Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, June 21, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/7/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6915010597
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Chovanko
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6915010597.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Chovanka a sudcov
JUDr. Jána Deáka a JUDr. Juraja Babjaka, v trestnej veci obžalovaného J. Z. a spol., pre prečin
porušovania domovej slobody v spolupáchateľstve podľa § 20, § 194 ods. 1, 2 písm. a), c) Tr. zák.,
na neverejnom zasadnutí konanom 21.06.2016 o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu
Okresného súdu Rimavská Sobota z 26.11.2015, sp. zn. 4T/98/2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. z r u š u j e napadnuté uznesenie a okresnému súdu u k l a
d á, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Vyššie označeným uznesením okresný súd podľa § 280 ods. 2 Tr. por. postúpil vec obžalovaných J. Z.,
S.. J. R., S.. R. R. a J. T., na ktorých bola podaná obžaloba pre prečin porušovania domovej slobody v
spolupáchateľstve podľa § 20, § 194 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. na prejednanie a rozhodnutie

Okresnému úradu Rimavská Sobota ako priestupok, pričom sa skutku mali dopustiť tak, ako je uvedený
v odôvodnení napadnutého uznesenia.

Naznačeným spôsobom rozhodol prvostupňový súd po prijatí záveru, že žalovaný skutok nie je trestným
činom, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť prejednaný ako priestupok.

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice podal sťažnosť okresný prokurátor, ktorú
následne písomne odôvodnil. Argumentoval predovšetkým tým, že rozhodnutie okresného súdu nie
je dôvodné. Z vykonaného dokazovania v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní objektívne
vyplynulo, že obžalovaní vošli do rodinného domu neoprávnene, keď predtým sa predstavili ako mestská
polícia. Naviac bolo preukázané, že obžalovaní S.. R. R. a J. T. použili voči poškodeným násilie.

S prihliadnutím na obsah ustanovenia § 194 ods. 1, 2 písm. a), c) Tr. zák. bolo preukázané, že všetci
obžalovaní sa dopustili tohto prečinu a nebol dôvod na postúpenie tejto veci ako priestupku podľa §
49 zákona o priestupkoch. Preto sťažovateľ navrhol, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie a vec
vrátil prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal krajský súd správnosť výroku napadnutého uznesenia ako

i konanie predchádzajúce tomuto výroku a dospel k záveru, že sťažnosť okresného prokurátora je
dôvodná.

Okresný súd síce v odôvodnení svojho rozhodnutia stručne, ale jasne uviedol skutočnosti, ktoré
považoval za dokázané, dôkazy, o ktoré sa skutkové zistenia opierajú, úvahy, ktorými sa spravoval pri
hodnotení vykonaných dôkazov, ako aj právne úvahy, na základe ktorých podľa príslušných ustanovení

zákona posudzoval dokázané skutočnosti, ale jeho záverečné konštatovanie, že zo strany obžalovaných
ide o priestupok, si však odvolací súd neosvojil.Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaní kritického dňa vošli do domu poškodených,
kde týchto obžalovaní S.. R. R. a J. T. aj fyzicky napadli, keď sa predstavili ako mestská polícia.

Chráneným záujmom, resp. objektom trestného činu porušovania domovej slobody je nedotknuteľnosť
obydlia, ktorú ale treba chápať v kontexte s chránenými záujmami fyzických osôb a so záujmami
spoločnosti a ústavným zriadením SR. V právnej a demokratickej spoločnosti možno porušiť domovú
slobodu len z dôvodov, spôsobom a prostriedkami, ktoré sú v súlade s Ústavou SR a zákonmi, teda

len na základe zákona a len právnymi, resp. zákonnými prostriedkami, medzi ktoré patria napr. súdne
rozhodnutia a ich výkon.

Podľa čl. 16 ods. 1 Ústavy SR nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže
byť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 21 ods. 1 Ústavy SR obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho,
kto v ňom býva.

Obžalovaní však takto nekonali. I keď ich pohnútku, resp. motív - vyriešenie vzájomných vzťahov,
možno morálne i ľudsky pochopiť, ich následné konanie spočívajúce v porušení domovej slobody a

použití fyzického násilia možno však považovať ako „vzatie spravodlivosti do vlastných rúk“. Tolerovanie
takéhoto konania a jeho odobrenie formou posudzovania len ako priestupku, by z pohľadu odvolacieho
súdu znamenalo v podstate legalizovanie práva na svojvoľný a svojpomocný výkon spravodlivosti, čo
v právnom štáte nemá miesto.

Ak by okresný súd posudzoval zistené konanie obžalovaných aj z týchto hľadísk, nemohol by dospieť k
záveru, že stupeň spoločenskej nebezpečnosti ich žalovaného konania je nepatrný. Závažnosť konania
obžalovaných má v danom prípade citeľne vyššiu mieru, než nepatrnú, t.j. dosahuje intenzitu, ktorá
zakladá formálnu podmienku prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a), c)
Tr. zák. so zreteľom na vyššie uvedené úvahy. Krajský súd preto zrušil napadnuté uznesenie

a okresnému súdu uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.