Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 13, 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/184/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316204587
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8316204587.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: W. S., nar.

XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX, XXX XX O. M., proti žalovanému: W.. W. R., O. K., nar. XX.XX.XXXX,
bytom M. XXXX/XXX, XXX XX O., o zaplatenie sumy 263,28 eur, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 13.05.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým
by súd žalovaného zaviazal zaplatiť mu sumu 263,28 eur. Podanie žaloby odôvodnil tým, že žalovaný mu
dňa 27.01.2016 titulom exekúcie stiahol z účtu vo A. sumu 111,64 eur + 20,- eur poplatok za spracovanie

exekúcie. Dňa 29.01.2016 žalovaný titulom tej istej exekúcie mu z jeho účtu v O. O. stiahol sumu 111,64
eur + 20,- eur. Keďže exekúciu považoval za neoprávnenú, lebo mu nebolo doručené žiadne oznámenie
o exekučnom konaní zo strany žalovaného, žalovaného kontaktoval telefonicky a bolo mu oznámené,
že mu pošlú poštou potvrdenie o exekúcii. Do dnešného dňa nemá potvrdenie a ani svoje peniaze. S
problémom sa obrátil aj na Slovenskú komoru exekútorov, kde mu bolo oznámené, že žalovaný bol zo
svojho úradu odvolaný dňa 04.01.2016 a teda vykonaná exekúcia na jeho účtoch je protiprávna a má
sa so svojím problémom obrátiť na zastupujúceho súdneho exekútora W.. H. S.. Tak aj urobil a žiadal

o vrátenie sumy 263,28 eur.

2. Vo veci súd rozhodol v skrátenom konaní vydaním platobného rozkazu 5C/184/2016-12 zo dňa
21.06.2016, voči ktorému v zákonnej lehote žalovaný podal odpor. Žalovaný namietal, že exekúcia bola
vykonaná v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku, vydaním exekučného príkazu. Poukázal, že
na starne žalobcu absentuje aktívna vecná legitimácia, on nie je oprávnený podať tento návrh, pretože
výkon exekúcie bol nútený jeho nečinnosťou a teda on plnil iba to, čo mu zákon prikazoval a teda z jeho

strany žalobcovi nevznikla žiadna škoda.

3. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami a to výpismi z účtu žalobcu, žiadosťou o vrátenie peňazí,
vyjadrením súdnej exekútorky W.. B. H. S. zo dňa 08.04.2016, pripojeným spisom sp. zn. 11Er/489/2009,
písomnými vyjadreniami žalobcu, výpoveďami strán sporu a zistil tento skutkový stav veci:

4. Z predložených výpisov z účtov žalobcu vyplýva, že dňa 25.01.2016 z účtu žalobcu vedeného vo A..

bolistiahnutéfinančnéprostriedkyvovýške111,64eurvprospechEX954/2009R.W.adňa29.01.2016z
účtu žalobcu vedeného v O. O., X..O.. boli stiahnuté finančné prostriedky vo výške 111,64 eur v prospech
príjemcu EX 954/2009.5. Žalobca písomne požiadal súdnu exekútorku W.. B. H. S. o vrátenie sumy 263,28 eur z dôvodu, že
táto suma mu bola stiahnutá z jeho účtov exekútorom W.. W. R., ktorý už v tom čase bol odvolaný z
exekútorského úradu. Súdny exekútor konal neoprávnene, bez toho, aby mu bolo oznámené, že je v

exekučnom konaní a nebol mu oznámený ani dôvod exekúcie. Od roku 2008 nedostal žiadnu zásielku,
že má nejakúú pohľadávku, alebo výzvu na zaplatenie, ani predexekučnú výzvu a ani oznámenie o
exekučnom konaní, preto považuje exekúciu za neoprávnenú.

Súdna exekútorka W.. B. H. S. v odpovedi zo dňa 08.04.2016 na žiadosť žalobcu o vrátenie peňazí

uviedla, že jeho žiadosti nie je možné vyhovieť, nakoľko exekučný spis W.. R. sp. zn. EX 954/2009 jej
nebol odovzdaný. Na bankových účtoch, na ktoré boli doručené finančné prostriedky žalobcu neboli na
ňu prevedené dispozičné práva z odvolaného súdneho exekútora.

6. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 02.09.2016 a dňa 16.02.2017 uviedol,
že mu nebola doručená žiadna výzva na zaplatenie podĺžnosti a ani exekučný príkaz, čo je zákonom

určený postup. Až keď mu dňa 25.01.2016 bola stiahnutá suma 111,- eur z účtu vo A. S., v banke
sa dozvedel, že na jeho účte bola vykonaná exekúcia. Vyžiadal si meno exekútora a okamžite ho
kontaktoval. Na to mu však z účtu v O. bola stiahnutá ďalšia suma 111,- eur. Potom kontaktoval
Slovenskú komoru exekútorov a bolo mu oznámené, že W.. R. už nemal právo 25.01.2016 vykonať
exekúciu, lebo bol dňa 04.01.2016 zbavený exekútorského úradu. Tam mu odporučili aby kontaktoval

súdnu exekútorku súdnu exekútorku W.. B. H. S.. Tú kontaktoval, ale oznámila mu, že nemá prístup k
účtu, na ktorý boli stiahnuté finančné prostriedky.

7. Z pripojeného spisu sp. zn. 11Er/489/2009 Okresného súdu Spišská Nová Ves súd zistil, že dňa
06.08.2009 bol na exekútorskom úrade Snina W.. W. R. podaný zo strany oprávneného - Slovenská

republika, Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove, návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému - žalobcovi
v tomto konaní, pre uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 16,59 eur. Exekučným titulom bol
blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. X. XXXXXXX zo dňa 05.03.2008 vystavený na sumu 500,-
Sk. Súdny exekútor dňa 17.08.2009 podal na Okresnom súde Spišská Nová Ves žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd Spišská Nová Ves dňa 27.08.2009 vydal poverenie v

danej veci na vykonanie exekúcie č. 5810 043567 na vymoženie istiny 16,59 eur a trov exekúcie.

8. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že žiada o vrátenie sumy, ktorá mu bola duplicitne stiahnutá zo
strany súdneho exekútora v čase, keď nevykonával exekučnú činnosť. On nemal vedomosť z akého
titulu mu mali byť finančné prostriedky stiahnuté.

9. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že v súčasnosti už nevykonáva funkciu súdneho exekútora.
Činnosť ukončil a všetku agendu odovzdal svojej náhradníčke. Nakoľko nemá k dispozícii exekučný
spis, nevie uviesť, či požiadavka žalobcu je relevantná, alebo nie. V ďalšom uviedla, že namieta aj
aktívnuaajpasívnulegitimáciuvtomtokonaní.Poukázalnazákonč.514/2003Z.z.,kdevkonanímábyť

pasívne vecne legitimované Ministerstvo spravodlivosti ako orgán zastupujúci štát v prípade takéhoto
nároku. Počas vedenia exekútorského úradu postupoval v súlade so zákonom. Exekučný príkaz mohol
byť vydaný až potom, ako bolo povinnému doručené upovedomenie o začatí exekúcie do vlastných rúk,
teda až potom ako bola návratka vrátená na exekútorský úrad. Uviedol, že je presvedčený o tom, že
upovedomenie o začatí exekúcie bolo žalobcovi doručené a následne bol vydaný exekučný príkaz.

10. Podľa § 420 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník), každý
zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

11. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej

len ,,Exekučný poriadok“), exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie
núteného výkonu exekučných titulov (ďalej len „exekučná činnosť“).

Podľa § 5 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má exekútor
postavenie verejného činiteľa. Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.

Podľa § 31 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí v súvislosti
s výkonom činnosti podľa tohto zákona. Na zodpovednosť exekútora sa vzťahujú ustanovenia
Občianskeho zákonníka. Exekútor zodpovedá aj za škodu, ktorú v súvislosti s výkonom činnosti podľatohto zákona spôsobí jeho zamestnanec; zodpovednosť zamestnanca podľa osobitných predpisov tým
nie je dotknutá.

Podľa § 16a ods. 8 Exekučného poriadku, náhradník exekútora nezodpovedá za škodu spôsobenú
exekútorom, ktorému výkon funkcie zanikol.

Podľa § 31 ods. 4 Exekučného poriadku, štát zodpovedá za škodu spôsobenú exekútorom, len ak ju
nebolo možné uspokojiť z majetku poisťovateľa alebo exekútora; to platí rovnako v prípade, ak súd uložil

povinnosť podľa § 29 ods. 12.

12. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len ,,Zákon“), štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 Zákona, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

13. V danej právnej veci je nesporné, že Okresný súd Spišská Nová Ves vydal dňa 27.08.2009 súdnemu
exekútorovi W.. W. R., K. Ú. O., poverenie na vykonanie exekúcie č. 5810 043567 na vymoženie istiny
16,59 eur a trov exekúcie na návrh oprávneného Slovenská republika - Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove

na základe exekučného titulu a to bloku pre nezaplatenie pokuty na mieste č. X. XXXXXXX zo dňa
0.03.2008 voči povinnému - žalobcovi v tomto konaní. Konanie je vedené pod sp. zn. 11Er/489/2009,
EX 954/2009.

Ďalej je nesporné, že súdny exekútor W.. W. R. bol odvolaný z funkcie súdneho exekútora dňa

04.01.2016.

Tiež je nesporné, že v prospech exekúcie EX 954/2009 boli z účtov žalobcu stiahnuté finančné
prostriedky vo výške 223,28 eur.

14. Žalobca sa voči žalovanému domáhal náhrady škody titulom jeho nesprávneho úradného postupu,
keď súdny exekútor mu nedoručil upovedomenie o začatí exekúcie, exekučný príkaz, t.j. bez
upovedomenia o tom, že voči nemu jemu je vedená exekúcia, mu duplicitne z jeho účtov stiahol finančné
prostriedky.

15. Ustanovenie § 2 ods. 1 obsahuje legálnu definíciu súdneho exekútora a exekučnej činnosti.
Štát je garantom vykonateľnosti práva na svojom území. Nútený výkon rozhodnutí orgánov verejnej
moci, respektíve iných rozhodnutí je výkonom verejnej moci. Skutočnosť, že súdny exekútor je na
výkon rozhodnutí splnomocnený štátom, je vyjadrením legality exekučnej činnosti. Toto určenie a
splnomocnenie štátom má rovinu všeobecnú a osobitnú. Všeobecné poverenie nastáva tým, že štát

poveruje súdneho exekútora výkonom funkcie (§ 9 písm. a). Osobitné poverenie predstavuje poverenie
súdu vykonať konkrétnu exekúciu (§ 29). Súdny exekútor, ako štátom určená a splnomocnená osoba,
postupuje pri vykonávaní exekúcie v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky: „Štátne
orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví
zákon.“ Vychádzajúc z uvedenej zásady, súdny exekútor môže vykonať iba také úkony exekučnej

činnosti, ktoré zákon výslovne predpokladá. Výkon verejnej moci prostredníctvom súdneho exekútora je
výkonom súdnej moci; úkony súdneho exekútora sa považujú za úkony vykonané na základe poverenia
súdu. Poverením súdneho exekútora sa štát nezbavuje zodpovednosti za výkon verejnej moci. Štát
zodpovedá za možnosť realizácie základného práva na poskytnutie súdnej ochrany, ktorého súčasťou
je aj výkon rozhodnutia orgánu verejnej moci. Štát zodpovedá za to, že výkon rozhodnutia nastane a že

bude dodržaná zákonnosť, ako aj práva garantované Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými
zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Štát zodpovedá za škodu spôsobenú súdnym
exekútorom pri výkone exekučnej činnosti (zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov). Zodpovednosť štátu nie je limitovaná tým,že zároveň je daná aj zodpovednosť súdneho exekútora, ktorý zodpovedá za vykonanie exekúcie
zákonným spôsobom (§ 33 a § 219).

16. V tejto súvislosti dáva súd do pozornosti rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, ktorý sa už
podrobne zaoberal postavením súdneho exekútora ako orgánu verejnej moci. Vo svojom náleze sp. zn.
PL.ÚS49/03uviedol,žeprávnepostavenieexekútorajedeterminovanétým,ževykonávaúlohy(orgánu)
verejnej (štátnej) moci a z tohto dôvodu sa na neho vzťahujú iné kritéria než na právne postavenie
subjektov, ktoré nevykonávajú verejnú (štátnu) moc (súdnu moc). Exekútor vykonáva v zásade úlohy

štátneho orgánu. Z toho vyplýva aj to, že jeho právne postavenie práva a povinnosti a obmedzenia
zákon ustanovuje v úzkej spojitosti s týmto jeho osobitným postavením. Právne postavenie exekútora
je ustanovené tak, že v rámci deľby verejnej (štátnej) moci sa exekútor podieľa na plnení pozitívneho
záväzku štátu v súvislosti s realizáciou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku
46 ods. 1 Ústavy v rozsahu ustanovenej zákonom. Toto postavenie exekútora potvrdzuje aj § 3 ods. 1
v spojení s ustanovením § 4 ods. 1, písm. a) bodom 3. zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za

škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Z týchto ustanovení vyplýva,
že exekútor zodpovedá za škodu spôsobenú výkonom exekučnej činnosti ako štátny orgán. Súčasne to
potvrdzuje, že štát preberá na seba zodpovednosť nahradiť škodu, ktorá vznikla ako dôsledok výkonu
exekučnej činnosti súdnym exekútorom (PL.ÚS 49/03).

17. Medzi účastníkmi exekučného konania tu ide o verejnoprávny vzťah, ktorý zabezpečuje funkciu
štátu, keď súdny exekútor vystupuje voči účastníkom exekučného konania ako nositeľ zvrchovanej
verejnej moci. Preto vzhľadom na povahu vzťahu, ktorý tu vzniká medzi súdnym exekútorom
vykonávajúcim exekučnú činnosť a medzi povinným ako účastníkom exekučného konania nemôže
dôjsť na strane súdneho exekútora k bezdôvodnému obohateniu, ale k nároku na náhradu škody.

Keďže exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu, ktoré sú mu zverené titulom
výkonu verejnej (štátnej) moci v rozsahu ustanovenom exekučným poriadkom a subsidiárne občianskym
súdnymporiadkomnemôžesavzťahmedzinímaoprávneným,resp.povinnýmpovažovaťzasúkromno-
právny vzťah. Čo sa týka teda žalovaného ako súdneho exekútora jeho postavenia je upravený a priamo
v exekučnom poriadku v § 5 ods. 1 a 2, kde vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci

a následne to konštatuje aj Ústavný súd vo svojej judikatúre. Z tohto dôvodu sa na súdneho exekútora
pri výkone exekučnej činnosti vzťahuje aj právny režim náhrady škody s poukazom na ustanovenie
§ 33 ods. 1 Exekučného poriadku s odkazom na ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z.. Pri realizácii
úkonov exekučného konania nie je súdny exekútor nositeľom základných práv a slobôd, ale naopak
ako predstaviteľ verejnej moci sa podieľa na plnení pozitívneho záväzku štátu v súvislosti s realizáciou

základných práv účastníkov exekučného konania.

18. Vzhľadom k tejto skutočnosti mal súd za to, že pokiaľ žalobca žaluje žalovaného ako súdneho
exekútora na zaplatenie dlžnej sumy, tento nie je práve s poukazom na vyššie citované ustanovenia
Exekučného poriadku § 5 a ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. v platnom znení nositeľom

hmotnoprávnych povinností vyplývajúcich z tohto jeho špecifického postavenia a náhrady škody, ktorá
žalobcovi v súvislosti s nedodržaním zákona pri výkone exekučnej činnosti a to konkrétne exekučného
poriadku vznikla. Žalobca v konaní, označil žalovaného za stranu sporu a teda mal zato, že žalovaný
je pasívne legitimovaný. To znamená, že práve žalobca označil žalovaného za toho, kto má v konaní
zodpovedať za škodu, ku ktorej došlo. Naopak, súd zistil práve pre špecifickosť postavenia žalovaného,

že tento nie je nositeľom hmotnoprávnych povinností, o ktoré v konaní ide. Keďže je tu nedostatok vecnej
legitimácie na strane žalovaného, súd žalobu voči žalovanému ako nedôvodnú zamietol.

Vzhľadom k týmto skutočnostiam, keďže mal súd za to, že súdny exekútor má postavenie vykonávateľa
verejnej moci pri realizácii úkonov exekučného konania, nie je priamo zodpovedný za škodu, ktorá v

súvislosti s výkonom tejto verejnej moci vznikla. Pokiaľ žalobcovi vznikla činnosťou súdneho exekútora
škoda je potrebné s poukazom na ustanovenie § 33 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s
ustanoveniami zákona č. 514/2003 Z.z. žalovať toho, kto za uvedenú škodu zodpovedá. Z týchto
dôvodov súd žalobu zamietol.

Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu),
alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho
konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.06.2010, sp. zn. 2Cdo/205/2009).19. V danej veci súd len pre úplnosť poukazuje, že žalobca podal žalobu voči žalovanému ako
súdnemu exekútorovi dňa 13.05.2016, pričom žalovaný bol z funkcie súdneho exekútora odvolaný dňa
04.01.2016.

20. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

V danom prípade súd žalobu v celom rozsahu zamietol, v konaní teda bol v celom rozsahu úspešný
žalovaný. Žalovanému však v súvislosti so súdnym konaním žiadne trovy nevznikli, súd mu preto
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.