Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, May 17, 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10Csp/46/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617201873
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5617201873.1

Rozhodnutie

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu Prima banka
Slovensko, a. s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej M. C., nar. XX. X.
XXXX, trvale bytom C. XXX, v spore o zaplatenie 1768,30 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 1209,17 eura, ktoré súd povoľuje žalovanej splácať
v splátkach vo výške 30 eur mesačne, splatných vždy k poslednému dňu príslušného kalendárneho

mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pričom omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .

Žalobcovi s a p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 36,8 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 3. 3. 2017, sa žalobca domáhal voči
žalovanej zaplatenia 1768,30 eura, spolu s úrokom vo výške 28 % ročne zo sumy 1768,30 eura od 24.
2. 2017 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že so žalovanou uzatvoril dňa
1. 4. 2015 zmluvu číslo XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej zriadil a viedol účet. Podľa príslušných
ustanovení zmluvy bol oprávnený za poskytovanie produktov a služieb účtovať na ťarchu vedeného

účtu poplatky podľa aktuálneho sadzobníka poplatkov. V zmysle bodu 3.8 všeobecných obchodných
podmienok bola žalovaná povinná mať na účte dostatok finančných prostriedkov, postačujúcich na
vykonanie požadovaných transakcií. Vzhľadom na porušenie uvedenej povinnosti tým, že sa žalovaná
dostala na účte do nepovoleného prečerpania a uvedený dlh nevyrovnala, zatvoril účet žalovanej, o čom
žalovanú informoval posledným výpisom z účtu. Pred zatvorením účtu vykonal dňa 23. 2. 2017 internú
účtovnú transakciu, keď debetný zostatok na účte žalovanej previedol na svoj vnútorný pohľadávkový

účet. V súlade s článkom 3.12 všeobecných obchodných podmienok, v spojení s výveskou úrokových
sadzieb, je istina pohľadávky (nepovolené prečerpanie účtu) úročená úrokom vo výške 28 % ročne.

2. V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 24. 3. 2017, žalobca uviedol, že žalovaná istina vo výške
1768,30 eura predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a všetkými kreditnými obratmi, vykonanými
na účte žalovanej. Debetné obraty predstavovali platobné príkazy žalovanej, POS platby (nákupy),

výbery z automatu, spolu vo výške 1227,27 eura, úroky vo výške 288,03 eura, mesačný poplatok za
poskytovaný balík služieb, t. j. za vedenie účtu vo výške 39 eur (10 x 3,90 eura), poplatky za upomienku
vo výške 45 eur (3 x 15 eur), za výzvu - nepovolený debet vo výške 30 eur, za vedenie účtu postihnutého
exekúciou vo výške 20 eur (4 x 5 eur), za zrušenie / zmenu inkasa vo výške 1,50 eura a vklady hotovosti
vovýške0,50eura.Kreditnéobratypredstavovaliprijatéplatby/vkladyhotovostivcelkovejvýške781,55
eura.

3. Žalovaná sa k podanej žalobe písomne nevyjadrila.4. Na pojednávaní žalobca trval na podanej žalobe v celom rozsahu. Uviedol, že žalovanej bolo v
poskytnuté povolené prečerpanie prvý krát dňa 6. 8. 2015 vo výške 500 eur, následne, na základe

žiadosti žalovanej, bolo dňa 30. 9. 2015 zvýšené na 900 eur a 7. 4. 2016 na 1400 eur. Prvý krát
sa žalovaná dostala do omeškania v apríli 2016, v dôsledku čoho došlo k zníženiu limitu povoleného
prečerpania na 0 eur, čo sa považovalo, v zmysle článku 8.9 všeobecných obchodných podmienok,
za žiadosť o splatenie povoleného prečerpania. Uzavretá zmluva obsahuje všetky zákonom stanovené
náležitosti.Náležitosťzmluvyoúverevzmysle§9ods.2písm.f)zákonaospotrebiteľskýchúverochbola

dojednanávčlánkuIzmluvyopovolenomprečerpanínaúčte,vnadväznostinadojednanievšeobecných
obchodných podmienok, kde je v článku 8.13 ustanovené, že zmluva sa dojednáva na dobu neurčitú. Nie
je nevyhnutné, aby všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere boli dojednané priamo v zmluve,
môže sa tak stať aj v súvisiacich dokumentoch. Náležitosť zmluvy v zmysle § 10 písm. b) zákona o
spotrebiteľských úveroch bola dojednaná v článku 8.9 všeobecných obchodných podmienok. Žalovanou
navrhnutú splátku vo výške 30 eur mesačne považuje za neprimeranú, nakoľko splácanie dlžnej istiny

by si vyžiadalo päť rokov. Súd pri povoľovaní splátok by mal prihliadať nielen na záujmy žalovaného,
ale aj žalobcu. Žalovaná od uzavretia úveru a výzvy na úhradu nepovoleného prečerpania neprejavila
snahu úver zaplatiť ani len čiastočne.

5. Žalovaná na pojednávaní výhrady voči žalobe nevzniesla. Uviedla, že dlhu si je vedomá a požiadala

o možnosť splácania dlhu v splátkach vo výške 30 eur mesačne.

6. Žalovaná pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že jej bolo poskytnuté povolené prečerpanie vo výške
500 eur, potom 900 eur, ktoré boli použité na úhradu dlhu predchádzajúceho povoleného prečerpania a
následne rovnakým spôsobom bol debet navýšený na 1400 eur. Poberá príjem z dávok v hmotnej núdzi

vo výške 60 eur mesačne. V spoločnej domácnosti býva s druhom a synom. Druh poberá príjem z dávok
v hmotnej núdzi vo výške 63 eur mesačne, syn žiaden príjem nemá. Mesačne im vznikajú výdavky na
elektriku 30 eur, na Magio 10 eur a na vodu 5 eur. Druh ide občas na brigádu. Je evidovaná na úrade
práce. Majetok nevlastní.

7. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, a to výzvy na úhradu úveru, zmluvy
o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, zmluvy o povolenom prečerpaní na
účte, Európskych informácií o spotrebiteľskom úvere, všeobecných obchodných podmienok žalobcu,
sadzobníka poplatkov, výpisu z účtu žalovanej, žiadosti o zmenu služby povolené prečerpanie zo dňa 8.
9. 2015, žiadosti o zmenu služby povolené prečerpanie zo dňa 7. 4. 2016, súd zistil nasledovný skutkový

stav:

8. Žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 1. 4. 2015 zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov
a služieb, predmetom ktorej bolo zriadenie osobného účtu žalobcom v prospech žalovanej, číslo
účtu XXXXXXXXXX/XXXX, v mene euro, dojednanie o vydaní a používaní platobnej karty Maestro,

dojednanie o poskytovaní služieb elektronického bankovníctva a služby SMS notifikácia.

9. Dňa 6. 8. 2015 uzatvorili žalobca a žalovaná zmluvu o spotrebiteľskom úvere - povolené prečerpanie
na účte, v ktorej si dojednali zriadenie povoleného prečerpania na účte vo výške limitu 500 eur,
s variabilnou úrokovou sadzbou 19,9 % ročne, s odplatou 19,9 % ročne. V článku II. zmluvy si

dojednali poplatky za potvrdenia a súhlasy k úverom vydané bankou vo výške 25 eur, za upomienku pri
nepovolenom prečerpaní účtu vo výške 15 eur a za výzvu na splatenie nepovoleného prečerpania účtu
vo výške 30 eur. V článku IV. zmluvy sa žalovaná zaviazala vrátiť žalobcovi všetky čerpané peňažné
prostriedky a zaplatiť poplatky, úroky a ďalšie príslušenstvo. Dňa 8. 9. 2015 sa strany sporu dojednali
na zmene výšky limitu povoleného prečerpania na 900 eur. Dňa 7. 4. 2016 sa strany sporu dojednali

na zvýšení výšky povoleného prečerpania na 1400 eur. Podľa článku 8.9 všeobecných obchodných
podmienok žalobcu, klient musí vrátiť banke všetky peňažné prostriedky poskytnuté formou povoleného
prečerpania na požiadanie, v lehote určenej bankou v žiadosti o splatenie povoleného prečerpania, ktorá
nesmie byť kratšia ako sedem dní. Z výpisu z účtu žalovanej za obdobie od apríla 2015 do februára
2017 mal súd preukázané, že žalovaná sa dostala prvý krát do záporného zostatku na účte v auguste

2015. Zostatok na účte žalovanej ku dňu 31. 7. 2015 predstavoval 16,53 eura. Od 1. 8. 2015 do 23. 2.
2017 boli žalovanou vykonané výbery hotovosti z bankomatom, platby kartou a úhrady z účtu v celkovej
výške 7740,88 eura a úhrady na účet v celkovej výške 6531,71 eura.10. Žalobca dňa 7. 2. 2017 oznámil žalovanej, že na účte má nepovolené prečerpanie vo výške 337,22
eura, preto jej znižuje limit povoleného prečerpania na 0 eur. Súčasne vyzval žalovanú na zabezpečenie
dostatku finančných prostriedkov na splatenie povoleného prečerpania v lehote 7 dní od doručenia

oznámenia.

11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

12. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, t. j. k 6. 8. 2015, spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom

spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v
hotovosti.

14. Podľa § 1 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, t. j. k 6. 8. 2015, na spotrebiteľský úver

formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, sa
vzťahujú ustanovenia § 1, § 2, § 3 ods. 1 písm. a) až d) a § 3 ods. 3, § 4 ods. 14, § 5 až 8, § 9 ods. 1,
4, 6 až 8, § 10, § 11, § 12 ods. 2, § 15, § 17, § 20 až 23 a § 25 až 27.

15. Podľa § 9 ods. 1 prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, t. j. k 6. 8. 2015, zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

16. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, t. j. k 6. 8. 2015,

zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru.

17. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, t. j. k 6. 8. 2015, zmluva o spotrebiteľskom
úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov,
musí obsahovať tieto náležitosti:
a) podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f), g), i), j), x) a aa),
b) povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške.

18. Podľa § 11 ods. 1 písm. c/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, t. j. k 6. 8. 2015,
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom
úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov,

neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1.

19. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe žalobcu čiastočne vyhovel,
nakoľko mal preukázanú jej čiastočnú dôvodnosť. Žalobca sa podanou žalobou domáhal splnenia
záväzkov zo zmluvy o úvere, poskytnutého žalovanej formou povoleného prečerpania na bežnom účte.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca a žalovaná uzavreli zmluvu o bežnom účte
a následne zmluvu o poskytnutí úveru formou povoleného prečerpania prostriedkov na bežnom účte. V
zmluve si dojednali úverový rámec vo výške 500 eur, ktorý bol následne zmenený na 900 eur a 1400 eur.
Nakoľko zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, jednalo sa o spotrebiteľskú zmluvu.Vzhľadom na zákonné ustanovenie § 1 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a
o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, t. j. k 6. 8.
2015 (ďalej len „zákon o SÚ“), sa na poskytnutý úver vzťahujú zákonom stanovené ustanovenia zákona

o SÚ, keďže, v zmysle článku 8.9 všeobecných obchodných podmienok žalobcu, sa jednalo o úver
splatný na požiadanie. Podľa zákonného ustanovenia § 10 ods. 1 písm. b/ zákona o SÚ preto zmluva
ako obligatórnu (povinnú) náležitosť musela obsahovať povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť úver
na žiadosť veriteľa v plnej výške. Absenciu uvedeného dojednania v zmluve zákon o SÚ v § 11 ods.
1 písm. c/ sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru. Zmluva, uzavretá

medzi stranami sporu, neobsahovala dojednanie o povinnosti žalovanej kedykoľvek zaplatiť úver na
žiadosť žalobcu v plnej výške. Pokiaľ v tejto súvislosti žalobca poukazoval na ustanovenie článku 8.9
všeobecných podmienok, podľa ktorého klient musí vrátiť banke všetky peňažné prostriedky poskytnuté
formou povoleného prečerpania na požiadanie, v lehote určenej bankou, súd nepovažoval uvedené
ustanovenie všeobecných obchodných podmienok za zmluvné dojednanie. Všeobecné obchodné
podmienky predstavujú dojednania technickej a vysvetľujúcej povahy. Obligatórne náležitosti zmluvy

nemôžu byť len súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ktoré nielenže predstavujú formulárové
dojednanie, ale sú vyhotovené tak malou veľkosťou písma, že aj pri náležitej starostlivosti môžu
pozornosti spotrebiteľa niektoré dojednania uniknúť. Navyše, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
byť uzatvorená v písomnej forme, pričom všeobecné obchodné podmienky žalobcu neboli žalovanou
podpísané. Žalobca taktiež nepreukázal zmluvné dojednanie podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o SÚ v

zmluve o úvere, a to dobu trvania zmluvy a termín končenej splatnosti spotrebiteľského úveru. Pokiaľ
v tejto súvislosti poukazoval žalobca na dojednanie článku I. zmluvy, v nadväznosti na dojednanie
článku 8.13 všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorého povolené prečerpanie sa poskytuje
na dobu neurčitú, súd opätovne poukazuje na vyššie uvedenú právnu argumentáciu, z ktorej vyplýva,
že obligatórne náležitosti zmluvy nemôžu byť obsahom všeobecných obchodných podmienok. Pokiaľ

aj bola zmluva dojednaná na dobu neurčitú, doba trvania zmluvy, ako obligatórna náležitosť zmluvy,
mala byť súčasťou zmluvných dojednaní v zmluve o úvere. Vzhľadom na absenciu zákonných náležitostí
zmluvy o úvere podľa § 9 ods. 2 písm. f/ a § 10 ods. 1 písm. b/ zákona o SÚ sa úver, poskytnutý
žalobcom žalovanej, považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd preto uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi len sumu reálne poskytnutých prostriedkov, predstavujúcich rozdiel medzi čerpanými

prostriedkami (formou výberov z automatu, platbami kartou a platbami z účtu) vo výške 7740,88 eura
a platbami (vkladmi) žalovanej na účet vo výške 6531,71 eura, ktoré mal preukázané z výpisu z účtu
žalovanej, t. j. 1209,17 eura a v zostávajúcej časti podanú žalobu zamietol.
20. Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a
v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich

splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo
splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

21. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd povolil žalovanej splácať priznanú sumu v
splátkach vo výške 30 eur mesačne. Súd prihliadal na výšku priznaného plnenia, skutočnosť, že

žalovaná, rovnako ako jej druh, aktuálne poberajú len príjem z dávok v hmotnej núdzi vo výške spolu
123 eur mesačne. Súd mal za to, že povolením splácania dlhu v splátkach vo výške 30 eur mesačne
nebudú neprimerane ohrozené práva žalobcu (prihliadajúc najmä na osobu žalobcu, ktorý je právnickou
osobou - bankou) a súčasne nebude ohrozené uspokojovanie základných životných potrieb žalovanej,
resp. jej rodiny.

22. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,

súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

24. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd priznal nárok na náhradu trov konania v konaní
úspešnejšiemu žalobcovi. Úspech žalobcu v konaní predstavoval 1209,17 eura, čo v percentuálnom
vyjadrení činí 68,4 %, jeho neúspech 559,13 eura, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 31,6%. Pomer úspechu a neúspechu žalobcu potom predstavoval 36,8 % (68,4 % - 31,6 %). Súd preto
priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 36,8 %. V súlade s ustanovením § 262
ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka

konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.