Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 11, 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 19C/113/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116205962
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Halajová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4116205962.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Y.. E. Q. v právnej veci žalobcu: Z. - L. Z. Bureau, s.r.o., so sídlom v

Bratislave, IČO: 35 XXX XXX, Y. trh X/A, XXX XX F., právne zastúpený: Q., Q. & T. s.r.o., advokátska
kancelária so sídlom Y. nivy XX, XXX XX F., K.: XX XXX XXX proti žalovanému: R. N., nar: 7.3.1957,
bytom W., Jelenecká 20 o zaplatenie umy 406,83 eur istiny s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 406,83 eur, spolu s 8,25% úrokom z omeškania ročne
zo sumy 482,66 eur od 28.3.2014 do 26.1.2015, s 8,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 452,66
eur od 27.1.2015 do 13.2.2015, s 8,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 422,66 eur od 14.2.2015
do 18.5.2015 a s 8,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 362,66 eur od 19.5.2015 do zaplatenia a

to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi súd p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 40,04%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 7.3.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
sumy 406,83 eur istiny s príslušenstvom, ako aj k náhrade trov konania.

2. Strany sporu sa na pojednávanie nedostavili, nakoľko súd vo veci rozhodoval bez nariadenia ústneho
pojednávania.

3.Súd rozhodol na základe predložených dokladov a to: žaloby, výpisu z obchodného registra, Zmluvy o
bežnom účte, Zmluvy o kontokorentnom úvere, Zmluvy o vydaní a používaní bankovej platobnej karty,
VOP, Odstúpením od zmluvy, Oznámením o postúpení pohľadávky, Upomienkou, správami o zisťovaní
pobytu žalovaného a z takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav:

4. Právny predchodca žalobcu: Slovenská sporiteľňa a.s. uzatvorila dňa 20.6.2003 so žalovaným
Zmluvu o bežnom účte č. 0232250324/0900, dňa 22.11.2004 Zmluvu o kontokorentnom úvere a v
rovnaký deň aj Zmluvu o vydaní a používaní bankovej platobnej karty. Na základe Zmluvy o zriadení
bežného účtu právny predchodca žalobcu zriadil v prospech žalovaného bežný účet a na základe
Zmluvy o kontokorentnom úvere poskytol žalovanému úver vo výške 331,94 eur s dojednanou úrokovou
sadzbou vo výške 11,85% ročne. Konečná splatnosť úveru bola dojednaná na 21.11.2005, poplatok

poskytnutie úveru bol dojednaný vo výške 2% z výšky úverového rámca pri podpise zmluvy, poplatok za
správu úveru vo výške 0,20% z výšky úverového rámca mesačne. Žalovaný využil možnosť čerpať úver,
ale podmienky pre jeho splácanie riadne nedodržiaval a dostal sa so splácaním do omeškania. Napriek
výzve zo strany právneho predchodcu žalobcu žalovaný úver riadne nesplácal a listom zo dňa 6.3.2013právny predchodca žalobcu od zmluvy odstúpil a vyzval žalovaného na okamžité splatenie úveru do 7
dní odo dňa doručenia listiny. Právnemu predchodcovi žalobcu vznikla voči žalovanému pohľadávka vo
výške 526,83 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 482,66 eur a z vyčísleného riadneho úroku vo

výške 0,13 eur, z debetného úroku z nepovoleného prečerpania vo výške 18,70 eur a zo zákonného
úroku z omeškania vo výške 25,34 eur.

5.Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.3.2014 bola pohľadávka postúpená na žalobcu,
právny predchodca žalobcu oznamoval žalovanému postúpenie pohľadávky listom zo dňa 1.4.2014 a

vyzval ho na okamžitú úhradu pohľadávky. Žalovaný pohľadávku uhradil len sumou 120 eur (18.5.2015
sumu 60 eur, 13.2.2015 sumu 30 eur, 26.1.2016 sumu 30 eur) a žalobca si v konaní uplatnil sumu
406,83 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 362,66 eur, z vyčísleného úroku vo výške 0,13 eur, z
debetného úroku nepovoleného prečerpania vo výške 18,70 eur a zo zákonného úroku z omeškania
vo výške 25,34 eur vyčísleného od prvého dňa omeškania žalovaného so splácaním jeho záväzku do
dňa postúpenia pohľadávky, teda do 27.3.2014. Žalobca si okrem sumy 406,63 eur uplatňoval zmluvný

úrok vo výške 11,85% ročne zo sumy 482,66 eur od 28.3.2014 do 26.1.2015, zo sumy 452,66 eur
od 27.1.2015 do 13.2.2015, zo sumy 422,66 eur od 14.2.2015 do 18.5.2015 a zo sumy 362,66 eur
od 19.5.2015 do zaplatenia, ako aj úrok z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 482,66 eur
od 28.3.2014 do 26.1.2015, zo sumy 452,66 eur od 27.1.2015 do 13.2.2015, zo sumy 422,66 eur od
14.2.2015 do 18.5.2015 a zo sumy 362,66 eur od 19.5.2015 do zaplatenia a trovy konania.

6.Podľa § 177 ods. 2 CSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 2000 eur, strany s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania súhlasia, alebo to
ustanovuje tento zákon.

7.Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

8.Podľa §297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť ak: a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1000 eur.

9.Podľa § 4 ods. 1 Zák.č. 258/2001 Z.z. účinného ku dňu 22.11.2004 zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
10.Podľa § 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje
najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet

týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia

tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

11.Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné
zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú najednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
12.Podľa § 52 ods. 2 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná

v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
13.Podľa § 53 ods.1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka").

14.Podľa § 53 ods. 4 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

15.Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

16.Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

17.Podľa § 261 ods. 1 písm. d) Obch. zák. touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu
účastníkov konania záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí, zmluvy o úvere,

zmluvy o kontrolnej činnosti, zasielateľskej zmluvy , zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ,
zmluvy o tichom spoločenstve , zmluvy o otvorení akreditívu, zmluvy o inkase , zmluvy o bankovom
uložení veci , zmluvy o bežnom účte a zmluvy o vkladovom účte.

18.Podľa § 708 ods. 1 a 2 Obch. zák. zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby

na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

19.Podľa§709ods.1Obch.zák.bankajepovinnáprijímaťnabežnýúčetvmene,naktorúznie,peňažné
vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte
podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu

požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať
platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb
v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre
poskytovanie platobných služieb.

20.Podľa § 711 ods. 1 Obch. zák. za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov
s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.

21.Podľa § 324 ods. 1 Obch. zák. záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

22.Podľa § 365 Obch. zák. dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby
poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v
omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
23.Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými

mravmi.
24.Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákona dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

25.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákona ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

26.Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskehozákonníka,výškaúrokovzomeškaniajedvojnásobokdiskontnejsadzbyurčenejNárodnou
bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.27.Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákona dlh musí byť splnený riadne a včas.

28.Podľa § 657 Občianskeho zákona, zmluvou o pôžičke prenechá veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

29.Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákona, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

30.Podľa § 778 Občianskeho zákonníka zmluva o vklade vzniká medzi fyzickou alebo právnickou
osobou (ďalej len "vkladateľ") a peňažným ústavom zložením vkladu v peňažnom ústave a jeho prijatím
peňažným ústavom.

31.Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od
určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

32.Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

33.O výške náhrady trov konania vydá samostatné uznesenie súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

34.Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v § 52 a
nasledujúcich. Ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ, na druhej strane spotrebiteľ,
ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie
zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené
a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnou zásadou
spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovuje, ktoré spôsobuje

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to
pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. I
v prípade spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorý bol režim
spotrebiteľských zmlúv do právneho poriadku transformovaný, je treba cestou výkladu podústavného

práva dosiahnuť, zabezpečiť právnu ochranu i v týchto prípadoch, nakoľko materiálne nahliadané
pozícia kontrahenta, uzatvárajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti zákona sa nijako nelíši
od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv, to znamená, že práva
dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej úvahy
povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok, a ktoré by tak boli s poukazom na

ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu v zmysle ust. § 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka používať právnu ochranu (nález Ústavného
súdu ČR sp. zn. 1.ÚS 342/2009, uznesenie KS v Žiline sp. zn. 9Co 236/2010 zo dňa 30.08.2010,
uznesenie KS Prešov z 30.09.2009 sp. zn. 7CoE 34/2009, rozhodnutie KS v Nitre z 10.02.2009 sp.
zn. 6Co 254/2008). Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam treba na zmluvu účastníkov pozerať ako na

spotrebiteľskú zmluvu.

35.Záväzkový vzťah založený Zmluvou o bežnom účte je obchodným záväzkovým vzťahom. Ide o tzv.
absolútny obchod (§ 708 Obchodného zákonníka). Ide o označenie právnej teórie a súdnej praxe pre
záväzkový vzťah, ktorý sa vždy riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu

účastníkov tohto záväzkového vzťahu. Medzi takého záväzkové vzťahy patrí aj vzťah založený zmluvou
o vkladovom účte (§ 716 a nasl. Obchodného zákonníka). Teda tu nie rozhodujúci subjekt, ale objekt
tohto záväzkového vzťahu. Korigujúcim ustanovením však v prípade spotrebiteľských zmlúv, resp.
spotrebiteľského vzťahu, ktorým je aj prejednávaný prípad, je už vyššie spomínané ustanovenie §
52 ods.2 Občianskeho zákonníka. Právna úprava týkajúca sa spotrebiteľských zmlúv obsiahnutá v

uvedených ustanoveniach Občianskeho zákonníka, je vo vzťahu k úprave zmluvného záväzkového
práva obsiahnutej v Obchodnom zákonníku špeciálnou právnou úpravou, upravujúcou spotrebiteľské
zmluvy. Zákonodarca s účinnosťou od 01.04.2015 (zákonom č. 102/2014 Z.z.) precizoval dovtedy
účinné ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľskýchzmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom tak, že do tohto
ustanovenia zapracoval aj toto znenie: Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa

vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva. Podľa názoru súdu účinná právna úprava stanovuje povinnosť prednostne použiť
ustanovenia Občianskeho zákonníka.

36.Nastolená tak bola otázka, kedy sa má postupovať podľa Obchodného zákonníka, a kedy podľa

Občianskeho zákonníka. Toto má aj vplyv na určenie rozhodného práva. Žalobca nevysvetlil v čom
by mal žalovaný ako spotrebiteľ výhodu pri posudzovaní veci podľa Obchodného zákonníka a podľa
súdu takýto fakt ani neexistuje. Predchádzajúci odsek by mohol nabádať pri podobných zmluvných
vzťahochpriurčitýchvzniknutýchprávnychotázkachčisporochnamožnosťpostupupodľaObchodného
zákonníka a pri iných podľa Občianskeho zákonníka. Súd chce tak poukázať na tú skutočnosť, že je
právne možné aby sa celý zmluvný vzťah riadil Občianskym zákonníkom. Úprava spotrebiteľských práv

sa sústreďuje do Občianskeho zákonníka nie do Obchodného. Úmysel zákonodarcu z toho vyplývajúcu
je riešiť spotrebiteľské vzťahy podľa Občianskeho zákonníku. Je pravdou, že neznalosť zákona
neospravedlňuje, avšak je logické, že občan ako spotrebiteľ bude mať skôr prehľad o občianskom
práve, ako o obchodnom, teda o všeobecnom zákone ako o špeciálnom. Veriteľovi nič nebránilo v
postupe podľa Občianskeho zákonníka. Občianske právo je na to aby upravovalo všeobecne vzťahy

medzi osobami, právnickými a fyzickými. Obchodný zákonník je špeciálne na úpravu obchodných
vzťahov. Žalovaný nebol podnikateľ, peniaze neboli poskytované pre podnikateľské účely. Súd napríklad
poukazuje na § 51 O.z., § 657 O.z. a § 778 O.z.. Podľa Obchodného zákonníka sú obchodné podmienky
prísnejšie ako podľa Občianskeho zákonníka, napr. ohľadne premlčania, výšky úrokov, zmluvnej pokuty.
Z obsahu zmluvy tiež nevyplýva žiaden logický právny záver, prečo by mala byť zmluva uzatváraná

podľa Obchodného zákonníka. Úroky je možné si uplatňovať i po skončení zmluvy do úplného splatenia,
podľa Občianskeho zákona do skončenia zmluvy, zmluvné pokuty sú možné vo vyššej miere ako podľa
Občianskeho zákonníka.

37.Označenie zmluvy ako úver samo osebe neznemená, že ide o obchodnoprávny vzťah. V danom

prípade účastníci zmluvy uzatvorili z hľadiska názvu Zmluvu o kontokorentnom úvere, ktorá je formálne
absolútnym obchodným vzťahom. Ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka ako aj ust. osobitného zákona o spotrebiteľských úveroch. Napriek tomu, že
úverová zmluva je absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka
vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa ako aj vzhľadom na

tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok,
je potrebné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákona a zákona
o ochrane spotrebiteľa. Podľa § 23a) ods. 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa sa na
spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli priamo uzavreté podľa Občianskeho zákonníka použijú primerane
ustanovenia Občianskeho zákonníka (rozsudok KS Žilina z 30.09.2010 sp. zn. 9Co/312/2010, rozsudok

KS Žilina z 13.10.2010 sp. zn. 7Co/284/2010). Z obsahu zmluvy tiež nevyplýva žiaden logický právny
záver, prečo by mala byť zmluva uzatváraná podľa Obchodného zákonníka. Žalovaný nebol podnikateľ,
peniaze neboli poskytované pre podnikateľské účely. Občiansky zákonník má dostatočné množstvo
ustanovení, ktoré v plnej miere mali možnosť upraviť vzťahy medzi účastníkmi, konkrétne § 657 a nasl.
OZ Súd posudzoval vec podľa Občianskeho zákonníka. Ak by aj čisto teoreticky išlo o obchodnú vec na

rozhodnutie súdu by to nemalo žiaden vplyv. Súd by rozhodol rovnako s poukazom na nižšie uvedené
skutočnosti týkajúce sa aj obchodných vzťahov.

38.V konaní bolo preukázané, že medzi účastníkmi bol zmluvný vzťah, v ktorom si žalovaný nesplnil
svoju povinnosť preukázanú listinnými dôkazmi. Súd preto považoval žalobu žalobcu čo sa týka sumy

406,83 eur za dôvodne podanú (pozostáva z istiny vo výške 362,66 eur, z vyčísleného úroku vo výške
0,13 eur, z debetného úroku nepovoleného prečerpania vo výške 18,70 eur a zo zákonného úroku z
omeškania vo výške 25,34 eur vyčísleného od prvého dňa omeškania žalovaného so splácaním jeho
záväzku do dňa postúpenia pohľadávky, teda do 27.3.2014) a priznal žalobcovi aj úroky z omeškania v
zákonnej výške tak, ako sú špecifikované vo výroku tohto rozsudku, odo dňa, ktorým sa dostal žalovaný

s plnením do omeškania (8,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 482,66 eur od 28.3.2014 do
26.1.2015, s 8,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 452,66 eur od 27.1.2015 do 13.2.2015, s
8,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 422,66 eur od 14.2.2015 do 18.5.2015 a s 8,25% úrokomz omeškania ročne zo sumy 362,66 eur od 19.5.2015 do zaplatenia) v zmysle §517 ods. 1,2 OZ s
poukazom na nariadenie vlády č.87/1995 Z.z..

39.Súd nepovažoval za dôvodnú žalobu v časti dojednaných úrokov po odstúpení od zmluvy a
zosplatnení úveru, nakoľko právny predchodca žalobcu od zmluvy odstúpil v dôsledku porušenia
zmluvných povinností zo strany žalovaného, pristúpil k zosplatneniu dlhu, čím žalovaný stratil výhodu
plniť dlh v splátkach a celý dlh sa stal splatným (odstúpenie od zmluvy - list zo dňa 6.3.2013, v zmysle
ktoréhomalžalovanýuhradiťpohľadávkuvočibankevlehotedo7dníododňadoručenialistu). Uvedené

má za následok, že žalobca má nárok na zmluvný úrok z úveru, teda zo sumy vyčerpaných prostriedkov
len do dňa zosplatnenia dlhu a následne môže požadovať už len sankcie spojené omeškaním dlžníka,
t.j. úroky z omeškania. V tomto smere súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k.
6Co/190/2014 zo dňa 30.06.2015, v zmysle ktorého cit.: „Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa
vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za
tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané

cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii,
nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný
spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý
a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých
dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty

získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný
pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie
požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru.

40.V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať

okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá
obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi,
ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva
ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa.
Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému

vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje
viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal
stav, kedy dlžník už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani
na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov
dlžníkom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde

dlžník by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by
naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu dlžnik na výzvu nevrátil. De facto by išlo o
právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ
by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však dlžnikovi by neboli garantované
nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd poukazuje aj

na rozsudok NS SR č.k. 4Obo/143/1998 zo dňa 25.10.2013 v zmysle ktorého podľa ustálenej súdnej
praxe vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti
dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania v zmysle §
369 Obchodného zákonníka. Takýto záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je logický, pretože v
opačnom prípade by na ťarchu dlžníka dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe

úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi
účastníkmi. Pokiaľ veriteľ (v danom prípade žalobca) pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný
(tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru.
Z týchto dôvodov potom súd žalobu v časti dojednaných úrokov zamietol.

41.O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP a keďže žalobca sa domáhal sumy 580,59
eur ( 406,83 + 47,79 = úrok 11,85% ročne zo sumy 482,66 eur od 28.3.2014 do 26.1.2015 + 2,64 eur
úrok 11,85% 452,66 eur od 27.1.2015 do 13.2.2015 + 12,89 eur úrok 11,85% zo sumy 422,66 eur od
14.2.2015 do 18.5.2015 + 110,44 eur úrok 11,85% zo sumy 362,66 eur od 19.5.2015 do 11.12.2017
do rozhodnutia súdu) + úroky z omeškania = 100% a súd priznal žalobcovi sumu 406,83 eur + úroky

z omeškania = 70,02%, od ktorého úspechu žalobcu je potrebné odpočítať jeho neúspech v rozsahu
29,98%, potom celkový úspech žalobcu predstavuje 40,04%. O samotnej výške trov rozhodne vyšší
súdny úradník samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Nitra v dvoch vyhotoveniach.

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).
Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.