Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 14, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/195/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113228777
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2113228777.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň:

JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
W. R., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Trnava, dieťa rodičov: I. R., nar. XX.XX.XXXX, S. XXX, t.č. C. XX a G. T., rod. D., nar. XX.XX.XXXX,
D. XXX, zastúpená advokátkou: JUDr. Martina Benčíková Poliaková, Azovská 7, Bratislava, za účasti
Krajskej prokuratúry Trnava, Dolné Bašty 1, Trnava, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému
dieťaťu, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 37P 70/2013-603 zo dňa 31.
mája 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zveril maloletého W. R., nar. XX.X.XXXX,
do osobnej starostlivosti matky G. T., rod. D., nar. XX.XX.XXXX. Rozhodol, že obaja rodičia majú
právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu
maloletého W. sumou 100,- eur mesačne a to s účinnosťou od 25.10.2013 do 31.8.2016, a sumou 130,-
eur mesačne s účinnosťou od 1.9.2016, ktoré výživné je otec povinný zaplatiť vždy do 15. dňa toho -

ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 25.10.2013
do 31.5.2017 vo výške 3.379,35 eur súd povolil otcovi splácať v splátkach po 100,- eur mesačne spolu
s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Zároveň súd upravil styk otca s maloletým tak, že otec
je oprávnený stretávať sa maloletým W. každý párny týždeň v čase od 14,00 hod. piatka do 19,00 hod.
nedele, počas letných prázdnin v čase od 10.00 hod. dňa 1.7. do 19.00 hod. dňa 15.7., a v čase od
10.00 hod. dňa 1.8. do 19.00 hod. dňa 16.8., počas Vianočných sviatkov každý párny rok v čase od
14.00 hod. dňa 26.12. do 19.00 hod. dňa 2.1. nasledujúceho roku, a každý nepárny rok v čase od 14.00

hod. dňa 24.12. do 14.00 hod. dňa 26.12., počas jarných prázdnin každý párny rok v čase od 14.00 hod.
piatka ktorý predchádza jarným prázdninám do 19.00 hod. nasledujúcej nedele, počas Veľkonočných
sviatkov každý rok v čase od 10.00 hod. Veľkonočného piatka do 19.00 hod. veľkonočného pondelka.
O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok náhradu trov konania. Matke a
otcovi uložil povinnosť zaplatiť Slovenskej republike trovy štátu - znalečné každému vo výške 210,35
eur a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, § 65 ods. 1, § 75 ods.
1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine a § 52 CMP a vecne tým, že Po vykonanom dokazovaní
súd dospel k záveru, že maloleté dieťa žije momentálne so svojou matkou v prostredí, ktoré je mu
známe, pre neho prirodzené; maloletý mal v čase podania návrhu na súd (25.10.2013) štyri roky, včase rozhodovania súdu má osem rokov, t.č. žije s matkou (rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú,
ich vzájomný vzťah je konfliktný). Matka má (aj v čase rozhodovania súdu) vytvorené vhodné, i keď
skromnejšiepodmienkyprevýchovumaloletého;tietosaodjúla2017(keďsamatkapresťahujedodomu

v H.) zlepšia. Pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov
mal súd, napriek rozsiahlo vykonanému dokazovaniu (vrátane znaleckého dokazovania), mimoriadne
sťaženú situáciu, nakoľko nebolo úplne a jednoznačne zrejmé, ktorému z rodičov je lepšie zveriť dieťa
do osobnej starostlivosti; súdu by sa javil ako najvhodnejší model striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov, čo však hlavne pre vzájomne konfliktný vzťah rodičov, ale aj vzdialenosť miest kde sa trvalo

zdržiavajú, nebolo reálne (naviac obaja rodičia zverenie do striedavej osobnej starostlivosti striktne
odmietli).
Znalecké dokazovanie, ale ani výsluch maloletého súdom nepriniesli jasne použiteľný rezultát o tom,
ktorému z rodičov by bolo vhodné zveriť maloletého do osobnej starostlivosti, resp. u ktorého sú
vytvorené lepšie podmienky na jeho výchovu - znalkyňa uviedla že „dieťa má k matke jednoznačne
pozitívny vzťah, mierne ju preferuje pred otcom, citové väzby maloletého W. sú k obom rodičom

jednoznačnepozitívne,aktuálnejenaznačenámiernapreferenciamatky,roluzohrávaajväzbanasestru
S., obaja rodičia sú schopní pozitívne výchovne vplývať na maloletého, dieťa vníma ako rodičovskú
autoritu oboch rodičov, o niečo viac rešpektuje otca, dieťa je citovo naviazané na oboch rodičov“.
Samotný maloletý uviedol že „býva s mamou na D. v dome, kde sa mu páči, chodí aj k sestre S.; páči
sa mu u maminy aj u ocina, u obidvoch rovnako, učí sa s ním väčšinou mamina, niekedy aj tatino alebo

sestra“, a opakovane uviedol že „najradšej by bol u obidvoch rodičov, obidvoch má rovnako rád - ak by
mal bývať s maminou alebo ocinom, za druhým by mu bolo smutno“.
Uznesením č. 37P/70/2013-8 zo dňa 4.12.2013, v spojení s Uznesením Krajského súdu v Trnave č.
24CoP/21/2014-127 zo dňa 26.3.2014 bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, pričom od
tejto doby doposiaľ žiadne výchovné problémy v starostlivosti matky o maloletého zistené neboli, v škole

dosahuje maloletý výborné výsledky.
Súd sa tak v danom prípade musel prikloniť k zvereniu maloletého do osobnej starostlivosti jedného
z rodičov - vzal do úvahy všetky aspekty, a dospel k takému rozhodnutiu, že maloletého zveril do
osobnej starostlivosti matky. Ako dôvod je potrebné uviesť hlavne stabilitu výchovného prostredia
(dlhodobo u matky), nezistenie problémov vo výchove maloletého zo strany matky, navštevovanie školy

v mieste bydliska (resp. jeho bezprostrednej blízkosti) matky, keď maloletý v škole navštevuje krúžky,
má kamarátov (teda aj toto prostredie je pre neho už zažité). Súd je si vedomý vyjadrenia znalkyne (na
ktoré odkazoval otec), že „z hľadiska aktuálnej komfortnosti bývania prostredie u otca sa javí byť lepšie“
- tento záver však znalkyňa vyslovila v dobe, keď matka bývala v pomeroch, keď jej domácnosť bola
odpojená od elektriky a vody, pričom od uvedeného času sa matka presťahovala do iného prenájmu,

kde podmienky na výchovu maloletého sú vyhovujúce, aj keď skromné (izba je zariadená, maloletý tam
má posteľ, písací stolík a všetky veci ktoré potrebuje), od júla 2017 sa matka sťahuje do Obce H. do
dlhodobého prenájmu, a podmienky sa ešte zlepšia; z uvedených dôvodov toto vyjadrenie znalkyne už
súd nepovažoval za aktuálne, ktoré by malo mať zásadnú výpovednú hodnotu pre jeho rozhodnutie.
Vo veci určenia výšky výživného súd vzal do úvahy príjmy a výdavky oboch rodičov, a oprávnené potreby

maloletého. Matka v období október 2013 až máj 2014 nemala žiadne príjmy, v ďalšom období mala
príjmy z brigád a pri výkone pomocných prác v roku 2014 vo výške 2.710,00 eur (priemerne 387,14
eur mesačne), v roku 2015 vo výške 5.840,00 eur (priemerne 486,67 eur mesačne), v roku 2016 vo
výške 5.870,00 eur (priemerne 489,17 eur mesačne), a od januára do mája 2017 vo výške 2.760,00
eur (priemerne 552,00 eur mesačne); poberala tiež rodinné prídavky na dve deti vo výške 47,04 eur

mesačne. Náklady na chod domácnosti matky sú primerané (matkou vyčíslené na 309,00 eur mesačne).
Matka má okrem maloletého W. vyživovaciu povinnosť voči dcére S.. Otec od novembra 2013 mal príjmy
do 1.000,00 eur, v roku 2016 približne 600,00 eur mesačne (podľa daňového priznania otca za rok 2016
mal základ dane 6.192,00 eur); ku dňu 12.1.2017 zrušil živnosť (údajne z dôvodu že „nevie ako má
pokračovať v podnikaní, nakoľko čaká ako dopadne súd o maloletého“), momentálne má príjem okolo

600,00 eur mesačne; otec je zdravý, žiadne zvýšené výdavky nemá, priateľke prispieva 200,00 eur
mesačne na chod domácnosti. Otec má vyživovaciu povinnosť iba voči maloletému W.. Maloletý mal v
čase podania návrhu na súd štyri roky, v čase rozhodovania súdu má osem rokov, od septembra 2016
chodí na základnú školu v H. (3 km od miesta terajšieho bydliska). Maloletý je a aj počas celej doby od
podania návrhu bol zdravý, s potrebami primeranými jeho veku, žiadne zvýšené výdavky v súvislosti s

jeho výchovou neboli a nie sú (výdavky na maloletého matka vyčíslila na sumu 238,00 eur mesačne).
S poukazom na uvedené dospel súd k záveru, že určenie výživného vo výške 100,00 eur mesačne
s účinnosťou odo dňa podania návrhu (25.10.2013) je primerané, v súlade s § 75, ods. 1 Zákona o
rodine. Pri určení tejto výšky výživného 100,00 eur súd vzal do úvahy aj skutočnosť, že maloletý sa uotca zdržiaval pomerne rozsiahlu dobu, a otec prispieval, a doposiaľ prispieva rôznymi platbami, ktoré
je možné započítať do plnenia si vyživovacej povinnosti - jedná sa napr. o nákup oblečenia, obuvi,
hračiek, kníh, školských potrieb, návšteva kultúrnych podujatí, výlety, platenie poistky a pod. Následne,

od 1.9.2016, súd určil otcovi vyživovaciu povinnosť vo výške 130,00 €, keď vzal do úvahy skutočnosť,
že maloletý od 1.9.2016 začal navštevovať základnú školu, a potreby na jeho výživu sa bezpochyby
zvýšili, a nezohľadnil ukončenie podnikateľskej činnosti otca (od januára 2017), nakoľko otec sa sám
týmto svojím správaním vzdal výhodnejšieho zárobku/majetkového prospechu.
Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 25.10.2013 (deň podania návrhu na súd/určenia

vyživovacej povinnosti) do 31.5.2017 (deň rozhodnutia súdu), ktorý vznikol vo výške 3.379,35 eur (za
totoobdobieotecztituluvýživnéhonamaloletédetimatkeprispelpodľazhodnýchtvrdenírodičovsumou
1.210,00 eur), povolil súd splácať otcovi v splátkach po 100,00 eur mesačne spolu s bežným výživným
(pod stratou výhody splátok), a to vzhľadom na výšku nedoplatku, a na príjmové možnosti otca.
Styk otca určil súd výrazne široko, a to vzhľadom na veľmi dobrý vzťah medzi otcom a maloletým, čo
odporúčala aj znalkyňa (ďalší deň od poobedia do rána v týždni, keď otec nemá maloletého cez víkend

súd neupravil, vzhľadom na vzdialenosť bydlísk rodičov, a faktickú nereálnosť takejto úpravy).
V tejto súvislosti súd uvádza, že na styku otca s maloletým sa rodičia vedia dohodnúť, matka nerobí
žiadne problémy a vychádza otcovi pri stretávaní sa s maloletým v ústrety - rozhodnutie súdu o styku
otca s dieťaťom sa tak bude aplikovať iba v prípade ak by sa rodičia z nejakého dôvodu nevedeli na
ňom dohodnúť.

Súd rozhodol o náhrade trov konania v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Napokon súd v súlade s ustanovením § 155, ods. 2 a ods. 3 Civilného sporového poriadku, v spojení s
§ 259 Civilného sporového poriadku a Čl. 4 Civilného sporového poriadku zaviazal účastníkov konania/
rodičov povinnosťou zaplatiť náhradu trov štátu za vyhotovený znalecký posudok a jeho dodatok (bol

vyhotovený v prospech oboch rodičov) oboch rovnakým dielom po 210,35 eur. Súd Uznesením č.
37P/70/2013-255 zo dňa 20.5.2015 priznal znalkyni znalečné (za vypracovanie znaleckého posudku)
527,12 eur, Uznesením č. 37P/70/2013-396 zo dňa 26.8.2016 znalečné (za účasť na pojednávaní)
23,24 eur, a Uznesením č. 37P/70/2013-414 zo dňa 28.11.2016 znalečné (za vypracovanie dodatku
k znaleckého posudku) 370,34 eur, spolu teda znalečné vo výške 920,70 eur; keďže preddavky za

vypracovanie znaleckého posudku boli zložené spolu vo výške 500,00 eur (250,00 eur otec a 250,00
eur matka), teda nepokryté ostali trovy štátu vo výške 420,70 eur, súd uložil obom rodičom povinnosť
zaplatiť trovy štátu vo výške 210,35 eur matke a 210,35 eur otcovi (t.j. 527,12 eur + 23,24 eur + 370,34
eur znalečné mínus 500,00 eur preddavky deleno 2).

3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletého. S napadnutým rozsudkom nesúhlasí a
poukázal na to, že matka vedie túlavý spôsob života, neustále sa sťahuje a maloletému mení prostredie,
čo má negatívny vplyv na jeho zdravý vývoj. Matka je evidovaná ako bezdomovec bez trvalého bydliska.
Otec poukázal na to, že svoju výpoveď podložil aj tým, že matka pije, čestnými vyhláseniami sestry a
otca o alkoholizme matky. Matka sa venuje seansám na vyvolávanie woodu, čo má negatívny vplyv na

dieťa, čo bolo v konaní doložené CD ako dôkaz a stretávajú sa u nej podozriví ľudia. Predovšetkým však
otec apeluje na výsledky znaleckého posudku kde sa uvádza, že väčšou autoritou je pre maloletého
otec a tiež z hľadiska aktuálnej komfortnosti bývania prostredie u otca sa javí ako lepšie a stabilnejšie.
Taktiež poukázal na to, že matka býva s p. T., ktorého sa maloletý bál, mal násilnícku povahu, čo tiež
nepôsobí dobre na zdravý vývoj maloletého. Súd vôbec neskúmal z akých finančných zdrojov matka

žije, či vie zabezpečiť všetky potreby pre maloleté dieťa. Poukázal na to, že na pojednávaní 31.05.2017
procesný opatrovník uviedol, že podľa jeho názoru by mal byť maloletý zverený otcovi, nakoľko sa viac
znalkyňa priklonila k tomuto riešeniu, avšak odporúčanie kolízneho opatrovníka súd nebral na zreteľ.
Ďalej dôvodil tým, že určenie výživného bolo určené na základe daňového priznania za rok 2016 kedy
dosahoval príjem iba 600,- eur, čo je neprimerané tomuto príjmu. Poukázal na to, že maloletého W. má

veľmi rád, chce mu byť dobrým príkladom, chce mu zabezpečiť lepší život ako matka v lepších a hlavne
stabilnejších podmienkach. Chce, aby z neho vyrástol človek, ktorý bude zodpovedný a samostatný,
pričom u otca má zázemie. Hlavným zmyslom odvolania je to, aby syn v matkinom prostredí netrpel.
Apeluje na jeho citový vývoj, matke v styku s maloletým nebude brániť. Na súde bolo predložených
veľa dôkazov, čo sa týka svedeckých výpovedí, CD, listinných dôkazov, znaleckých posudkov. Žiada

preto krajský súd, aby vec vrátil na rozhodnutie okresnému súdu, s tým aby odvolaniu v plnom rozsahu
vyhovel.4. K doručenému odvolaniu sa vyjadrila Okresná prokuratúra Trnava. Poukázala na to, že súd prvej
inštancie rozhodol zákonne na základe vykonaného dokazovania, pričom svoje úvahy riadne odôvodnil.
Plne sa stotožňuje s rozhodnutím súdu, ktorý rozhodol v súlade s návrhom prokurátora, aby bol maloletý

zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, že bude upravený širší styk maloletého s jeho otcom,
pričom bude rozhodnuté o výživnom. Prokurátor je rovnakého názoru ako súd, že v danej veci by bola
najvhodnejším riešením striedavá osobná starostlivosť, ktorá však pre nepriaznivé vzťahy rodičov a
vzdialenosť jej bývania nie je možná. Riešením je jedine zverenie maloletého jednému z rodičov u
ktorých ani jedného z nich nie sú výhrady a ani pochybnosti na takýto postup. Rozhodnuté však musí byť

a tak najvhodnejšie riešenie sa javí byť zverenie jeho matke, s ktorou žije a u ktorej neboli zistené žiadne
výchovné problémy. Tým bude zabezpečená i stabilita východného prostredia vo vzťahu k maloletému.
Za účelom zabezpečenia výchovy otcom, bol mu určený širší styk, z týchto dôvodov navrhujú rozsudok
potvrdiť pre jeho vecnú správnosť.

5. Procesný opatrovník k doručenému odvolaniu uviedol, že odporúča odvolaniu otca vyhovieť a

následne rozhodnúť v zmysle záverov znaleckého posudku vypracovaného PhDr. Katarínou Haidovou,
znalkyňou z odboru psychológia, odvetvia klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých.

6. K doručenému odvolaniu sa vyjadrila matka prostredníctvom advokátky. Považuje rozsudok za
správny a domnieva sa, že súd mal dostatok podkladov vzhľadom na rozsiahle a dôkladné dokazovanie

pre vydanie rozhodnutia. Tvrdenia otca v odvolaní sa podľa matky nezakladajú na pravde. Matka
rozhodne nevedie túlavý spôsob života, býva so svojimi dvoma deťmi v prenajatom dobe v H.. Dom sa
nachádza blízko základnej školy, ktorú maloletý navštevuje. Matka nie je evidovaná ako bezdomovec,
toto tvrdenie je absolútne nepravdivé a účelové. Matka sa nevenuje žiadnym seansám, ide o výmysel
otca. Matka nepije a v žiadnom prípade nie je alkoholička. Akékoľvek čestné prehlásenie je nutné

považovať za zmanipulované a nepravdivé s cieľom poškodiť povesť matky. Matka je v situácii, že si
nemôže dovoliť míňať peniaze na nakupovanie alkoholu. Matka si našla ďalšiu prácu, zabezpečuje
chod svojej domácnosti a starostlivosť o maloletého sama. Všetky tvrdenia otca matka považuje za
vytrhnuté z kontextu a zavádzajúce. Matka zabezpečuje starostlivosť o maloletého sama, otec si neplní
povinnosťplatiťvýživné.Poukazujenaznaleckýposudokvypracovanýznalkyňounatesttrochželanýstr.

8 znaleckého posudku, želania W. sú, aby tato býval u mamy, má ich oboch rád, ale viac maminu. Taktiež
jeuvedené,žedieťapreferujesvojuprimárnurodinu,ktorúpercipujeaprežívaakoceloknapriektomu,že
ako celok nefunguje. Na záver matka poukazuje na časť III záver znaleckého posudku z ktorého vyplýva,
že dieťa matku mierne preferuje pred otcom. Taktiež zástupca okresnej prokuratúry uviedol, že navrhuje
maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matky. Podľa názoru matky otec nie je vhodným subjektom

pre výchovu maloletého, pretože nerešpektuje autority či už prirodzené alebo tie zo zákona. Otec má
problém prejaviť rešpekt k súdu a k súdnej znalkyni. Otec je žalovaný a exekuovaný vo viacerých
veciach veriteľmi, bolo začatých proti nemu viacero trestných stíhaní a preto podľa názoru matky otec
nie je vhodnou osobou na zabezpečenie výchovy maloletého. Odporúčanie procesného opatrovníka
prednesené na pojednávaní pred vyhlásením rozsudku, na ktoré sa odvoláva otec, považuje za dôkaz

zaujatosti. Na rozpory v prístupe zástupcov Úradu práce v Trnave a v Pezinku matka upozorňovala
už viackrát, prečo procesný opatrovník svoj záver nijako nezdôvodnil. Navrhuje napadnuté rozhodnutie
potvrdiť.

7. Otec k vyjadreniu matky a procesného opatrovníka uviedol, že trvá na tom čo uviedol v odvolaní, s

vyjadreniami procesného opatrovníka súhlasí. Zopakoval, že matka nie je evidovaná nikde na trvalom
pobyte, čo si súd môže overiť, matka sa venuje a venovala seansám, čo nepopiera, v znaleckom
posudku, to priznáva. Čo sa týka podozrenia na požívanie alkoholu, o tomto súd upozorňoval viackrát,
čo nevylúčila ani znalkyňa. Matka sa maloletému nevenuje, zanedbáva ho. V znaleckom posudku sa
potvrdzuje, že podmienky na výchovu maloletého sú rizikové, nevyhovujúce to bolo zo strany kolízneho

opatrovníka. Znalkyňa odporúčala, že z hľadiska aktuálnej komfortnosti bývania sa prostredie u otca
zdá byť lepšie.

8.Kvyjadreniamrodičovsavyjadrilprocesnýopatrovníkajokresnýprokurátortak,žesaplnepridržiavajú
svojich predchádzajúcich vyjadrení.

9. Krajská prokuratúra oznámila, že preberá vstup prokurátora do predmetného konania.10. Procesný opatrovník dňa 24.1.2018 doručil súdu prvej inštancie (doposlaná tunajšiemu súdu
9.2.2018) správu o maloletom podanú Základnou školou v H.. Zo správy uvedenej školy zo dňa
10.1.2018 vyplýva, že maloletý W. dosahuje dobré vzdelávacie výsledky, k učiteľom sa správa slušne.

Chýba systematická domáca príprava na vyučovanie. W. často do školy mešká, prichádza na druhú
hodinu, matka mu hodiny ospravedlňuje, že zaspali. Meškal 3- krát v septembri, po upozornení sa
situácia zlepšila a začal znovu meškať. Často sa sťahujú, od začiatku prvého školského roka dochádzky
sú na treťom mieste. W. je s matkou málo, väčšinou sa o neho stará matkin priateľ alebo staršia sestra.
Žiadne známky zanedbávania alebo týrania nie sú zjavné. W. má rád oboch rodičov, nikdy sa na nich

nesťažuje. Otec uhrádza poplatky, ktoré matka v škole nezaplatila.

11. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a ustanovení

zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku účinného od 1.7.2016, pričom podľa
ustanovenia § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak (tzv. vzťah subsidiarity).

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie

bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - účastníkom (§
359Civilnéhosporovéhoporiadku),protirozhodnutiusúduprvejinštancie,protiktorémuzákonodvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku v spojení s § 62 ods. 1

Civilného mimosporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch
bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného
mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby
zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke
súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k
záveru, že rozsudok je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§
387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

13. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola úprava výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zveril maloletého do osobnej
starostlivosti matke s tým, že obaja rodičia majú právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho
majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého W. sumou 100,- eur mesačne a to

s účinnosťou od 25.10.2013 do 31.8.2016, a sumou 130,- eur mesačne s účinnosťou od 1.9.2016,
ktoré výživné je otec povinný zaplatiť vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 25.10.2013 do 31.5.2017 vo výške 3.379,35 eur súd
povolil otcovi splácať v splátkach po 100,- eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody
splátok. Zároveň súd upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa maloletým

W. každý párny týždeň v čase od 14.00 hod. piatka do 19.00 hod. nedele, počas letných prázdnin v
čase od 10.00 hod. dňa 1.7. do 19.00 hod. dňa 15.7., a v čase od 10.00 hod. dňa 1.8. do 19.00 hod.
dňa 16.8., počas Vianočných sviatkov každý párny rok v čase od 14.00 hod. dňa 26.12. do 19.00 hod.
dňa 2.1. nasledujúceho roku, a každý nepárny rok v čase od 14.00 hod. dňa 24.12. do 14.00 hod.
dňa 26.12., počas jarných prázdnin každý párny rok v čase od 14.00 hod. piatka ktorý predchádza

jarným prázdninám do 19.00 hod. nasledujúcej nedele, počas Veľkonočných sviatkov každý rok v čase
od 10.00 hod. Veľkonočného piatka do 19.00 hod. veľkonočného pondelka. O trovách konania súd
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok náhradu trov konania. Matke a otcovi uložil povinnosť
zaplatiť Slovenskej republike trovy štátu - znalečné každému vo výške 210,35 eur a to do 3 dní odo
dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Odvolaním otca bol rozsudok súdu prvej inštancie

napadnutý v celom rozsahu. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody otca predostreté v
odvolaní bolo posúdiť, či boli splnené podmienky na zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky,
určenie výživného v rozsahu 100 eur mesačne a od 1.9.2016 v rozsahu 130,- eur určenom súdom prvej
inštancie a v nadväznosti nato na určenie dlhu na výživnom za rozhodné obdobie vo výške 3.379,35eur, keď odvolacie dôvody otca smerovali proti zvereniu maloletého do osobnej starostlivosti matky a
výške výživného pre maloletého určeného súdom prvej inštancie.

14. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na
základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné
pre posúdenie návrhom uplatnených nárokov a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne
závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v
súvislosti s danou vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, s poukazom

na ustanovenie § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd konštatuje správnosť jeho
dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani
s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov
súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti
záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

15. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisu
dospelkzáveru,žesúdprvejinštanciezistilskutkovýstavvrozsahupotrebnomprevyhlásenierozsudku,
na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec i správne právne posúdil,
rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom zároveň sa vyčerpávajúco vysporiadal so
všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie.

16. Základným zmyslom osobnej starostlivosti každého rodiča musí byť záujem dieťaťa, ktorý je
prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, vrátane tej, ktorá je uskutočňovaná súdmi
alebo inými orgánmi. Ustanovenie § 24 ods. 4 Zákona o rodine ukladá súdu, aby pri rozhodovaní o
zverení dieťaťa do výchovy rodičov sledoval predovšetkým jeho záujem s ohľadom na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a tiež schopnosť rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom, pritom dbať, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov.

17.Zvereniemaloletéhodieťaťadovýlučnejosobnejstarostlivostijednéhozrodičovnemožnopovažovať

za porušenie práva maloletého na starostlivosť rodičov. Nepredstavuje totiž vylúčenie práva maloletého
dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov, rovnako ako nevylučuje právo rodiča, ktorému nebolo zverené,
na jeho výchovu a starostlivosť, aj keď za použitia iných foriem. Právna úprava styku rodičov s ich
maloletými deťmi nevedie podľa už vysloveného právneho názoru ústavného súdu (PL. ÚS 26/05) k
obmedzeniu práv rodičov, ale naopak, práve prostredníctvom tejto úpravy sa prispieva k ich garancii.

Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Je
tomu tak v prípade, ak na strane niektorého z rodičov alebo dieťaťa dôjde k takej zmene pomerov (t.
j. zmene rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúceho
rozhodnutia všeobecného súdu), ktorá by odôvodňovala potrebu dočasne upraviť pomery rodičov

k maloletému iným spôsobom. Z toho vyplýva, že v napadnutom rozhodnutí nejde o „konečné“
rozhodnutie, takže sa v budúcnosti môže aj meniť, či už v prospech alebo neprospech odvolateľa.

18. Za situácie, kedy obaja rodičia sú všeobecne rovnako spôsobilí sa o svoje dieťa riadne starať (daný
prípad), je potrebné zohľadniť najmä osobnosť dieťaťa a jeho schopnosť sa vysporiadať s enormnou

záťažou, ktorú rozpad rodiny prináša. Je potrebné brať ohľad na citovú orientáciu dieťaťa, aj hodnotu
danú stálosťou výchovného prostredia a na možnosť zachovania a rozvíjania jeho citových väzieb k
blízkym osobám aj v širšom okolí, k jeho priateľom a záujmom. V neposlednom rade je potrebné vziať
do úvahy - a to najmä u malých detí - ktorý z rodičov sa o dieťa doteraz osobne staral, dbal o jeho
citovú a rozumovú výchovu a v podstate predstavoval pre dieťa ústrednú osobu, ku ktorej je citovo

pripútané. U starších detí, ktoré sú už schopné formulovať svoje priania a predstavy o ďalšom spolužití s
rodičmi, je treba prihliadnuť predovšetkým k ich prianiam, najmä ak korešpondujú so záverom zisteným
dokazovaním. Odvolací súd má pritom za to, že v tejto veci súd prvej inštancie tieto kritériá splnil, pretože
odôvodnenie svojho rozhodnutia založil na uprednostnení záujmu maloletého podloženého vykonaným
dokazovaním.

19. Maloletý mal v čase rozhodovania súdu osem rokov, t.č. žije s matkou. Uznesením Okresného
súdu Trnava č. k. 37P/70/2013-8 zo dňa 4.12.2013, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.
24CoP/21/2014-127 zo dňa 26.3.2014 bol maloletý predbežne zverený do osobnej starostlivosti matky.Rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, ich vzájomný vzťah je konfliktný. Maloletý chodí od septembra
2016 na základnú školu v H., pričom matka sa s maloletým v júli 2017 presťahovala do Obce H..
Maloletý je zdravý, v škole dosahuje výborné výsledky, žiadne výchovné problémy v starostlivosti matky

o maloletého zistené neboli. Matka v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie bývala s maloletým
aj so svojou dcérou S., (ktorá nie je dieťaťom otca maloletého W.) v dome v D. - podmienky na bývanie sú
síce skromné (rodina obýva jednu miestnosť), ale postačujúce na výchovu maloletého. Od júla 2017 má
matka prísľub na presťahovanie sa do domu v Obci H., jej bytové podmienky sa zlepšia. Podľa správy
ÚPSVaR o prešetrení pomerov v domácnosti matky zo dňa 18.4.2017 boli podmienky v domácnosti

matky pre výchovu maloletého vyhovujúce. Znalecké dokazovanie, ani výsluch maloletého nepriniesli
jasný výsledok v tom smere, ktorému z rodičov by malo byť dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
u ktorého sú vytvorené lepšie podmienky na jeho výchovu. Znalkyňa uviedla, že dieťa má k matke
jednoznačne pozitívny vzťah, mierne ju preferuje pred otcom, citové väzby maloletého W. sú k obom
rodičom jednoznačne pozitívne, aktuálne je naznačená mierna preferencia matky napriek tomu, že u
matky nemá dieťa komfortné podmienky pre život, rolu zohráva aj väzba na sestru S., obaja rodičia sú

schopní pozitívne výchovne vplývať na maloletého, dieťa vníma ako rodičovskú autoritu oboch rodičov, o
niečo viac rešpektuje otca, dieťa je citovo naviazané na oboch rodičov. Z hľadiska aktuálnej komfortnosti
bývania sa znalkyňa vyjadrila, že prostredie u otca sa javí byť lepšie. Maloletý uviedol, že býva s mamou
na D. v dome, kde sa mu páči, chodí aj k sestre S., páči sa mu u maminy aj u ocina, u obidvoch rovnako,
učí sa s ním väčšinou mamina, niekedy aj tatino alebo sestra, opakovane uviedol že najradšej by bol

u obidvoch rodičov, obidvoch má rovnako rád - ak by mal bývať s maminou alebo ocinom, za druhým
by mu bolo smutno.

20. Vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie bolo preukázané, že je v najlepšom záujme
dieťaťa a súčasne najoptimálnejším riešením zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti

matky. Zo záverov súdu prvej inštancie vyplýva, že zverenie maloletého do striedavej osobnej
starostlivosti neprichádzala do úvahy pre vzdialenosť medzi miestami kde sa rodičia a maloletý trvale
zdržiavajú, vzájomný konfliktný vzťah, ich odmietavý postoj oboch k takému modelu a ani znalecké
dokazovanie nepreukázalo vhodnosť zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti. Súd
konštatoval spôsobilosť obidvoch rodičov maloleté dieťa vychovávať, ako i záujem obidvoch rodičov

mať dieťa v osobnej starostlivosti. Ani nariadené znalecké dokazovanie a výsluch maloletého nepriniesli
jednoznačné závery o zverení maloletého. Nakoniec z vykonaného dokazovania vyplynulo priklonenie
sa k zvereniu maloletého do osobnej starostlivosti matky, predovšetkým z dôvodu stability výchovného
prostredia, pretože maloletý je dlhodobo u matky, (s ktorou žije S. ku ktorej má maloletý kladný vzťah)
neboli zistené v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie žiadne problémy vo výchove maloletého, zo

záverov znaleckého dokazovania vyplynulo, že maloletý má k matke jednoznačne pozitívny vzťah a
mierne ju preferuje pred otcom. Maloletý žije v prostredí, ktoré pozná, je zžitý so školským prostredím.

21. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, ktorý v plnom rozsahu zdieľa aj odvolací súd, že
v danom prípade boli splnené zákonné podmienky na zverenie maloletého do osobnej starostlivosti

matky. Súd prvej inštancie dostatočne zisťoval, či má matka dané podmienky na riadnu starostlivosť
o maloletého, správami kolíznej opatrovníčky bolo jednoznačne, že v starostlivosti matky o maloletého
sa nevyskytujú žiadne nedostatky. Ak aj otec poukazoval na to, že on má vytvorené lepšie materiálne
podmienkyprestarostlivosťomaloletého,nauvedenébybolodôvodnéprihliadnuťlenvtedy,akbymatka
nemala vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o maloletého. Zároveň je potrebné prihliadnuť i

na vek maloletého, a preto je obzvlášť potrebné klásť dôraz na stabilitu výchovného prostredia, ktoré
je u matky vhodné.

22. Otec v odvolaní poukázal na to, že matka vedie túlavý spôsob života, neustále sa sťahuje a
maloletému mení prostredie, čo má negatívny vplyv na jeho zdravý vývoj. Uvedenú okolnosť odvolateľ

uvádzal v konaní pred súdom prvej inštancie. Predmetné konanie začalo dňa 25.10.2013 (teda trvá 4
roky) a počas tohto obdobia sa matka viackrát sťahovala. Od júla 2017 býva v H., kde má dlhodobý
prenájom a bytové podmienky sa jej zlepšili. Negatívny vplyv na zdravý vývoj maloletého vplyvom zmeny
prostredia v minulosti, nebol konštatovaný ani v znaleckom posudku ustanovenej znalkyni.

23. Otec v odvolaní poukázal na alkoholizmus matky, ktorú skutočnosť podložil čestnými vyhláseniami
sestry a otca matky. Otec a sestra matky v konaní písomnými čestnými prehláseniami podávali
rozporuplné tvrdenia, pretože najskôr uvádzali skutočnosti v prospech matky a neskôr v jej neprospech,preto ich tvrdenia súd nemohol zobrať do úvahy. Uvedené tvrdenia otca neboli iným spôsobom
dostatočne preukázané.

24. Otec apeluje na výsledky znaleckého posudku kde sa uvádza, že väčšou autoritou je pre maloletého
otec a tiež z hľadiska aktuálnej komfortnosti bývania prostredie u otca sa javí ako lepšie a stabilnejšie.
Ako už bolo uvedené ani výsledky znaleckého dokazovania nedali jednoznačnú odpoveď na otázku
ktorému z rodičov maloletého zveriť do osobnej starostlivosti. K znaleckému posudku je potrebné
pristúpiť ako k celku a znalkyňa neuzavrela, že vzhľadom k autorite otca a k pohodlnejším podmienkam

bývania, mal byť maloletý zverený práve jemu.

25. Otec namieta, že súd odporúčanie kolízneho opatrovníka komu zveriť maloletého nebral na zreteľ.
Táto námietka nie je dôvodná, pretože odporúčania kolízneho opatrovníka súd zohľadnil, uviedol ich
vo svojom odôvodnení, pri vyhodnotení dokazovania z nich vychádzal. Pokiaľ z konania však vyplynul
záver, ktorý nebol v súlade s odporúčaním kolízneho opatrovníka, nemožno to považovať bez ďalšieho

za vadu konania.

26. I keď je možné akokoľvek chápať postoj rodiča, ktorý nebol v konaní úspešný, nezostáva než
konštatovať, že v týchto prípadoch je predovšetkým vecou rodičov, aby po vzájomnej dohode umožnili
dieťaťu čo najširší kontakt s oboma rodičmi, pretože žiadny súd nemôže svojím všeobecným výrokom

zabezpečiť bezproblémové fungovanie vzájomných rodinných vzťahov. Vývoju maloletého dieťaťa
predovšetkým nijako neprospieva dlhý spor rodičov, navyše sprevádzaný nevyhnutnosťou znaleckých
posudkov, do ktorého je maloletý nesporne zatiahnutý, a ktorý fakticky nemôže byť uspokojivo vyriešený
orgánmi štátu.

27. Po posúdení súdom prvej inštancie stupňa zistených a preukázaných možností, schopností a
majetkových pomerov oboch rodičov maloletého s prihliadnutím na jeho odôvodnené potreby, odvolací
súd dospel k záveru, že výživné určené otcovi súdom prvej inštancie zodpovedá možnostiam,
schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov maloletého, ako i odôvodneným potrebám
maloletého, zohľadniac i osobnú starostlivosť matky o maloletého. U matky súd vychádzal zo zistenia,

že v období október 2013 až máj 2014 nemala žiadne príjmy, v ďalšom období mala príjmy z brigád a pri
výkone pomocných prác v roku 2014 vo výške 2.710,- eur (priemerne 387,14 eur mesačne), v roku 2015
vo výške 5.840,- eur (priemerne 486,67 eur mesačne), v roku 2016 vo výške 5.870,- eur (priemerne
489,17 eur mesačne), a od januára do mája 2017 vo výške 2.760 eur (priemerne 552,- eur mesačne.
K pravidelným mesačným výdavkom matky patria náklady na domácnosť vo výške 309,- eur mesačne.

U otca súd vychádzal zo zistenia od novembra 2013 mal príjmy do 1.000,- eur, v roku 2016 približne
600,- eur mesačne (podľa daňového priznania otca za rok 2016 mal základ dane 6.192,- eur); ku dňu
12.1.2017 zrušil živnosť (údajne z dôvodu že „nevie ako má pokračovať v podnikaní, nakoľko čaká ako
dopadne súd o maloletého“), momentálne má príjem okolo 600,- eur mesačne; otec je zdravý, žiadne
zvýšené výdavky nemá, priateľke prispieva 200,- eur mesačne na chod domácnosti. Maloletý mal v čase

podania návrhu na súd 4 roky, v čase rozhodovania súdu prvej inštancie mal 8 rokov, od septembra
2016 chodí na základnú školu. Maloletý je zdravý, s potrebami primeranými jeho veku, žiadne zvýšené
výdavky v súvislosti s jeho výchovou neboli a nie sú, pričom výdavky na maloletého matka vyčíslila na
sumu 238,- eur mesačne. Matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére S. D. nar.XX.X.XXXX, otec
iné vyživovacie okrem maloletého nemá.

28. Čo sa týka primeranosti výšky výživného odvolací súd sa zhodol so závermi súdu prvej inštancie,
že primeraným zisteným a preukázaným pomerom účastníkov, potrebám maloletého ako i možnostiam,
schopnostiamamajetkovýmpomeromobochrodičovzodpovedáurčenievýživnéhootca premaloletého
sumou 100 eur do 31.8.2016 a následne od 1.9.2016 sumou 130 eur mesačne. V zmysle ustálenej

rozhodovacej praxe by sa výživné zamestnaného rodiča malo pohybovať v rozpätí 20-30% jeho
priemerného čistého mesačného príjmu (samozrejme s možnosťou rôznych modifikácií najmä v
závislosti na počte vyživovacích povinností či potrebách jednotlivých výživou oprávnených, ale aj
povinných osôb), ktorému východisku pri rozhodovaní o výške výživného zodpovedá aj súdom prvej
inštancie určené výživné. Vychádzajúc z uvedeného preto odvolacia námietka otca, že určenie

výživného bolo určené na základe daňového priznania za rok 2016 kedy dosahoval príjem iba 600 eur,
čo je neprimerané tomuto príjmu, nie je opodstatnená.29. Rovnako aj dlh na výživnom za obdobie od 25.10.2013 do 31.5.2017 vo výške 3.379,35 eur určil
súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu správne a správne povolil vzhľadom na jeho výšku jeho
zaplatenievsplátkachvovýške100,-eurmesačnespolusbežnýmvýživnýmpodstratouvýhodysplátok.

30. Povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily dôslednému zabezpečeniu výživy maloletého
dieťaťa, ktoré je v plnej miere odkázaný výživou na svojich rodičov, keďže nie je schopné sám
sa živiť. Odvolací súd zohľadnil všetky vyššie uvedené skutočnosti, tiež prihliadol na okolnosť, že
životná úroveň detí je odrazom životnej úrovne ich rodičov a dospel k záveru, že súd prvej inštancie

rešpektujúc vyživovaciu povinnosť otca k maloletému, rešpektujúc zákonné kritéria rozhodujúce pre
stanovenie rozsahu tejto vyživovacej povinnosti, určil vyživovaciu povinnosť na maloletého správne.
Výživné v sume 100,- eur a následne 130,- eur mesačne je vzhľadom na vek maloletého, aktuálne
životné náklady a tendenciu zvyšovania jeho životných nákladov v budúcnosti primerané. Rovnako
zo skutočností zistených ohľadom príjmov a majetkových pomerov otca súdom prvej inštancie je
jednoznačné, že osobné, majetkové a zárobkové pomery otca zodpovedajú súdom prvej inštancie

určenej sume výživného na maloletého. Odvolací súd považuje určené výživné od otca spolu s výživným
a osobnou starostlivosťou od matky za postačujúce pre pokrytie potrieb maloletého a jeho záujmov.

31. Zákon o rodine zasahuje do úpravy styk s maloletým dieťaťom len v špecifických, neštandardných
situáciách s tým, že uprednostňuje dohodu o úprave styku s maloletým dieťaťom a rozhodovanie súdu

prichádza do úvahy až po zistení, že takáto dohoda nie je možná. Ak dohody niet, súd upraví styk s
maloletým dieťaťom rodičov, ktorí spolu nežijú. Zákon o rodine umožňuje, aby súd upravil styk rodiča
s maloletým dieťaťom, keďže kontakt a stretávanie sa maloletého dieťaťa s rodičom, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je prirodzeným a bežným prostriedkom upevňovania a
udržiavania ich vzťahov, ak sa rodičia nedohodnú na styku s maloletým dieťaťom alebo rodič, ktorému

nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je obmedzovaný a minimalizovaný zásahom
iných osôb, s ktorými maloleté dieťa žije. Pri určovaní rozsahu, časového vymedzenia a miesta, musí
súd posudzovať všetky okolnosti veľmi starostlivo. Musí mať na zreteli záujem dieťaťa a dbať na to,
aby sa pri rozhodovaní o styku rešpektovalo právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a tiež práva druhého rodiča, ktorý nebude mať maloleté dieťa v osobnej starostlivosti.

Povinnosťou súdu je, aby zistil vždy spoľahlivý podklad k všestrannému objasneniu skutočností, ktoré
charakterizujú osoby rodičov a prostredia, v ktorom rodičia žijú. Ide najmä o objasnenie osobných
a povahových vlastností rodičov, ich zdravotného stavu (telesného i duševného), ich vzťah k rodine,
deťom a starostlivosti o ne, ich životných podmienok (povaha zamestnania, hospodárskych a bytových
pomerov, faktických možností venovať sa deťom), ich spoločenského uplatnenia, ich postoja k práci, ich

vzťah k osobám, s ktorými žijú v spoločnej domácnosti, ich spôsobilosti viesť deti k správnemu vzťahu k
druhému rodičovi. Súčasťou výchovného prostredia, ktoré obklopuje maloleté dieťa a pôsobí na ne, sú
aj osoby, s ktorými rodičia žijú v spoločnej domácnosti, preto je potrebné primerane skúmať ich osobné
a povahové vlastnosti, zdravotný stav, vzťah k maloletým deťom a pod.. Rovnako treba zohľadniť aj
vzdialenosť bydliska rodiča, ktorý ho nemá v osobnej starostlivosti, od bydliska maloletého dieťaťa.

V každom prípade musí súd pri rozhodovaní o úprave styku rodiča s maloletým dieťaťom skúmať, či
takáto úprava styku je v záujme maloletého dieťaťa, či to vyžadujú pomery v konkrétnej rodine, či by
nedošlokcitovejujme,ačibybolrozvojmaloletéhodieťaťanajmäzcitovej,rozumovejamravnejstránke
ohrozený.

32. Odvolací súd pri rozhodovaní o úprave styku zhodne so závermi svojej skoršej rozhodovacej praxe
v obdobných veciach považuje za potrebné zdôrazniť, že rodičovské práva a povinnosti k maloletému
dieťaťu súd upravuje ako komplex oprávnení a povinností oboch rodičov s cieľom zabezpečenia
riadneho a bezproblémového vývoja dieťaťa napriek okolnosti rozpadu vzťahu rodičov dieťaťa a to
tak, aby každý z rodičov mal v rámci stanovenej úpravy priestor nielen na utužovanie a prehlbovanie

svojho vzťahu k dieťaťu, ale i na uplatňovanie svojho výchovného vplyvu (pôsobenia) na dieťa a tiež
na čo najširšie rozhodovanie o otázkach z tohto pohľadu významných. To platí bez ohľadu na to,
či v konkrétnej veci má dôjsť k úprave rodičovských práv a povinností rodičov dieťaťa v súvislosti s
rozvodom ich manželstva, alebo k úprave práv a povinností takých rodičov dieťaťa, ktorí manželmi
nikdy neboli alebo boli či ešte sú, ale spolu nežijú (práve o prípad rodičov, ktorí manželmi neboli

a spolu nežijú ide v prejednávanej veci). Vo všetkých vyššie zmienených prípadoch sa tak deje
predovšetkým z dôvodu nedostatku spolužitia rodičov dieťaťa (bez ohľadu na to, či tento bol vždy
existujúcim stavom, alebo naopak nastal až ako dôsledok krízy v partnerskom vzťahu), ktorý vylučuje
ich spoločnú starostlivosť a teda i spoločný výkon tohto konkrétneho rodičovského práva a súčasnei povinnosti. V prípade trvania stavu zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jednému
z rodičov je žiadúce vytvoriť aj druhému rodičovi (popri určení mu vyživovacej povinnosti na dieťa)
podmienky na to, aby sa aj on mohol podieľať na výchove dieťaťa a tiež na rozhodovaní o niektorých

ďalších otázkach spôsobilých ovplyvniť jeho vývin. Len takto sa totiž môže vytvoriť, resp. v tom lepšom
prípade pri existencii náležite kultivovaného vzťahu každého z oboch rodičov na jednej a dieťaťa na
druhej strane, i prehĺbiť pocit spolupatričnosti takýchto osôb. Takto to potom musí/má byť bez zreteľa
na kvalitu vzájomného vzťahu oboch rodičov dieťaťa, či prípadné nadviazanie nimi nových partnerských
vzťahov, alebo dokonca i formalizovanie takýchto nových vzťahov, či niektorého z nich - uzavretím

manželstva, či ďalšieho manželstva a tiež bez zreteľa na prípadné osobné antipatie medzi rodičmi a
ich inými príbuznými. Prvoradým je tu totiž záujem dieťaťa a tomu musia ustúpiť i všetky prípadné
animozity, a to i v podobe schopnosti rodičov i ďalších osôb na veci prípadne zainteresovaných sa nad
svoje spory, či nimi subjektívne vnímané utrpené krivdy povzniesť. Ak potom možnosti rodiča dieťaťa
nemajúceho dieťa v osobnej starostlivosti sú limitované práve časovými úsekmi vyhradenými styku
dieťaťa s takýmto rodičom a majú spravidla charakter len doplnkového pôsobenia na dieťa vo vzťahu k

výchove realizovanej tým rodičom, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti, žiadúcou je taká úprava, ktorá
na jednej strane bude rešpektovať i konkrétne okolnosti prípadu a potreby dieťaťa, na druhej strane však
bude schopná eliminovať, či aspoň minimalizovať všetky potenciálne rušivé vplyvy.

33. Pri riadení sa úvahami podanými vyššie potom odvolací súd mal za to, že je potrebné potvrdiť

rozsudok súdu prvej inštancie aj v časti styku. Tu odvolací súd musí prisvedčiť tomu, že spôsob úpravy
styku vyplývajúci z napadnutého rozhodnutia je možné považovať za správny. Maloletý má s otcom
veľmi dobrý vzťah, preto súd upravil styk otca s maloletým čo možno najširšie vzhľadom na vzdialenosť
bydlísk. Voči úprave styku v napadnutom rozsudku otec žiadne výhrady v odvolaní neuviedol.

34. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi

konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.
ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných
detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie o úprave práv a povinností k maloletému, preto odvolací súd

nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

35. Odvolací súd riadiac sa uvádzaným, preto rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej vrátane
závislého výroku o náhrade trov konania (odvolaním osobitne nenapadnutého) podľa ustanovenia § 387
ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu ich vecnej správnosti potvrdil.

36. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 Civilného
mimosporového poriadku v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom žiaden z účastníkov
nepodal návrh na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 57 Civilného mimosporového poriadku.

37. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).