Rozsudok Judgement was issued on Thursday, June 7, 2017

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 21Cpr/1/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612201589
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kristina Glezgová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2017:6612201589.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Kristinou Glezgovou v spore žalobcu CBA Slovakia, s.r.o.,

Dukelských hrdinov 2, Lučenec, IČO: 36 620 319, právne zastúpen JUDr. Alexandrom Filom, advokátom
z AK Lučenec, P. Rádayho 14/A proti žalovaným 1/ Y. Č.Z., T.. XX.XX.XXXX, U. H. D. T. V., U. Č..
XXX, B. G. Z. X/ Z. Č., T.. XX.XX.XXXX, U. H. D. T. V., U. Č.. XXX, obe právne zastúpené JUDr.
Milanom Franekom, advokátom z AK Lučenec, Komenského 17 v konaní o zaplatenie 12 512,69 Eur
s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná 1/ je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 9 603,84 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9%
ročne od 01.10.2011 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaná 1/ je p o v i n n ánahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 60%.

III. Žalovaná 2/ jep o v i n n á zaplatiť žalobcovi 402,75 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9%
ročne od 01.10.2011 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalovaná 2/ je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 100%.

V. Súd konanie čo do sumy 105,14 Eur s prísl. z a s t a v u j e .

VI. Súd žalobu čo do zaplatenia sumy 2 400,96 Eur s prísl. z a m i e t a .

VII. Žalované 1/, 2/ sú p o v i n n é spoločne a nerozdielne zaplatiť štátu - Slovenskej republike trovy
konania vo výške 2 785,28 Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou na tunajší súd dňa 01.02.2012 sa žalobca domáhal zaplatenia 12 512,69 Eur

s prísl. titulom náhrady schodku. Uviedol, že žalované 1/ a 2/ boli v pracovnom pomere u žalobcu
- v spoločnosti CBA Slovakia, s. r. o., Lučenec v zmysle uzavretých pracovných zmlúv. Pracovali v
predajni potravín CBA v U. (hospodárske stredisko č. XXXX) v príslušnom inventúrnom období žalovaná
1/ ako vedúca predajne a žalovaná 2/ ako predavačka - pokladníčka. Pri výkone dojednanej práce
boli žalovaným 1/ a 2/ zverované hodnoty, ktoré boli povinné vyúčtovať, pričom žalobca dojednal s
oboma žalovanými v zmysle Zákonníka práce dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti s doložkami
o spoločnej hmotnej zodpovednosti. Okrem žalovaných 1/, 2/ v uvedenej predajni potravín CBA

ďalší hmotne zodpovední zamestnanci v danom inventúrnom období nepracovali. Dňa 02.05.2011
bola za inventúrne obdobie od 14.06.2010 do 02.05.2011 vykonaná inventarizácia hodnôt zverených
obom žalovaným na vyúčtovanie. Vykonanou inventarizáciou bolo na všetkých hodnotách zverených
žalovaným nachádzajúcich sa v predajni potravín CBA v U. (stredisko č. XXXX) zistený tzv. hrubýschodok vo výške 20 110,93 Eur (celkový rozdiel medzi účtovným stavom tovaru zvereného na
vyúčtovanie a hodnotou zisteného fyzického stavu na predajni). Zistený rozdiel (hrubý schodok) CBA
Slovakia, s. r. o. upravila najprv na nákupné ceny, potom v zmysle vnútropodnikového predpisu aj

koeficientmi normovaných strát, čím sa schodok upravil na netto sumou 12 512,69 Eur. Na zistený
schodok žalobca upozornil zamestnancov uvedenej predajne v U. (stredisko č. XXXX) a zároveň
všetkým hmotne zodpovedným zamestnancom predajne vyčíslil ich podiel na vzniknutom schodku
postupom podľa § 189 ods. 2 a 3 Zákonníka práce. Podiely jednotlivých hmotnej zodpovedných
zamestnancov žalovaných 1/, 2/ sú uvedené v prílohe žaloby. Tieto podiely žalovaných 1/ a 2/ na celkovo

netto schodku boli vyrátané podľa ich priemerných zárobkov (hodinových, resp. mesačných) z údajov ich
mzdových listov za rozhodné obdobia. Výšku schodku a aj jednotlivé podiely na schodu CBA Slovakia,
s. r. o. oznámila jednotlivým hmotne zodpovedným zamestnancom uvedenej prevádzky predajne v U..
Neskôr sa ale zistilo, že v týchto oznámeniach boli nesprávne vyrátané podiely žalovaných 1/ a 2/
na schodku. Preto žalobca prostredníctvom svojho advokáta doporučenými listami zo dňa 05.09.2011
znova vyzval žalované 1/ a 2/ každú z nich na úhradu už správne vyčíslenej sumy (podielu) na tomto

schodku a to žalovanú 1/ na úhradu sumy 12 109,94 Eur a žalovanú 2/ na úhradu sumy 402,75 Eur.
Žalované z vyčísleného dlhu doteraz neuhradili nič, a teda žalovaná 1/ je dlžná žalobcovi sumu 12
109,94 Eur a žalovaná 2/ sumu 402,75 Eur. Obe žalované popierajú svoju zodpovednosť za uvedený
schodok. Pokiaľ dlžník riadne a včas neuspokojí nárok veriteľa, je v omeškaní. Jednotlivým žalovaným
boli oznámené ich podiely na schodku najneskôr listami advokátmi žalobcu zo dňa 05.09.2011. Preto

žalobca žiada od žalovaných aj úroky z omeškania počnúc od 01.10.2011. Nakoľko sa obe žalované
dostali do omeškania so zaplatením na nich pripadajúcich podielov zo schodku, žalobca sa domáha
aj priznania úrokov z omeškania vo výške platnej pre občianskoprávne vzťahy vyrátaných podľa
základných úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky. Na základe týchto skutočností sa žalobca
obrátil so svojím nárokom na príslušný súd.

2. Vo veci súd vydal platobný rozkaz č. k. 21Cpr/1/2012-37 zo dňa 09.03.2012 v súlade s návrhom
žalobcu. Platobný rozkaz napadli žalované 1/, 2/ odporom dňa 28.03.2012 v ktorom poukázali na
to, že uvedený schodok vznikol bez ich zavinenia. Uviedli, že na písomnom zázname z vykonanej
inventarizácie tovarových zásob za inventúrne obdobie 14.06.2010 - 02.05.2011 absentuje ich podpis,

lebo nesúhlasili s výškou vzniknutého schodku. Na túto skutočnosť upozorňovali žalobcu jednak
prostredníctvom inšpektora - zamestnanca žalobcu I. a jednak tým, že žalovaná 1/ ako vedúca
predajne nepodpisovala tzv. odsúhlasenky konečného stavu zásob na predajni od februára 2011 až
do 30.04.2011. Žalobca nevytvoril také pracovné podmienky, aby bolo možné zo strany žalovaných
znášať hmotnú zodpovednosť za zverené hodnoty. Predchádzajúca zamestnankyňa neodovzdala po

skončení pracovného pomeru kľúče od trezora, finančné prostriedky a ceny teda nebolo možné riadne
uschovať. Prevádzku predajne, za ktorú mali hmotnú zodpovednosť žalované, v inkriminovanom období
aj vykradli, žalované nahlasovali žalobcovi škodu, avšak žalobca po krádeži nevykonal ani len inventúru
a výsledok šetrenia doteraz žalovaným nebol oznámený a tiež im nie je známe, či škoda spôsobená
krádežou nie je súčasťou náhrady požadovaného schodku a im dávaná k náhrade, pričom žalobca je

na tento účel poistený. K meritu veci žalovaného uviedli, že v súčasnej dobe sú obe nezamestnané,
pričom sú v hmotnej núdzi a nemajú prostriedky a ani majetok postačujúci na úhradu celej žalovanej
sumy s príslušenstvom naraz. Žalované 1/, 2/ žiadali vo veci nariadiť pojednávanie.

3. Žalobca k veci predložil vyjadrenie zo dňa 16.04.2012 v ktorom uviedol, že písomný záznam

z vykonanej inventarizácie tovarových zásob za inventúrne obdobie 14.06.2010 - 02.05.2011 bol
vyhotovený až 06.07.2011, teda vyše dva mesiace po vykonaní inventúry tovarových zásob v predajni
potravín CBA v U. (hospodárske stredisko č. XXXX), ktorá bola vykonaná dňa 02.05.2011. Predmetný
záznam o vykonanej inventarizácii nebol vyhotovovaný v deň inventúry na mieste samom v predajni
v U. dňa 02.05.2011. Navyše samotný záznam o vykonanej inventarizácii obsahuje iba vyčíslenie

netto sumy schodku 12 512,69 Eur, ktorá bola vyrátaná odrátaním marže (obchodného rozpätia),
DPH, normovaných strát a pod. od brutto sumy zisteného schodku 20 110,93 Eur. Na samotných
inventúrnych dokladoch (súpisoch) z tejto inventúry sú podpisy príslušných osôb, ktoré majú doklady
parafovať. Do tejto predajne potravín CBA v U. (R. XXXX) sa naozaj vlámali neznámi páchatelia
rozbitím výplne výkladu v noci z 22. na 23.09.2010. Rozbitím výplne výkladu, za opravu výkladu a

za odcudzené stravné lístky žalobca utrpel škodu celkom vo výške 3 013,37 Eur (56,88 + 44,54 + 2
911,65 Eur), ktorá bola nahlásená poisťovni a tá ju žalobcovi preplatila. Samozrejme túto škodu preto
od žalovaných 1/, 2/ nikdy žalobca nevymáhal. Táto vlámaním spôsobená škoda nie je ani súčasťou
schodku. Pracovné podmienky ako aj podmienky a možnosti ochrany majetku (tovaru) zamestnávateľaCBA Slovakia, s. r. o. boli na tejto prevádzkovej jednotke zodpovedajúce a obdobné ako na iných
prevádzkových jednotkách (obchodoch) takéhoto druhu a tejto veľkosti. Preto aj poukazy žalovaných na
údajné nevytváranie vhodných pracovných podmienok nie sú namieste. Napriek žalovanou 1/ tvrdenej

skutočnosti, že od februára do apríla 2011 nepodpisovala tzv. mesačné odsúhlasenky konečného stavu
zásob, sú tieto okolnosti v danej veci bezpredmetné. Menovaná totiž pravidelne ako vedúca predajne
napriek uvedenému posielala do centrály CBA v W. aj v tomto období ňou vypracované tzv. denníky
dekádneho zúčtovania za túto predajňu, ktoré sú všetky z jej strany podpísané. Preto sú aj výpočty stavu
a hodnoty tovarových zásob, ktoré boli dodané na túto predajňu počas celého inventúrneho obdobia od

14.06.2010 do 02.05.2011 a ktoré boli použité pri vyčíslení schodku za predmetné inventúrne obdobie
aj z účtovnej stránky správne.

4. Žalované vo veci predložili písomné stanovisko v ktorom poukázali na to, že rozhodne odmietajú,
že za ich pôsobenia v predajni žalobcu v obci U. spôsobili akúkoľvek škodu. Podľa ich názoru nie je
možné, aby v tejto predajni bola vôbec tak vysoká hodnota skladového tovaru ako to uvádza žalobca a to

jednak z dôvodu, že ide o chudobnú lokalitu s vysokou mierou nezamestnanosti a sociálne odkázaných
občanov, kde sa vždy predávali a dodnes predávajú len tie najlacnejšie veci, ktoré sa podľa týchto kritérií
ajobjednávajú.Rovnakoajpreto,ževtejtopredajnisúveľmimaléskladovépriestory,čižetakémnožstvá
tovaru by sa v tamojších priestoroch nedali umiestniť. Žalované už počas svojho pôsobenia v predajni
CBAU.nesúhlasilisožalobcomudávanýmúdajnýmstavomskladu,pričomztohtodôvodunepodpisovali

ani tzv. odsúhlasenky stavu skladu. V predajni U. žalovaného objednávali len ten najlacnejší tovar,
ako už bolo uvedené a koncom týždňa už nemali čo predávať, nakoľko tie najbežnejšie potraviny a
tovar boli vypredané. Teda na sklade zostávalo veľmi malé množstvo akéhokoľvek tovaru. Je preto z
ich strany nepochopiteľné, ako mohol stav skladu podľa účtovnej evidencie žalobcu každomesačne
tak neúmerne stúpať, čo bolo zrejme spôsobené nedostatkami v účtovnej evidencii. Žalované na túto

skutočnosť opakovane upozorňovali prostredníctvom inšpektora, avšak k žiadnej náprave zo strany
žalobcu nedošlo. Žalované rovnako poukazujú aj na mnohé nezrovnalosti v účtovnej evidencii žalobcu,
pričom podľa ich názoru nemožno vylúčiť dodatočnú manipuláciu zo strany žalobcu, nakoľko objavili
chyby v evidencii, ktoré sa žalobca pokúsil dodatočne odstrániť. Poukazujú na skutočnosť, že na základe
zoznamu príjmov/výdajov zo skladu potravín v U. za február 2011 mal byť predaj cez pokladňu - hotovosť

v sume 9 087,92 Eur, avšak podľa prehľadu tržieb (dekády) ako aj výpisu pohybov na účte bol príjem
len 9 083,18 Eur. Tento rozdiel je síce nepatrný, ale svedčí o chybách v účtovníctve. Ďalšie údaje
žalované nemohli preveriť, nakoľko zoznam príjmov/výdavkov zo skladu potravín v Trenči bol žalobcom
predložený len za rok 2011, pričom spor sa vedie za obdobie od apríla 2010, teda žalované a ani súd
nemajú všetky potrebné doklady k dispozícii. Žalobca predložil prostredníctvom advokáta len fragmenty

dokladov. Ďalšou nezrovnalosťou v účtovnej evidencie žalobcu je to, že vo výpise pohybov na účte
XXXXX v rámci vykazovania príjmu hotovosti z predajne zo súvahy vyplývajú rozdiely medzi hotovosťou,
ktorú mali žalované odovzdať a medzi tou, ktorú skutočne odovzdali. Tieto rozdiely sú v niektorých
prípadoch aj viac ako 1 000,-Eur, pričom niekde údajne odovzdali viac ako mali a inde zase menej.
Napríklad za mesiac december 2010 údajne odovzdali o 2 669,15 Eur menej ako podľa účtovníctva mali.

Dekáda za tento mesiac sa však zhoduje so stavom účtovníctva, ktorý mali odovzdať, pričom túto sumu
aj skutočne odovzdali, pritom na prehľade tržieb (dekáde) sa nachádza aj podpis účtovníčky, ktorá ho
kontrolovala a zrejme nenašla žiadne chyby. Z pohľadu žalovaných je ťažko uveriteľné, že ak by boli
odovzdali o 2 669,15 Eur menšiu tržbu ako by mali, aby zo strany žalobcu nedošlo ku krokom smerujúcim
k náprave týchto nedostatkov, ich vytknutiu a postupu na riešenie. Vždy, keď nesedela tržba čo i len o

pár centov, kontaktovali z centrály vedúcu predajne, že je potrebné ešte doplniť tržbu. Tu mohol teda
takto fiktívne vzniknúť aj rozdiel v sklade. Žalované zastávajú názor, že pracovníci žalobcu dodatočne
vyrábajú doklady, ktoré majú preukázať ich údajné chyby. Žalované poukazujú aj na tú skutočnosť,
že žalobca vo žalobe neuvádza, akou maržou prepočítal skutočné predajné ceny na ceny nákupné. Z
dokladupredloženýchžalovanýmiopohybetovarovatržiebzarok2010vyplývalo,žemaržasapohybuje

okolo 29 - 35%. Prepočtom skutočných predajných cien na nákupné v zozname príjmov/výdajov zo
skladu potravín v U. však vychádza marža okolo 57%, čo je takmer dvojnásobok. Žalované preto navrhli
preskúmať účtovníctvo žalobcu v rámci znaleckého dokazovania a znaleckým dokazovaním zaujať
stanovisko k predloženým dôkazom zo strany žalobcu, posúdiť, či v predajni vôbec vznikol schodok,
určiť, aká bola príčina stúpania hodnoty tovaru na sklade a čím to bolo spôsobené, určiť výšku marže,

z ktorej žalobca vychádzal a preskúmať, či boli v rámci vyčísľovania schodku odpočítané žalovaným
všetky položky, o ktoré mal byť schodok krátený a stanoviť prípadne skutočnú výšku schodku.5. Súd vo veci vytýčil pojednávanie. Žalobca na pojednávaní prostredníctvom právneho zástupcu zotrval
napodanomnávrhuakoajnajehodôvodoch.Zdôraznil,ževykonanouinventarizáciouzainventarizačné
obdobie od 14.06.2010 do 02.05.2011 bol zistený na hodnotách zverených na vyúčtovanie rozdiel

medzi účtovným stavom tovaru a hodnotou fyzického stavu zistenou na predajni vo výške 20 110,93
Eur, tzv. hrubý schodok. Tento bol upravený na nákupné ceny a v zmysle vnútropodnikového predpisu
koeficientmi normovaných strát na sumu 12 512,69 Eur. Žalobca vyčíslil podiel hmotne zodpovedných
osôb na schodku. Pri žalovanej 2/ sa vychádzalo z jej priemernej mesačnej mzdy a bola jej predpísaná
úhrada402,75Eur.Žalovaná1/samápodieľaťnauhradenízvyškuzistenéhoschodkuvsume12109,94

Eur. K úhrade schodku nedošlo. K otázke dohody o hmotnej zodpovednosti poukázal na ustanovenie
§ 182 ods. 2 Zákonníka práce, ktorý hovorí o zverených hotovostiach alebo iných hodnotách, preto
dohody o hmotnej zodpovednosti boli uzatvorené v súlade so zákonom a sú platné. Navyše sa žalované
zaviazali, že zodpovedajú za prevzaté hodnoty podľa inventúrneho súpisu zo dňa 14.06.2010, ktoré
prevzali. V zmysle § 191 ods. 1 Zákonníka práce požadovanú škodu, ktorá vznikla vplyvom schodku, určí
zamestnávateľ, čo sa v danom prípade stalo, teda nedošlo k žiadnemu pochybeniu zo strany žalobcu.

Pokiaľ žalované tvrdia, že výsledok inventúry nebol s nimi prerokovaný, odkazuje na ustanovenie §
191 ods. 2 a § 17 ods. 1, 2 Zákonníka práce, z ktorých vyplýva, že pokiaľ výsledok inventúry nie je
prerokovaný, dovolávať sa neplatnosti je možné len vtedy, pokiaľ zákon neplatnosť priamo ako následok
dovodzuje. Následok neplatnosti z dôvodu neprerokovania výsledku inventúry teda nenastal. Žalované
boli upovedomené o výške škody listom a síce bolo vykonané nesprávne rozpočítanie celkovej škody

medzi žalované, ale právny zástupca žalobcu tento nedostatok napravil a vykonal správny výpočet, o
čom svedčí tabuľka v spise. Právny zástupca žalobcu ďalej zdôraznil, že predmetom tohto konania nie je
schodok z tržby, ktorú stratu uhradila poisťovňa, ale schodok na tovare. Záverom uviedol, že vzhľadom
k tomu, že žalobca požadoval od obidvoch žalovaných náhradu schodku 12 512,69 Eur, ale znalkyňa
ako presnú sumu čistého schodku vyčíslila sumu 12 407,55 Eur, rozdiel medzi týmito dvoma sumami

je 105,14 Eur. S prihliadnutím na závery znaleckého posudku žalobu v časti sumy 105,14 Eur berie
späť a čo do sumy 105,04 Eur žiada konanie zastaviť. Toto späťvzatie sa môže prejaviť v tomto prípade
spoločnej zodpovednosti za schodok len u žalovanej 1/ Y. Č., lebo u žalovanej 2/ jej podiel na celom
schodku, spôsob ako sa vyčíslil, kogentne určuje Zákonník práce, takže z podielu Y. Č. v sume 12
109,94 Eur po odpočítaní 105,14 Eur vyjde suma, ktorú naďalej od žalovanej 1/ požaduje a to 12 004,80

Eur. Žiada preto po čiastočnom zastavení konania zaviazať žalovanú 1/ Y. Č. na zaplatenie sumy 12
004,80 Eur s príslušenstvom a žalovanú 2/ p. Z. Č. na zaviazanie 402,75 Eur s príslušenstvom. Čo sa
týka hodnotenia veci udáva, že v zmysle § 179 ods. 1 posledná veta Zákonníka práce sa zavinenie
spôsobeniaschodkuprihmotnezodpovednýchosobáchzozákonapredpokladá.Idetedaopredkladané
zavinenie a žalované sa vedia tejto zavinenej zodpovednosti za schodok zbaviť iba cestou liberácie.

Zamestnanec sa teda svojej zodpovednosti zbaví celkom alebo sčasti ak preukáže, že k schodku alebo k
strate zverených predmetov došlo celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. Nestačí teda iba preukázanie
toho, že škodu sám nespôsobil, ale aj preukázanie skutočnosti, že škodu celkom alebo sčasti spôsobil
niekto iný. Aj v trestnom konaní sa žalovaná 2/ vyjadrila tak, že pri tej krádeži vlámaním žiadny tovar
odcudzený nebol. Takisto aj pri prvých pojednávaniach v tejto veci sa žalované viackrát takto vyjadrili

a aj v zmysle predpisov žalobcu a svedeckých výpovedí najmä p. K. vyplýva, že v prípade takýchto
mimoriadnych okolností je vedúci predajne ten, kto má požiadať o inventúru, ak je toho názoru, že
došlo k odcudzeniu tovaru. Svedkyňa K. tiež potvrdila, že ak by si bola žalovaná žiadala po vlámaní
vykonať inventúru, tá by vykonaná nepochybne bola, ale pretože žalované vtedy tvrdili, že došlo len
k odcudzeniu tržby a stravných lístkov a tovar odcudzený nebol, tak nežiadali o vykonanie inventúry,

preto ona vykonaná nebola. Žalobca tvrdí, že uveriť tvrdeniu, že v uvedenom období sa z predajne
stratil nejaký tovar, pokladá iba za účelové, lebo žalované nepreukázali, že sa tovar stratil alebo že
by bol odcudzený. Samotné tvrdenie žalovaných, že tovar mohol byť odcudzený, je podľa uvedeného
stanoviska pre liberáciu nedostatočné. Preto žiada zaviazať žalované v plnom rozsahu na tie sumy, ktoré
boli znížené po čiastočnom späťvzatí.

6. Právny zástupca žalovaných 1/, 2/ zdôraznil, že nesúhlasí s vyčíslením schodku, ktoré mali žalované
spôsobiť. Tvrdí, že žalobca nevytvoril pre žalované podmienky na výkon hmotnej zodpovednosti a má
za to, že vyčíslený schodok vzhľadom k veľkosti priestorov, v ktorých sa predajňa v Obci U. nachádza, je
nereálna. Pri vyčíslení stavu zásob žalobca vychádzal z tzv. odsúhlaseniek, na ktorých je stav zásob vo

februári 29 267,77 Eur, v marci 34 108,09 Eur a v apríli 2011 33 280,42 Eur. Takýto veľký objem tovaru sa
v priestoroch nemohol nachádzať. Taktiež odsúhlasenky sú bez podpisu, dátumu a razítka zodpovednej
osoby,pretoakodokladnemôžubyťrelevantné.Pretosadomnieva,žeschodokbolvypočítanýzfiktívnej
evidencie. V žalovanom inventúrnom období došlo k vlámaniu do predajne, čo polícia riešila v konaníČ. B. XXXX/X-B.-XXXX, kedy spis obsahuje fotodokumentáciu skladových priestorov, ktoré potvrdzujú
malú rozlohu priestorov. V trestnej veci bola za poškodeného vypočutá žalovaná 2/, ktorá uvádzala,
že sa stratili aj finančné prostriedky a stravné lístky. Žalobca však neskôr uvádzal iba stratu stravných

lístkov v hodnote asi 3 000,-Eur, ktorý údaj je evidentne nesprávny. Poukazuje aj na uzavreté dohody
o hmotnej zodpovednosti zo dňa 14.06.2010, v ktorých sa konštatuje, že zamestnankyne preberajú
hmotnú zodpovednosť za prevzaté hodnoty. Zákon však pozná pojem iba hotovosť, takže dohoda
o hmotnej zodpovednosti je neplatná. Schodok nebol riešený v škodovej komisii, len viceprezident
spoločnosti zaujal stanovisko, ako je potrebné schodok riešiť. Tento postup považuje za nesprávny. Tiež

nie je zrejmé komu a ako bol výsledok schodku oznámený. V tejto súvislosti zdôraznil, že nenamieta
spôsob výpočtu schodku a určenie pomeru sumy, ktorú má zaplatiť žalovaná 1/ ako vedúca a žalovaná
2/, ale zdôrazňuje, že samotná suma, t.j. výška schodku, z ktorej vychádzal žalobca, je nesprávne
určený, kedy znalkyňa nedisponovala správnymi vstupnými údajmi. Záverom poukázal aj na to, že
žalovaným v konaní mal byť aj inšpektor, ktorému mala byť časť schodku zosobnená, pretože bol
nadriadeným žalovaných, z čoho mu vyplývali povinnosti, kedy mal lepšie vykonávať kontrolnú činnosť

a riešiť aj inventúru po vlámaní do predajne.

7. Žalovaná 1/ Y. Č. uviedla, že pracovala na predajnom mieste žalobcu v U. - R. G. XXXX od 02.07.2009
do 14.06.2010 na polovičný úväzok ako predavačka a pokladníčka. Následne do 02.05.2011 pracovala
ako vedúca predajne. Jediným ďalším zamestnancom predajne bola jej sestra, žalovaná 2/ Z. Č.Č.,

ktorá pracovala na polovičný úväzok. Zdôraznila, že absolútne nesúhlasí s určenou výškou schodku,
pretože ide o veľmi malú predajňu, čo by pri schodku okolo 12 000,-Eur v praxi znamenalo absenciu
asi 12 paliet tovaru. Takéto ohromujúce množstvo chýbajúceho tovaru si nevie predstaviť. Hodnota
jednej palety závisí od toho, čo obsahuje. Na jednej a pol až dvoch paletách je tovar v maximálnej
hodnote 1 500,-Eur. V predajni sa však nachádzali iba bežné veci ako múka, sušienky, cukor a podobne.

Cigarety vozil dealer raz za dva týždne asi za 400,-Eur. Tovar chodil v utorok a v sobotu už nemali čo
predávať, pretože objednávali len toľko, aby im tovar nestál. Nechce sa zbaviť hmotnej zodpovednosti,
ale s výškou schodku sa nemôže stotožniť. Navyše poukazuje na to, že v predajni sa uskutočnilo
vlámanie v danom inventarizačnom období v noci z 22. na 23. septembra 2010. V tomto období bola
práceneschopná do 27.10.2010, takže prípad riešiť nemohla. Pri vlámaní sa stratili ceniny a peniaze. K

tovaru sa vyjadriť nevie, pretože nebola vykonaná žiadna inventúra, takže absolútne nie je možné zistiť,
či a koľko sa pri vlámaní stratilo. Na predajni boli aj cigarety, k ich hodnote a prípadnému odcudzeniu sa
vyjadriť nevie. Keďže počas vlámania bola práceneschopná, ale bol o vlámaní upovedomený inšpektor,
ktorý sa aj dostavil do predajne domnievala sa, že on urobí príslušné úkony s inventúrou a následným
nahlásením straty tovaru. Aj políciou bola vypočutá len jej sestra, ktorá pracovala na polovičný úväzok,

aj to len k peniazom a ceninám, pretože k strate tovaru sa vyjadriť nedalo. V oznámení o vyčíslení
škody v hotovosti a na ceninách, ktoré tvorili stravné lístky nachádzajúce sa v predajni, vychádzali pri
výpočte škody krádežou vlámaním z denných tržieb, teda škodu určili odhadom. Na uskladnenie peňazí
a cenín nemali vytvorené žiadne podmienky. V predajni existoval trezor, ale kľúče od neho chýbali.
Na túto skutočnosť spolu so sestrou opakovane upozorňovali inšpektora a vraveli, že peniaze budú

nosiť domov. Toto im bolo striktne zakázané, ale uskladnenie cenín riešené nebolo. Vyriešila to až
bývalá zamestnankyňa I. K., ktorá asi dva dni po vlámaní priniesla kľúče od trezoru. V predajni bola aj
zásuvka, ale bez kľúča. Na budove bol namontovaný alarm. Na oknách mreže neboli, toto sa riešilo
až po krádeži vlámaním. Mreže boli na dverách. Predajňa nebola osvetlená, na čo tiež upozorňovali,
ale nikto to neriešil. Navyše v obci sa o 22.00 hod. vypne osvetlenie a celá obec je v tme. Osvetlenie

predajne sa neriešilo ani po krádeži vlámaním. Zabezpečenie predajne žiadali preto, že už aj v auguste
2010 bolo evidované vlámanie, kedy sa páchateľ do predajne nedostal a rozbil dvere a vypáčil na nich
mreže. Iné vlámania v predajni neboli. Systém u žalobcu bol taký, že každý mesiac mala účtovníčka
Y. vypracovať odsúhlasenku, ktorá evidovala stav zásob na predajni. Odsúhlasenky im nosil inšpektor
a tieto mala ona ako vedúca podpísať. V mesiacoch február až apríl odsúhlasenky už nepodpísala,

lebo nesúhlasila s vyčíslenou výškou stavu zásob. Aj v predchádzajúcich mesiacoch nie vždy podpísala
odsúhlasenku ona, ale inšpektor ju dával podpisovať jej sestre. Pracovný pomer skončila dohodou, lebo
nebolaspokojnáspodmienkamivýkonupráce.Keďmalaproblémyvpredajni,veciriešilacezinšpektora,
ktorý bol jej bezprostredným nadriadeným. Tak jej to bolo prikázané v čase prevzatia funkcie vedúcej
predajne. Inšpektor síce chodil do predajne často, ale zdržal sa len asi 10 minút a odišiel. Tovar na úver

občanom nikdy nedávala, aj keď mala preto s nimi časté problémy. Na úver sa dával tovar do škôlky
na základe dohody so žalobcom. Tovar sa vyfakturoval jedenkrát mesačne. Žalovaná 1/ poukázala na
to, že pásková tržba musela sedieť presne na centy, nemohla byť v mínuse, hoci podľa tabuľky č. 15 v
znaleckom posudku boli v mínuse aj vo viacerých mesiacoch. Toto namieta. Na odsúhlasenke ku dňu30.06.2010 je tovar v hodnote 14 431,52 Eur, čo nesedí s tabuľkovou časťou ani s odsúhlasenkou, ktorú
podpísala. Žalovaná 1/ ďalej zdôraznila, že po vlámaní v predajni bol schodok na neodvedenej tržbe v
hodnote 3 000,56 Eur, čo zamestnávateľ od nej požadoval v rámci vyčíslenia schodku. Je vyučená za

kaderníčku, iné vzdelanie nemá. Sestra Z. vychodila strednú pedagogickú školu.

8. Žalovaná 2/ Z. Č. poukázala na to, že pracovala v predajni potravín v U. od februára 2009 ako vedúca
predajne. Neskôr pre jej pracovnú zaneprázdnenosť bola do predajne pribratá ako zamestnankyňa jej
sestra žalovaná 1/, ktorá najprv pracovala na polovičný úväzok ako predavačka a pokladníčka, potom

si so sestrou vymenili funkcie. K výpovedi žalovanej 1/ sa v plnom rozsahu pripája. Na vlámanie do
predajne bola polícia upozornená zo strany pekárov. Políciu upovedomila, že k veci by sa mala vyjadriť
jej sestra ako vedúca predajne, ale podľa príslušník polície vykonávajúceho výsluch mohla byť v rámci
prvotných výsluchov vypočutá aj ona. Uviedla, že sa stratila finančná hotovosť a stravné lístky, ale
nevedela koľko. Neskôr presnú výšku hodnoty stravných lístkov vedela vyčísliť. K finančnej hotovosti sa
vyjadriť nevie. Sklad bol poprehadzovaný a bez inventúry sa nedalo zistiť, či chýba nejaký tovar. Spolu

so sestrou hovorili inšpektorovi, aby bola vykonaná inventúra, ale k inventarizácii nedošlo. Po vlámaní
im inšpektor priniesol jednu pokladničku, aby tam uschovali peniaze a ceniny. Na druhý deň prišla I.M.
K., jej suseda z U. a doniesla kľúče od trezoru v predajni. I. K. bola bývalá vedúca predajne, od nej
predajňu prevzala ona. V predajni potravín pracovala dlhšie ako sestra, preto môže potvrdiť, že boli
evidované iba vyššie uvedené dve krádeže vlámaním. Inšpektor bol neskôr podľa vlastného vyjadrenia

prepustený z výkonu práce zo strany žalobcu kvôli nečinnosti vo vzťahu k predajni v U.. Prehlasuje, že
tovar na úver nikdy neposkytovala.

9. Svedkovia Mgr. F. C. Z. N. K. uviedli, že pracujú ako príslušníci polície a v septembri 2010 boli volaní
do predajne potravín v U. z dôvodu vlámania. Dostavili sa tam v ranných hodinách, kedy bola veľká

hmla. Svedok K. poukázal aj na to, že predajňu potravín dobre pozná, pretože do nej bolo v minulosti
vykonaných viacero vlámaní. V čase vlámania evidovali mnohé obdobné delikty v predajniach CBA
v rôznych obciach. Pred nimi bola na mieste samom hliadka OO PZ Lučenec. Stav predajne si už
nepamätá. Svedok C. uviedol, že sa domnieva, že predajňa bola napojená na signalizačné zariadenie.
Na vchodových dverách bolo rozbité sklo a aj dvere boli poškodené a boli pootvorené. Nevie sa

vyjadriť, či dvere nechali otvorené príslušníci hliadky z OO PZ. Na zemi našli trasologické stopy a kúsky
rozbitého skla. Pokladnica bola otvorená, na zemi boli rozsypané drobné mince, páchateľ s pokladňou
určite manipuloval. Nevie sa vyjadriť, či páchateľ vnikol aj do skladu, mal dojem, že asi nie a že tovar
nechýba.Prišlaajpredavačka,ktorávšaknebolazodpovednouvedúcou.Nevieotom,žebydoprotokolu
nezapísal všetko, čo menovaná uviedla. K výške škody dodal, že sa bežne stáva, že po vyjadrení svedka

k prvotnej škode zodpovedný rozšíri vzniklú škodu v rámci ďalších výsluchov. Pokiaľ sa vykoná inventúra
a tá zistí väčší rozsah škody, ako bola nahlásená prvotná škoda, k tomu sa v trestnom konaní prihliada.
Jetotižlogické,žepriprvotnomvýsluchusazástupcapoškodenéhoneviedobresústrediťanevievyčísliť
vzniklú škodu.

10. Svedok V.. N. I. popísal, že pracoval vo funkcii inšpektora maloobchodných jednotiek u žalobcu
od septembra 2002 do augusta 2011. Mal na starosti aj predajňu potravín v U.. Pamätá si na
prípad vlámania do tejto predajne. Následne inventúra nebola vykonaná a to z dôvodu, že sa vedúca
predajne takto dohodla s inventúrnym oddelením. Nevie o tom, že by sa žalované domáhali inventúry
u jeho osoby, pretože jeho sa toto netýka, na inventúre je potrebné dohodnúť sa s inventúrnym

oddelením. Predajňa bola síce malá, ale žalované tam mali veľmi tvrdé podmienky. Boli tam totiž
problematickí zákazníci, pretože obec tvorí rómska komunita. Žalované pracovali niekedy spolu, niekedy
len jedna, pokiaľ pracovala jedna, musela mať prehľad vzhľadom k veľkosti predajne. V predajni bola
uzamykateľná elektronická pokladňa. Nevedel o tom, že žalované nemali kľúče od trezoru. Okná na
mreže sa montovali neskôr, nepamätá kedy. Svetlo nad dverami svietilo. Pokiaľ bol s osvetlením

problém, mali to žalované hlásiť technickému oddeleniu, taký bol príkaz z riaditeľstva. Je možné, že
mu žalované spomínali nutnosť riešenia osvetlenia predajne, ale jeho prácou bolo donášať dokumenty
na centrálu. V minulosti pred niekoľkými rokmi bola predajňa napojená aj na pult bezpečnostnej služby,
aby sa predišlo krádežiam vlámaním. Bol bezprostredným nadriadeným oboch žalovaných. Keď vznikol
vážnejší problém, mal ho riešiť on. Pokiaľ žalovaná 1/ ako vedúca predajne bola práceneschopná, mala

vec s inventúrou riešiť žalovaná 2/, lebo si to mali menované medzi sebou vyriešiť. Navyše inventúrne
oddelenie vedelo, že došlo k vlámaniu do predajne, keďže dostávajú informácie od technického
oddelenia, ktoré riešilo poškodenie dverí. Inventúru teda malo riešiť inventúrne oddelenie a nie on.
Svedok záverom výsluchu pripustil, že v prípadoch krádeží vlámaním je povinnosťou vedúcej predajnezabezpečiť inventúru a v prípade, že toho nie je schopná, tak takúto povinnosť má on ako inšpektor.
Zdôraznil však, že nemohol byť stále v predmetnej predajni, pretože mal na starosti 15 predajní.
Pracovný pomer so žalobcom ukončil dohodou bez udania dôvodu. Je pravdou, že v tejto súvislosti

spomínal žalovanej 2/, že bol prepustený kvôli nim. Presun tovarov sa riešil vydaním zoznamu
presúvaného tovaru, ktorého originál prevzal on a tovar s týmto zoznamom odniesol do ďalšej predajne,
kde urobili odsúhlasenku a tovar prevzali.

11. Svedkyňa V. Y. uviedla, že od júna 2010 do februára 2012 pracovala u žalobcu ako účtovníčka. Od

jesene 2010 mala na starosti aj predajňu potravín v U.. Keďže zastupovala pracovníčku na materskej,
od žalobcu neskôr odišla. Robili prehľad tovaru každú dekádu a konečný stav posielali do predajne
na odsúhlasenie. Ak mali s niečím problém, riešili to telefonicky, keďže na konci mesiaca sa robil
konečný stav. S odsúhlasenkami v predajni U. mali vždy problémy. Viackrát sa stalo, že jej odsúhlasenku
neposlali späť. Neraz žalovanú urgovala, ale bez úspechu. Niekoľkokrát sa obrátila aj na inšpektora
V.. I., ale nič nedosiahla. Vychádzala z účtovného stavu, ktorý mala k dispozícii. Či to sedelo, nevie,

pretože na predajni na ňu nereagovali. Žalované sa na ňu nikdy neobrátili, že majú problém alebo že
nesúhlasia s účtovným stavom tovaru. Odsúhlasenky posielala vždy cez inšpektora a keď vedúca so
stavom súhlasila, vrátila odsúhlasenku späť cez inšpektora. Ak vedúca nesúhlasila s účtovným stavom,
mohla jej zatelefonovať, tak to robili ostatné vedúce. K norme strát sa vyjadriť nevie, zaúčtovala len
príjem a výdaj.

12. Svedkyňa H.. Ž. D. popísala, že pracuje u žalobcu od roku 1995, v súčasnosti asi 5 rokov vo funkcii
vedúcej kontrolórky zúčtovacích vzťahov maloobchodu a veľkoobchodu. Túto funkciu vykonávala aj
v rozhodnom období. Nevie sa vyjadriť k príčine výšky schodku, ktorý bol zistený na predajni v U. a
ani nikdy neskúmala, či je schodok príliš vysoký alebo nie. Schodok v tejto výške zistili inventúrnici

porovnaním účtovného a fyzického stavu tovaru. Komunikácia medzi predajňou a centrálou - účtovným
oddelením prebieha u žalobcu tak, že na každej predajni sa vyhotovujú každých 10 dní tzv. dekádne
hárky, na ktorých je podchytený obrat na danej predajni. K dekádnym listom sú pripojené aj dodacie
listy. Dekádny hárok s prílohami je doručovaný do učtárne, kedy tieto sú vyhotovené vedúcimi predajní.
Tieto doklady sa zaevidujú a dodacie listy sa posielajú naspäť do predajne, pretože originály musia byť

na predajni. Účtovnému oddeleniu sú zároveň posielané dodacie listy od dodávateľov či už cudzích
alebo z ich distribučnej siete. Dodacie listy od dodávateľov sa porovnávajú s dodacími listami z predajne.
Ak tam niečo nesedí, je problém, ktorý je nutné vykonzultovať. Keďže dekádne listy vyhotovuje vedúci
predajne, pridelená účtovníčka mu zavolá, nakoľko dodacie listy v origináli boli vrátené na predajňu a
vec sa rieši. Ak ide len o matematický problém napr. pri sčítaní, tak sa vec ihneď vyrieši. Ak vznikne

iný problém, ktorý sa vykonzultovať nedá, tak si vec musí vyriešiť vedúci predajne. Účtovné doklady si
prvotne preverí vedúci predajne a tak sa spracujú dekádne listy. Takouto kontrolou zisťujú, či dodávateľ
dodal výrobky do predajne, či ich predajňa skutočne dostala. Tržby prechádzajú cez pokladňu, ktorá
tržbu nahráva a eviduje v pamäti. Na konci mesiaca vedúci urobí sumár tržby. Mesačnú uzávierku
potom odovzdá na centrálu, kde sa tržba zúčtuje. Vedúci predajne robí aj dennú uzávierku, ktorú lepí

do pokladničnej knihy. Súčet musí sedieť s mesačnou uzávierkou. Denníky dekádneho vyúčtovania
s podpisom vedúceho predajne sa zakladajú do zväzkov, ktoré zostávajú v predajni, aby o tom mal
prehľad vedúci. Na odsúhlasenke vedúci podpisom potvrdzuje správnosť konečného stavu zásob, kde
sa eviduje aj dátum. Odsúhlasenka sa robí na konci mesiaca a kopíruje výsledky denníka dekádneho
zúčtovania. Odsúhlasenka však nie je samostatný doklad a nemá žiadnu funkciu, pretože je v ňom

len výsledok stavu v predajni po sčítaní troch dekád a jednotlivých položiek. Pomáha pri zaúčtovaní
za každý mesiac. Odsúhlasenka vyjadruje stav zásob za každý mesiac na tej ktorej predajni. Predajnú
cenu tovaru si vypočítava vedúci predajne z aktuálnej ceny tovaru, k čomu sa pridáva marža, ktorá
je vopred zo strany ústredia pevne stanovená. Pri tovaroch z distribučných skladov žalobcu sa cenu
tovaru nevypočítava, tá je už stanovená. Precenenie robí vedúci predajne. Vystaví o tom konkrétny

doklad, ktorý sa pripojí do dekádnych hárkov a tak sa zníži hodnota zásob. Precenenie sa uskutočňuj
v súlade s centrálnym obežníkom. Vedúci môže znížiť cenu tovaru alebo odpísať zásoby u tovaru,
ktorý sa kazí. Napočítanie údaja z dekádnych hárkov do elektronickej formy sa deje na ekonomickom
úseku. Pokiaľ vedúci predajne obdrží odsúhlasenku a vráti ju nepodpísanú, má sa za to, že nemá
proti jej obsahu žiadnu výhradu, pretože odsúhlasenka odzrkadľuje tri dekádne listiny, ktoré vedúci

predajne sám vyhotovil. Na odsúhlasenke sa objaví len výsledok za tri dekády. Ak však vedúci predajne
nesúhlasí a rozporuje údaj na odsúhlasenke, vtedy sa s tým na centrále zaoberajú. Ide napr. o situáciu,
ak na predajňu nebol dodaný tovar alebo bol dodaný iný tovar a podobne. K nárastu stavu zásob na
predajni sa vyjadriť nevie, pretože je účtovníčkou a jej profesiou je skontrolovať účtovný stav, aby boltovar na predajni riadne zaúčtovaný a podklady sedeli. Nevie sa vyjadriť ani k tomu, kto zodpovedá za
rast stavu zásob. Súhlasí s tým, že na malú predajňu v U. je zistený schodok vysoký, ale k príčinám
sa vyjadriť nevie. Zdôrazňuje, že pokiaľ žalovaná nesúhlasila s obsahom odsúhlasenky, ktorá je len

odrazom jednotlivých dekád, mala údaj rozporovať a napísať, s čím nesúhlasí. V tejto súvislosti sa mala
telefonicky spojiť s účtovníčkou a riešiť konkrétne problematické položky. Funkcia inšpektora spočíva v
tom, že zabezpečuje chod na predajni, s dokladmi neprichádza do styku.

13.Svedkyňavďalšombližšieupresnila,žeodsúhlasenkajerekapitulačnýdoklad,naktoromjeuvedená

hodnota konečného stavu zásob k určitému dátumu. Ten dátum je vždy posledný deň daného mesiaca,
ale hodnota sa vypočítava z jednotlivých dekádnych hárkov a hodnota na odsúhlasenke je výslednou
hodnotou,ktorásaskladázjednotlivýchdokladov,ktorésúuvedenénadekádnomhárku.Dekádnyhárok
vypisuje vždy obsluha na predajni, buď vedúca alebo zástupkyňa a všetky jednotlivé dekádne hárky
sú podpísané. To, že nie je podpísaná odsúhlasenka ešte nehovorí o tom, že sa nejedná o skutočný
stav zásob. Iba u žalobcu existovala taká prax, že sa vždy posielala po uzavretí daného mesiaca na

predajňu ako doklad, ktorý mala spätne zaslať vedúca predajne naspäť do centrály na potvrdenie, že
tento mesiac je uzavretý. Tento systém slúžil na to, že umožňoval, aby vedúci predajne mohol okamžite
riešiť problém, ak nastal. K opravám v denníku dekádneho vyúčtovania, ktorý je ručne písaný a sú v
ňom viaceré opravy a škrty svedkyňa uviedla, že napr. v denníku z 11. marca je v stĺpci 5 zaznamená
dodávkanealkoholickéhonápoja,ktorájezdistribučnýchskladovžalobcu,alevuvedenomstĺpcisamajú

zaznamenávať iba dodávky od priamych dodávateľov. Preto sa poznámka vyškrtla a text sa presunul
sa to do stĺpca 8 medzi zásoby vnútropodnikové. V stĺpci 6 bola pôvodne zapísaná suma v nákupnej
cene 206,13 Eur dodávateľa od priameho dodávateľ C., ale táto hodnota nezodpovedala hodnote,
ktorá bola uvedená na dodacích listoch, tak bola korigovaná na sumu 217,89 Eur. Z hárkov vidno, že
žalovaná nákupné ceny zapisovala, ale až taký dôraz na ne nekládla, tak došlo k tomu, že na centrále

boli skorigované na hodnotu, ktorá bola uvedená na dodacom liste, ktoré boli aj fakturované. Opravy
vykonávala účtovníčka, ktorej bola predajňa priradená.

14. Svedkyňa I. K. uviedla, že asi 20 rokov pracovala v predajni potravín v U.. Po nej prevzala predajňu
dcéra V. Y.Á., ktorá tam robila sama 4 roky a odišla z dôvodu, že mala v predajni schodok vo výške

6 638,78 Eur (200 000,- Sk). V predajni bol trezor, od ktorého boli dva kľúče a jeden mala uschovaný
doma. Keď sa dozvedela, že došlo ku krádeži vlámaním do predajne, kde pracovali žalované, kedy bol
otvorený trezor si spomenula, že má ďalší kľúč od trezoru a ten odniesla žalovanej 2/. Žiadne iné kľúče
od predajne nemá. V období, keď v predajni pracovala jej dcéra, nedošlo ku žiadnemu vlámaniu sa
do predajne, avšak predtým, keď pracovala v predajni ona, došlo k viacerým krádežiam vlámaním. Po

tomto sa vždy vykonala inventúra.

15. Svedkyňa S. I. potvrdila, že pracuje u žalobcu 13 rokov, z toho 8 rokov ako inventúrnička. Mala
pridelenú predajňu potravín v Obci U.. O tom, kde sa vykoná inventúra rozhoduje vedúca Z. K.. Vykonala
inventúru dňa 02.05.2011 v tejto predajni v čase, keď tam pracovali žalované. O tom, že sa vykoná

inventúra, sa inventúrničky dozvedia deň predtým. Tak bolo aj v tomto prípade. Inventúra vykonala s
kolegyňou. Ona vykonala inventúru v predajni a kolegyňa v sklade. Jedna zo žalovaných vykonávala
inventúrusňouadruháskolegyňou.Pracovníčkapredajnevždyhlásitovar,ktorýsanachádzavpredajni
a ona ho zapisuje do účtovných hárkov. Účtovné hárky sa vždy vyhotovujú v dvoch vyhotoveniach.
Prvopis sa doručí centrále a kópia ostáva v predajni. Jednotlivé položky v účtovnom hárku spolu s

kolegyňou inventúrničkou sčítali a v predajni vedúca a predavačka tiež sčítali jednotlivé položky na kópii
účtovného hárku. Potom sa stretli a údaje si navzájom odsúhlasili. Matematický výsledok s inventúrnym
hárkomsanásledneodovzdaldoučtárne,ktoráurobilaporovnanieúčtovnejevidenciesfyzickýmstavom
zásob. Na záver inventúry sa ešte prekontroluje celá predajňa, aby sa zistilo, či všetok tovar bol zapísaný
a či náhodou nedošlo k vynechaniu niektorého regálu alebo či sa nejaký tovar nezapočítal. Takto sa

postupuje v každom jednom prípade. Nevie sa vyjadriť k tomu, koľko tovaru sa zmestí do predajne v U.,
ale môže potvrdiť, že predajňa bola malá a boli tam aj malé skladové priestory.

16. Svedkyňa F. C. vypovedala, že od roku 2010 pracuje ako inventúrnička u žalobcu. Vykonávala
inventúru v predajni U. 02.05.2011. Na priebeh inventúry si už nepamätá a nevie ani, či to bola riadna

inventúra na základe plánu inventúr alebo išlo o inventúru mimoriadnu. Predajňu si pamätá, pretože
tam bola už viackrát, predajňa je väčšia a sklad menší. Môže potvrdiť, že do skladu by sa 30 paliet
nezmestilo. K výške hodnoty jednej palety sa vyjadriť nevie.17. Svedkyňa Z. K. poukázala na to, že pracuje ako vedúca inventúrnikov u žalobcu od roku 2010,
predtým vykonávala funkciu zástupkyne vedúcej inventúrnikov. U žalobcu je zamestnaná od roku 1998.
Na inventúru z roku 2011 v predajni v U. si nepamätá. Inventúru nevykonávala, ona robí plán inventúr,

kedy zariaďuje, kde bude inventúra a kto ju bude vykonávať. Inventúra v predajni v U. bola plánovaná,
nakoľko takéto inventúry sa vykonávajú vždy, keď inšpektor nahlási, že dôjde k zmene vedúceho alebo
jeho zástupcu, čo bol tento prípad, keďže odchádzala vedúca predajne. Po vykonaní inventúry, pokiaľ
je schodok, vypočíta sa hrubý schodok, ktorý spočíva v tom, že sa spočítajú zásoby tovaru na predajni,
odpočíta sa norma strát a to sa odsúhlasí s vedúcim predajne. Následne sa vypočíta čistý schodok.

Norma strát činí 1% u ovocia a zeleniny, 2% u mäsa a mäsových výrobkov a u ostatného tovaru 0,25%
z obratu. Ďalšie prepočty robí učtáreň, ktorá okrem iného berie do úvahy aj tovar vydaný na faktúru,
ktorý nebol ešte zaplatený alebo tovar, ktorý prevzali dealeri a tiež ešte nezaplatili. V zázname z
vykonanej inventarizácie tovarových zásob od 14.06. do 02.05.2011 bol už započítaný po odsúhlasení
tovar predávaný na faktúru a u dealerov. Pokiaľ v predajni dôjde ku krádeži vlámaním, to sa oznamuje
inšpektorovi, na technický úsek ako aj na inventúrne oddelenie. O inventúru žiada vždy vedúci predajne.

Svedkyňa zdôraznila, že v prípade, že by jej oddelenie bolo požiadané o vykonanie inventúry, inventúru
by určite vykonali. Po vlámaní do predajne v U. o vykonanie inventúry požiadaní neboli.

18. Znalkyňa V.. J. N. z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo a kontroling
uviedla,ževplnomrozsahupotvrdzujeobsahznaleckéhoposudkuč.X/XXXX,ktorývovecivypracovala.

Išlo o zložitý znalecký posudok na základe rozsiahlych otázok, avšak konštatuje, že u žalobcu je vedené
účtovníctvo na veľmi dobrej úrovni, čo umožnilo na položené otázky odpovedať. S veľmi drobnými
rozdielmi potvrdzuje závery schodku, ku ktorým dospel žalobca. Zotrváva aj na záveroch bodu 3.3
k otázke, aká bola príčina stúpania hodnoty skladových zásob, teda či došlo k stúpaniu hodnoty
skladových pribúdajúcim objemom fyzických zásob tovaru alebo zvyšovaním obchodnej marže, cien

tovaru alebo z iných dôvodov. Aby vedela dať odpoveď na túto otázku, zvolila vylučovaciu metódu.
Porovnala mesačné hodnoty skladových zásob na základe žalovanou vyhodnotených dokladov s
názvomdenníkdekádnehozúčtovaniapojednotlivýchmesiacochsostavomskladovýchzásobvtabuľke
č. 16 tak, ako dostala podklady z účtovníctva žalobcu. V jednotlivých mesiacoch vypísala rozdiel za
hodnotené obdobie od 15.06.2010 až do 02.05.2011 a rozdiel bol v prospech žalovaných 97,63, tzn. že

stav zásob v obchode U. mal by byť u žalovaných vo výške 33 640. Žalobca eviduje 33 737. Všetky
jednotlivé príjmy, či už od cudzích dodávateľov preberala zamestnankyňa v obchode, podpisovala každý
pohyb osobne, čiže tým pádom mohla potvrdiť, že to súhlasí so skladovým stavom zásob. V dvoch
prípadoch nebola odsúhlasenka podpísaná z toho dôvodu, že sa zvyšujú skladové zásoby. Avšak
všetky pohyby, ktoré boli evidované, prepočítala na základe denníka dekádneho zúčtovania, z ktorých

denníkov tieto údaje čerpala. Čo sa týka príčin stúpania hodnoty skladových zásob skúmala možnosti
napr. prirodzené príbytky alebo expiráciu tovaru, straty z preceňovania. Stúpanie hodnoty skladových
zásob mohli zapríčiňovať ešte prirodzené úbytky, keď by napr. pokazené mäso žalobca neriešil v štatúte
alebo vo vnútorných predpisoch. Mala k dispozícii vnútorné predpisy žalobcu, ktoré riešili prirodzené
úbytky a pri inventarizácii sa odpočítali percentuálne spolu s expiráciou tovaru. Žalovaná do denníka

dekádneho zúčtovania sama zapisovala a odpočítavala zo skladových zásob, ak bol tovar vrátený
po expirácii. Zistila, že žalovaná položkovite odpisovala na základe dokladov a odpočítavala straty
z precenenia a ak niečo predávala v akciách, uvádzala v dekádnom hlásení s označením
plus, keď bola vyššia cena alebo mínusom pripočítavala príslušné údaje, čiže všetky objektívne príčiny
boli riadne poriešené buď pri inventúre odpočítaním prirodzených úbytkov alebo žalovaná sama do

dekádneho hlásenia napísala niektoré korekcie. Ďalej skúmala podľa výstižne položenej otázky, či
hodnota skladových zásob nevystupovala zvýšením ceny. Aby vedela dať vyčerpávajúcu odpoveď
prepočítala od 15.06.2010 až do 30.04.2011 každý mesiac zvlášť v tabuľke č. 17 obchodné marže na
každé obdobie, tzn. že porovnávala predajné ceny s nákupnými cenami. Predajné ceny a nákupné
ceny čerpala tiež z dekádneho hlásenia, čo vystavila žalovaná. V tabuľke č. 18 urobila rekapituláciu

na obchodnú maržu a na základe rekapitulácie dospela k takému výsledku, že obchodná marža sa
pohybovala za to obdobie od 33 až do 39 %, tzn. že mesačne so 7 %-ným rozdielom. Potom urobila
aritmetický priemer, koľko je príjem a výdaj, čo spriemerovala a zhruba 7 % činilo mesačne rozdiel,
čo je len 610,-Eur. V tejto otázke potom urobila hodnotenie. Výrazné zmeny zvýšením ceny neboli
a z toho vyplýva, že tovar, keď bol prijatý a neprešiel medzi skladové zásoby a neprišli peniaze do

spoločnosti cez registračnú pokladňu, vzniklo manko. K materiálom, ktoré vypýtala od spoločnosti CBA
a neboli v spise, bola analytická evidencia a evidencia tržieb. Požičané materiály vrátila a tie, ktoré
použila ku spracovaniu znaleckého posudku sú odfotené a tvoria prílohu znaleckého posudku. Boli aj
doklady, ktoré slúžili len na overenie a tie bez vyhotovenia kópie po overení správnosti údajov vrátila.Žiadala aj inventarizačný zápis z predchádzajúcej inventúry, výstupy z účtovníctva, konkrétne odvody z
tržieb v hotovosti, výpisy pohybu na účte č. XXXXX - t. j. peniaze tzv. „na ceste“, nakoľko potrebovala
skontrolovať, ako prebiehalo zúčtovanie týchto položiek, keď ešte nebol potvrdený príjem tovarov alebo

peňazí. Napr. žalovaná odovzdávala mesačne odvod tržieb určitým osobám (Ď., U., I. a podobne) a je
zrejmé z dokladu na strane 35, že žalovaná takto odviedla 9 882,67 Eur dňa 02.05.2011. Potrebovala
zistiť, ako takéto peniaze zaúčtovala spoločnosť CBA. Tieto peniaze „na ceste“ skontrolovala z analytiky
spoločnosti CBA. Zo znaleckého posudku možno zistiť, že žalobca zaúčtoval tieto finančné prostriedky.
Páskovátržbavtomtoobdobíbola10248,42Eur,ktorásazhodujestýmčojeuvedenévrámcimesačnej

uzávierky, je to rovnaká suma. Túto skutočnosť využila aj v znaleckom posudku, keď v kapitole 2.1.1
hodnotila schodok v pokladnici predajne U. za obdobie apríl 2011 podľa predchádzajúcich dokladov,
ktoré dostala od žalobcu. Pásková tržba je 10 248,42 Eur a odvedené tržby sú v hodnote 11 971,14 Eur,
rozdiel v prospech žalovanej činí 614,15 Eur, tzn. že za obdobie apríl 2011 p. Č. odviedla o 1 722,72
Eur vyššiu tržbu vrátane stravných lístkov. Takýmto spôsobom hodnotila všetky účtovné obdobia od
15.06.2010 až do 30.04.2011. Porovnávala každú jednu položku, avšak nie s dodacím listom, pretože tie

sú archivované na jednotlivých predajniach a ich vybratie by bolo časovo náročné, takže sa uspokojila s
tým, že vyhodnotila za jednotlivé mesiace skladové zásoby na základe denníku dekádneho zúčtovania,
ktorý dokument vypracovala vlastnoručne sama žalovaná. Následne na to odsúhlasovali s účtovníčkou
žalobcu jednotlivé vstupy a výstupy do toho denníka a keďže to odsúhlasila samotná žalovaná, tak
uvedený sa s uvedeným údajom uspokojila.

19. Znalkyňa ďalej uviedla, že v kapitole 2.1 vyhodnotila skutočný stav zistený inventúrou, ktorý bol nižší
ako evidovaný účtovný stav a rozdiel medzi týmito stavmi nebol preukázaný žiadnym iným účtovným
záznamom, tzn. že vzniklo na základe inventarizácie schodok, lebo stav zásob bol nižší ako má v
evidencii žalobca. Schodok potom bol zredukovaný na predajné ceny. Ďalej, hoci to nie je predmetom

tohto sporu zisťovala, aký bol rozdiel v pokladni, pričom konzultovala v spoločnosti CBA, že našla
rozdiel v pokladni vo výške 3 865,10 Eur. Potom ešte odpočítala odvod, ktorý žalovaná odvádzala
pred inventarizáciou 30.04.2011 a schodok v pokladni vyčíslila vo výške 1 867,47 Eur. V učtárni však
zistila, že tento problém nemusí riešiť, lebo v predajni bolo vlámanie a žalobca sa nezaoberal schodkom
v pokladni, len tovarovým. Poznamenáva, že schodok na tržbe nesúvisí s celkovým schodkom na

predajni, lebo schodok na tovare vznikne tak, že existuje príjem na predajňu, výdaj z predajne a čo je
na sklade, tak to je fyzický stav. Na základe denníkov CBA sa účtuje tiež príjem, koľko sa zaúčtovalo do
príjmu, výdaju a rozdiel. Ten rozdiel je schodok. Schodok v pokladni ide cez páskovú tržbu. Odovzdanie
páskových tržieb je v tabuľke č. 15, rozdiel je schodok v pokladni, čo však žalobca nežaloval z dôvodu
vlámania. Pri vypočítaní schodku na predajni vždy porovnávala páskovú tržbu, lebo podľa páskovej

tržby sa vychádzalo z tovarových zásob. Čo prešlo cez pokladňu, cez tzv. páskovú tržbu, to sa z tovaru
vždy odpočítalo. Páskovú tržbu porovnala so stavom zásob, teda to čo prešlo ako tovar cez páskovú
tržbu, tak o to sa musel znížiť stav zásob. Vypočítala stav zásob na základe účtovnej evidencie k
jednotlivýmuzávierkovýmtermínom.Vtabuľkeč.2znaleckéhoposudkuvyplývaskutočnýstavnasklade
v maloobchodných cenách 14 640,12 Eur, čo vyplýva predchádzajúcej inventúry, kvôli čomu ju vyžiadala

od žalovaného. Skladové zásoby potvrdila podpisom na začiatku inventarizácie žalovaná. Príjem tovaru
do15.06.2010jevprílohač.9ajevhodnote622,42Eur,čojeuvedenévdenníkudekádnehozúčtovania,
ktorý vypracovala žalovaná, vnútropodnikové presuny boli 189,14 Eur, čo tiež zaznačila sama žalovaná.
Precenenie bolo 8,89 Eur, príjem tovaru bol do 30.06.2010, vnútropodnikové presuny do 30.júna, čo
vyplýva z ďalšieho dekádneho zúčtovania, predaj na úver podľa vystavených faktúr 103,93 Eur. Vzala

do úvahy aj páskovú tržbu, čo odpočítala, lebo to malo byť zaúčtované, ďalej to, čo bolo predané a čo
bolo zaplatené, všetko v predajných cenách a takýmto spôsobom postupovala pri vyhodnotení. Rozdiel
sa mal nachádzať na sklade. Takto prepočítala celé účtovné obdobie. Nevychádzala z odsúhlaseniek,
ale vykonala vlastný prepočet, kedy čerpala z denníkov dekádneho zúčtovania, ktoré vystavovala sama
žalovaná a ktoré podpísala a samozrejme z páskovej tržby, čo je doklad o predaji, ktorý prechádza cez

počítač. Rozdiel by mal byť na sklade.

20. Znalkyňa záverom uviedla, že v plnom rozsahu trvá na skutočnostiach, ktoré sú uvedené v
znaleckom posudku č. X/XXXX s úpravou Dodatku č. 1 k znaleckému posudku a potvrdzuje manko a
schodok v celkovej hodnote 12 407,55 Eur. Evidovaný bol účtovný stav 33 280,42 Eur. Skutočný stav

zistený inventúrou bol 13 626,87 Eur. Manko je rozdiel medzi účtovným stavom a inventúrou zistenou
hodnotou a to 19 653,55 Eur. Túto sumu upravila koeficientom za hodnotené obdobie, čo je 35,34. Tento
koeficient použila zo znaleckého posudku, kde ho vypočítala po jednotlivých mesiacoch a potom urobila
priemer z jednotlivých mesačných koeficientov. Tento koeficient obsahuje maržu a DPH. Tým pádomupravila manko vo výške 19 653,55 Eur a to z toho dôvodu, že táto cena obsahovala aj maržu aj DPH.
Tak zredukovala len na nákupnú cenu. Po prepočítaní schodok vyčíslila sumou 12 707,99 Eur. Potom
odpočíta normospotrebu za dosiahnuté tržby, za nákup ovocia a zeleniny podľa kazivosti, nákupu mäsa

a mäsových výrobkov a manko je rozdiel po odpočítaní normospotreby v nákupnej cene a činí 12 407,55
Eur.

21. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom na začatie konania, pracovnou zmluvou,
dodatkom k pracovnej zmluve, dohodou o hmotnej zodpovednosti, popisom pracovnej činnosti žalovanej

1/, dohodou o skončení pracovného pomeru žalovanej 1/, pracovnou zmluvou žalovanej 2/, dodatkom
k pracovnej zmluve a dohodou o hmotnej zodpovednosti žalovanej 2/, výpisom z obchodného registra,
záznamom z vykonania inventarizácie, inventúrnym hárkom, dokladom o príjme, výzvou na úhradu dlhu,
vyčíslením škody, faktúrou, výpočtom škody, odsúhlasenkami, vyčíslením škody, uznesením o začatí
trestného stíhania, vyjadrením Obvodného oddelenia PZ Lučenec, žiadosťou žalovaných, vyjadrením
žalobcu, stanovením normy prirodzených úbytkov, znaleckým posudkom, záznamom z vykonanej

invetarizácie, vyjadrením právneho zástupcu žalobcu, dohodou o hmotnej zodpovednosti Ing. N. I.,
zmluvou o predaji podniku, vyjadrením, hlásením škodovej udalosti, vyčíslením škody, vyjadrením
Allianzu - Slovenskej poisťovne, a. s. ku škodovej udalosti, dodatkom č. l. 1 k znaleckému posudku,
vyjadrením žalovaných k dodatku znaleckého posudku, vyjadrením právneho zástupcu a denníkom
dekádneho zúčtovania.

22. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že žalované 1/, 2/ na základe pracovných zmlúv uzavretých
so žalobcom pracovali na predajnom mieste v U. - hospodárske stredisko XXXX a to žalovaná 1/
od 02.07.2009 a žalovaná 2/ od 01.02.2009. Súčasťou dojednaných pracovných podmienok bol aj
príkaz na dodržanie podmienok v zmysle poistnej zmluvy zo dňa 14.06.2010. V inventúrnom období od

14.06.2010 do 02.05.2011 žalovaná 1/ pracovala ako vedúca predajne a žalovaná 2/ ako predavačka
- pokladníčka a to na základe pracovných zmlúv a ich doplnkov uzavretých so žalobcom. Vzhľadom
na skutočnosť, že pri výkone dojednanej práce boli obom žalovaným zverované hodnoty, ktoré boli
povinné vyúčtovať, žalobca s nimi dojednal v zmysle Zákonníka práce dohody o spoločnej hmotnej
zodpovednosti s doložkami o spoločnej hmotnej zodpovednosti dňa 14.06.2010. Dňa 02.05.2011

bola za inventúrne obdobie od 14.06.2010 do 02.05.2011 vykonaná inventarizácia hodnôt zverených
obom žalovaným na vyúčtovanie. Vykonanou inventarizáciou bol na všetkých hodnotách, zverených
žalovaným na vyúčtovanie, nachádzajúcich sa v predajni potravín žalobcu v B. U. (G. Č.. XXXX) zistený
rozdiel medzi účtovným stavom tovaru zvereného na vyúčtovanie a hodnotou zisteného fyzického stavu
na predajni vo výške 20 110,93 Eur. Zistený rozdiel tzv. hrubý schodok žalobca upravil najprv na nákupné

ceny, potom v zmysle vnútropodnikového predpisu prenásobením koeficientmi normových strát na netto
sumu 12 512,69 Eur. Žalované 1/, 2/ ako hmotne zodpovedné zamestnankyne boli na uvedený schodok
upozornené, pričom žalobca vyčíslil ich podiel na vzniknutom schodku v súlade s § 189 ods. 2, 3
Zákonníka práce, kedy podiel bol vyrátaný podľa priemerného zárobku. Žalobca vyčíslil podiel žalovanej
2/ na schodku sumou 402,75 Eur a u žalovanej 1/ ako vedúcej predajne bol vyčíslený jej podiel na

schodku vo výške zvyšku škody v sume 12 109,94 Eur. Žalované boli vyzvané na úhradu schodku.
Nakoľko však žalované dlh z tohto dôvodu neuhradili, žalobca sa obrátil s návrhom na náhradu škody
na súd.

23. Podľa čl. 5 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce zamestnanci a zamestnávatelia sú povinní

riadne plniť svoje povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov.

24. Podľa § 177 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný svojím zamestnancom zabezpečovať také
pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a
majetku. Ak zistí nedostatky, je povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie.

25. Podľa § 178 ods. 1, 2 Zákonníka práce zamestnanec je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo k
ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu.
Ak hrozí škoda, zamestnanec je povinný na ňu upozorniť vedúceho zamestnanca. Ak je na odvrátenie
škody hroziacej zamestnávateľovi neodkladne potrebný zákrok, je povinný zakročiť. Túto povinnosť

nemá, ak mu v tom bránia dôležité okolnosti alebo ak by tým vystavil vážnemu ohrozeniu seba
alebo ostatných zamestnancov, alebo blízke osoby. Ak zamestnanec zistí, že nemá utvorené potrebné
pracovné podmienky, je povinný oznámiť to vedúcemu zamestnancovi.26. Podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú
mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s
ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182

a 185.

27. Podľa § 182 ods. 1, 3 Zákonníka práce ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej
zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty
určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách

sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými
zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok
spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť). Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti,
ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

28. Podľa § 187 Zákonníka práce ak škodu spôsobil porušením povinností aj zamestnávateľ,

zamestnanec uhradí pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia. Ak zodpovedá
zamestnávateľovi za škodu niekoľko zamestnancov, každý z nich uhradí pomernú časť škody podľa
miery svojho zavinenia.

29. Podľa § 189 ods. 1, 2, 3 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za

stratu predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume. Pri spoločnej zodpovednosti
za schodok sa jednotlivým zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov,
pričom zárobok ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume. Podiel náhrady
určený podľa odseku 2 nesmie u jednotlivých zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu
presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto

určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru
svojich priemerných zárobkov.

30. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

31. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

32. Podľa § 10c citovanej vyhlášky ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z
omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.01.2013 aj za dobu omeškania po 31.01.2013.

33. V prejednávanej veci sa súd v prvom rade zaoberal vyjadrením žalovaných, ktoré od začiatku
konania dôrazne poukazovali na to, že nezapríčinili schodok a najmä nesúhlasili s vyčíslenou výškou
schodku, ktorú považovali za nereálnu. Žalované zdôrazňovali, že neporušili svoje pracovné povinnosti,
a preto ak aj vznikol schodok, tento nemohol byť vo výške ustálenej žalobcom a to už ani z toho
dôvodu, že podľa výšky schodku by musel absentovať veľký rozsah tovaru, čo vzhľadom k veľkosti

predajne nie je reálne možné okrem iného aj preto, že predajňa sa nachádza v ekonomicky veľmi
slabej lokalite, preto sa v predajni objednával len tovar bežnej spotreby nízkej predajnej ceny. Tiež
žalované žiadali prihliadnuť na okolnosť, že predajňa nebola dobre zabezpečená, na ktorú skutočnosť
opakovane upozorňovali svojho bezprostredného nadriadeného, ktorým bol inšpektor maloobchodných
jednotiek. K náprave nedošlo, výsledkom čoho bolo vlámanie do predajne v nočných hodinách z 22.

na 23. 09. 2010, čomu predchádzal pokus krádeže vlámaním v auguste toho istého roka. Pri vlámaní
boli odcudzené peniaze z tržby, ceniny vo forme stravných lístkov ako aj tovar, čo pri uplatnení náhrady
škody po vykonanej inventúre nebolo zohľadnené, keďže inventúra nebola vykonaná. Žalovaná 1/ v
tejto súvislosti zdôrazňovala, že v uvedenej dobe bola práceneschopná, v predajni nemala zástupkyňu
a preto o inventúru mal požiadať nadriadený inšpektor maloobchodných jednotiek, ktorý si zanedbal túto

povinnosť. Na uvedené skutočnosti žiadali prihliadnuť.

34. Súd v tejto súvislosti vykonaným dokazovaným zistil, že skutočne v predajni došlo ku krádeži
vlámaním, kedy bez pochybností došlo k strate peňazí a stravných lístkov, čo vyplýva aj z vyšetrovaciehospisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru W..: B. XXXX/X-B.-W.-XXXX. Ako však vyplynulo z
vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu a tiež zo znaleckého posudku, predmetom schodku nebolo
manko na finančných prostriedkov vrátane cenín určených na vyúčtovanie, ale len schodok na

tovarových zásobách. Čo sa týka prevedenej inventarizácie tovarových zásob bolo zistené, že na
maloobchodnej prevádzke žalobcu, hospodárske stredisko Trenč, bola vykonaná inventarizácia za
inventúrne obdobie od 14.06.2010 do 02.05.2011, ktorú vykonávali inventúrničky S. I. Z. F. C. spoločne
s oboma žalovanými, ktoré sa podieľali na prekontrolovaní zisteného stavu, ktorú skutočnosť žalované
nenamietali. Zo znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa 25.09.2015 znalkyne z odboru ekonómia a

manažment,odvetvieúčtovníctvoadaňovníctvoakontrolingV..J.N.,jehododatkuč.XC.Č..X/XXXXzo
dňa 12.07.2016 a z výsluchu znalkyne bolo jednoznačne zistené, že v uvedenej predajni na tovarových
zásobách vznikol schodok vo výške 12 407,55 Eur. Znalkyňa sa podrobne zaoberala otázkou vzniku
schodku, pričom preskúmala aj námietku žalovaných, že nie je reálny nárast u žalobcu evidovaných
tovarových zásob. Znalkyňa účtovný nárast tovarových zásob jednoznačne potvrdila. Vylúčila pritom
ako možnú príčinu príčin prirodzené príbytky alebo expiráciu tovaru a straty z preceňovania. Uviedla,

že žalobca riešil vo vnútropodnikovom predpise prirodzené úbytky a pri inventarizácii sa odpočítali
percentuálne spolu s expiráciou tovaru. Žalovaná do denníka dekádneho zúčtovania sama zapisovala a
odpočítavala zo skladových zásob, ak bol tovar vrátený po expirácii, straty z precenenia vplyvom akcií,
ktoré objektívne príčiny boli následne poriešené buď pri inventúre odpočítaním prirodzených úbytkov
alebo žalovaná do dekádneho hlásenia zapísala príslušné korekcie. Norma strát u ovocia, zeleniny,

mäsa a mäsových výrobkov a ostatného tovaru potvrdila aj svedkyňa Z. K., vedúca inventúrnikov.
Znalecký posudok sa zaoberal aj skúmaním otázky prípadného zvýšenia hodnoty skladových zásob
zvýšením ceny. Znalkyňa prepočítala od 15.06.2010 až do 30.04.2011 za každý mesiac zvlášť obchodné
marže porovnávaním predajných cien s nákupnými cenami a nekonštatovala výrazné zmeny zvýšením
cien. Preto dospela k záveru, že tovar, keď bol prijatý a neprešiel medzi skladové zásoby a tiež peniaze

neprišli cez registračnú pokladňu, vzniklo manko. Znalkyňa sa tiež vysporiadala s tvrdením žalovaných,
že žalovaná 1/ ako vedúca predajne nepodpísala všetky odsúhlasenky konečného stavu zásob na
predajni,ktorýsavyhotovovalnakoncipríslušnéhomesiacazdôvodu,ženesúhlasilasozistenouvýškou
stavu zásob vypracovaných účtovníčkou žalobcu. V tejto súvislosti bolo výpoveďou svedkyne H.. Ž.
D. vysvetlené, že odsúhlasenka je rekapitulačný doklad, na ktorom je uvedená hodnota konečného

stavu zásob k určitému dátumu. Tým dátumom je vždy posledný deň daného mesiaca a vychádza sa
z jednotlivých dekádnych hárkov, kedy na odsúhlasenke je vyznačená výsledná hodnotou vypočítaná z
dekádneho hárku. Dekádny hárok vypisuje vždy vedúca alebo zástupkyňa na predajni a všetky dekádne
hárky sú podpísané. To, že nie je podpísaná odsúhlasenka ešte nehovorí o tom, že sa nejedná o
skutočný stav zásob. Prax zavedená u žalobcu, že po uzavretí daného mesiaca sa na predajňu zaslala

odsúhlasenka ako doklad, ktorý mala spätne zaslať vedúca predajne naspäť do centrály na potvrdenie
uzávierky mesiac slúžil na to, aby vedúci predajne mohol urýchlene riešiť prípadný problém. K opravám
v denníku dekádneho vyúčtovania svedkyňa vysvetlila aj na súdom náhodile vybratom príklade, že
korekcie sa robili len výlučne z administratívnych príčin, ako bol zápis v zlej kolónke alebo došlo k oprave
ceny tovaru podľa dodacích listov. Svedkyňa V. Y., účtovníčka, uviedla, že pokiaľ žalovaná 1/ ako vedúca

predajne nesúhlasila s účtovným stavom v súvislosti s odsúhlasenkou, mohla toto riešiť aj telefonicky
tak, ako to bol bežný postup aplikovaný u ostatných vedúcich predajní.

35. Po vyhodnotení vyššie uvedených dôkazov súd dospel k záveru, že v inventúrnom období od
14.06.2010 do 02.05.2011 vznikol v predajni žalobcu v Obci U. schodok na tovarových zásobách vo

výške 12 407,55 Eur. Nakoľko žalobca uplatňoval podaným návrhom náhradu škody titulom schodku
v sume 12 512,69 Eur a vzal späť návrh čo do sumy 105,14 Eur, súd konanie čo do sumy 105,14 Eur
zastavil.

36. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd vyhodnotil zodpovednosť žalovaných za schodok.

V zmysle Zákonníka práce je zodpovednosť zamestnanca za schodok podľa § 182 Zákonníka práce
osobitným typom zodpovednosti. Formálnou podmienkou jej uplatnenia okrem vzniku škody titulom
schodku je písomná dohoda o hmotnej zodpovednosti, ktorej existenciu žalobca preukázal, kedy táto
dohoda o hmotnej zodpovednosti bola vyhotovená v súlade so zákonom v písomnej forme, bola
prílohou pracovnej zmluvy oboch žalovaných, pričom pracovné zmluvy ako aj dohody o hmotnej

zodpovednostimalivšetkynáležitostiaboliriadnežalovanýmipodpísané.Uvedenúskutočnosťžalované
ani nepopierali. Z pripojených dohôd o hmotnej zodpovednosti súd konštatoval, že išlo o spoločnú
hmotnú zodpovednosť podľa § 182 ods. 1 veta druhá Zákonníka práce, ktorá skutočnosť tiež nebolamedzi účastníkmi sporná. Preto súd postupoval v tomto smere v zmysle § 186 ods. 2 CSP na základe
zhodného tvrdenia strán.

37. Žalobca s poukazom na existenciu schodku v preukázanej výške 12 512,69 Eur a splnenia
podmienok § 182 Zákonníka práce v zmysle § 189 ods. 2, 3 Zákonníka práce určil podiel náhrady
žalovaných podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom z dôvodu, že náhrada určená podľa § 189
ods. 2 Zákonníka práce presiahla sumu rovnajúcu sa priemernému mesačnému zárobku žalovaných,
zvyšok žiadal uhradiť od žalovanej 1/ ako vedúcej prevádzky. Žalobca tak žiadal zaviazať žalovanú 1/

na zaplatenie sumy 12 109,94 Eur a žalovanú 2/ na zaplatenie sumy 402,75 Eur, kedy v súvislosti s
výpočtom priemerného zárobku žalovanej 2/ existoval medzi sporovými stranami konsenzus.

38. Pri určení podielu náhrady žalovaných na schodku sa súd zaoberal tzv. liberačnými dôvodmi, t. j.
dôvodmi zbavenia sa zodpovednosti zamestnanca za schodok. V tejto súvislosti žalované poukázali
na to, že žalobca im nevytvoril také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné

úlohy. Na nedostatky mali opakovane upozorňovať svojho bezprostredného nadriadeného inšpektora
maloobchodných jednotiek V.. N. I., ale k náprave nedošlo. Medzi nedostatky patrila skutočnosť, že na
uskladnenie peňazí a cenín nemali vytvorené žiadne podmienky. V predajni existoval trezor, ale kľúče od
neho chýbali. Uskladnenie cenín vyriešila bývalá zamestnankyňa I. K., ktorá po vlámaní priniesla kľúče
od trezoru. V predajni bola zásuvka, ale tiež bez kľúča. Objekt predajne nebol riadne zabezpečený pred

vlámaním, kedy až po vlámaní boli zamrežované okná a tiež nesvietilo svetlo na predajni, čo inšpektorovi
hlásili, hoci po 22.00 hod. sa v obci zhasnú svetlá, následkom čoho je tma. Osvetlenie predajne však ani
po vlámaní nebolo riešené. Súd dokazovaním mal preukázané z výpovede svedkyne I. K., že v predajni
sa nachádzajúci trezor nebol uzamykateľný, pretože kľúče neboli k dispozícii žalovaných zamestnankýň,
čo potvrdil aj svedok V.. N. I.. Uvedený svedok tiež potvrdil, že je pravdivé tvrdenie žalovaných, že k

zamrežovaniu okien na predajni došlo až po uskutočnenom vlámania do predajne, kedy svedok pripustil,
že mu žalované spomínali potrebu zabezpečiť osvetlenie predajne, čo však neriešil, lebo to patrilo do
náplne práce technického oddelenia. Svedok tiež poukázal na to, že predajňa v minulosti bola napojená
na pult bezpečnostnej služby, aby sa predišlo krádežiam vlámaním, teda že v čase, keď pracovali na
predajni žalované, predajňa takto zabezpečená nebola. Uvedená skutočnosť bola potvrdená správou

Obvodného oddelenia PZ v W. zo dňa 21.11.2012 (č. l. 127), z ktorej tiež vyplýva, že orgány polície
vyslali hliadku do predajne dňa 23.09.2010 o 04.20 hod. na základe telefonického oznámenia o vlámaní.
Telefonické oznámenie bolo zaznamenané o 04.16 hod. operačným dôstojníkom OR PZ W. od vodiča
pekární p. H., ktorý ju zistil počas vykládky pečiva (č. l. 130). K uvedenému prípadu vlámania z vyjadrenia
svedkov, príslušníkov polície I.. F. C. Z. N. K. súd zistil, že v čase ich príchode boli dvere do predajne

otvorené, pričom v obci bola veľká hmla, kedy je nutné prihliadnuť aj k tvrdeniu žalovaných, že v Obci U.
je verejné osvetlenie vypnuté po 22.00 hod.. Je teda zrejmé, že z dôvodu nedostatočného zabezpečenia
predajne žalobca umožnil, aby v inventúrnom období od 14.06.2010 do 02.05.2011 mohlo dôjsť ku
krádeži vlámaním do predajne potravín v B. U. (R. G. Č.. XXXX) a tak aj k odcudzeniu finančných
prostriedkov a cenín, ktorých strata, resp. schodok nie je predmetom žaloby, avšak je reálne, že pri

uvedenomdeliktepáchateľ(páchatelia),prípadnenásledneinéosobymohlizpredajnepotravínodcudziť
tovar a tak participovať na vzniknutom schodku na tovarových zásobách. Žalobca pritom mal objektívny
poznatok, že do predajne potravín krátko predtým bol vykonaný pokus vlámania a aj v minulosti bola táto
predajňa objektom viacerých vlámaní, čo preukazuje výpoveď I. K., predchádzajúcej vedúcej potravín v
tejto obci. Aj svedok N. K. potvrdil, že ako príslušník polície predajňu pozná, pretože sa tam v minulosti

uskutočnilo viacero vlámaní, pričom v inkriminovanej dobe v okrese W. bolo zaznamenaných viacero
vlámaní do predajní potravín. So znalosťou tejto situácie mal teda žalobca vykonať účinné opatrenia,
aby do maximálnej miery ochránil uvedenú predajňu potravín o to viac, že z výpovede žalovaných, ale
aj V.. N. I. vyplývala skutočnosť o zlej sociálnej skladbe obyvateľov obce. Žalobca teda porušil svoju
prevenčnú povinnosť, ktorú mu ukladá ustanovenie § 177 ods. 1 Zákonníka práce. V tejto súvislosti súd

poukazuje na rozhodnutie R 64/1961 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk z ktorého vyplýva, že v
prípadoch, kedy je dokázateľne zistené, že nedostatok bol zamestnávateľovi známy, nie je potrebné,
aby ju zamestnanec ešte formálne osobitne hlásil. Porušením prevenčnej povinnosti v danej veci súd
konštatoval spoluzavinenie zamestnávateľa v zmysle § 182 ods. 3 Zákonníka práce, kedy súd poukazuje
na rozhodnutia R 40/1971, R 12/1976, R 27/1977 a R22/1979 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať ešte na skutočnosť, že po zistení krádeže vlámaním do predajne
v B. U. v noci z 22.09. na 23.09.2010 nebola v predajni potravín vykonaná mimoriadna inventúra, ktorá
by zabezpečila bližšiu špecifikáciu schodku, resp. jej aktuálnej výšky na tovare. Žalovaná 1/ ako vedúca
uvedenej predajne pritom poukázala na to, že v inkriminovanej dobe bola práceneschopná, čo žalobcanespochybnil, pričom v predajni nemala zástupkyňu, pretože tam pracovala len žalovaná 2/ vo funkcii
predavačky a pokladníčky na polovičný úväzok. Z uvedených dôvodov nemohla iniciovať vykonanie
inventúry, kedy však mala vedomosť o tom, že žalovaná 2/ upovedomila V.. N. I. ako bezprostredne

nadriadeného pracovníka vo funkcii inšpektora maloobchodných jednotiek o vlámaní a tak dôvodne
predpokladala, že mimoriadnu inventúru vzhľadom k tejto situácii zariadi menovaný. Oprávnenie a
zároveň povinnosť žiadať vykonanie inventarizácie vyplývalo pritom aj z pracovnej náplne menovaného
zo dňa 01.06.2009. Pokiaľ si teda menovaný zamestnanec žalobcu túto povinnosť nesplnil, čo v rámci
svedeckej výpovede na súde aj pripustil (strana 112 z opaku), porušil tým svoje pracovné povinnosti,

ktorá skutočnosť zrejme bola aj dôvodom jeho ukončenia pracovného pomeru u žalobcu (viď. vyjadrenie
V.. I., že „bol prepustený kvôli žalovaným“). Taktiež aj z výpovede uvedeného svedka vyplývalo, že
riadeniu tejto prevádzkovej jednotky nevenoval dostatočnú pozornosť („mal som na starosti 15 predajní
a nemôžem byť v jednej predajni stále“) a to napriek tomu, že bol bezprostredným nadriadeným
žalovanej 1/, kedy táto povinnosť mu vyplývala z pracovnej náplne a žalovaná 1/ sa dostala do funkcie
vedúcej predajne bez dostatočnej kvalifikácie a skúseností. Svedok pritom sám uviedol, že žalované

mali v predajni „tvrdé podmienky“, lebo obec tvorí rómska komunita „a to sú problematickí zákazníci“.
Nedostatky v práci nadriadeného žalovaných je preukázateľne v príčinnej súvislosti existujúcej situácie
na pracovisku žalovaných, čo viedlo ku vzniku schodku.

39. Prevedeným dokazovaním teda súd dospel k záveru, že v prejednanej veci bola preukázaná

zodpovednosť žalovaných za schodok podľa § 182 Zákonníka práce, kedy boli naplnené formálne
predpoklady tejto zodpovednosti uzavretím písomnej dohody o hmotnej zodpovednosti, ktorú žalobca
preukázal, kedy sa jednalo o uzavretie o spoločnej hmotnej zodpovednosti. Žalobca tiež preukázal
existenciu schodku na zverených hodnotách prostredníctvom záznamu z vykonanej inventarizácie
tovarových zásob za inventúrne obdobie od 14.06.2010 do 02.05.2011 v maloobchodnej prevádzke

žalobcu č. XXXX D. B. U., ktorej výška bola dokazovaním preukázaná a ustálená sumou 12 407,55
Eur. Nakoľko však súd zistil, že žalobca nesplnil svoje povinnosti v zmysle § 177 ods. 1 Zákonníka
práce v rozpore s čl. 3 a čl. 5 Základných zásad Zákonníka práce, súd dospel k záveru, že žalobca
porušil svoje povinnosti zamestnávateľa, čím došlo k zbaveniu sa zodpovednosti zamestnancov sčasti
bez ich zavinenia. Súd pritom pomer spoluzavinenia žalobcu na schodku určil pomerom 20%, čo

vyjadrením v absolútnych číslach činí 2 400,96 Eur (20% zo sumy 12 407,55 Eur). Vymedzenie rozsahu
zodpovednosti zamestnávateľa vo výške 20% určil súd s prihliadnutím na príčinnú súvislosť medzi
výškou schodku a predpokladanou výškou zavinenia tretích osôb v prípade vlámania, ktoré zbavuje
zodpovednosti hmotne zodpovedných zamestnancov zavinením zamestnávateľa, s prihliadnutím na
nedostatky v riadiacej práci bezprostredne nadriadeného zamestnanca žalovaných, teda vytvorenia

uspokojivých pracovných podmienok zamestnancov.

40. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, kedy schodok bol ustálený sumou 12 407,55 Eur, súd žalobu o
náhradu škody titulom schodku zamietol čo do výšky 2 400,96 Eur.

41. Na základe takto určenej výšky náhrady škody súd zaviazal žalovanú 2/ na zaplatenie 402,75 Eur,
kedy súd vychádzal zo sumy rovnajúcej sa jej priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody,
pričomprivýpočtepriemernéhomesačnéhozárobkužalovanejsúdvychádzal2/zozhodnéhovyjadrenia
strán.

42. Nakoľko takto určeným podielom nebola uhradená celá škoda, kedy súd vychádzal z dvojnásobku
sumy priemerného mesačného zárobku žalovanej 1/, na zvyšok náhrady škody bola zaviazaná žalovaná
1/. Vychádzajúc teda zo skutočnosti, že schodok bol ustálený sumou 12 407,55 Eur, z ktorej sumy je
povinná zaplatiť náhradu škody žalovaná 2/ vo výške 402,75 Eur (12 407,55 - 402,75), tak rozdiel činí 12
004,80 Eur. Po odčítaní podielu zodpovednosti žalobcu čo do výšky 2 400,96 Eur, činí podiel žalovanej

1/ 9 603,84 Eur.

43. Nakoľko žalobca uplatnil voči žalovaným aj úroky z omeškania, súd zaviazal žalovanú 1/ na
zaplatenie sumy 9 603,84 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 01.10.2011 do zaplatenia
a žalovanú 2/ na zaplatenie sumy 402,75 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 01.10.2011

do zaplatenia. Pri určení výšky úrokov z omeškania súd vychádzal z úrokovej sadzby 8 percentuálnych
bodov a príslušnej výšky základnej úrokovej sadzby ECB, kedy úroky z omeškania priznal po uplynutí
dobynaplneniestanovenejžalobcom.Istinuakoajúrokyzomeškaniasúžalované1/,2/povinnézaplatiť
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.44.Podľa§262ods.1,2Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlenCSP)onárokunanáhradutrovkonania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

45. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

46. Vo vzťahu k žalovanej 1/ určil súd čistý úspech žalobcu vo výške 60%, preto súd zaviazal žalovanú
1/ nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 60%.

47. V prejednanej veci mal žalobca úspech vo vzťahu k žalovanej 2/ vo výške 100%, preto súd zaviazal

žalovanú 2/ na povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 100%.

48. O výške náhrady trov po právoplatnosti rozhodnutia vydá súdny úradník samostatné rozhodnutie.

49. V prejednanej veci vznikli štátu v zastúpení Slovenskou republikou trovy v súvislosti s vyhotovením

znaleckého posudku znalkyňou V.. J. N. z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a
daňovníctvo a kontroling. Znalkyňa vyhotovila znalecký posudok č. X/XXXX zo dňa 25.09.2015, za
vyhotovenie ktorého účtovala a bola jej aj priznaná z rozpočtových prostriedkov súdu odmena a
náhrada trov v sume 1 655,04 Eur uznesením Okresného súdu Lučenec č.k. 21Cpr/1/2012-367 zo
dňa 05.10.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť 02.11.2015. Taktiež vo veci bol vyhotovený dodatok

k znaleckému posudku z dôvodu námietok žalovaných k podkladom, ktoré mala znalkyňa k dispozícii,
najmä odsúhlaseniek, kedy znalkyňa vyhotovila dodatok č. 1 znaleckého posudku dňa 12.07.2016 a to
pod č. X/XXX.6, v súvislosti s vyhotovením ktorého účtovala čiastku 1 130,24 Eur, ktorá suma jej bola
priznaná z rozpočtových prostriedkov súdu uznesením Okresného súdu Lučenec č.k. 21Cpr/1/2012-556
zo dňa 18.07.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť 16.08.2016. Znalkyni teda bolo vyplatených z

prostriedkov štátu (1 655,04 Eur + 1 130,24 Eur) 2 785,28 Eur v dňoch 23.11.2015 pod položkou registra
1032/2015 a dňa 14.10.2016 pod položkou registra 667/2016 suma 1 130,24 Eur. Nakoľko štátu vznikli
trovy, je povinnosťou sporových strán tieto trovy uhradiť v zmysle § 259 CSP, ktoré uvádza, že ak pri
dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a
povinnosti pri ich uplatnení ako svedok. Nakoľko v konaní mal úspech žalobca, sú trovy štátu povinné

uhradiť žalované a to spoločne a nerozdielne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v
Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis

zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany

alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,

ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.