Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, July 31, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/312/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209216472
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7209216472.1

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvprávnejvecižalobkyneB.Y.,T..XX.XX.XXXX,H.D.Y.,Y.XX,zastúpenejJUDr.
Martinom Puchallom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Južná trieda 2/A, proti žalovanému Z. Č., T..
XX.XX.XXXX, H. D. Y., U. G. XX, zastúpenému Advokátskou kanceláriou Illéš & Šimčák, s.r.o., so sídlom
v Košiciach, Kováčska 6, v konaní o určenie neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti, o odvolaní
žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 37C/118/2009-90 zo dňa 10.05.2012 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmuznesenímOkresnýsúdKošiceII(ďalejlen„súdprvéhostupňa“)uložilžalobkynipovinnosť
nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 221,14 eur na účet Advokátskej kancelárie
Illéš & Šimčák, s.r.o. do 15 dní odo právoplatnosti uznesenia.

Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalobkyňa a navrhla aby odvolací súd uznesenie zmenil
tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania neprizná.

V dôvodoch odvolania namietala, že súd prvého stupňa neskúmal existenciu všetkých dôvodov hodných
osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 O.s.p.. Súdom skúmané skutočnosti netvoria celkový obraz
o finančnej situácii žalobkyne. Žalobkyňa v konaní opätovne poukazovala počas celého konania, že

sa nachádzala v zlej finančnej situácii. Príjmy, ktoré žalobkyňa dosiahla, boli použité na uhradenie
niektorých záväzkov, ktoré mala žalobkyňa voči tretím osobám. Navyše súd prvého stupňa neskúmal
sociálnu situáciu, na ktorú žalobkyňa v priebehu súdneho konania poukazovala. Ako žalobkyňa
poukazovala už v potvrdení o osobných, majetkových a zárobkových pomerov na oslobodenie od
súdnych poplatkov a ustanovenie zástupcu v právnej veci, ktoré bolo podkladom pre oslobodenie od
súdnychpoplatkov,sociálnasituácianiejeprežalobkyňupriazniváanevyhnutnýmpredajombytusatáto

sociálna situácia ešte zhoršila. K odvolaniu pripojila aj potvrdenie o nemocenských dávkach vyplatených
Sociálnou poisťovňou za obdobie od 01.01.2011 do 11.06.2012.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
214 ods. 2 O.s.p.), podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa

spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné,
pretože konanie trpí vadou, uvedenou v ust. § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p..

Podľa čl. 142 ods. 2 Ústavy SR súdy rozhodujú v senátoch, ak zákon neustanoví, že vo veci rozhoduje
jediný sudca. Zákon ustanoví, kedy sa na rozhodovaní senátu zúčastňujú aj prísediaci - sudcovia z radov

občanov a v ktorých veciach môže rozhodnúť aj zamestnanec súdu poverený sudcom. Proti rozhodnutiuzamestnanca súdu povereného sudcom je prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje vždy
sudca.

Zuvedenéhoustanoveniajemožnévyvodiťzáver,ževoveciachpatriacichdoprávomocisúdovvzásade
rozhoduje sudca a zamestnanec poverený súdom je oprávnený rozhodovať iba vo veciach, ktoré sú mu
na rozhodnutie zverené osobitným predpisom.

Týmto predpisom je zák. č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch v znení neskorších predpisov (ďalej
iba „zákon“). Z ust. § 2 ods. 2 zákona vyplýva, že súdnymi úradníkmi sú vyšší súdni úradníci, súdni
tajomníci a probační a mediační úradníci.

Zákon v jednotlivých ustanoveniach upravuje rozsah oprávnení súdnych úradníkov, pričom na tieto
úkony musí byť súdny úradník poverený sudcom. Takáto zákonná konštrukcia vyplýva z toho, že súdni
úradníci sú v zásade štátnymi zamestnancami, to znamená, že majú postavenie úradných osôb, ale
zákon o súdnych úradníkoch im priznáva výkon právomoci súdnej moci (Drgonec. J.: Ústava Slovenskej
republiky. Komentár, 2. vydanie, Heuréka 2007, str. 1071-1072).

V ust. § 5 zákona je vymenovaný okruh konaní a právnych vecí, v ktorých súdny úradník na základe
poverenia sudcu môže konať aj rozhodovať.

V ust. § 6 zákona je vymedzený okruh konkrétnych rozhodnutí, ktoré môže súdny úradník na základe
poverenia sudcu vydať. V ust. § 7 sú uvedené iné procesné úkony, ktoré vyšší súdny úradník môže
vykonať samostatne.

V prejednávanej veci o povinnosti žalobkyne nahradiť žalovanému trovy konania rozhodol vyšší súdny
úradník.

Z obsahu spisu síce nevyplýva, že bolo vyššiemu súdnemu úradníkovi dané osobitné poverenie sudcu

na vydanie rozhodnutia v tomto konaní, odvolaciemu súdu je však z jeho činnosti známe, že sudcovia
vydávajú všeobecné poverenie pre vyššieho súdneho úradníka, ktorý je rozvrhom práce pridelený do
jeho súdneho oddelenia, aby vykonával úkony a rozhodoval podľa ust. § 5 a § 6 zák. č. 549/2003 Z.z.
vo všetkých veciach, patriacich do súdneho oddelenia príslušného sudcu.

V prejednávanej veci sa viedlo sporové konanie o nároku žalobkyne proti žalovanému o určenie
neplatnostizmluvyoprevodenehnuteľnosti.Toznamená,žesanejednáotakékonanie,ktoréjeuvedené
v ust. § 5 zákona, preto oprávnenie vyššieho súdneho úradníka rozhodnúť na základe poverenia sudcu
môže v prejednávanej veci vyplývať iba z ust. § 6 cit. zákona. Toto ustanovenie taxatívnym spôsobom
vypočítava tie súdne rozhodnutia, ktoré je súdny úradník oprávnený vydať vo vlastnom mene na základe

poverenia sudcu. Gramatickým výkladom tohto ustanovenia je možné dospieť k záveru, že rozhodnutie
o povinnosti na náhradu trov konania v tomto ustanovení uvedené nie je. Systematickým výkladom cit.
ustanovenia je tiež možné dospieť k záveru, že rozhodnutie o trovách konania nemôže byť obsiahnuté
v ust. § 6 písm. r/ tohto zákona ako iné procesné rozhodnutie. V rozhodnutí o trovách konania súd
rozhoduje o konkrétnych právach a povinnostiach účastníkov konania, preto pokiaľ zákonodarca by

chcel zveriť rozhodovanie o trovách konania vyššiemu súdnemu úradníkovi, systematicky a hierarchicky
by takéto rozhodnutie muselo byť výslovne uvedené medzi ostatnými rozhodnutiami, ktoré umožňujú
vyššiemu súdnemu úradníkovi uložiť účastníkovi povinnosť, ako sú napr. rozhodnutie o poriadkovej
pokute, o súdnych poplatkoch a pod..

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že súčasne platná právna úprava neumožňuje,
aby vyšší súdny úradník aj na základe poverenia sudcu vydával samostatne rozhodnutie o trovách
konania v inom konaní, než je uvedené v ust. § 5 zákona.Pokiaľ v prejednávanej veci napadnuté rozhodnutie vydal vyšší súdny úradník, ide o rozhodnutie, pri
vydaní ktorého bol súd nesprávne obsadený, preto odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p. zrušil
napadnuté uznesenie a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Pokiaľ rozhodovanie o trovách konania nie je zverené súdnemu úradníkovi, musí o trovách konania
rozhodnúť sudca. Odvolací súd pripomína, že povinnosťou súdu prvého stupňa bude vyporiadať sa so
všetkými okolnosťami, významnými z hľadiska aplikácie ust. § 150 ods. 1 O.s.p., ktorými sú osobné,
majetkové a zárobkové pomery žalobkyne, ale aj aký bude dopad tohto rozhodnutia na majetkové

pomery oprávneného účastníka - žalovaného, tiež na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde,
postoj účastníkov v priebehu konania a podobne. Až následne súd rozhodne, či v danej veci ide o
výnimočný prípad pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalovanému, pričom bude potrebné
vychádzať aj z výšky trov konania, ktoré by inak žalobkyňa bola povinná nahradiť.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.

757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011)

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.