č. 21/1992 Zb. o bankách ), nemali formu akciovej spoločnosti predpísanú bankám a
pokiaľ sa rozhodol vložiť peňažné prostriedky do nebankových subjektov, pretože ponúkali zhodnotenie
vloženej sumy o výnos, ktorý prevyšoval mnohonásobne úroky poskytované bankami, znamená to, že

mal vedomosť o tom, aké úroky poskytujú banky oproti iným nie bankovým subjektom, a teda z toho
vyplýva, že si bol vedomý, že nevkladá peniaze do banky.

Nie je daná zodpovednosť odporcov podľa § 415 Občianskeho zákonníka, lebo porušenie prevenčnej
povinnosti nie je predpokladom zodpovednosti štátu podľa § 18 zák. č. 58/1969 Zb., pretože tým je

jedine nesprávny úradný postup a porušenie § 415 Občianskeho zákonníka zakladá jedine všeobecnú
zodpovednosť podľa § 420 Občianskeho zákonníka, ktorá je vylúčená vo vzťahu k štátu práve osobitnou
úpravou zákona.

Nemožno sa stotožniť ani s tvrdením navrhovateľa v tom, že medzi vzniknutou škodou, ktorá sa

má rovnať hodnote investovanej sumy do nebankových subjektov a nesprávnym úradným postupom
spočívajúcim v nečinnosti orgánov štátu je daná príčinná súvislosť, v tom, že keby tieto včas zakročili
a pozastavili by činnosť nebankových subjektov, nebol by navrhovateľ svoje peniaze zveril týmto
nebankovým subjektom. Je síce pravdou, že keby bola ich činnosť zakázaná, tak by navrhovateľ
neuzavrel zmluvy, ktorými uzavretím mu však škoda ešte nevznikla /z niektorých mu boli dokonca

spočiatku výnosy vyplácané/, vznikla mu vymožiteľná pohľadávka voči nebankovému subjektu a škoda
mu vznikne v dôsledku nevymožiteľnosti tejto jeho pohľadávky voči nebankovým subjektom, pričom
táto skutočnosť t.j. nevymožiteľnosť, nemá príčinnú súvislosť v nečinnosti orgánov štátu, ale vo
finančnom hospodárením nebankového subjektu v rozsahu jeho predmetu podnikania. Pokiaľ by teda
bola zakázaná činnosť nebankových subjektov tak to samo o sebe ešte neznamená, že pohľadávka

navrhovateľa z uzavretých zmlúv by bola uspokojená, práve naopak uložením sankcií by mohla byť táto
vymožiteľnosť ohrozená z dôvodu dosahu na celú ich podnikateľskú činnosť.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodeného ušlo
(ušlý zisk ).

Škoda predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná
peniazmi, ušlý zisk spočíva v tom, že nenastalo zväčšenie majetku poškodeného, ktorý by bolo možné,
nebyť škodnej udalosti, dôvodne očakávať s ohľadom na predvídateľný sled vecí. Charakter náhrady
škody má i majetková ujma spočívajúca v strate majetkového prínosu v hodnote uplatnenej pohľadávky,

lebotým,ženebolatátodlžníkomzaplatená,nezväčšilsamajetkovýstav,hocibytobolomožnédôvodne
očakávať. Vznik škody na strane veriteľa predpokladá v takomto prípade, že jeho právo na plnenie proti
dlžníkovi nie je uspokojené.V zmysle uvedeného súd dovolil, že pokiaľ si navrhovateľ v 1. až 7. rade uplatnili pohľadávku v
konkurznom konaní, ktoré ešte prebieha, je vylúčené kvalifikovať túto ako škodu, pretože ešte môže
byť v rámci konkurzu uspokojená. Totiž uplatnenie a vymáhanie pohľadávky voči dlžníkovi a zároveň jej

uplatnenie ako náhrady škody sa vzájomne vylučujú a podmieňujú a až výsledok uplatnenia pohľadávky
môže privodiť vznik škody. Z tohto pohľadu je žaloba podaná predčasne, nakoľko navrhovateľovi
škoda ( v podobe nevymožiteľnosti pohľadávky ) ešte nevznikla a môže mu vzniknúť až po skončení
konkurzného konania, kedy bude vedieť aj v akej výške a odkedy mu vlastne aj začne plynúť premlčacia
lehota ( § 22 zák. č. 58/1969 Zb. ). V prvom rade si teda navrhovateľ musí vysporiadať svoje nároky

so subjektami zmluvných vzťahov a vo vzťahu k iným subjektom si môže uplatňovať mimozáväzkovú
zodpovednosť za vznik majetkovej ujmy až po tom, čo táto ujma zo záväzkových vzťahov vznikla, teda
až vtedy ak právo navrhovateľa na plnenie nebolo a už nemôže ani byť uspokojené. Náhrady za plnenie,
na ktoré je povinný priamy dlžník, sa preto nemožno úspešne domáhať na ďalších subjektoch z titulu
ich zodpovednosti za škodu skôr, než vôbec majetková ujma veriteľovi vznikla, teda pred vyporiadaním
pohľadávky navrhovateľa voči nebankovým subjektom zo zmluvy o tichom spoločenstve a o pôžičke

a to buď v rámci konkurzného konania alebo po jeho skončení zo zostatku majetku, eventuálne ako
poškodeného v trestnom či civilnom konaní voči trestne zodpovedným predstaviteľom štatutárnych
orgánov. Aj z uvedeného dôvodu súd návrh ako predčasne podaný zamietol.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním listinnými

dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu ( § 120 ods. 1 O. s.
p. ). Navrhovateľ vo svojom návrhu bol povinný v zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 O. s. p. pravdivo opísať
rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu
konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v
zmysle § 101 ods. 1 O. s. p. Súd teda vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľom v

návrhu, ktorými odôvodňoval svoj žalobný návrh a prednesov na pojednávaní.

Navrhovateľ v 1. až 7. rade podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.10.2006 navrhol prerušenie
konania z dôvodu prebiehajúceho procesu prijímania zákona o odškodnení klientov nebankových
subjektov v Národnej rade Slovenskej republiky a z dôvodu konania vedeného na Ústavnom súde

Slovenskej republiky vo veci sťažnosti proti porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 109 ods. 2, písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia,
môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre
rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

Návrh na prerušenie konania musí byť špecifikovaný a dostatočne konkretizovaný, aby súd mohol
posúdiť dôvodnosť návrhu. V danom prípade špecifikácia návrhu na prerušenie konania absentovala
a návrh nebol dostatočne konkretizovaný.
Súd návrh navrhovateľa v 1. až 7. rade na prerušenie konania zamietol, keď z návrhu na prerušenie

konania neboli zrejmé dôvody na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho
poriadku, navrhovateľom nebolo preukázané, že v inom konkrétnom konaní sa rieši otázka, ktorá môže
mať význam pre rozhodnutie v predmetnej veci.

Na základe uvedených právnych záverov súd mal súd za to, že navrhovateľ v 1. až 7. rade nepreukázal

v konaní zákonné predpoklady zodpovednosti odporcu v 1. až 4. rade za škodu titulom nesprávneho
úradného postupu, a preto návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo

veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, teda podľa
úspešnosti v konaní avšak úspešnému odporcovi v 1. až 4. rade náhradu trov konania nepriznal nakoľko
odporca v 1. až 4. si náhradu trov konania neuplatnili.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v piatich vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona