Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 15, 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 10C/88/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113226129
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Singerová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4113226129.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Singerovou, v právnej veci žalobkyne: B. H.,

narodená XX.X.XXXX, bytom H. M. XXX, zastúpená advokátskou kanceláriou: Nagy & Partners, s.r.o,
IČO: 36 869 341, so sídlom Galanta, Športová 470/11, proti žalovanému: MUDr. H. C., bytom H. M.
XXX, o zaplatenie 250 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému trovy konania 16,50 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu domáhala od žalovaného zaplatenia žalovanej sumy, titulom

náhrady škody na jej usmrtenom zvierati a náhrady trov konania.

Žalobkyňa na pojednávaní na žalobe trvala s odôvodnením, že v obci, v ktorej nie sú žiadne chodníky
venčila svojho psa. Žalovaný išiel po ceste rýchlejšie než povolenou rýchlosťou, na čo sa pes
nachádzajúci sa v tráve splašil, tak že mohol vyjsť aj na vozovku, na ktorej ona stála a keď žalovaný
spravil tzv. kľučku, psa zrazil, pričom neprejavil žiadnu ľútosť. Žalobkyňa potvrdila, že v uvedený deň
venčila dvoch psov, z ktorých jeden bol na vôdzke a druhý, ktorého žalovaný zrazil, na vôdzke nebol s

odôvodnením, že bol zvyknutý na premávku a poslúchal. Nevedela sa vyjadriť aká vysoká bola tráva
v sporný deň, uviedla, že pes mohol mať 25-30 cm. Uviedla, že políciu nevolala a prítomná nebola ani
žiadna ďalšia osoba.

Právny zástupca žalobkyne záverom navrhol žalobe vyhovieť s odôvodnením, že žalovaný porušil
prevenčnú povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka tým, že urobil v rámci cestnej premávky
niečo, čo nebolo bežné a tak zrazil psa žalobkyne, ktorý bol poslušný a zvyknutý na premávku, napriek

tomu, že ho žalobkyňa nemala na vôdzke, čím však neporušila žiadnu svoju povinnosť, pretože pes
sa nenachádzal na vozovke. Právny zástupca poukázal na rozpory vo výpovedi žalovaného ohľadne
miesta, na ktorom sa zdržiaval pes a jeho neúčelného a zbytočného uhýbacieho manévra.

Žalovaný na pojednávaní a ani v odpore voči platobnému rozkazu nepoprel, že 17.6.2013 zrazil psa,
ale so žalobou nesúhlasil s odôvodnením, že sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania, nešiel
vyššou než povolenou rýchlosťou, nepožil žiadne alkoholické nápoj, ani psychotropné látky a manéver,

ktorý urobil nebol úmyselný, ale uhýbací, pretože videl žalobkyňu na vozovke a vedel, že v obci nie
sú chodníky a aj to, že žalobkyňa venčila jedného psa. Uviedol, že druhého psa nevidel, pretože sa
nachádzal vo vysokej tráve a zbadal ho až vtedy, keď mu vbehol do jazdnej dráhy. V odpore namietalaj voči tomu, že žalobkyňa nepreukázala vlastníckeho právo k psovi a výšku uplatnenej škody. Uplatnil
si náhradu trov konania.

Súd sa pred rozhodnutím oboznámil s návrhom, odporom, písomným vyjadrením právneho zástupcu
žalobkyne, vyjadrením účastníkov konania, výzvou, inzerátmi, záväzným nariadením obce H. M.,
fotodokumentáciou a zistil tento skutkový stav:

Dňa 17.6.2013 žalovaný zrazil a usmrtil osobným motorovým vozidlom psa žalobkyne v obci H. M.,

kde sa nenachádzajú chodníky. Žalobkyňa sa v uvedenom čase nachádzala na pravej strane vozovke
v smere jazdy žalovaného a na vôdzke mala jedného psa, väčšej rasy, ktorého venčila. Žalovaný
uviedol, že žalobkyňu a aj toho psa videl a preto urobil uhýbací manéver, ktorého účelnosť žalobkyňa
spochybňovala. Žalobkyňa mala so sebou aj druhého psa, ktorý nebol na vôdzke a nachádzal sa v
tráve, kde ho žalovaný podľa jeho tvrdenia nevidel. Pes bol vysoký 25-30 cm, aká vysoká bola tráva sa
zistiť nepodarilo. V čase priblíženia sa vozidla, ktoré viedol žalovaný, vyšiel pes z trávy na vozovku a

následne došlo k stretu s osobným motorovým vozidlom. V konaní sa nepodarilo zistiť, prečo pes na
vozovku vybehol, žalobkyňa tvrdila, že z dôvodu vyľakania z neočakávaného a neštandardného konania
žalovaného, ktoré žalovaný poprel a ani z ktorej strany pes na vozovku vybehol, či z pravej, tak ako
tvrdí žalobkyňa alebo z ľavej, ak tvrdil žalovaný, ktorý si v tom nebol istý. Pes bol rasy čivava a v čase
uhynutia mal 13 mesiacov. Šteňa tejto rasy sa v období vzniku škody ponúkalo na predaj za 250 eur.

Obec H. M. vydala 10.12.2004 všeobecne záväzné nariadenie č. 1 o niektorých podmienkach držania
psov. V čl. IV ods. 1 písm. a) je uvedené, že voľný pohyb psov je zakázaný na verejných komunikáciách
(štátne cesta a miestne komunikácie). V čl. V § 5 ods. 3 písm. a) je držiteľ psa povinný mať psa na
vodidle na verejných priestranstvách, ktorými sú okrem iného ulice.

Žalobkyňa vyzvala žalovaného listom z 8.7.2012 na náhradu škody vo výške 250 eur, ktorý mu bol
doručený 10.12.2013. Žalovaný škodu nenahradil.

Podľa je § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou,

keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpove-dajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Podľa odseku 2 tohto ustanovenia účinného v čase vzniku škody, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však

o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu je podľa § 420 Občianskeho zákonníka 1/
porušenie právnej povinnosti 2/ vznik a existencia škody a 3/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej
povinnostiavznikomškody.Navznikzodpovednostimusiabyťsplnenévšetkypredpokladykumulatívne,

pričom dôkazné bremeno spočíva na poškodenom t.j. v danom prípade na žalobcovi. Zodpovednosti sa
zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Vykonaným dokazovaním a to súhlasným tvrdením oboch účastníkov bolo preukázané, že žalovaný
spôsobil žalobkyni škodu, tým, že zrazil jej psa, hoci v podanom odpore spočiatku spochybňoval jej

vlastnícke právo k zvieraťu, neskôr voči tomu nenamietal pričom aj z toho, že sa voči žalobkyni správal
ako k vlastníčke, mal súd za to, že tieto jeho námietky boli účelové. V konaní však neboli preukázané
ďalšie predpoklady náhrady škody a to porušenie prevenčnej povinnosti žalovaného a ani akékoľvek
porušenie jeho právnej povinnosti, príčinná súvislosť a ani zvinenie žalovaného. Žalobkyňa v konanítvrdila, ale nepreukázala, že by žalovaný prekročil povolenú rýchlosť alebo dopustil sa iného porušenia
pravidiel cestnej premávky, ktoré mu kládla za vinu v podobe nadbytočného a účelového tzv. uhýbacieho
manévru. Naopak tým, že žalobkyňa stála nesporne na vozovke v smere jazdy žalovaného mohla byť

zmena smeru jazdy žalovaného vynútená jej postavením na vozovke, chrbtom k žalovanému. V konaní
však bolo nesporne preukázané, že žalobkyňa nemala psa na vôdzke, hoci sa s ním zdržiavala v tesnej
blízkosti verejnej komunikácie. Pes bol nízkeho vzrastu a nachádzal sa v tráve a preto súd považoval
tvrdenia žalovaného, že v čase priblíženia sa k žalobkyni psa nevidel, za dôveryhodné, aj vzhľadom k
tomu, že žalobkyňu a druhého psa vyššieho vzrastu videl. Súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobkyne,

že by žalovaný porušil nejakú svoju prevenčnú povinnosť spočívajúcu v nesprávnom spôsobe jazdy
osobným motorovým vozidlom, resp. nedodržaním vyššej miere obozretnosti za stavu vedomia o tom,
že v obci nie sú chodníky, pretože tieto tvrdenia žalobkyne neboli ničím preukázané a žalovaným
preukázané. Naopak žalobkyňa tým, že v obci, v ktorej prišlo k vzniku škody je voľný pohyb psov
zakázaný na verejných komunikáciách a bolo jej povinnosťou mať psa na verejnom priestranstve, na
ktorom sa nachádzala aj so psom na vôdzke, túto svoju povinnosť porušila a teda sama porušila svoju

prevenčnú povinnosť podľa § 415 OZ. V konaní sa nepodarilo nesporne preukázať, z ktorej strany prišiel
pes na vozovku, čo však je podľa názoru súdu irelevantné, pretože sa preukázalo, že na vozovke v čase
vzniku škody bol a nemal sa tam nachádzať, pričom nebolo preukázané, že na tom nesie nejakú vinu
žalovaný. Pretože v konaní neboli preukázané základné predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného
za uplatnenú náhradu škody, ktorej výška bola rovnako sporná, pretože žalobkyňa súdu preukazovala

hodnotu šteňaťa, pričom jej pes mal 13 mesiacov, súd jej žalobu v celom rozsahu zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Pretože žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu a náhradu trov si uplatnil, súd mu priznal
náhradu súdneho poplatku zaplateného za odpor 16,50 eur, pretože iné trovy mu zo spisu nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.