Decision was made at the court Okresný súd Liptovský Mikuláš
Judgement was issued by Mgr. Robert Droppa
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 11Pc/24/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617207458
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5617207458.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci navrhovateľky mal. D. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
E. Ľ. XXX, toho času H. XXX/X, O. D., zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Liptovský Mikuláš, proti v 1. rade M. W., rod. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. Ľ. XXX, v 2.
rade D. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom U. S. XXXX/XX, O. H., v konaní o zapretie otcovstva, takto
r o z h o d o l :
I. Súd u r č u j e , že D. G., nar. XX. XX. XXXX v Z., nie je otcom maloletej D. G., nar. XX. XX. XXXX
v O. D., ktorej matkou je M. W., rod. I., nar. XX. XX. XXXX v O. D..
II. Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom na začatie konania doručeným súdu 30. 11. 2017 sa navrhovateľka prostredníctvom
ustanoveného kolízneho opatrovníka domáhala určenia, že D. G. nie je jej otcom. V čase, keď sa
navrhovateľka narodila, jej matka bola vydatá za D. G., ktorý je ako jej otec zapísaný v rodnom list. Ich
manželstvo trvalo od XX. XX. XXXX do XX. XX. XXXX, pričom matka navrhovateľky s jej matrikovým
otcom od februára 1996 neviedla spoločnú domácnosť a v tom čase žila s D. W., za ktorého sa
neskôr vydala a ktorého navrhovateľka považuje za svojho biologického otca. S D. G. sa navrhovateľka
nestýka od narodenia. Žila s matkou a biologickým otcom až do ich rozchodu. S biologickým otcom sa
navrhovateľka pravidelne stretáva a je medzi nimi vytvorený citový vzťah.
2. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré vykonal aj v neprítomnosti M. W., ktorá si predvolanie spolu
s návrhom prevzala dňa 08. 12. 2017, pričom bez ospravedlnenia sa nedostavila na pojednávanie.
3. D. G. vypovedal, že s návrhom na zapretie otcovstva súhlasí, lebo navrhovateľka nie je jeho dcéra.
Prvýkrát ju videl pred rokom, keď sa stretli u advokáta v Liptovskom Mikuláši, vôbec sa nepoznajú.
Potvrdil, že vo februári 1996 sa odsťahoval od M. W. a odvtedy neudržovali žiadny kontakt, a to ani
pohlavný. Neskôr sa dozvedel, že M. W. začala chodiť s D. W. a že sa neskôr aj zobrali, ale nevedel, že
sa narodilo dieťa, ktoré má jeho priezvisko. Nevedel sa vyjadriť, prečo túto situáciu M. W. neriešila, lebo
nie je s ňou v žiadnom kontakte. Na navrhovateľku neplatil žiadne výživné, začal platiť až naposledy v
sume 23,- eur, keď mu to bolo uložené súdnym rozhodnutím. Matka D. G. ho nikdy nekontaktovala s
tým, aby na ňu platil výživné.
4. Z oznámenia o narodení vydanom Okresným úradom Liptovský Mikuláš dňa XX. XX. XXXX, ktoré
je zapísané vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX, pod poradovým č. XXX, vyplýva, že otcom
navrhovateľky je D.Š. G., nar. XX. XX. XXXX.
5. Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 16. 12. 2016, sp. zn. 1P/144/2016, súd
ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš za kolízneho opatrovníka prenavrhovateľku na zastupovanie pri podaní návrhu o prípustnosť zapretia otcovstva a následnom konaní
o zapretí otcovstva na návrh dieťaťa. Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 11. 10.
2017, sp. zn. 20Pc/14/2017, súd pripustil zapretie otcovstva, ktoré svedčí D. G., voči maloletému dieťaťu
D. G., nar. z matky M. W., a určil, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty na zapretie je v
záujme mal. D. G..
6.Podľa§84zákonač.36/2005Z.z.orodine(ďalejlen„zákonorodine“),otcovstvosaurčujenazáklade
domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím
súdu.
7. Podľa § 85 ods. 1 zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia
trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel
matky.
8. Podľa § 87 ods. 1 zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od
uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné,
možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.
9. Podľa § 96 ods. 1 zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa
lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia
otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom.
10. Podľa § 96 ods. 2 zákona o rodine, ak súd rozhodne tak, že návrhu podanému podľa odseku 1
vyhovie, a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po
právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva.
11. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že D. G. štyri roky pred narodením navrhovateľky opustil
spoločnú domácnosť, ktorú viedol so svojou vtedajšou manželkou, matkou navrhovateľky a od februára
1996 sa nestýkal s matkou navrhovateľky, ktorá neskôr nadviazala známosť s D. W., s ktorým
navrhovateľka žila v spoločnej domácnosti až do rozvodu manželstva. Navrhovateľka teda od narodenia
považuje za svojho biologického otca D. W., s ktorým sa pravidelne stretáva, a je medzi nimi vytvorený
vzťah dcéry a otca. Z výpovede D. G. vyplynulo, že o tom, že je zapísaný ako otec navrhovateľky, sa
dozvedel, až keď mala táto sedemnásť rokov, pričom dovtedy o tom nemal žiadnu vedomosť a rovnako
matka navrhovateľky ho v tejto veci žiadnym spôsobom nekontaktovala. Otcovstvo k navrhovateľke
prináležalo podľa prvej zákonnej domnienky otcovstva D. G., ktorý sa rozviedol s matkou navrhovateľky
až dňa XX. XX. XXXX. Výsluchom D. G. súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že tento sa pohlavne ani
žiadnym iným spôsobom nestýkal s matkou navrhovateľky od roku 1996, preto aj bez potreby nariadenia
znaleckého dokazovania, ktoré za tejto dôkaznej situácie by bolo neúčelné a nehospodárne, návrhu
vyhovel tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, nakoľko je vylúčené, aby D. G. bol otcom
navrhovateľky.
12. Pre úplnosť súd uvádza, že na pojednávanie predvolal aj svedka D. W., ktorý sa však rovnako ako
matka navrhovateľky, na súd bez ospravedlnenia nedostavili. Predvolanie si prevzali spolu s návrhom
na začatie konania, pričom do dnešného dňa sa k nemu nevyjadrili, z čoho možno usudzovať, že proti
zapretiu otcovstva nemajú žiadne výhrady.
13. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 52 Civilného mimosporového poriadku, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.