Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 3, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/732/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713203005
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6713203005.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a

sudcov JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Klaudie Koskovej v právnej veci žalobcu L. G., nar. XX. XX. XXXX,
bytom XXX XX G. V. XX, zastúpeného JUDr. Iankom Troiakom, advokátom so sídlom Advokátskej
kancelárie Dukelských hrdinov 34, 960 01 Zvolen proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a.s., so
sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 22. 05. 2015 č. k. 9C/14/2013-251 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu .

II. Žalobcovi priznáva náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný Arbitrážnym súdom
Košice pod sp. zn. 2C/2895/2012 zo dňa 19. 01. 2012. Rozhodnutie o trovách konania si vyhradil
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej s poukazom na ust. § 151 ods. 3 OSP účinného v čase
rozhodovania okresného súdu. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že účastníci konania uzavreli
poistnú zmluvu, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou. Dojednanú zmluvnú podmienku - rozhodcovskú
doložku súd nepovažoval za individuálne dojednajú z dôvodu, že je pokračovaním predtlačeného
formulára poistných podmienok a odkazuje na ustanovenia o rozhodcovskom konaní, ktoré sú súčasťou

všeobecných obchodných podmienok, konkrétne v časti XV. Už z bodu 1/ časti XV. vyplýva, že
poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v
rozhodcovskom konaní, pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovská doložka bola zmluvnými stranami
dohodnutá už podpisom všeobecných poistných podmienok, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy.
Skutočnosť, že takto dohodnutá rozhodcovská doložka nie je individuálne dojednanou zmluvnou
podmienkou konštatovali už súdy vo viacerých rozhodnutiach ( Najvyšší súd SR sp. zn. 6 Cdo/1/2012)
Krajský súd v Prešove, sp. zn. 16 Co/191/2013). Z obsahu bodu 1/ časti XV. všeobecných obchodných

podmienok je zrejmé, že zmluvné strany si dohodli tzv. výhradnú rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej
všetky spory majú byť prejednávané rozhodcovským súdom, teda žalobca nemá možnosť výberu, či v
prípade sporu so žalovaným uprednostní súdne konanie alebo rozhodcovské konanie. Ako vyplynulo
z výpovede žalobcu, žalovaný ho žiadnym spôsobom nepoučil o priebehu rozhodcovského konania,
o postupe rozhodcovského súdu, nákladmi s tým spojenými a tieto skutočnosti nevyplývajú ani z
časti XV. VPP. Za týchto okolností nemožno konštatovať, že by mal žalobca dostatok informácii preto,
aby sa dobrovoľne rozhodol pre riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka, na

ktorú poukazuje žalovaný, je dodávateľom vopred naformulovanou zmluvnou klauzulou a je zrejmé, že
spotrebiteľ nemohol meniť formulárovú zmluvu, ani obsah rozhodcovskej doložky. Súd túto podmienku
posúdil ako neprijateľnú v zmysle § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Súd má ďalej
preukázané, že žaloba bola podaná v 30 dňovej lehote od doručenia rozhodcovského rozsudku podľaust. § 41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. Preto žalobe vyhovel a rozsudok Arbitrážneho súdu Košice zo
dňa 19. 01. 2012 sp. zn. 2C/2895/2012 zrušil.

2.Protirozsudkusúduprvejinštanciepodalžalovanývzákonomstanovenejlehoteodvolanie.Vodvolaní
uviedol, že rozsudok nie je v súlade so zákonom a je absolútne nepreskúmateľný. Poukázal pritom
na ust. § 157 ods. 2 OSP tvrdiac, že podstatné závery súdu pre rozhodnutie neboli v odôvodnení
rozsudku relevantným spôsobom odôvodnené, čo zakladá jeho nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť.
Z rozsudku vôbec nevyplýva, či sa súd zaoberal otázkou individuálnosti dojednania rozhodcovskej

doložky, túto okolnosť vôbec neposúdil. Dospel k záveru o tom, že rozhodcovská doložka nebola
dojednaná individuálne bez toho, aby sa vysporiadal s povahou žalobcom a žalovaným uzavretými
osobitnými zmluvnými dojednaniami č. 01/2007 k poistnej zmluve a možnosťou odmietnuť ustanovenia
časti XV. VPP do 30 dní od vydania dodatku č. 2 VPP, ktoré preukazovali individuálne dojednanie
rozhodcovskej doložky a zároveň to, že nešlo k neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ďalej sa žiadnym
spôsobom nevyjadril k odseku 19 Smernice 93/13 EHS, chybnému prekladu Smernice 93/13 EHS pri jej

transpozícií do Občianskeho zákonníka, a k judikatúre, ktorou argumentoval žalovaný, ako aj k novele
Exekučného poriadku napriek tomu, že právny zástupca na toto poukázal. Žalovaný zotrváva na svojom
názore, že rozhodcovská doložka v tomto prípade bola dojednaná individuálne, opačné závery nie sú
správne ani zákonné. Obsiahlym spôsobom sa vyjadroval k individuálnosti dojednania rozhodcovskej
doložky poukazujúc na to, že okrem poistnej zmluvy pre platný vznik poistného vzťahu musí poistník

podpísať aj všeobecné poistné podmienky. Poistník síce podpisuje celý súvislý text VPP, individuálne je
však viazaný len tými ustanoveniami VPP, na ktoré poukazuje poistná zmluva. Pritom osobitné zmluvné
dojednania môže poistník prijať, alebo neprijať. Neprijatie osobitných dojednaní nemá za následok, že
by nevznikol poistný vzťah. Podpis poistníka pod osobitnými dojednaniami má právny výzvam v tom, že
potvrdzuje individuálnu voľbu poistníka podriadiť sa v prípade vzniku sporu rozhodcovskému konaniu.

Dôsledkom individuálnej voľby (výberu) poistníka z viacerých alternatív je individuálne dojednaná
zmluvná podmienka. Pokiaľ je aj neprijateľná zmluvná podmienka individuálne dojednaná, treba ju
považovať za platnú a preto aj rozhodcovská doložka v prípade, ak je zvolená formou podpísania
osobitnýchdojednaníspoukazomnačasťXVVPPjeplatnáapoistníkňoujeviazaný. Rovnakovosvetle
výkladučlánku3ods.1a3Smernice93/13 abod1písm.q/SmerniceSúdnymdvoromEÚneprijateľnou

zmluvnoupodmienkouposudzovanározhodcovskádoložkanieje. Na tútoeurokonformnú interpretáciu
majú súdy prihliadať aj v otázke posudzovania platnosti dotknutej rozhodcovskej doložky. V ďalšom
texte podaného odvolania vytýka procesné pochybenie, keď súd prvej inštancie opomenul svoju
procesnú povinnosť predpísanú v § 118 ods. 2 OSP a to uviesť účastníkom, ktoré významné skutkové
tvrdenia považuje za zhodné a ktoré za sporné, ktoré dôkazy budú vykonané, ktoré nie. V tomto vidí

žalovaný procesnú nesprávnosť a vadu konania, ktorá má za následok odňatie možnosti žalovaného
konať pred súdom. V ďalšom poukázal na nález Ústavného súdu SR II. ÚS 499/2012, ktorý mal význam
z hľadiska aplikácie Smernice 93/13 EHS. Vo vzťahu k namietanej nevyhnutnosti eurokonformného
výkladu spotrebiteľského práva, najmä k možnosti uzavrieť rozhodcovskú doložku v zmluvách, ktoré sú v
národnom právnom poriadku označované ako spotrebiteľské in concreto v súlade so Smernicou 93/13/

EHS sa konštatuje, že smernica nie je na zvrchovanom území Slovenskej republiky voči jej občanom
priamo zaväzujúca a jej účinok je priamy len za predpokladu, že štát túto do svojho právneho poriadku
neimplementoval a že smernica zakladá právo občana, nie však jeho povinnosť a konečne, že ide o
vertikálny vzťah občan, štát. Za týchto podmienok jedna z nich nie je splnená. Nemá v sebe horizontálny
účinok a to má napr. národný zákon a záväzná je pre členské štáty, ktorým je určená. Poukázal na 19.

bod odôvodnenia smernice s tým, že všeobecné súdy aplikujú vnútroštátne normy zamerané na ochranu
spotrebiteľa, ktorých východiskom je Smernica 93/13/ EHS a sú povinné interpretovať a aplikovať
právnenormyvsúvislostiasprihliadnutímnazámersmerniceobsiahnutývjejdevätnástomodôvodnení,
ktoré sa poistných zmlúv výslovne dotýka (zámerom je, aby zmluvné podmienky v poistných zmluvách
nepodliehali Smernici, ak spĺňajú kritériá a/ či ide o spotrebiteľskú zmluvu, b/ či ak ide o spotrebiteľskú

zmluvu nejde o poistný vzťah, c/ či skúmaná podmienka v poistnej zmluve spadá pod výnimku stanovenú
smernicou d/ ak áno, potom smernicu neaplikovať alebo e/ ak podmienka výnimke podľa smernice
nevyhovuje, či nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku postupom podľa § 53 ods. 3 OZ a
f/ ak nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, či je touto zmluvnou podmienkou spôsobená
značná nerovnováha.).

3. Písomným podaním doručeným okresnému súdu 01. 10. 2015 žalovaný zaslal oznámenie právne
významnej skutočnosti, pričom poukázal na skutočnosť, že vzhľadom na novelizáciu zák. č. 233/1995,
zák. č. 335/2014 Z. z. sa právne postavenie sporových strán tohto konania ani v dôsledku prípadnéhomeritórneho rozhodnutia nijak nemôže zmeniť, pretože odpadla vecná legitimácia účastníkov konania.
Súd je povinný s prihliadnutím na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6 Cdo/214/2011 pre nedostatok
pasívnej vecnej legitimácie žalobu zamietnuť, pretože pre rozhodnutie vo veci samej je rozhodujúci

skutkový stav ku dňu vyhlásenia rozhodnutia. Šlo by už len o akademické rozhodnutie, takže činnosť
justičných orgánov by stratila akýkoľvek zmysel predpokladaný Občianskym súdnym poriadkom.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku ďalej CSP)
preskúmal vec v rozsahu podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods.

1 a contrario CSP, rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 01. 03. 2013 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku
vydaného Arbitrážnym súdom Košice pod sp. zn. 2C/2895/2012 zo dňa 19. 01. 2012, ktorým mu
(v postavení žalovaného) bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanému (tam v procesnom postavení
žalobcu) peňažnú sumu vo výške 61,74 € a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 €. Zrušenia

rozhodcovského rozsudku sa domáhal žalobca s poukazom na to, že rozhodcovský rozsudok bol
vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy resp. rozhodcovskej doložky, pričom všeobecné
súdy v prípade obdobných rozhodcovských doložiek judikovali ich nezákonnosť. Tvrdí, že on si osobitne
nevyjednal rozhodcu, rozhodcovská doložka bola vopred naformulovaná v štandardnej zmluve. Má
vážne pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti rozhodcovského procesu, pretože si dodávateľ v jeho

prípade vybral jediného rozhodcu, s ktorým je pravdepodobne v zmluvnom vzťahu a tento šablónovite
rozhoduje o jeho návrhoch. Pravidlá rozhodcovského konania označil za nedostatočne transparentné
pre priemerný subjekt práva a s týmito sa vôbec neoboznámil (§ 53 ods. 4 písm. a/ Občianskeho
zákonníka).

7. Podľa ust. § 54b ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej ZRK) upravujúceho
prechodné ustanovenia k úpravám určeným od 01. 01. 2015, ustanovenia tohto zákona sa použijú aj
na konanie začaté pred 01. 01. 2015.

8. V súvislosti s uvedeným intertemporálnym ustanovením odvolací súd konštatuje, že súd prvej

inštancie správne posudzoval zákonné dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ust. §
40 ods. 1 ZRK v znení účinnom od 01. 01. 2015 aj napriek tomu, že žaloba o jeho zrušenie nebola
podaná 01. 03. 2013. Súd prvej inštancie správne konštatoval včasnosť podania žaloby o zrušení
rozhodcovského rozsudku v súlade s § 41 ZRK v znení účinnom od 01. 01. 2015 a následne sa zameral
na skúmanie dôvodov, pre ktoré zákon o rozhodcovskom konaní umožňuje všeobecnému súdu zrušiť

právoplatné rozhodnutie rozhodcovského súdu.

9. Podľa § 40 ods. 1 ZRK tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na
základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského
konania, ak a/ účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1/ nemal spôsobilosť uzavrieť

rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa
ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto
dohoda nebola uzavretá podľa právneho poriadku Slovenskej republiky; 2/ nebol riadne upovedomený
o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní, alebo že mu nebolo umožnené zúčastniť sa
rozhodcovského konania; 3/ rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená

rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok
prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi, alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť
časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od časti
rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v
dotknutej časti, 4/ rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom

dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania, alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie
rozhodcovského súdu, alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto
zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej, alebo b/ súd zistí, že súdôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku, aj bez návrhu
účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.

10. Podľa ust. § 52 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej Občiansky zákonník)
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

11. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenie,

ktoré spôsobujú značenú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

12. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené

v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

13. V nadväznosti na uvedené podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

14. Odvolací súd v rozsahu vymedzenom dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP) sa
predovšetkým zameral na dôvody odvolania žalovaného, ktorými spochybňuje procesné predpoklady
pre rozhodnutie súdu a procesný postup súdu, ktorý mal podľa žalovaného viesť k porušeniu zásady
kontradiktórnosti konania a k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý súdny proces.

15. Pokiaľ žalovaný vytýkal procesný postup súdu prvej inštancie týkajúci sa striktného nedodržania
postupu podľa ust. § 118 ods. 2 OSP, ktorý mal spočívať v tom, že súd po začatí pojednávania neuviedol,
ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné a ktoré za sporné,
odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ by aj bola preukázaná takáto vada v postupe súdu, sama o

sebe nezakladá zmätočnosť resp. nezákonnosť, prípadne vecnú nesprávnosť rozhodnutia súdu a nie
je takou procesnou vadou, v zmysle ktorej sa účastníkovi konania/strane sporu odňala možnosť konať
pred súdom, a ktorá by viedla k porušeniu práva strany na spravodlivý súdny proces. Z obsahu spisu
je zrejmé, že v predmetnej veci súd prvej inštancie vykonal viacero súdnych pojednávaní, na ostatnom
pojednávaní, na ktorom bol aj vyhlásený odvolaním napadnutý rozsudok (22. 05. 2015 za prítomnosti

právnych zástupcov sporových strán) po prednese právneho zástupcu žalobcu a právnej zástupkyne
žalovaného oboznámil súd s listinnými dôkazmi uvedenými na strane 4 zápisnice o pojednávaní a
následne v zápisnici uviedol, že po poučení podľa § 120 ods. 4 a § 118 ods. 4 právny zástupca
žalobcu uviedol, že viac návrhov na doplnenie nemá, konštatoval, že boli prezentované všetky dôkazy
z jeho strany. Právna zástupkyňa žalovaného žiadala žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov

konania, spor označila za zbytočný a žalobu za nedôvodnú, už vzhľadom aj na novelu Exekučného
poriadku. Tiež nenavrhla žiadne ďalšie dokazovanie, na čo súd uznesením vyhlásil dokazovanie za
skončené. Je teda zrejmé, že právni zástupcovia sporových strán zhrnuli svoje návrhy, vyjadrili sa k
dokazovaniu aj po právnej stránke, preniesli teda záverečnú reč. Výhrady žalovaného voči procesnému
postupu súdu prvej inštancie týkajúce sa striktného nedodržania postupu podľa § 118 ods. 2 nemajú

takú závažnosť, že by takáto vada v postupe súdu založila zmätočnosť či nezákonnosť resp. prípadne
vecnú nesprávnosť rozhodnutia súdu. Tiež nemožno považovať za procesnú vadu, ktorou by sa strane
sporu odňala možnosť konať pred súdom a mala by za následok porušenie práva strany na spravodlivý
súdny proces.

16. K vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že všetky skutočnosti
potrebné pre právne posúdenie zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným sú zrejmé z obsahu
predloženej poistnej zmluvy spolu v VPP a osobitnými zmluvnými podmienkami. Nemožno preto
konštatovať porušenie práva prístupu k vykonanému dokazovaniu. Pokiaľ ide o posúdenie spôsobilosti
rozhodcovského rozsudku pre toto bolo nevyhnutné posúdiť obsah poistnej zmluvy, všeobecné poistné

podmienky a osobitné zmluvné dojednania č. 1/2007 k poistenej zmluve najmä s ohľadom na zákonné
dôvody vyplývajúce zo zákona o rozhodcovskom konaní pre zrušenie rozhodcovského rozsudku.17. Odvolacísúdkonštatuje,žerozhodcovskádoložkazakladajúcalegitimituprerozhodcovskékonania,
ako aj samotný rozhodcovský rozsudok, bola dojedná zmluvnými stranami ako zakomponovaná súčasť
formulárovej poistnej zmluvy. Rozhodcovské konanie je osobitne upravené vo všeobecných poistných

podmienkach poisťovateľa v časti XV., čo nemožno považovať za individuálne dojednanie zmluvného
ustanovenia so spotrebiteľom. Neobstojí ani tvrdenie žalovaného, že rozhodcovská doložka bola
osobitnedojednanásožalobcomvzmysleosobitnýchdojednaní1/2007,pretožeanizlistinnýchdôkazov
nemožno dospieť k záveru, že by šlo o dojednanie zmluvnými stranami vymenené osobitne oddelene
od ostatných štandartizovaných všeobecných poistných podmienok. Osobitné zmluvné dojednanie č.

1/2007 v bode II. deklaruje vôľu zmluvných strán akékoľvek spory medzi zmluvnými stranami riešiť
rozhodcovským konaním v zmysle XV. časti týchto VPP. Opätovne teda poukazuje na časť XV.
všeobecných poistných podmienok. Aj keď tieto osobitné dojednanie je textovo odlíšené nadpisom
od všeobecných poistných podmienok poisťovateľa, pri kontraktačnom procese uzatvárania poistnej
zmluvy je zrejmé, že poistník podpisoval všeobecné poistné podmienky obsahujúce vo svojom závere
aj osobitné zmluvné dojednania ako jeden celok bez toho, aby mal možnosť individuálne takéto

dojednanie o rozhodcovskej doložke vylúčiť, prípadne iným spôsobom zmeniť. Za takéhoto predpokladu
koncipovania rozhodcovskej doložky nemožno mať za to, že zmluvné dojednanie bolo individuálne
so spotrebiteľom dojednané, pretože celkom zjavne spotrebiteľ nemal možnosť osobitne túto časť
formulárovo predpripravených zmluvných dojednaní akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť, či vylúčiť. V
tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(6Cdo 1/2012, 6Cdo 3/2013) a konštatuje, že časti záverečných ustanovení všeobecných poistných
podmienok v predmetnej zmluve uzavretej medzi stranami sporu, ktorá je označená ako osobitné
zmluvné dojednanie č. 1/2007 ku konkrétnej poistnej zmluve nemožno prisúdiť charakter individuálne
dojednanej zmluvnej podmienky, nakoľko táto časť napriek jej názvu je súčasťou všeobecných poistných
podmienok, tvorí jednoliaty celok tohto právneho dokumentu a táto časť je vyhotovená v predtlačenej

formulárovej podobe, čo vylučuje záver individuálneho dojednania tejto časti zmluvných podmienok a
o náležitom poučení a informovaní žalobcu ako spotrebiteľa o právnych dôsledkoch takto dojednanej
zmluvnej podmienky. Právne tak súd prvej inštancie považoval rozhodcovskú doložku obsiahnutú
vo všeobecných poistných podmienkach a v osobitných zmluvných dojednaniach za individuálne
nedojednanú so spotrebiteľom a preto za absolútne neplatnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 5

Občianskeho zákonníka.

18. Odvolací súd konštatuje, že z hľadiska vymedzenia zákonného rámca odvolacieho konania sú
relevantné dôvody odvolania uvedené v odvolaní žalovaného voči rozsudku, ktoré boli podané v
zákonnej lehote na podanie odvolania. Na neskoršie odvolacie argumenty súd neprihliada. Napriek

tomu však odvolací súd k odvolaciemu argumentu žalovaného poukazujúceho na ust. § 243b ods. 1
Exekučného poriadku, ktorý s poukazom na toto ustanovenie žiada žalobu zamietnuť, nakoľko podľa
jeho názoru v dôsledku tejto právnej úpravy účinnej od 01. 01. 2015, ktorá anulovala právoplatnosť
rozhodcovského rozsudku, súdne konanie o návrhu na zrušenie sporného rozhodcovského rozsudku
stratilo svoj význam a predmet konania zanikol. S týmto právnym názorom sa stotožniť nemožno,

konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku na návrh spotrebiteľa svoj zmysel nestratilo a žalobca
nestratil právny záujem na meritórnom rozhodnutí súdu v danej veci. Rozhodcovský rozsudok vydaný
pred 01. 01. 2015 nezanikol, nebol zrušený, nezanikla ani jeho právoplatnosť a uvedenou právnou
úpravou nebol anulovaný. Z predmetného ustanovenia Exekučného poriadku vyplýva len tá skutočnosť,
žedňom01.04.2015niejevykonateľnýmexekučnýmtitulom,pokiaľdo31.03.2015nebolpodanýnávrh

na jeho vykonanie. V súvislosti s argumentom žalovaného, že obe strany daného konania sú v dôsledku
uvedenejnovelizácieexekučnéhoporiadkubezprávnehozáujmunavýsledkukonaniaastranysporunie
sú vecne legitimované v danom konaní, je nutné mať na zreteli zákonné ustanovenie § 43 ods. 1 Zákona
o rozhodcovskom konaní, z ktorého je zrejmé, že pokiaľ všeobecný súd zruší rozhodcovský rozsudok
z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe,

alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Je tak možné konštatovať, že pokiaľ žalobca bude v
danom konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku úspešný, rozhodnutie o zrušení rozhodcovského
rozsudkuniejekonečnéasúdmusípokračovaťvkonanívrozsahužalobyuplatnenejnarozhodcovskom
súde. Právna úprava Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015 neodstránila medzi
stranami sporu právnu neistotu, či žalovaný má voči žalobcovi pohľadávku vyplývajúcu zo sporného

rozhodcovského rozsudku.

19. Možno potom zhrnúť, že právne aj skutkové závery, na základe ktorých rozhodol súd prvej inštancie
boli vecne správne a preto odvolací súd po oboznámení sa s dôvodmi odvolania a po zvážení všetkýchrelevantných skutočností pre toto rozhodnutie rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil
(§ 387 ods. 1, 2 CSP).

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 CSP v
spojení s § 396 ods. 1 CSP a procesne plne úspešnej strane odvolacieho konania žalobcovi priznal
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie podľa §
262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.

21. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).