Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV
Judgement was issued by JUDr. Ondrej Krajčo
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 8C/27/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1408200775
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2012:1408200775.14
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV, v konaní pred samosudcom JUDr. Ondrejom Krajčom, vo veci navrhovateľa:
JUDr. Anton Tichý, správca konkurznej podstaty úpadcu SBD Viktória, v konkurze, Miletičova 1,
Bratislava, proti odporkyni : Y. S., bytom M. I. X, Bratislava, zast. JUDr. Jánom Čarnogurským, advokátom
so sídlom Dostojevského rad 1, Bratislava, o určenie vlastníctva, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh v celkom rozsahu zamieta.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 755,48 eura,
a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, právnemu zástupcovi odporkyne, JUDr. Jánovi
Čarnogurskému, advokátovi so sídlom Dostojevského rad 1, Bratislava, na účet vedený vo Q. X., Y..X..,
Č..Ú.. XXXXXXXXXX/XXXX.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa v prejednávanej veci svojim návrhom proti odporkyni domáhal určenia, že úpadca
Stavebné bytové družstvo Viktória je výlučným vlastníkom nehnuteľností - nebytových priestorov č. X-
XX, X-XX, X-XX, X-XX Y. X-XX, nachádzajúcich sa v suteréne stavby so súp. č. XXXX, postavenej
na pozemku parc. č. XXXX/XXX,XXX,XXX,XXX,XXX, v k.ú. Karlova Ves a k nim prislúchajúcich
spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve označeného bytového
domu so súp. č. XXXX.
Navrhovateľ poukázal na to, že žalovaný nenadobudol vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam
platne. Poukázal na to, že úpadca Stavebné bytové družstvo Viktória (SBDV) bol pred vyhlásením
konkurzu stavebníkom Polyfunkčného objektu č. X s garážami na základe Zmluvy o výstavbe zo
dňa 25.10.2001, ktorú úpadca uzatvoril s Poľnobankou, a.s. (Unicredit, a.s.). Zároveň sa úpadca ako
dlžník pred vyhlásením konkurzu zaviazal na základe Zmluvy uzatvorenej v zmysle ust. § 269 ods.
2 ObchZ medzi veriteľom I. POĽNOBANKA, a.s. a veriteľom II. Spoločnosťou MERKURIA, a.s. zo
dňa 18.7.2001 v zmysle jej Dodatku č. 1 zo dňa 25.10.2001 a Dodatku č. 2 zo dňa 28.3.2002, že
odo dňa podpisu tejto zmluvy bude realizovať všetok svoj bezhotovostný platobný styk týkajúci sa
Polyfunkčného objektu č. X s garážami (príjmy z predaja bytov, nebytových priestorov a garážových
boxov, vrátane doplatkov za už predané byty, nebytové priestory a garážové boxy) výlučne cez bežný
účet č. XXXXXXXX/XXXX, resp. účet č. XXXXXXX/XXXX a v prípade platby v hotovosti, bezodkladne
zabezpečí vloženie tohto príjmu na tento účet. Uvedené platby sa mali realizovať na príslušný účet až
do zaplatenia všetkých pohľadávok aj s príslušenstvom voči veriteľovi. Vyššie uvedené zmluvy sledovali
zrejmý účel a cieľ: z výnosu z predaja majetku SBDV uspokojiť veriteľov SBDV. Úpadca SBDV však
pred vyhlásením konkurzu, v rozpore s týmto účelom a cieľom a v spolupráci s inými osobami, ktorých
činnosť mala podľa názoru navrhovateľa znaky cielenej organizovanosti, sledoval sériou prevodov práv
a povinností zo zmluvy o výstavbe na tretie osoby, či následnými prevodmi nehnuteľností na tretie
osoby iný zrejmý účel a cieľ: poškodiť veriteľov úpadcu a nepoctivo obohatiť osoby zúčastnené na
týchto transakciách na úkor veriteľov úpadcu. Následné úkony úpadcu a osôb konajúcich v spolupráci
s vtedajšími štatutárnymi zástupcami úpadcu totiž preukazujú, že ich cieľom bolo práve znemožniť
uspokojenie oprávnených nárokov veriteľov a poškodiť i úpadcu, dostať sa k nehnuteľnostiam úpadcu
„zadarmo“ a následne profitovať zo získania vlastníctva k majetku úpadcu, resp. profitovať z jeho predaja
tretím osobám. Zmluvy, ktorými sa uskutočnil tento nepoctivý zámer, sú postihnuté zákonnou sankciou
neplatnosti v zmysle § 39 Obč. zákonníka, nakoľko ide o zrejmý prípad konania v rozpore s dobrými
mravmi. Zároveň ide o učebnicový príklad konania v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku
v zmysle § 265 Obchodného zákonníka a takémuto konaniu nie je možné priznať právnu ochranu,
vrátane ochrany súdneho potvrdenia platnosti takýchto úkonov. Neplatnosťou je postihnutá Zmluva o
postúpení práv a povinností zo dňa 27.3.2002 a zo dňa 3.4.2002, ktorými došlo k prevodom súboru
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. Karlova Ves, nachádzajúcich sa v Polyfunkčnom objekte
postavenom na uliciach P. X, I. X a O. X, XX, XX, a to zo Stavebného bytového družstva Viktória
(SBDV) na spoločnosť APROX SK, s.r.o., za celkovú odplatu vo výške 34.989.922,-Sk. Spoločnosť
APROX SK, s.r.o. spomenuté nehnuteľnosti následne na to, ako bola táto skutočnosť v jej prospech
zapísaná do katastra nehnuteľností (3.4.2002 podaný návrh do katastra) previedla Zmluvami o postúpení
práv a povinností zo dňa 10.4.2002 tento súbor nehnuteľností bezodplatne na ďalšie 4 „transportné“
spoločnosti, a to, PROFIS SECURITY spol. s r.o., PYRA, spol. s r.o.- byt č. XX nebytový priestor č.
X, X, X a garáže č. XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX (10.4.2002
podaný návrh do katastra), ISTROTECH, s.r.o. - nebytový priestor č. X, X, X, XX (10.4.2002 podaný
návrh do katastra) a SIVA-BA, s.r.o., - garáže č. XX, XX, XX, XX, XX, XX,XX,XX,XX,XX,XX, XX, XX, XX,
XX, XX, XX, XX, XX (10.4.2002 podaný návrh do katastra). Tieto spoločnosti vzápätí uskutočnili ďalšie
prevody jednotlivých nehnuteľností (bytov, nebytových priestorov a garážových boxov), a to už prevažne
odplatne, resp. za min. odplatu a prevažne na fyzické osoby, ktoré boli prepojené na predchádzajúce
spoločnosti. Jedným z nadobúdateľov nehnuteľností zo série zmlúv od „transportných“ spoločností bola i
spoločnosť VALLIS, spol. s r.o. Predmetom kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti zo spoločnosti SIVA-
BA, s.r.o. na VALLIS, spol. s r.o., boli i nehnuteľnosti, ktoré sú v súčasnosti vo vlastníctve odporkyne.
Všetky vyššie uvedené zmluvy sú postihnuté neplatnosťou, a teda i zmluva SBDV so spoločnosťou
APROX, tak i následné zmluvy medzi APROX a štyrmi ďalšími spoločnosťami, ako i všetky ďalšie na
tieto zmluvy nadväzujúce prevody. Tým, že nikto nemôže previesť viac práv ako sám má, nemôžu
byť platné žiadne zo zmlúv nadväzujúce na zmluvy uzatvárané s neplatným vlastníkom, a teda i ak
by tieto zmluvy mali všetky zákonom požadované náležitosti. Neplatnosť série týchto zmlúv (prvých,
druhých, tretích prevodov, ako i štvrtého prevodu), ktoré nezákonne zbavili úpadcu vlastníctva k
súboru nehnuteľností, preukazuje najmä to, že : spoločnosť APROX odplatu zo zmluvy s SBDV nikdy
SBDV neuhradila, spoločnosť APROX bola jednoosobovou nemajetnou spoločnosťou, s 200.000,-Sk
základným imaním, v tom čase s jediným spoločníkom a jediným konateľom H. nadobudla od SBDV
nehnuteľnosti bez akéhokoľvek zabezpečenia odplaty, či bez akejkoľvek disponibilnosti spoločnosti
finančnými prostriedkami, hoci išlo o sumu takmer 35.000.000,-Sk, v konečnom dôsledku dňa 30.6.2006
zanikla, a to z dôvodu zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku. Hoci H.
P., jediný spoločník a jediný konateľ APROX následne poskytol veriteľom SBDV ručiteľské vyhlásenie
o úhrade dlhu a predstieral ochotu zaplatiť dlh, bol rovnako nemajetnou osobou a preto akékoľvek
jeho vyhlásenia a ním poskytnuté zabezpečenia úhrady odplaty boli a sú bezpredmetné. Spoločnosť
APROX ani nie po 14 dňoch, resp., po 6 dňoch od podpisu zmluvy s SBDV previedla bezodplatne
tieto nehnuteľnosti na 4 ďalšie „transportné“ spoločnosti. Zmluvy medzi APROX a 4 „transportnými“
spoločnosťami, na ktoré spoločnosť APROX okamžite previedla nehnuteľnosti, vôbec neobsahujú
povinnosť zaplatiť odplatu za predmet prevodu, išlo teda o bezodplatné prevody nehnuteľností v
hodnote min. 35.000.000,-Sk. Všetkých päť spoločností, ktoré boli v prvom (APROX), resp. druhom
kroku zapojených do schémy, malo minimálne základné imanie vyžadované zákonom, t.j. 200.000,-Sk.
Uvedené 4 „transportné“ spoločnosti následne prevádzali nehnuteľnosti koncovým vlastníkom, z ktorých
niektorými boli osoby mimo skupiny sledujúcej týmito transakciami cieľ ukrátiť SBDV a veriteľov SBDV
a niektoré boli priamo osoby zúčastnené, či prepojené s osobami zúčastnenými na týchto transakciách.
Podľa doposiaľ zistených skutočností na jednom prevode zo štyroch „transportných“ spoločností na tretiu
osobu sa podieľal za prevodcu Pyra, spol. s r.o. na nadobúdateľa H.. X. G. U.. F. N. - podpredseda
predstavenstva SBDV; U.. F. N. preto nepochybne nemohol byť dobromyseľný pri prevode vlastníctva
na tretiu osobu, nakoľko vedel v plnom rozsahu o záväzkoch SBDV s veriteľmi, a že zo zmluvy, ktorá
bola na začiatku reťazca prevodov vlastníctva, sa nikdy neplnilo. Žiadna z celkom 5 transportných
spoločností (APROX + 4) sa štandardne nezaoberala obchodovaním s nehnuteľnosťami a iba jedna z
nich (ISTROTECH) mala v predmete podnikania sprostredkovanie v oblasti nehnuteľností.
Z vyššie uvedených skutkových okolností, najmä z okamžitej následnosti prevodov z SBDV na APROX
(platobne neschopnej uhradiť dohodnutú odplatu, bez požiadavky na poskytnutie akýchkoľvek záruk
na úhradu odplaty 35 miliónov, či aspoň preukázania schopnosti túto úhradu zaplatiť), a z prevodu
APROX na ďalšie 4 „transportné“ firmy, je zrejmé, že jediným účelom „medzistupňa“ spočívajúceho v
zapojení spoločnosti APROX bolo zbaviť sa záväzku platiť veriteľom SBDV na úrovni nových vlastníkov.
Spoločnosť APROX nikdy za prevod uvedených nehnuteľností nezaplatila a následné prevody zo
spoločnosti APROX boli vykonané bezodplatne a až ďalšie prevody boli odplatné. Žiadne peniaze zo
skupiny spoločností zapojených do týchto transakcií sa nikdy nedostali do SBDV, hoci preukázateľne
niektorí koncoví vlastníci, najmä spomedzi osôb, ktoré na týchto transakciách zúčastnené neboli, zaplatili
kúpnu cenu, resp. odplatu za nadobudnutie práv. Osoby konajúce v mene úpadcu nepochybne vedeli,
že k úhrade zo strany APROX nedôjde a že nemá majetok a preto ho ničím ani nežiadali preukázať, či
nežiadali úhradu odplaty akýmkoľvek spôsobom zabezpečiť, hoci išlo o sumu takmer 35.000.000,-Sk. Z
uvedeného je teda zjavné, že reálnu úhradu odplaty ani vôbec nemali záujem dosiahnuť.
Je potom zrejmé, že transakcia bola plánovaná a vopred pripravovaná a teda spoločnostiam PROFIS
SECURITY , s.r.o., PYRA, spol. s r.o., ISTROTECH, s.r.o., a SIVA-BA, s.r.o. bol známy a musel byť
známy záväzok uhrádzať odplaty veriteľovi (Poľnobanka, resp. Merkuria) a bolo a muselo im byť zrejmé,
že sa zúčastňujú na konaní, ktorého cieľom je ukrátenie veriteľov, a preto žiadnej zo zúčastnených piatich
spoločností nemožno priznať dobromyseľnosť pri konaní. Nadobúdajúcim spoločnostiam teda bolo a
muselo byť známe, že úkonmi, ktoré uskutočňujú, zbavujú spoločnosť APROX možnosti uhradiť svoj
dlh voči jej veriteľom, a že ich bezodplatné nadobúdanie nehnuteľností od APROX ovplyvní platobnú
schopnosť APROX voči jej veriteľom a pochopiteľne bude mať i úpadkové následky pre spoločnosť
APROX. Uvedené potvrdzuje nepochybne i tá skutočnosť, že U.. F. N. sa podieľal ako splnomocnený
zástupca konateľa jednej zo 4 „transportných“ spoločností na takomto prevode nehnuteľností na tretiu
osobu a teda vedel o záväzkoch SBDV a že zo zmluvy, ktorá bola na začiatku reťazca prevodov
vlastníctva, sa nikdy neplnilo. Ostatné osoby boli personálne prepojené s osobami zúčastnenými na
transakcii. K transakcii z SBDV na APROX dňa 27.3.2002 a 3.4.2002 došlo v čase viazanosti SBDV
Zmluvou s veriteľmi zo dňa 18.7.2001 a jej Dodatku č. 1 zo dňa 25.10.2001 a v bezprostrednej časovej
súvislosti rokovaní a uzatvorení Dodatku č. 2 zo dňa 28.3.2002 k zmluve s veriteľmi (len upresnil niektoré
body zmluvy), čo rovnako potvrdzuje vedomosť osôb konajúcich za SBDV, že vedome a úmyselne
postupovali v neprospech SBDV a jeho veriteľov.
Žiadna zo štyroch spoločností zapojených v druhom kroku schémy neposkytla žiadne protiplnenie za
nadobudnutie práv a povinností k nehnuteľnostiam, išlo tým v podstate o darovanie súboru nehnuteľností
v hodnote min. 35 miliónov. Medzi zúčastnenými stranami bolo a muselo byť zrejmé, že ide o spoločné
konanie s cieľom poškodiť tretiu osobu - veriteľa spoločnosti APROX, ktorým bol SBDV a tiež veriteľov
SBDV.
Z týchto právnych úkonov vyplýva, že z týchto prevodov profitovali osoby, ktoré vystupovali za jednotlivé
spoločnosti, či už ako štatutárni zástupcovia alebo ako splnomocnení zástupcovia, ktorí podpisovali
jednotlivé zmluvy, nakoľko osoby vystupujúce v mene jednotlivých spoločností a fyzické osoby, ktoré
nadobúdali jednotlivé nehnuteľnosti a následne ich predávali, sa personálne zhodujú so Štatutárnymi
zástupcami resp. spoločníkmi týchto spoločností a preto tu vzniká taktiež dôvodné podozrenie, že sa
jednalo o organizovanú skupinu osôb, ktorá sa za účelom dosiahnutia vlastného prospechu obohatila a
poškodila veriteľov SBDV a priviedla týmto konaním SBDV do úpadku.
Podstatou tejto vopred pripravenej schémy bolo vyvolať zdanie formálnej právnej správnosti
uskutočnených úkonov a dosiahnuť stav, kedy si SBDV, resp. po jej predpokladanom bankrote jeho
správca konkurznej podstaty, mali „uspokojovať“ pohľadávky vytunelovaného' dlžníka vymáhaním voči
spoločnosti, ktorej konateľ síce existenciu záväzku nijako nespochybňuje, avšak všetok majetok a všetky
práva dávno previedol na iné osoby a teda dlžnícka spoločnosť nemá žiaden majetok, z ktorého by
bolo možné sa uspokojiť. Na druhej strane, všetky nehnuteľnosti už majú reálnych vlastníkov, z ktorých
niektorí sú osoby zapojené do schémy a niektorí sú osoby do schémy nezapojené, ktoré však zaplatili
za nadobudnuté nehnuteľnosti odplatu. Odplata sa nikdy pôvodnému vlastníkovi SBDV nedostala, zo
zaplatených peňazí profitovali výlučne osoby a firmy zapojené do schémy.
Okrem vyššie uvedeného, zmluvy uzatvárané v rámci tejto reťaze neplatných právnych úkonov až
po konečného vlastníka, vykazujú i iné zákonné nedostatky v zmysle uvedeného kúpne zmluvy o
prevode nehnuteľností zo spoločnosti SIVA-BA, s. r. o, na VALLIS, spol. s r.o., ako i kúpna zmluva
o prevode nehnuteľnosti z VALLIS, spol. s r.o. na žalovanú, vôbec nemohli mať charakter prevodu
nehnuteľnosti, keďže v čase ich uzatvárania (a ani v súčasnosti) ešte nehnuteľnosť ako nebytový priestor
neexistuje, existuje len rozostavaná stavba. Nebytovým priestorom sa časti tejto stavby stávajú až
právoplatnosťou kolaudačného rozhodnutia O povolení užívať nehnuteľnosti ako nebytové priestory.
Ide o zmluvy zmätočné, neurčité a nezrozumiteľné, s nemožným - neexistujúcim predmetom plnenia.
Zákonné nedostatky zmlúv, zmätočnosť zmlúv, ako i ich rozpor s dobrými mravmi a s poctivým
obchodným stykom, nepožívajú právnu ochranu a sú dôvodom na vyslovenie absolútnej neplatnosti
týchto zmlúv, a teda dôvod neplatnosti všetkých zmlúv, ktoré boli v reťazi zmlúv o prevode nehnuteľnosti z
úpadcu až po nadobudnutie vlastníctva konečným vlastníkom žalovanou. Tým, že nikto nemôže previesť
na druhého viac práv ako sám má, nemožno ani týmto následným vlastníkom priznať platný vznik
ich vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam. Zároveň, prípadná dobromyseľnosť osôb, ktoré by
následne od neplatných vlastníkov nadobudli nehnuteľnosť, nie je právne relevantnou, pretože v danom
prípade ide o absolútnu neplatnosť právnych úkonov, od počiatku proti všetkým. Absolútnu neplatnosť
nemožno dobromyseľnosťou nijako konvalidovať.
Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe odvodzoval navrhovateľ od toho, že je nevyhnutné, aby
súd vyslovil neplatnosť zmlúv o postúpení práv a povinností, ktorých dôsledkom bola realizácia prevodu
nehnuteľností na tretie osoby, ako i neplatnosť následne uzatváraných zmlúv o prevode nehnuteľností,
pretože jedine týmto konaním je možné dosiahnuť nápravu stavu zapísaného v katastri nehnuteľností.
Predmetné nehnuteľnosti zaradil do súpisu konkurznej podstaty úpadcu, v dôsledku čoho sa odporkyňa
domáha vylúčenia týchto nehnuteľností z tohto súpisu. Vzhľadom k tomu, že žaloba o vylúčenie
zo súpisu konkurznej podstaty je len žalobou procesnou, ktorá sa hmotnoprávnymi podmienkami
nadobudnutia vlastníctva v plnom rozsahu nemusí zaoberať a súd pri rozhodovaní o vylučovacej žalobe
môže vychádzať iba zo stavu vlastníckeho práva zapísaného v katastri nehnuteľností, je nevyhnutné
preukázať opak v tomto hmotnoprávnom konaní.
Navrhovateľ pri podaní tejto určovacej žaloby vychádzal z posledného stanoviska NS SR v konaní o
vylučovacej žalobe, ktoré NS SR v jednom prípade zo série týchto neplatných prevodov nehnuteľností
vydal, v ktorom súd konštatuje, že skutočnosti, ktoré vyvracajú zápis vlastníckeho práva na liste
vlastníctva, nie je súd povinný v konaní o vylučovacej žalobe skúmať a súd si môže osvojiť iba stav
vlastníckeho práva, ktorý vyplýva z listu vlastníctva. Podľa tohto stanoviska hmotnoprávne dokazovanie
predmetných skutočností vyvracajúcich zápis vlastníckeho práva na liste vlastníctva je predmetom
určovacej žaloby. Z tohto dôvodu navrhovateľ podáva túto určovaciu žalobu. Rozhodnutie o tejto
určovacej žalobe bude nevyhnutným predpokladom pre rozhodnutie súdu o vylučovacej žalobe, ktorú
odporkyňa podala voči správcovi konkurznej podstaty. Bez takéhoto určenia vlastníckeho práva je
právo navrhovateľa ohrozené a jeho postavenie neisté, keďže v konaní o procesnej žalobe súd nemusí
vykonávať dokazovanie ohľadom vyvrátenia domnienky o hodnovernosti údajov zapísaných v katastri
nehnuteľností.
Odporkyňa žiadala návrh ako nedôvodný zamietnuť. Poukázala na to, že v prvom rade dávajú na
zváženie, či tu nie je dôvod na zastavenie konania z dôvodu prekážky začatého konania, a to z toho
dôvodu, že na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 13Cbi 25/2004 prebieha konanie v ktorom sú
totožní účastníci konania, je tu rovnaký predmet konania a je tu aj rovnaký skutkový základ. Poukazuje
na to, že Krajský súd vo vylučovacej žalobe rozhodol v prospech odporkyne. Čo sa týka vecnej stránky
sporu, poukazuje na to, že odporkyňa nehnuteľnosti kúpila v dobrej viere, na základe kúpnej zmluvy
zo dňa 19.9.2003, ktorá bola aj právoplatne zavkladovaná na Správe katastra dňa 18.3.2004. Za tieto
nehnuteľnosti riadne zaplatila kúpnu cenu vo výške 451.930,- Sk. Táto cena bola podľa znaleckého
posudku, tieto nehnuteľnosti neboli ani nie sú dokončené. Cena zodpovedala takémuto stavu a cenovým
reláciám v roku 2003, pričom žalovaná mala a aj stále má s týmito nehnuteľnosťami náklady. V
tejto súvislosti poukazujú na to, že pokiaľ by súd určil, že navrhovateľ je vlastníkom predmetných
nehnuteľností, odporkyňa, ktorá už vynaložila na tieto nehnuteľnosti, náklady, zaplatila za ne kúpnu
cenu, by už nemala možnosť prípadne uplatňovať voči jej právnemu predchodcovi a treba tu preto
zohľadniť aj druhú stranu problému z hľadiska následkov, aby nedošlo k porušeniu dobrých mravov na
úkor odporkyne. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo 49/1997, zverejnené
v Zbierke súdnych rozhodnutí, v zmysle ktorého treba v prípade viacerých zmlúv o prevode, ktoré na
seba nadväzujú skúmať otázku platnosti každej samostatne. Taktiež poukazuje na rozhodnutie NS SR
sp. zn. 2Cdo 281/2005, publikované z ZSP pod č. 54/2006, v zmysle ktorého sa nemôže ten kto spôsobil
neplatnosť zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi domáhať neplatnosti. V tejto súvislosti poukazuje na
to, že žalovaná nebola účastníčkou týchto predchádzajúcich zmlúv, nebola na týchto spoločnostiach
zúčastnená ani nikdy nevykonávala ich funkciu a preto nemala možnosť ani z katastra overiť si či
došlo k nejakým porušeniam povinnosti pri predchádzajúcich prevodoch. Na túto skutočnosť poukázal
aj prvostupňový súd vo vylučovacom konaní. Namietala tiež, že určovacie žaloby prichádzajú do úvahy
len vtedy ak tu nie je možno inej žaloby alebo iného prostriedku ochrany, pričom požadovaným určením
by nemalo dôjsť k vyvolaniu ďalších sporov. V predmetnej veci však zákon o konkurze a vyrovnaní
dáva správcovi konkurznej podstaty k dispozícií potrebné nástroje, pokiaľ je aj vlastníctvo sporné, má
správca možnosť zahrnúť danú vec do konkurznej podstaty a dotknutá osoba má potom možnosť
domáhať sa vylučovacou žalobou ochrany, pričom vo vylučovacom konaní súd posúdi kto je vlastník.
Preto navrhovateľ, keďže v tomto prípade ide o popísanú situáciu, nemá naliehavý právny záujem na
požadovanom určení. Navyše môže dôjsť k tomu, že napokon by bol navrhovateľ v tomto spore úspešný
a súd by určil, že úpadca je vlastníkom, avšak na druhej strane vo vylučovacom konaní bude rozhodnuté
o tom, že úpadca nie je vlastníkom a nepatrí to do konkurznej podstaty. Mali by sme tu preto dve celkom
rozdielne rozhodnutia o tej istej otázke. Pokiaľ by malo byť umožnené správcovi popri jeho práve zahrnúť
určitú vec do podstaty aj právo domáhať sa určenia, že je vlastníkom, strácalo by jeho oprávnenie
zahrnuté v zákone akýkoľvek zmysel.
Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi : LV č. XXXX, Zmluva medzi veriteľmi I.
POĽNOBANKA, a.s., II.MERKURIA, a.s. zo dňa 18.7.2001, Dodatok č. 1 zo dňa 25.10.2001, Dodatok
č. 2 zo dňa 28.3.2002 4, Zmluva o výstavbe zo dňa 25.10.2001, Zmluva o postúpení práv a povinností
medzi SBDV a APROX, spol. s.r.o. zo dňa 27.3.2002, Zmluva o postúpení práv a povinností medzi
SBDV a APROX, spol. s.r.o. zo dňa 3.4.2002, Kolaudačné rozhodnutie zo dňa 22.4.2002, trestné
oznámenie, upovedomenie o začatí trestného stíhania dňom 3.8.2005, Kúpna zmluva o prevode z SIVA-
BA, s.r.o. na VALLIS, spol. s r.o., Kúpna zmluva o prevode z VALLIS, spol. s r.o. na odporkyňu, listiny
nachádzajúce sa v zbierke listín KN k zápisu nebytových priestorov č. 38-42, list vlastníctva č. XXXX,
Zmluva o postúpení práv k nehnuteľnostiam z APROX na Sivá - Ba, s.r.o., spolu s návrhom na vklad,
Zmluva o postúpení práv k nehnuteľnostiam z APROX na Profis Security, s.r.o., spolu s návrhom na
vklad, Zmluva o postúpení práv k nehnuteľnostiam z APROX na Pyra, s.r.o., spolu s návrhom na vklad,
Zmluva o prevode nehnuteľnosti z Pyra, s.r.o. na H., uznesenie o vznesení obvinenia voči H., výpis
z obchodného registra o výmaze spoločnosti APROX SK, s.r.o. zamietnutím vyhlásenia konkurzu pre
nemajetnosť, uznesenie o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu na APROX , predbežná správa
správcu APROX SK, s.r.o. o stave majetku spoločnosti (vrátane obdobia počas ktorého táto nemajetná
spoločnosť sa zaviazala zaplatiť úpadcovi odplatu cca 34 miliónov), oznámenie Daňového úradu BA
IV vo veci daňových povinností APROX, splnomocnenie spoločnosti PYRA, s.r.o. pre F., judikát NS SR
z 28.2.2005, sp. zn. Obdo V 53/2003, podnet na mimoriadne dovolanie a tiež i podané mimoriadne
dovolanie č. k.: VI/2 Pz 628/07 - 14 v obdobnom spore. Súd tiež v konaní vypočul svedkov G.. U. X., U..
Y. X., Ľ. Q., Ľ. O. a so súhlasom účastníkov konania oboznámil tiež obsah výpovedí svedkov H. P. Y. U..
F. N., vypočutých v iných konaniach vedených na tunajšom súde.
Po vyhodnotení vykonaných dôkazov skutkový stav významný pre rozhodnutie ustálil nasledovne :
Z predložených zmlúv vyplynulo, že úpadca SBD Viktória uzavrel so spoločnosťou APROX SK, s.r.o.,
Zmluvy o postúpení práv a povinností zo dňa 27.3.2002 a zo dňa 3.4.2002, ktorými došlo k prevodom
súboru nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. Karlova Ves, nachádzajúcich sa v Polyfunkčnom
objekte postavenom na uliciach P. X, I. X Y. O. X, XX, XX, a to zo Stavebného bytového družstva Viktória
(SBDV) na spoločnosť APROX SK, s.r.o., za celkovú odplatu vo výške 34.989.922,-Sk. Súčasťou týchto
zmlúv boli aj nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania.
Spoločnosť APROX SK, s.r.o. predmetné nehnuteľnosti následne previedla Zmluvami o postúpení
práv a povinností zo dňa 10.4.2002 na spoločnosti PROFIS SECURITY spol. s r.o., PYRA, spol. s
r.o., ISTROTECH, s.r.o., taktiež na spoločnosť SIVA-BA, s.r.o., na ktorú boli prevedené nehnuteľnosti
odporkyne - garáže č. XX, XX, XX, XX a XX, ktorá tieto previedla na spoločnosť VALLIS, spol. s r.o. a
tá na odporkyňu, ktorá je v súčasnosti zapísaná ako ich vlastníčka.
Z výpovede svedka G.. U. X., vyplynulo, že družstvo vzniklo niekedy v 1996 založením členskými
podielmi 6 vlastníkov družstva. Hlavnými vlastníkmi družstva boli U.. N., X., O., X. a jeho matka, ktorá
je nebohá a toho šiesteho si nepamätá. Družstvo vzniklo za účelom výstavby bytových domov a každý
nový obyvateľ sa stal členom družstva ale v inom pomere počtu hlasov, zakladatelia mali po 100 hlasov
a tí ostatní obyvatelia iba po jednom. Činnosť družstva bola rozdelená do dvoch častí - právnej a
ekonomickej. Ekonomickú mal na starosti on. Právne veci, v súvislosti s budúcimi obyvateľmi ako aj
dodávateľmi mali na starosti X. Y. N.. Najprv postavili dom na P. a následne tento dom, o ktorý ide.
Pri stavbe tohto domu sa zmluvné vzťahy medzi ZIPPom a Viktóriou nedodržiavali, na základe toho
chceli vypovedať zmluvu so ZIPPom. Výstavba bola financovaná úverom z Poľnobanky Bratislava, a
zálohovými platbami klientov, na byty, ktorých sa mali stať vlastníkmi. Počas tohto procesu dojednávania
týchto problémov so ZIPPom, vstúpil do hry U.. N. O. s návrhom, že dorieši zmluvný vzťah so ZIPP
Bratislava, poskytne úver v objeme 18 mil. Sk, za ktoré ako zábezpeku si ponechá členské podiely v
družstve, a to podiel svedka, jeho matky a tretí. Urobili prevody obchodných podielov na pána O., resp.
na firmu MERKURIA, a.s.. Tieto prevody sa uložili v notárskej úschove u U.. F. a podmienkou zmluvy
bolo, že do 31. augusta toho roku, sa zaplatí časť požičaných peňazí, teda vráti sa ich časť U.. O..
Táto podmienka sa nesplnila, takže firma MERKURIA vyzdvihla z notárskej úschovy obchodné podiely.
Tým vlastne práva a povinnosti člena družstva prešli na firmu MERKURIA. Táto si uplatnila svoje právo
člena družstva v priebehu septembra toho roku. On sa stal nečlenom družstva, takže nemohol fyzicky
vykonávať prácu predsedu predstavenstva. Takže ho vlastne odstavili od všetkých ekonomických a
právnych záležitostí. Od vtedy sa na družstve objavoval iba sporadicky. Čo sa týka roku popísaných
udalostí, išlo buď o rok 1999 alebo 2000. Následne spoločnosť MERKURIA dala návrh na vyhlásenie
konkurzu na družstvo Viktória SBD. Následne sa raz zúčastnil jedného zasadnutia, pojednávania v
rámci konkurzu, kde pred tým podali konkurzné prihlášky, ktoré konkurzný správca neakceptoval, išlo
o pohľadávky, ktoré mali voči družstvu, ja konkrétne som mal pohľadávku voči družstvu vo výške
cca 30 mil. Sk, nakoľko pozemky spolu s ostatnými zakladajúcimi členmi kupoval z vlastných zdrojov.
Predmetnú zmluvu prvýkrát videl na pojednávaní pred OS BA I, na jar 2010. V mene družstva nekonal
od dátumu prevzatia tých členských podielov firmou MERKURIA. O zmluvách o prevode nehnuteľnosti
z SBD V na APROX, svedok nevedel nič uviesť, o prevode sa dozvedel od krajského vyšetrovateľa v
marci alebo apríli tohto roku.
Svedkyňa U.. Y. X., vo svojej výpovedi uviedla, že v SBD Viktória nevykonávala žiadnu funkciu, U.. N. a
ona boli kolegovia v predchádzajúcom zamestnaní a požiadal ju, či by mu nemohla vypomôcť s kontrolou
správnosti zmlúv o prevode vlastníctva, ktoré SBD Viktória uzatváral. Pre SBD Viktória kontrolovala
správnosť týchto zmlúv, nič iné pre nich nerobila. Neskôr z dôvodu, že ako jej to vysvetlil U.. N., F.. X. je
veľakrát zaneprázdnený a neprítomný, ju požiadal, či by neprijala splnomocnenie na uzatváranie týchto
zmlúv o prevode vlastníctva. Toto splnomocnenie prijala, takže od určitého momentu, kedy presne už
si nepamätá, aj tieto zmluvy podpisovala okrem ich kontroly. Išlo len o zmluvy, ktorých predmetom boli
prevody a prechod vlastníckeho práva na jednotlivých vlastníkov z SBD Viktória ako prevádzajúceho
na jednotlivých vlastníkov. Svedkyňa potvrdila podpis na zmluve na č.l. 54, 56 a 59 spisu pri mene
G.. X.. Na žiadne podrobnosti ohľadne týchto zmlúv, ktoré ako splnomocnenec podpísala, si vzhľadom
na odstup času nepamätá vôbec nič. Na otázku kto pripravoval zmluvy o prevode práv a povinností
so spoločnosťou APROX, svedkyňa uviedla, že ako v prípade iných zmlúv aj v prípade týchto zmlúv
určite kontrolovala ich vecnú správnosť, to znamená, či má obsahové náležitosti potrebné pre vklad
do Katastra nehnuteľnosti. Otázka zabezpečovacieho prostriedku bola predmetom, resp. by mala byť
predmetom dohody zmluvných strán, ona kontrolovala len vecnú správnosti. Mechanizmus bol taký, že
zmluvy na SBD Viktória boli pripravené či už v písomnej podobe alebo elektronickej, ktoré skontrolovala
a po udelení splnomocnenia a po ich kontrole ich podpísala. Od splnomocniteľa mala taký pokyn, že
pokiaľ budú zmluvy vecne správne, môže podpísať, väčšinou už boli aj podpísané od U.. N.. Za takúto
činnosť pre SBD Viktória nedostala nikdy žiadnu odplatu. Napokon svedkyňa uviedla aj to, že jej nie sú
známe spoločnosti APROX, ISTROTECH, SIVABA alebo VALIS.
Svedok Ľ. Q., bývalý konateľ spoločnosti SIVA-BA vo svojej výpovedi uviedol, že v období rokov 2001 -
2004 bol na drogách a figuroval ako biely kôň, aj vo firme SIVABA, tam bol aj konateľ. To si aj odsedel,
sedel za krátenie daní a poistného po dobu 4 rokov. Ako konateľ tam podpisoval rôzne listiny, na
akékoľvek okolnosti súvisiace s bytovým domom v Karlovej Vsi, si však svedok nespomenul, potvrdil,
že na č.l. 86 pri označení predávajúcich je jeho vlastnoručný podpis. Na vysvetlenie uviedol, že jeho do
tých vecí nejako nezasväcovali, len mu to dali podpísať, dali mu peniaze a bolo. Pani S. prvý krát videl
vtedy, keď bola ako svedok na pojednávaní v jeho trestnej veci, aj tam ona uviedla, že ho vidí prvýkrát v
živote. Dokumenty, ktoré následne podpisoval, pripravoval len F. L., bývalý majiteľ diskotéky X., ten už
je ale zosnulý, bol zavraždený pred asi 10 rokmi. Nepoznal pána S.. Pri podpisovaní zmlúv neprebral
od druhej zmluvnej strany žiadne kúpne ceny, len podpisoval.
Svedok Ľ. O., vo svojej výpovedi uviedol, že bol a aj stále je spoločník aj konateľ vo firme VALIS, s.r.o.
pôvodne s p. S.. Raz, nevie pred koľkými rokmi to bolo, ale p. S. prišiel s tým, že je možné kúpiť za
dobrú cenu nejaké nebytové priestory plus garážové státia. Nepamätá si už za akú to bolo cenu. Tieto
veci sa odkúpili na firmu VALIS. Od koho už si nepamätám, bol to takpovediac kšeft p. S., Netuší od
koho, lebo po jeho smrti sa nejaké dokumenty nenašli, účtovníctvo ich firmy mal na starosti on, lebo
mal jednu pani, ktorá mu robila účtovníctvo aj v iných firmách. Najprv mali v úmysle počkať a potom
rozpredať tie garáže alebo ich prenajímať, bolo to na T. T., ale neskôr sa to zmenilo. On si s manželkou
rozdelil BSM a chcel sa s ňou nejako vysporiadať, tak nakoniec časť tých garáží odpredal manželke a p.
S. časť tých garáží odpredal svojej manželke. Ich manželky sa poznali, preto aj p. S. mala záujem, aby
jej to manžel odpredal. Odpredali im to, normálne za to zaplatili. Za koľko to kúpili a za koľko odpredali
manželkám už nevie, ale určite firma tým nestratila. Či firma na tom zarobila si už nepamätá. Potvrdil, že
jeho podpisy na č.l. 86 pri označení kupujúci a podpis pri označení predávajúci na č.l. 91 vyzerajú ako
jeho podpisy. O problémoch týkajúcich sa bytového domu, v ktorom sa garáže nachádzali, sa dozvedel
až po tom ako to predali manželkám, dozvedel sa, že tam je nejaký problém s p. O., že VIKTORIA ide
do konkurzu, že je tam nejaká snaha o konkurz. Od koho sa to dozvedel si už nepamätá, ale hovorilo sa
to. Pána Ľ. Q., nikdy nevidel, bol to obchod p. S.. Mohlo to byť tak, že to podpísal tam ale nemuselo to
tak byť. On podrobnejšie nezasväcoval do obchodných záležitostí spoločnosti VALIS, s.r.o. manželku, či
pán S. uviesť nevie. V rámci predmetu činnosti spoločnosť VALIS, s.r.o. sa zaoberali kúpou, predajom a
prenájmom nehnuteľností, nebol to prvý ani posledný obchod s nehnuteľnosťami, ktorý firma rozbehla.
U.. F. N. ako svedok v konaní tunajšieho súdu sp. zn. 12C 171/2007 uviedol, že bol členom
predstavenstva SBD Viktória asi od roku 1998. Bola uzavretá zmluva o výstavbe s terajšou bankou
Unicredit, išlo o výstavbu domu na T. T., bol to objekt č. 6 a SBD Viktória bola stavebníkom. Od tej
doby uplynul dlhší čas a nepamätá si na všetky veci. Financované to bolo čiastočne zo záloh, ktoré
poskytli budúci vlastníci ako aj z úveru poskytnutého bankou. Čo sa týka banky tam bola záložná zmluva
na nehnuteľnosť, resp. na zvyšné byty a pozemky, to sa týkalo klasického úveru a ďalej bol bankou
poskytnutý aj kontokorentný úver, ktorý bol garantovaný tými istými zmluvami. Pôvodný úver z banky
bol 10.000.000,- alebo 15.000.000,-Sk a kontokorent bol poskytnutý myslí na 6.000.000,- Sk , ale tam
bol stále pohyb. Svedok potvrdil, že SBD Viktória malo podlžnosti voči spoločnostiam Zipp, s.r.o. a
Merkúria, a.s., výšku si už presne nepamätá, ale podlžnosť u Merkúry bola totožná s podlžnosťou u
Zipp, pretože prišlo k postupu pohľadávok zo Zipp na Merkúriu. Je možné, že to bolo 15.000.000,-
Sk. Spoločnosť Aprox SK, s.r.o. ako nadobúdateľ nehnuteľností, bola vybraná na odporúčanie jedného
člena družstva, ktorý bol na už uvedenej členskej schôdzi s tým, že uvedená spoločnosť má dostatok
finančných prostriedkov, resp. vie ich zabezpečiť. On mal požiadavku, aby spoločnosť Aprox SK, s.r.o.
taktiež ručila za záväzok SBD Viktória voči Merkúria. Myslí, že sa spisovala aj notárska zápisnica a
exekučná listina. Spoločnosť Aprox SK, s.r.o. nepoznal a osobne nepoznal ani pána P.. Úhradu kúpnej
ceny od spoločnosti Aprox SK, s.r.o. očakával, nakoľko spoločnosť Aprox bola doporučená s tým, že
má finančné prostriedky, alebo že si ich zabezpečí. Viem toľko, že Aprox nezaplatil a robilo sa uznanie
dlhu. Družstvo sa to pokúšalo vymáhať prostredníctvom žaloby, ale bol tam vysoký súdny poplatok a
na ten nemali a preto bolo konanie zastavené.
H. P. vo svojej svedeckej výpovedi v konaní tunajšieho súdu sp. zn. 12C/171/2007 uviedol, že nič
bližšie nevedel o prevodoch nehnuteľností. Ja som pána S. splnomocnil na vybavovanie vecí ohľadne
nebytových priestorov. Dával mu nejaké plné moci, nepamätá si už kedy to bolo, pretože to bolo dávno
a ani neviem k čomu ho splnomocnil. Pán S. ho oslovil, že sa dá urobiť obchod, asi sa to týkalo
nebytových priestorov. On s nikým iným okrem pána S. do styku neprišiel, taktiež sa nikdy nestal
vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti. Po smrti pána S. ho žiadne fyzické ani právnické osoby nekontaktovali.
Až bol kontaktovaný ohľadne súdnych sporov, ktoré prebiehajú. Poznal pána S. ešte pred uskutočnením
predmetného obchodu, súviselo to s inou pracovnou činnosťou, resp. pracovnou oblasťou. Spoločnosť
APROX ešte pred predmetným obchodom robila obchody podľa toho čo mali v predmete činnosti, tieto
boli rôzne, napr. nákup a predaj lakýrnickeho materiálu, nespomína si či sa robili nejaké obchody s
nehnuteľnosti, resp. či to mal v predmete činnosti. Akým spôsobom mala spoločnosť APROX SK s.r.o.
platiť SBD Viktória za uskutočnené obchody si svedok nevedel spomenúť.
Takto ustálený skutkový stav veci súd po právnej stránke posúdil nasledovne :
Keďže navrhovateľ sa v konaní domáhal určenia podľa § 80 písm. c) O.s.p., súd sa v prvom rade musel
vysporiadať s otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.
Určovacia žaloba má opodstatnenie (naliehavý právny záujem je daný) len vtedy, ak sa rozhodnutím
súdu, ktorým takejto žalobe vyhovie, vytvorí pevný právny základ pre účastníkov daného právneho
vzťahu (prípadne aj pre inú osobu) a takýto výsledok konania má priaznivý dopad na ich právne
postavenie.
Podstatou inštitútu naliehavého právneho záujmu je predísť vydaniu takého rozhodnutia súdu, ktoré
nemôže mať za následok zmenu právneho postavenia účastníkov konania, prípadne takého rozhodnutia
súdu, ktoré nemôže slúžiť potrebám praktického života. Záver súdu o tom, že v určitej veci nie je daný
naliehavý právny záujem, má za následok, že vec (návrh) už nie je predmetom vecného preskúmania, ale
je ho potrebné zamietnuť bez takéhoto preskúmania. Súd je však pri hodnotení, či je v určitej veci daný
naliehavý právny záujem na požadovanom určení, povinný zohľadniť nielen vyššie uvedené hľadiská.
Pokiaľ by totiž výnimočne inak z uvedených hľadísk aj nebol daný naliehavý právny záujem, avšak v
dôsledku zamietnutia návrhu len z tohto dôvodu by bolo zamedzené vecnému preskúmaniu sporných
otázok medzi účastníkmi, mohlo by takýmto spôsobom dôjsť k zamedzeniu prístupu k súdu, teda k
porušeniu práva na súdnu ochranu.
V prejednávanej veci, ako na to poukázal aj navrhovateľ, Najvyšší súd SR v jednom prípade z obdobných
prevodov nehnuteľností napadnutých navrhovateľom, dospel k právnemu názoru, že skutočnosti, ktoré
vyvracajú zápis vlastníckeho práva na liste vlastníctva, nie je súd povinný v konaní o vylučovacej
žalobe skúmať a súd si môže osvojiť iba stav vlastníckeho práva, ktorý vyplýva z listu vlastníctva. Za
takéhoto stavu, pokiaľ v konaní vo vylučovacej žalobe, a to aj v prípade účastníkov tohto konania, súd
nepreskúmal a teda vlastne ani vecne nerozhodol o tom, kto je vlastníkom predmetných nehnuteľností,
ak by súd aj v tomto konaní odmietol otázku vlastníctva nehnuteľností preskúmať vecne, došlo by podľa
názoru súdu k porušeniu práva na súdnu ochranu navrhovateľa. Preto súd dospel k záveru, že hoci
inak by zrejme nebol v prejednávanej veci daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, bolo
nevyhnutné pristúpiť k vecnému preskúmaniu otázky vlastníctva predmetných nehnuteľností.
Osobitne sa však žiada zdôrazniť, že záver existencii naliehavého právneho záujmu navrhovateľa platí v
plnej miere len vo vzťahu k určeniu, že úpadca je vlastníkom predmetných nehnuteľností. Len v takomto
prípade by sa totiž zmenilo právne postavenie úpadcu, pričom k tomu mohlo dôjsť len v prípade, ak
by súd dospel k záveru, že všetky namietané prevody práv a povinností a prevody nehnuteľností sú
neplatné. Pokiaľ by čo i jeden, najmä však v poradí prvý prevod práv a povinností bol uskutočnený
platne, právne postavenie úpadcu by sa v žiadnom smere nezmenilo.
Po vecnom posúdení dôvodnosti podaného návrhu súd na základe skutkového stavu, ktorý vyplynul z
vykonaných dôkazov dospel k záveru, že návrhu nemožno vyhovieť.
Pre posúdenie dôvodnosti návrhu bolo rozhodujúce posúdenie platnosti v poradí prvých zmlúv o prevode
práv a povinnosti, teda zmlúv, ktorými tieto previedol úpadca na spoločnosť APROX SK, s.r.o. Iba v
prípade, ak by súd dospel k záveru, že táto zmluva je neplatná, malo význam zaoberať sa aj platnosťou
ostatných zmlúv, vrátane zmluvy, na základe ktorej bola ako vlastníčka predmetných nehnuteľností
zapísaná odporkyňa.
Vo vzťahu k týmto zmluvám pritom súd dospel k záveru, že z vykonaných dôkazov nevyplynuli žiadne
skutočnosti, ktoré by mohli maž za následok ich neplatnosť.
V prvom rade treba poukázať na to, že pre posúdenie platnosti určitého právneho úkonu môžu mať
význam len také okolnosti, ktoré tu boli prítomné v čase vykonania tohto právneho úkonu. Naopak,
akékoľvek skutkové okolnosti, ktoré nastali neskôr, po takomto právnom úkone, už nemôžu mať vplyv
na jeho vznik, či platnosť. So zreteľom na uvedený záver súd hodnotil aj predmetné zmluvy o prevode
práv a povinnosti, teda zmluvy, ktorými tieto previedol úpadca na spoločnosť APROX SK, s.r.o.
Z vykonaných dôkazov pritom nevyplynuli žiadne také skutočnosti v čase uzavretia týchto zmlúv,
ktoré by mohli mať za následok neplatnosť týchto zmlúv. Vykonanými dôkazmi, a to ani listinnými
dôkazmi, avšak ani výpoveďami svedkov, sa nepodarilo preukázať, že by spoločnosti APROX SK,
s.r.o., PROFIS SECURITY , s.r.o., PYRA, spol. s r.o., ISTROTECH, s.r.o., a SIVA-BA, s.r.o. konali, tak,
ako to tvrdil navrhovateľ, po vzájomnej dohode, naviac v úmysle ukrátiť veriteľov úpadcu a „zadarmo“
získať vlastníctvo predmetných nehnuteľností. Nebolo preukázané žiadne také konanie, ktoré by bolo
možné hodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, či konanie v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku. Je pravdou, že napokon spoločnosť APROX SK, s.r.o. neuhradila žiadnu odplatu za
prevod práv a povinností k rozostavaným nehnuteľnostiam. K tomu však došlo až v čase po uzavretí
predmetných zmlúv, a to nemôže, so zreteľom na už uvedené mať za následok pred tým uzavretých
zmlúv, pokiaľ nebolo preukázané, že to ani nemala v úmysle. To však preukázané nebolo, a to ani v
rámci trestného konania, ktoré bolo vedené proti H. P. ako vtedajšiemu konateľovi spoločnosti APROX
SK, s.r.o., na základe trestného oznámenia navrhovateľa. Naviac, ako vyplynulo z výpovede svedka
U.. N., no tiež z ďalších dôkazov, spoločnosť APROX SK, s.r.o., bola doporučená niektorým z členov
predstavenstva SBD Viktória ako dôveryhodná spoločnosť, ktorá prostriedky na úhradu odplaty za
prevod práv buď má, ale môže získať a uhradiť tak dohodnutú odplatu. Naviac, samotná skutočnosť, že
spoločnosť APROX SK, s.r.o., má základné imanie iba 200.000,- Sk, nerobí takúto spoločnosť z pohľadu
prevádzajúceho nedôveryhodnou. Neplatnosť v poradí prvých zmlúv nemohlo spôsobiť bez ďalšieho
ani to, že spoločnosť APROX SK, s.r.o. následne nadobudnuté práva a povinnosti previedlo na ďalšie
spoločnosti. Konanie týchto spoločností v akejkoľvek zhode, či po dohode nebolo v konaní preukázané.
Za takýchto okolností potom súd nemal inú možnosť, než konštatovať, že navrhovateľovi sa nepodarilo
preukázať žiadne také skutočnosti, ktoré by umožňovali súdu vyhovieť jeho návrhu. Preto súd návrh ako
nedôvodný v celom rozsahu zamietol.
Osobitne sa tiež žiada v nadväznosti na odôvodnenie naliehavého právneho záujmu v prejednávanej
veci konštatovať, že so zreteľom na záver o platnosti v poradí prvého prevodu práv a povinností, už sa
bez zreteľa na prípadnú neplatnosť ďalších prevodov vlastníctva, na ktoré tiež poukazoval navrhovateľ,
právne postavenie navrhovateľa nemôže zmeniť a preto z tohto dôvodu nemôže mať naliehavý právny
záujem na preskúmaní platnosti v poradí ďalších zmlúv ohľadne predmetných nehnuteľností.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal odporkyni náhradu trov právneho
zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z., v celkovej výške 755,48 eura, za 1 úkon právnej pomoci za
48,66 eura (prevzatie a príprava zastúpenia v roku 2008), 3 úkony v roku 2010 po 55,49 eura (účasť na
pojednávaniach dňa 13.1.2010, 4.5.5.2010 a 15.6.2010), 2 úkony v roku 2011 (účasť na pojednávaniach
dňa 20.9.2011, 8.11.2011) a 3 úkony v roku 2012 (účasť na pojednávaniach dňa 6.3.2012, 25.4.2012 a
5.6.2012) + paušálna náhrada 1 x 6,34 eura, 7 x 7,21 eura, 2 x 7,41 eura a 3 x 7,63 eura, po zvýšení o
DPH 20 %, keďže právny zástupca odporkyne je platiteľom DPH.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV na Krajský súd v Bratislave.
Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3
O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v
dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený
na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205
ods. 2 O.s.p.):
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.