Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 30, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 4T/63/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116011095
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Mačura

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116011095.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Mariánom Mačurom na hlavnom pojednávaní konanom dňa

30. mája 2017 v Prešove takto,

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku o s l o b o d z u j e obžalovaného J.. T. S.,
nar. XX. XX. XXXX M. W., trvale bytom D. Č.. XXX, okr. W.

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov, sp. zn. XPv XXX/XX/
XXXX zo dňa 06.06.2016 pre prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm.
b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona., ktorý mal spáchať tak, že

dňa 29.01.2016 v čase okolo 15.50 hod. v W. na D. Š. N. L.. V. N. sa vyhrážal svojej manželke V.. Q. S.,
s ktorou je v rozvodom konaní, so slovami: „dcéra Sofia je neposlušná, odmieta so mnou
ísť, celé je to tvoja vina a zabijem ťa“, a v minulosti už viackrát opakovane napadol svoju manželku, jeho
agresívne správanie voči poškodenej pokračuje a to až do takej miery, že to u V.. Q. S., nar.
XX.XX.XXXX, A. D. Č.. XXX, vzbudilo dôvodnú obavu o jej život a zdravie,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Prešov podala dňa 8. 6. 2016 na obvineného J.. T. S.
obžalobu pre prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného
zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Dňa 27.10.2016 bol obžalovaný rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp.
zn. XT/XX/XXXX-XXX podľa § 285 písm. a) Trestného zákona oslobodený spod predmetnej obžaloby

prokurátorky. Proti tomuto rozsudku podala prokurátorka odvolanie.
Na základe uvedeného rozhodoval Krajský súd v Prešove, ktorý na neverejnom zasadnutí napadnutý
rozsudok zrušil a vrátil Okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie s tým, že prvostupňový súd
má vykonať dokazovanie výsluchom znalkyne z odboru psychológia W.. Q. Č. a prečítať ako listinný
dôkaz znalecký posudok č. X/XXXX vypracovaný W.. V. X., znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný
Ústavom pre znaleckú činnosť v psychológii a psychiatrii a znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný
W.. K. W..

Súd dokazovanie doplnil v nevyhnutnom rozsahu, kde zistil nasledovné:Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20. 9. 2016 obžalovaný vyhlásil, že je vo vzťahu ku skutku, ktorý
je mu v obžalobe kladené za vinu, nevinný.

Na základe vyššie uvedeného súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom
obžalovaného J.. T. S., poškodenej V.. Q. S., svedkov J.. V. S., J.. V. K., V. Š., prečítaním svedeckej
výpovede F. V., ako i ďalších listinných dôkazov.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní poprel, že by sa dopustil konania kladenému mu v obžalobe za

vinu. Uviedol, že s manželkou (poškodenou) je v rozvodovom konaní, že nepodáva na ňu
trestné oznámenia a nechce jej nijako ublížiť, že práve naopak ona podáva naňho trestné oznámenia,
ktoré sú vymyslené a je to spojené s „bojom“ o deti. Svojej manželke sa nikdy nevyhrážal, a to ani
telefonicky, pokiaľ ide o predmetný skutok vypovedal v zhode s jeho výpoveďou v prípravnom konaní, že
daný deň prišiel za dcérou do školy, keďže boli dohodnutí, že v ten deň spoločne oslávia vysvedčenie,
ktoré v ten deň dostala, avšak po príchode do školy mu dcéra povedala, že nechce ísť s ním, s tým, že

následne zavolal svojej manželke, že dcéra odmieta s ním ísť, že prečo ju stále manipuluje a že nech
si príde po ňu, alebo ju odvezie k manželke, na čo mu matka povedala, že si po dcéru príde. Následne
keď sa vrátil k dcére, kde si medzi tým už rozmyslela a súhlasila, že pôjde s ním a jej sestrou
(s druhou dcérou prišli po ňu do školy). Následne opäť zavolal manželke, že si to dcéra rozmyslela a že
pôjde s ním, na čo manželka mu hovorila, že ona deti nemanipuluje, na čo jej zložil telefón. Pri

týchto telefonátoch nebol nikto z nezaujatých tretích osôb prítomný.

Svedkovia obhajoby J.. V. S. (brat obžalovaného) a J.. V. K. k vlastnému skutku nevedeli uviesť nič,
avšak vypovedali k pomerov vo vzťahu obžalovaného a poškodenej, ktorí obaja vypovedali pozitívne
o obžalovanom a jeho vlastnostiach, pričom druhý svedok ako rodinný kamarát obžalovaného a

poškodenej nikdy nevidel medzi manželmi nejaké nezhody a dozvedeli sa to vždy ex post po tom, že
sa malo niečo udiať.

Svedkyňa poškodená V.. Q. S. - manželka obvineného vypovedala, že s obžalovaným sú
v rozvodovom konaní a majú spolu 8 a 6 ročné dcérky. Ku skutku uviedla, že v ten deň jej v čase okolo

15:45 hod. volal manžel, že ich dcéra Sofia je neposlušná a odmieta ísť s ním
domov, že on z toho vyvodí dôsledky a že si má prísť po dcéru do školy. V tom čase bola u
rodičov a mama bola pri tom ako telefonovala. Po telefonáte sa zdôverila matke, že sa
bojí ísť po dcéru do školy, lebo povedal, že ju tam bude čakať a nevedela čo sa udialo a tak požiadala
mamu, aby išla s ňou. Po 5 - 10 minútach volal obžalovaný opäť s tým, že dcéra si to rozmyslela a že

pôjde s ním, ale že sú to jej (manželkine) hry a že ju za toto zabije a tak zložila telefón.
Poškodené popisovala ako sa bojí svojho manžela - obžalovaného a rovnako popisovala konfliktné
situácie v minulosti, z ktorých malo vyplývať jeho správanie vo vzťahu ku nej, pričom sama priznala, že
v konfliktoch s manželom mu raz ukázala prostredník a rovnako, že považovala obdobie, čo spolu nežili
za obdobie, kedy ju psychicky týral.

Matka poškodenej V. Š. vo svojej výpovedi v podstate potvrdila priebeh udalosti predmetného dňa ako
uvádzaladcéra, stým,žesamanepočula,čodcéredotelefónuhovorilobžalovaný,alevšetkyinformácie
mala od dcéry. Matka vypovedala, že nikdy nebola svedkom, aby jej dcéru obžalovaný fyzicky napadol
Po tejto udalosti dcére povedala, že s tým treba niečo robiť, t. z. podať trestné oznámenie.

ZnahlavnompojednávanívykonanéhovýsluchuznalkynezodborupsychológiaW..Q.Č.napoškodenú
vyplynulo, že táto zotrvala na záveroch svojho znaleckého posudku a vypovedala v súlade s ním.
Rovnako potvrdila, že u poškodenej bola jej dôveryhodnosť ako všeobecná, tak i špecifická zachovalá
a ani nezistila jej snahu poškodiť manželovi.

Podľa znalkyne bol vzťah poškodenej k manželovi negatívne ladený v zmysle strachu z jeho osoby
a útokom, voči ktorým sa subjektívne nedokázala brániť. V závere, či poškodená javí známky ujmy,
ktorá by mohla vzniknúť konaním obvineného, konštatovala, že u poškodenej
zistila známky subdepresívnej nálady, úzkosť, obavy, celkové zvýšené napätie, ktoré sú reaktívneho
charakteru a u poškodenej sa vyvinuli v súvislosti s prežitými konfliktami s manželom. Uvedené je možno

zhrnúť pod diagnózu zmiešanej úzkostnej a depresívnej reakcie. Tá je s najväčšou pravdepodobnosťou
negatívnym následkom dlhodobého konania obvineného. Poškodená teda javila známky ujmy, pričom
tieto sú prechodné a majú tendenciu sa zmierňovať mimo vplyvu stresového.K uvedenému vypovedala, že vnímanie bezmocnosti a moci druhej osoby a takisto ďalšie prejavy
predovšetkým z okruhu emocionálneho prežívania strachu, podceňovanie svojej osoby a degradácia
vlastnej osoby, depresívne ladenie a celý rad psychosomatických ťažkostí, ako nechuť do jedla,

nespánok, a mnoho iných prejavov závisí od individuality poškodeného, to všetko sú prejavy dlhodobo
frustrovanej alebo týranej osoby. Psychologicky my nevieme rozlíšiť, či príčinou tohto stavu je dlhodobá
frustrácia alebo týranie. Možné je len usudzovať na mieru intenzity, to je však v pravdepodobnostnej
rovine a spätne na základe symptómov alebo vyšetrenia psychologického nie je možné sa vyjadriť ku
kauzalite, čo túto vec spôsobilo, bolo by to neobjektívne.

Pokiaľ ide o to že znalkyňa nezistila “vedomú snahu poškodiť manželovi“, uvedené konštatovala na
základe jej znaleckého vyšetrenia primárne, v ktorom poškodená nemala snahu manžela očierňovať,
naopak, často jeho konanie popisovať ako nevedomé, napríklad ani si neuvedomuje, ako mi tým škodil
a podobne. Skôr by sa teda dalo uvažovať o rovine ako by ho ospravedlňovala z tohto pohľadu. Avšak
v prípade, ak by uvedené bola pravda, tak by išlo o účelové správanie a vyjadrenie, čo u
inteligentných osôb nikdy nie je vylúčené.

Uvedené tvrdenie, že znalkyňa nezistila u poškodenej snahu poškodiť obžalovanému vzhľadom na
výpoveď poškodenej na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní bral súd vzhľadom na vyššie a
nižšie popísané ako nepravdivé (napr. nepravdivé jej tvrdenia o priebehu stretnutia triednej učiteľky s
obžalovaným a pod.).

Súd na hlavnom pojednávaní prečítal znalecký posudok Č.. X/XXXX vypracovaný W.. V. X.
v inej trestnej veci na poškodenú, ktorý dospel v podstate k rovnakým záverom ako znalkyňa W.. Č..
Rovnako zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znalkyňou W.. K.
W. na poškodenú v inej trestnej veci bolo konštatované, že poškodená má zachovanú ako všeobecnú

tak i špecifickú dôveryhodnosť.

Z prečítaného znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaný Ústavom pre znaleckú činnosť v
psychológii a psychiatrii v konaní pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn.
XXP/XXX/XXXX konvenujú jeho závery vo vzťahu k poškodenej v zásade so závermi znalcov W.. Č. P.

W.. X., pričom navyše bolo konštatované, že vzhľadom na osobnostné charakteristiky nemožno vylúčiť,
že v náročnejších, resp. konfliktných situáciách má sklon vnímať, prežívať a tým pádom aj reprodukovať
niektoré okolnosti „dramatickejšie“ než v skutočnosti sú. Pokiaľ ide o závery vo vzťahu k obžalovanému,
z týchto mimo iné vyplynulo, že jeho vnútorný psychický potenciál na zvládanie životných situácií je
slabší, lebo zdrojov má menej. V danom konkrétnom prípade (z

okolností za ktorých bol vypracovaný znalecký posudok má súd za to, že tak bolo vo
vzťahu k okolnostiam ohľadne zverovanie detí do starostlivosti jedného z rodičov v predmetnom civilnom
konaní) je zvýšená pravdepodobnosť, že má sklon niektoré udalosti reprodukovať tak, že ich skresľuje
vo svoj prospech, čo je v súlade s jeho charakterovými vlastnosťami, a to napriek tomu, že všeobecnú
dôveryhodnosť má zachovanú (správne vnímať realitu a správne o nej vypovedať).

Do akej miery je toto vedomé a úmyselné, respektíve do akej miery ide o menej vedomý mechanizmus,
si znalec netrúfol odhadnúť.
Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného W.. K. W. na obvineného v inej
trestnej veci vyplynuli v zásade rovnaké závery a rovnako konštatovala, že svedok je schopný správne
vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité okolnosti, pokiaľ chce. Zároveň konštatovala prítomnosť

snahy javiť sa v lepšom svetle.

Svedkyňa V.. F. V. - učiteľka staršej dcéry v škole ku skutku v podstate nič neuviedla, pokiaľ ide o vzťahy
v rodine obžalovaného a poškodenej uviedla, že mali stretnutie náhodné v škole, kde
sa jej obžalovaný spýtal, že či napísala na súd vyjadrenie k dcére a že či si uvedomuje aké to môže

mať následky, za čo sa svedkyňa cítila nepríjemne, avšak obžalovaný na ňu nekričal, nikto sa neurazil
a rozišli sa priateľsky.

Naprotitomuotomtostretnutívypovedalainaksamotnápoškodená,ktoráuviedla, žeobžalovaný
mal učiteľku zastrašovať a vyhľadať, z čoho u poškodenej vyplýva jednoznačná snaha interpretovať

udalosti vlastným videním a vlastným sledovaným cieľom.
Z celého dokazovania je zrejmé, že medzi obžalovaným a poškodenou sú narušené vzájomné vzťahy
vyplývajúce z rozvodového konania a súvisiacej potreby úpravy ich vzájomných vzťahov
a starostlivosti o deti. Rovnako je preukázané, že medzi obžalovaným a poškodenou tieto vzťahy sú takvýrazne narušené, že zo strany poškodenej boli podávané opätovné podnety na priestupkové riešenie
tvrdeného správania obžalovaného zo strany poškodenej a rovnako i trestné oznámenia (napr. pre zločin
týrania blízkej a zverenej osoby a podobne).

Je zrejmé, že tieto konfliktné situácie medzi manželmi sú vyvolané najmä „bojom“ o deti. Za takejto
situácie súd vyhodnocoval výpovede obžalovaného a poškodenej, ale i svedkov na
jednej a druhej strane.
V danom prípade stáli proti sebe dve protichodné verzie priebehu skutku, pričom tieto neboli
podporované na jednej či druhej strane žiadnymi ďalšími priamymi dôkazmi, a tak súd nemohol uveriť

jednej verzii priebehu skutku len preto, že neverí druhej a opačne. Inými slovami bez dôvodných
pochybností súd nemal za preukázané, že sa vôbec skutok stal, keďže aktérmi telefonického rozhovoru
boli len poškodená a obžalovaný. Pričom verziu priebeh skutku mala potvrdzovať len matka poškodenej
a i to len z ústneho odovzdania poškodenej. Pričom za rozvrátenej rodinnej situácie súd jej svedectvo
nevníma akodôveryhodnédotejmieryakobytobolouinejcitovonezainteresovanejosoby.

V tomto smere súd poukazuje najmä na výpoveď učiteľky Mgr. Marcinčinovej, ktorá popísala
stretnutiesobžalovanýmohľadnelistu,ktorýnapísaladocivilnéhokonania,kdesarozhodovalooúprave
starostlivosti k maloletým deťom, ako síce nepríjemné ale korektné, bez zastrašovania, pričom uvedené
stretnutie samotná poškodená popísala diametrálne odlišne, mimo iné ho popisovala ako „zastrašovanie
a nátlak“. I z uvedeného ako bolo uvedené vyššie vyplýva, že i samotná poškodená má sklony

interpretovať udalosti vo svoj prospech a tendenčne. Uvedené súd logickými úvahami pripisuje snahe
poškodenej získať do osobnej starostlivosti svoje deti. Nepriamo tomu konvenuje i súčasný stav, kedy
už ku konfliktom medzi obžalovaným a poškodenou ani pri odovzdávaní detí nedochádza.

Rovnako súd neuveril poškodenej, že by mala reálny strach z obžalovaného, tomuto nezodpovedalo ani

správanie poškodenej počas celého súdneho konania, kedy v situáciách aj keď jej prítomnosť na
hlavnom pojednávaní nebola nevyhnutná, tak sa tohto konania zúčastňovala, rovnako nemala zábrany
ukázať v hádkach obžalovanému prostredník a podobne. Rovnako jej subjektívne vnímanie, že bola
týraná obžalovaným v minulosti aj v čase keď nežili spolu, javí známky snahy poškodiť
obžalovanému.

Ani po doplnenom dokazovaní sa dôkazná situácia nezmenila. Naďalej proti sebe stáli dve verzie
priebehu skutku, pričom znalecké posudky znalcov z odboru psychológia nepreukazovali (ani to nie je
ich úlohou, to je v kompetencii jedine súdu), či v danom prípade obžalovaný, či poškodená klamali vo
vzťahu k skutkovým okolnostiam prípadu. V zásade všetci znalci konštatovali, že u oboch je zachovaná

všeobecná hodnovernosť ich výpovede, pokiaľ ide o špecifickú túto vierohodnosť konštatovali len u
poškodenej. Avšak všetci znalci sa v podstate zhodli, že bez ohľadu na to, či u osoby je konštatovaná
všeobecná i špecifická dôveryhodnosť, „kto chce klamať, bude klamať“ a práve zodpovedanie tejto
otázky je výlučne na konajúcom súde a vzhľadom na vyššie uvedené dve protichodné verzie
priebehu skutku, pri absencii iných nezaujatých „skutkových“ dôkazov nebolo možné bez dôvodných

pochybností rozhodnúť o ustálení viny obžalovaného.

Na základe vyššie uvedených skutkových a právnych úvah mal súd za to, že v danom prípade nebolo
dokázané, že skutok sa vôbec stal a obžalovaného podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku
oslobodil spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlási v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolaním môže napadnúť rozsudok obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním

napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh,
pokiaľ to nie je proti jeho vôli. Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody. Odvolanie je treba podať na súde, proti ktorému rozsudku smeruje, a to v štyroch
vyhotoveniach.