Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, February 27, 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Oboer/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3712209709
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Ličková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:3712209709.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci v prospech oprávneného: MONAQ Leasing, a. s.,
so sídlom Panská 13, Bratislava, IČO: 35 864 001, zastúpeného advokátskou kanceláriou Čarnogurský
ULC, s.r.o., so sídlom Tvarožkova 5, Bratislava, IČO: 35 975 016, v mene ktorej koná JUDr. Mag. Ján
Čarnorurský, proti povinnému: C. I., nar. X. júla XXXX bytom R., C., zastúpenému JUDr. Róbert Fatrura,
advokát, s.r.o., so sídlom Centrum 18/23, Považská Bystrica, IČO: 46 528 644, o vymoženie 22.666,89

eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 3Er/861/2012, o
dovolaní povinného proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 28. júla 2016, č. k. 3CoE/91/2015-243,
takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie povinného o d m i e t a .

II. Oprávnený m á voči povinnému n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdPovažskáBystricauznesenímz27.februára2015,č.k.3Er/861/2012-222prvýmkrokom
námietky povinného proti exekúcii zamietol, druhým výrokom zamietol návrh povinného na zastavenie
exekúcie a tretím výrokom zamietol návrh povinného na odklad exekúcie.

2. Na odvolanie povinného vec prejednal Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací. Po preskúmaní

napadnutého uznesenia rozhodol uznesením z 28. júla 2016, č. k. 3CoE/91/2015-243 tak, že uznesenie
okresného súdu vo výroku o návrhu povinného na zastavenie exekúcie potvrdil.

3.Uvedenéuznesenieodvolaciehosúdunapadolpovinnýmdovolanímzdôvodu,žesúdmunesprávnym
procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že

došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [§ 420 písm. f/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „C.s.p.“)]. Prípustnosť dovolania odvodzoval tiež z ust. § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p.
Záverom dovolania povinný navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie, resp., aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a vo veci sám
rozhodol tak, že exekúciu vedenú na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. EX 3050/2012
zastavuje. Zároveň si uplatnil náhradu trov dovolacieho konania.

4. K dovolaniu povinného sa vyjadril oprávnený. Navrhol, aby dovolací súd dovolanie povinného ako
neprípustné odmietol a zaviazal povinného na náhradu trov dovolacieho konania.

5. K vyjadreniu oprávneného sa vyjadril povinný, v ktorom zotrval na svojom dovolaní v celom rozsahu.6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.), po zistení,
že dovolanie podal včas (§ 427 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 443 C.s.p.), skúmal
najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

7. V predloženej veci podal povinný dovolanie osobne do podateľne súdu prvej inštancie dňa 22.
septembra 2016, t. j. pred nadobudnutím účinnosti novely Exekučného poriadku, ktorá v ust. § 202 ods. 4
výslovne vylučuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní, uskutočnenej
zákonom č. 2/2017 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. apríla 2017. Z prechodného ustanovenia § 243h

ods. 1 Exekučného poriadku zároveň vyplýva, že exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa (až
na určité výnimky konkretizované v ustanoveniach § 243i až § 243k) dokončia podľa predpisov účinných
do 31. marca 2017. Exekučné konanie sa v predloženej veci začalo 22. februára 2012 doručením návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (v zmysle § 26 ods. 2 Exekučného poriadku
v znení účinnom do 31. marca 2017). Predmetné exekučné konanie treba preto dokončiť podľa právnej
úpravy účinnej do 31. marca 2017. Jej súčasťou sú ustanovenia § 9a a § 9b Exekučného poriadku,

upravujúce použitie ustanovení C.s.p. v exekučnom konaní. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak
to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia C.s.p. Podľa
9a ods. 4 Exekučného poriadku, na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník
konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Z citovanej zákonnej úpravy
vyplýva potreba primeranej aplikácie ustanovení C.s.p. v exekučnom konaní.

8. V zmysle § 419 C.s.p. proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, (len) ak to zákon
pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu
odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním.

9. Podľa § 420 C.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemala procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

10. Podľa § 421 ods. 1 C.s.p. je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

11. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom

spočíva táto vada (§ 431 ods. 1 C.s.p.).

12. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).

13. Povinný prípustnosť svojho dovolanie vyvodzuje okrem ustanovenia § 420 písm. f/ C.s.p. aj z
ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p., teda vyvodzuje ho súbežne z dvoch dôvodov.

14. Otázku, či prípustnosť dovolania možno vyvodzovať proti sebe z § 420 C.s.p. a z § 421 C.s.p.
riešil veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení z 19. apríla 2017, sp. zn.
1VCdo/2/2017. Právny názor vyjadrený v tomto rozhodnutí je v zmysle ustanovenia § 48 ods. 3 C.s.p.pre senáty najvyššieho súdu záväzný. Veľký senát vo vyššie uvedenom uznesení dospel k záveru,
že „so zreteľom na povahu a procesné dôsledky každej z vád zmätočnosti vedie súbežné uplatnenie
oboch dôvodov prípustnosti dovolania (§ 420 C.s.p. a § 421 C.s.p.) k tomu, že dovolací súd sa

obmedzí výlučne na skúmanie prípustnosti dovolania z hľadiska § 420 C.s.p. Pokiaľ by postupoval inak
(a skúmal opodstatnenosť uplatnenia dovolacieho dôvodu ešte aj podľa § 421 C.s.p.), prehliadal by
zreteľné vnútorné protirečenie argumentácie samotného dovolateľa, ktoré spočíva v tom, že dovolateľ
poukazujúci na nesprávne právne posúdenie súbežne tvrdí existenciu takého mimoriadne závažného
a neprehliadnuteľného dôvodu (existenciu vady zmätočnosti), pre ktorý napadnuté rozhodnutie nemalo

byť vôbec vydané. I keby bola v niektorom odvolacom konaní riešená právna otázka mimoriadne
zaujímavá, aktuálna a pre prax všeobecných súdov osobitne významná, ktorá bola prípadne odvolacím
súdom spracovaná na najvyššej odbornej úrovni, nemôže byť rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré
vôbec nemalo byť vydané (lebo došlo k vade zmätočnosti uvedenej v § 420 C.s.p.), podkladom pre
najvyšším súdom uskutočnené posúdenie z hľadiska toho, či došlo k odklonu riešenia tejto otázky od
ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p.), alebo či ide o otázku

doposiaľ nevyriešenú dovolacím súdom (§ 421 ods. 1 písm. c/ C.s.p.), alebo či je táto otázka dovolacím
súdom riešená rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. c/ C.s.p.)“. Veľký senát uzavrel, že: „Kumulácia dôvodov
prípustnosti dovolania v zmysle § 420 a § 512 C.s.p. je neprípustná. Ak sú v dovolaní súbežne uplatnené
dôvody prípustnosti podľa oboch uvedených ustanovení, dovolací súd sa pri skúmaní prípustnosti
dovolania obmedzí len na posúdenie prípustnosti dovolania z hľadiska § 420 C.s.p.“.

15. Senát 5O najvyššieho súdu, riadiac sa právnymi závermi vyjadrenými v označenom rozhodnutí
veľkého senátu, skúmal prípustnosť dovolania povinného len podľa ustanovenia § 420 písm. f/ C.s.p. /
nezaoberal sa teda prípustnosťou dovolania z hľadiska § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p.).

16. Prípustnosť dovolania v zmysle ust. § 420 C.s.p. prichádzalo do úvahy v prípade, ak dovolanie
smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí a súčasne
je konanie, v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vydané, postihnuté niektorou z vád
vymenovaných v písm. a/ až f/ citovaného ustanovenia. V prípade, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť
svojho dovolania z ustanovenia § 420 C.s.p., dovolací súd skúma primárne, či ide o rozhodnutie v

ňom uvedené; k preskúmaniu opodstatnenosti argumentácie dovolateľa o existencii procesnej vady
konania v zmysle § 420 písm. a/ až f/ C.s.p. pristupuje dovolací súd len vtedy, ak dovolanie smeruje
proti rozhodnutiu uvedenému v tomto ustanovení. Ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska
prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. a/ až f/ C.s.p. irelevantné, či dovolateľom namietanej

procesnej vade došlo alebo nedošlo.

17. V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým potvrdil
uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie.

18. Pod rozhodnutím vo veci samej je potrebné pre posúdenie prípustnosti dovolania v zmysle
ustanovenia § 420 C.s.p. chápať predovšetkým rozsudok, ktorým odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie buď potvrdzuje alebo mení (hodnotí uplatnený nárok podľa hmotného práva). Uznesenie,
ktorým odvolací súd v danom prípade potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu
na zastavenie exekúcie, nie je ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, pretože po rozhodnutí

odvolacieho súdu exekučné konanie ďalej pokračuje. Nejde teda o rozhodnutie odvolacieho súdu vo
veci samej a ani o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.

19. Dovolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi dovolania, so zreteľom na vyššie uvedené preto
dovolanie povinného podľa § 447 písm. c/ C.s.p. ako procesne neprípustné odmietol bez toho, aby sa

zaoberal dôvodnosťou podaného dovolania.

20. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451
ods. 3 veta druhá C.s.p.). O výške náhrady trov dovolacieho konania oprávneného rozhodne súd prvej
inštancie (§262 ods. 2 C.s.p.).

21. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.