Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, January 31, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/45/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116226258
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5116226258.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amálie

Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, vo veci starostlivosti súdu o
maloletú P. K., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, maloletá v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom -
Úrad práce, soc. vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto, dcéra rodičov: matka - U. J., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, v zastúpení právne: advokátka Mgr. Soňa Grošaftová, so sídlom U. XX W.,
otec: Q. K., nar. XX.X.XXXX, bytom X.E. XXXX/X, P. F. E., v zastúpení právne: JUDr. Ladislav Potocký,
advokát, so sídlom E. XX, W. o zmenu výšky výživného, na základe odvolania otca proti rozsudku
Okresného súdu Žilina, č.k. 37P/158/2016-112 zo dňa 3. apríla 2017, takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok okresného súdu tak, že otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej P., nar.
X.X.XXXX sumou 85 eur mesačné počnúc 1.10.2016 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Nedoplatok na zvýšenom výživnom za obdobie od 1.10.2016 do 30.4.2017 v celkovej sume 210 eur p
o v o ľ u j e otcovi splácať v splátkach po 35 eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky s
tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky stratí výhodu splátok.

Zároveň m e n í rozsudok Okresného súdu Žilina, č.k. 37P/3/2011-69 zo dňa 23.5.2011 v časti úpravy
výživného na maloletú P..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil povinnosť otcovi prispievať na výživu maloletej P. sumou
120 eur mesačne od 1.10.2016, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky. Nedoplatok na zvýšenom
výživnom za obdobie od 1.10.2016 do 30.4.2017 v celkovej sume 455 eur povolil otcovi splácať v
splátkach po 35 eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i
len jednej splátky. Súd zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina, č.k. 37P/3/2011-69 zo dňa 23.5.2011 v
časti úpravy výživného na maloletú P. (pôvodné rozhodnutie o výživnom - pozn. odvolacieho súdu).

2. Matka podaným návrhom doručeným súdu dňa 17.10.2016 žiadala zvýšiť výživné na maloletú P. (po
zmene návrhu na pojednávaní dňa 3.4.2017) zo sumy 55 eur mesačne na 150 eur mesačne počnúc
mesiacom október 2016. Argumentovala, že od doby pôvodnej úpravy - rozsudkom OS Žilina, č.k.
37P/3/2011 zo dňa 23.5.2011 vo výške 55 eur mesačne prešlo takmer 5 rokov, zvýšili sa nevyhnutné
potreby dieťaťa, keďže navštevuje druhý ročník základnej školy, rastie, každý mesiac musí kupovať nové
veci a topánky, založila jej sporenie 30 eur mesačne. Otec platí výživné vo výške 55 eur mesačne, dcére

kupuje iba hračky, dlhodobo sa zdržuje v ČR a o dcéru sa nezaujíma. Iba vtedy keď je na území SR si
maloletú na víkendy vezme k sebe domov.3. Súd vykonaným dokazovaním ( výsluchom matky, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov
o príjmoch a výdavkoch účastníkov ) konštatoval splnenie podmienok ust. § 78 ods. 1 a 3 Zákona o
rodine pre zmenu (zvýšenie výživného). Vychádzal najmä z toho, že v dobe pôvodnej úpravy výživného

rozsudkom Okresného súdu Žilina, č.k. 37P/3/2011-69 zo dňa 23.5.2011 vo výške 55 eur mesačne
maloletá: bola v útlom veku, navštevovala MŠ, bola v starostlivosti matky, nemala žiadne zdravotné
problémy. V dobe pôvodnej úpravy matka poberala rodičovský príspevok, mala príjem aj zo zamestnania
v priemere v sume 300-350 eur mesačne. Otec mal pozastavenú živnosť, pracoval iba brigádne. Ďalšiu
vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu rodičia nemali.

4. Podľa názoru súdu od doby pôvodnej úpravy výživného nastala zmena pomerov u maloletej, vyrástla,
nastúpila na prvý stupeň základnej školy, navštevuje druhý ročník. Príjem rodičov sa zvýšil, resp. ich
potencionálna možnosť dosahovať príjem.

5. Pri hodnotení príjmových pomerov otca súd vychádzal z tej skutočnosti, že nie je evidovaný v sociálnej

poisťovni ani ako zamestnanec, ani ako samostatne zárobkovo činná osoba v Slovenskej republike.
Presný príjem otca dosahovaný prípadne v Českej republike, sa súdu nepodarilo zistiť, svoj príjem otec
žiadnym spôsobom nepreukázal. Následne súd vychádzal z potecionálneho čistého mesačného príjmu
otca vo výške 600 eur mesačne konštatujúc skúsenosť otca v minulosti s prácou stavebníctve ( aktuálne
veľmi žiadané ) a možnosť dosahovania priemerného mesačného príjmu v uvádzanej sume v tomto

odvetví. Súd pri hodnotení pomerov otca zohľadnil, že žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi
(dôchodcovia), má dobrý zdravotný stav a nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

6. Náklady maloletej vyčíslené matkou v sume 130 eur mesačne ( dokazovaním preukázané ): strava
- 80 eur, hygiena - 5 eur, ošatenie - 25 eur, náklady na školu, školskú činnosť, kultúru a krúžky - 20

eur mesačne sú primerané veku, zdravotnému stavu dieťaťa a životnej úrovni rodičov. Medzi oprávnené
výdavky na dieťa súd zaradil: náklady na lieky v prípade akútnych bežných ochorení (cca 20 eur za
polrok). Mesačné platby matky na sporenie pre dieťa súd považuje za vhodné, ale nie za nevyhnutné
náklady dieťaťa z pohľadu životnej úrovne rodičov.

7. Matkin príjem sa medzičasom zvýšil, kým v roku 2015 mala čistý mesačný príjem vo výške 570
eur mesačne, v roku 2017 už je to vo výške 620 eur mesačne. Má však zdravotné ťažkosti, čo je
dôsledok zrážky s osobným motorovým vozidlom z roku 2009, je jej zakázané dvíhanie bremien,
je nútená celoživotne pod vedením fyzioterapeuta cvičiť. Matka vlastní osobné motorové vozidlo
zakúpené za 3.800 eur (auto potrebuje na cestu do práce) a spláca pôžičku 20.000 eur, z tejto pôžičky

čiastočne zakúpila motorové vozidlo a vo zvyšku pôžičku použila na bežné životné potreby ešte z
predchádzajúceho obdobia.

8. Okresný súd konštatuje u otca potenciálnu možnosť dosahovať ( vyšší ) príjem. Vzhľadom na mieru
inflácie v rozhodnom období, že otec maloletej poskytuje vecné plnenia nad rámec výživného sporadicky

v podobe iba hračiek a nestretáva sa s ňou v rozsahu predpokladanom pri pôvodnom určení výšky
výživného, považoval súd za vhodné zvýšiť výživné na sumu 120 eur mesačne, teda v rozsahu 90
% bežných mesačných výdavkov maloletej, zároveň rozsahu zodpovedajúcom 20 % potencionálneho
príjmu otca. Súd prihliadol aj na tú skutočnosť, že matka maloletej zabezpečuje bytové potreby a
vykonáva intenzívnu osobnú starostlivosť o ňu.

9. Súd poukazuje na to, že otca dieťaťa písomne vyzval na preukázanie príjmu a majetkových pomerov.
Na výzvu súdu otec reagoval iba v limitovanom rozsahu - svoje príjmy vôbec neuviedol ani nepreukázal.
Nevykonal šetrenie na okolnosť, kde presne otec pracuje, akú prácu vykonáva, vzhľadom na doterajšiu
nedostatočnú súčinnosť otca by to bolo zdĺhavé, neúčelné, navyše existuje predpoklad, že otec nie

je zamestnaný na oficiálnu pracovnú zmluvu. Súd poznamenal, že otec ani pri poslednom určení
výživného nebol dlhodobo riadne zamestnaný, pracoval len brigádne. Vykonávanie práce popiera otec
aj v aktuálnom konaní, i keď je podľa názoru okresného súdu otec je schopný pracovať, je manuálne
zručný a žiadne zdravotné ťažkosti mu nebránia prácu si nájsť.

10. Odvolanie proti rozsudku podal v zákonnej lehote otec, domáhal sa zrušenia rozsudku, žiadal vrátiť
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vytýkal nedostatočne zistený skutkový stav, podľa jeho
názoru súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednostranne iba v prospech matky maloletej.11. Namietal, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Súd totiž konal vo veci
v jeho neprítomnosti aj keď bol oboznámený so skutočnosťou, že je živnostník v stavebnej činnosti
a nachádza sa mimo územia SR. Súd pojednával nielen v jeho neprítomnosti ale aj v neprítomnosti

jeho právneho zástupcu, ktorého do konania nepripustil, neakceptujúc plnú moc udelenú advokátovi,
podpísanú bratom E. K.. Napokon ani on „ Q. K. “ predvolanie na pojednávanie osobne neprevzal,
predvolanie prevzala jeho matka.

12. Jeho právny zástupca požiadal o odročenie pojednávania faxovým podaním dňa 03.04.2017, v

ktorom zároveň oznámil súdu, že sa nachádza mimo územie SR a plná moc s jeho podpisom bude
doručená každým dňom, on svojmu zástupcovi doručoval plnú moc poštovou prepravou, pretože nemá
k dispozícii počítač.

13. Otec nesúhlasil ani s vecným posúdením výšky výživného. Podľa jeho názoru zákonná úprava
zmeny výšky výživného vždy sleduje záujem maloletého dieťaťa a nie záujem rodičov. Pri zvýšení

výživného treba vychádzať z bezprostrednej spojitosti princípu primeranosti odôvodnených potrieb
dieťaťa s princípom primeranosti životnej úrovne povinného rodiča a primeranosti jeho príjmu. Tvrdil, že
bol dlhodobo nezamestnaný, „teraz“ pracoval brigádne v zahraničí, ako náhle bude mať výplatnú pásku,
túto predloží okresnému súdu. On by súhlasil so zvýšením výživného na maloletú na 60 eur mesačne.
Ak by mal platiť výživné v sume 120 eur mesačne a matka na dieťa tiež v sume 120 eur mesačne,

súčet súm výživného je tak 240 eur mesačne na 7-ročné dieťa, čo v prepočte je 7.230,24 českých korún.
Nedostatok finančných prostriedkov matky nie je možné vykompenzovať výživným určeným pre potreby
maloletého dieťaťa. Koľko bude výživné, keď dieťa dosiahne plnoletosť? pýta sa v odvolaní otec.

14. Zdôrazňuje matkin čistý mesačný príjem dosahovaný v sume 620 eur mesačne, poberá aj prídavky

na dieťa, daňový bonus. Matka zdravotné problémy nemá. Je zavádzajúce jej tvrdenie, že následkom
zrážky s osobným motorovým vozidlom v roku 2009 je zhoršený jej zdravotný stav. Otec tvrdí, že matka
v tej dobe bola opitá, keď išla z diskotéky spadla do priekopy. Matka nepotrebuje ani motorové vozidlo,
do práce chodia aj autobusy, ktoré môže využiť. Poukazuje aj na vyšší životný štandard matky, každý
rok chodí dvakrát na dovolenky s priateľom do zahraničia, výstredne a vyzývavo podľa najnovšej módy

sa oblieka, chodí na diskotéky, fajčí, požíva alkoholické nápoje. Ak si zobrala úver, nie je to v žiadnom
prípade na bežné potreby jej života. Naviac, matka žije s rodičmi, neprispieva im ani na náklady spojené
s bývaním, vie to, lebo u nich bývali spolu. Maloletú dcéru si bráva pravidelne (ak mu dieťa matka dá),
kupuje jej oblečenie, hračky, pomôcky do školy, chodia spolu aj na výlety.

15. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiada potvrdenie rozsudku okresného súdu pre vecnú
správnosť. Uviedla, že otec mal preukázanú vedomosť o tom, že podala u súdu návrh na zvýšenie
výživného na maloletú dcéru, otcovi tento návrh bol aj doručený 11.11.2016 do vlastných rúk a k návrhu

doručil súdu aj písomné vyjadrenie. Rovnako bolo u neho vykázané aj doručenie predvolania na súdom
vytýčené pojednávanie na ktoré sa otec nedostavil a svoju neúčasť náležite neospravedlnil.

16. Z dikcie § 92 CSP vyplýva, že zástupcu si zvolí účastník konania a nie jeho rodinný príslušník, ani
iná osoba. Preto nie je možné akceptovať tvrdenie otca, že v konaní mal zástupcu, ktorému však udelil

plnú moc jeho brat, teda plná moc bola advokátovi ( právnemu zástupcovi ) udelená inou osobou a
nie účastníkom konania. Pokiaľ zvolený zástupca nepoučil brata otca o spôsobe zastupovania, resp. o
podmienkach udelenia plnej moci, uvedené nemôže byť v neprospech maloletého dieťaťa, ktorého vec
má byť čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Otec mal možnosť predložiť súdu dôkazy za účelom
preukázania svojich tvrdení, jednak a/ ako súčasť svojho vyjadrenia k návrhu o zvýšenie výživného, b/

aj v priebehu konania c/ či na pojednávaní. V zmysle § 32 ods. 2 CMP bolo povinnosťou otca označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom nemôže otec dôvodne očakávať, že ak tak neučiní, súd
nebude v konaní pokračovať.

17. Podľa názoru matky výška výživného v sume 120 eur mesačne pokryje iba nevyhnutné výdavky

dieťaťa. Otcom navrhovaná suma výživného 60 eur mesačne je neprimerane nízka, vzhľadom aj na vek
a odôvodnené potreby dieťaťa. Otec je zárobkovo činný, pracuje v zahraničí, ku skutočnosti kde pracuje,
aký je jeho mesačný príjem sa otec nevyjadril konkrétne ani v odvolaní, nepredložil ani k odvolaniu
žiadne dôkazy, ktoré by mali preukázať jeho príjem, tvrdenia vo vzťahu k namietanej výške výživného.18. Matka zdôrazňuje, že maloletá P. je žiačkou 2. ročníka základnej školy, výdavky na ňu sú spojené
so stravou, ošatením, hygienickými potrebami, ale aj s návštevou školy. Za nevyhnutné výdavky dieťaťa

treba považovať nielen výdavky súvisiace so školskou dochádzkou, ale vzhľadom na vek a priaznivý
vývoj, aj výdavky spojené s mimoškolskými aktivitami, napr. ako sú výdaje na výlety, plavecký výcvik
a podobne.

19. Matka tvrdí, že všetky potreby maloletej dcéry zabezpečuje, stará sa o jej zdravý vývin, v rámci

svojich schopností a možností hradí jej nevyhnutné výdavky, zabezpečuje harmonický domov. Otec
maloletú berie k sebe približne každých 6 týždňov ku svojim rodičom, ktorí sa o maloletú starajú a
hračky, či oblečenie maloletej kupuje matka otca, stará matka maloletej P.. Napokon z jej strany nie je
problém umožniť stretnutia otcovi s maloletou dcérou aj častejšie. Vyživovacia povinnosť otca k dieťaťu
je jeho zákonnou povinnosťou, je povinný zabezpečiť dieťaťu nevyhnutné potreby a nemôže sa sám
dobrovoľne rozhodnúť, či a v akej výške si bude svoju vyživovaciu povinnosť plniť.

20. Otec v písomnej reakcii na predchádzajúce vyjadrenie matky uviedol, že je dlhodobo nezamestnaný,
keď pracuje, tak len brigádnicky aj to iba príležitostne a zo svojho príjmu sa snaží vykryť svoje potreby
pobytom v zahraničí. Taktiež musí uhrádzať stravu, ubytovanie, cestovanie zo zahraničia domov,
uvedené výdavky niekedy presahujú jeho príjem. Doklady, ktoré matka predložila o nákladoch dieťaťa a

nákladoch na domácnosť, označuje otec za zavádzajúce. Z nich je zistiteľné, že sú písané a evidované
nastarúmatkumaloletejP.K.,naU.J.anienamatkudieťaťaU.J.mladšiu,jetomutakajupredložených
účtovných dokladov o platbách za komunálny odpad, za spotrebu vody. Doklady predložené matkou
o nákupoch potravín preukazujú nákupy pre celú rodinu ( vrátane matky, jej priateľa, starej matky
maloletej ) a nie výhradne pre maloleté dieťa. Tie nie je možné zohľadniť ( započítať ) pri hodnotení

potrieb dieťaťa, ktorými matka zdôvodňuje zvýšenie výživného. V čase, keď maloletá P. je v jeho
starostlivosti, zakupuje jej oblečenie, hračky, pomôcky do školy, chodia spolu na výlety, pretože sa jej to
páči. Pri zmene výšky výživného treba, aby súd vychádzal z primeraných odôvodnených potrieb dieťaťa
a z toho aké sú príjmy rodiča povinného platiť výživné na dieťa. Výživné je určené vždy pre potreby
dieťaťa a nie pre potreby rodiča, u ktorého býva.

21. Kolízny opatrovník písomné vyjadrenie k odvolaniu nepredložil.

22. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), po
zistení,žeodvolaniepodalvzákonnejlehotenatooprávnenýúčastník,protirozsudkuktorémuodvolanie

je prípustné, odvolací súd postupujúc podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania, rozsudok okresného súdu zmenil podľa § 388 CSP, konštatujúc
iba čiastočnú opodstatnenosť odvolania otca.

23. Prioritne krajský súd poukazuje na to, že okresný súd z vykonaného dokazovania zistil skutkový

stav veci v akceptovateľnom rozsahu, zo skutkového stavu veci zisteného okresným súdom aj odvolací
súd vychádzal.

24. Krajský súd v zhode s názorom okresného súdu konštatuje splnenie podmienok ustanovenia § 78
ods. 1 a 3 Zákona o rodine pre zmenu výšky výživného, pretože od doby pôvodnej úpravy uplynula dlhšia

doba,biologickýmvývinomdieťaťa,jehonástupomdo1.a2.ročníkazákladnejškolyvzniklimatkevyššie
výdaje, než boli v dobe pôvodnej úpravy a vzhľadom na rozsah matkou preukázaných odôvodnených
potrieb maloletej pôvodná výška výživného v sume 55 eur mesačne, ale aj otcom navrhovaná suma
60 eur mesačne je neprimerane nízka, nezohľadňujúca participáciu otca na zvýšených odôvodnených
potrebáchdieťaťa.Jetotižsprávneaspravodlivé,abyajrodičvosobnejstarostlivostiktoréhosamaloleté

dieťa nenachádza, primerane sa podieľal na zabezpečovaní zvýšených životných nákladoch svojho
dieťaťa.

25. Ani otec nespochybnil zvýšené výdaje súvisiace s biologickým vývinom maloletej ( zvýšené náklady
na nákup oblečenia a pod.,) jej nástupom do základnej školy, nákupom školských potrieb a pomôcok do

školy. Matkou tvrdené a preukázané zvýšené výdaje majú priemerný charakter. Vykonané dokazovanie
nepreukázalo ( ani matka netvrdila ) že by mali vzniknúť vyššie náklady súvisiace s pravidelnou
mimoškolskou činnosťou dieťaťa, napr. navštevovanie rôznych krúžkov, jazykovej školy, školy umenia,
aktívna športová činnosť a pod.., ktoré aktivity ( náklady na ne vynaložené ) by mali byť zohľadnenépri zmene výšky výživného. Zdravotný stav maloletej je dobrý, napr. netrpí na alergologické, kožné,
prípadne iné ochorenie vyžadujúce napr. diétne stravovanie. Za tejto situácie potom krajský súd
nemohol súhlasiť so zvýšením výživného na dieťa zo sumy 55 eur na 120 eur mesačne, napokon ani

konštatovaná výška potencionálneho príjmu otca nesvedčí o tom, že takto stanovený príjem by mal
byť podstatne vyšší ( min. o 100 % ) oproti pôvodnej úprave.

26. Je preukázané zvýšenie príjmu matky, tu odvolací súd zdôrazňuje, že je to výsledok jej aktívneho
prístupu. Otec sa nemusí obávať, že by matka výživné použila v prospech seba, pretože disponuje

pravidelným vlastným príjmom zo zamestnania a je odvolací súd presvedčený, že výživné v celom
rozsahu skonzumuje maloletá.

27. Na rozdiel od matky, ktorá preukázala svoj príjem, otec sa uvedenej povinnosti v priebehu celého
konania „ vyhýbal“. Tak ako v dobe pôvodnej úpravy tvrdil, že príjem dosahuje z brigádnickej činnosti,
aj v súčasnosti zrejme tomu je tak, brigádnickú činnosť ( vzhľadom na obsah jeho písomných podaní )

otec vykonáva na území Českej republiky. Na výzvu súdu nielenže nepredložil dôkazy o príjme,
ale ich ani konkrétne neoznačil, túto povinnosť nesplnil ani v odvolacom konaní preto bol náležitý
postup okresného súdu, že za takejto dôkaznej situácie vychádzal z potencionality príjmu otca, z jeho
potencionálnej možnosti dosiahnuť z brigádnickej činnosti ( v stavebníctve ) sumu 600 eur mesačne,
napokon tento súdom stanovený potencionálny príjem otec nespochybňoval, nenamietal ani v odvolaní.

Otec ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu nemá, ním uvádzané plnenia poskytované nad
rámec výživného nie sú charakteru, ktoré by výraznejším spôsobom ovplyvnili materiálne zabezpečenie
starostlivosti o maloletú.

28. Vychádzajúc z porovnaných pomerov, z rozsahu zistených odôvodnených potrieb dieťaťa, odvolací

súd zmenil rozsudok okresného súdu a výživné na maloletú zvýšil zo sumy 55,- eur mesačne na 85 eur
mesačne, považoval túto výšku výživného za sumu primeranú tak so zreteľom na rozsah odôvodnených
potrieb dieťaťa ale aj na potencionálny príjem otca konštatovaný v sume 600 eur mesačne. Podľa názoru
krajskéhosúduotecpozaplatení výživnéhonamaloletúvsume85eurmesačneanedoplatkuvýživného
v sume 30 eur mesačne, zo zostávajúceho príjmu môže bez akéhokoľvek ohrozenia uhradzovať nielen

náklady svojho bežného života ale aj náklady súvisiace s výkonom práce v zahraničí.

29. V dôsledku zvýšenia výživného ( z pôvodnej sumy 55 eur mesačne na 85 eur mesačne) vznikol
za obdobie od 1.10.2016 do 30.4.2017 nedoplatok v sume 30 eur mesačne, za 7 mesiacov 210 eur

mesačne, uvedený nedoplatok krajský súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach v sume 30
eur spolu s bežným výživným k rukám matky. V prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky otec stratí
výhodu splátok a bude jeho povinnosťou zaplatiť dlh - nedoplatok výživného k rukám matky naraz.

30. Odvolací súd v ďalšej časti sa vyjadruje k odvolacím argumentáciám procesného charakteru.

31. Postupom okresného súdu nebola otcovi ako účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom. Práve
naopak, okresný súd vytvoril priestor aj pre otca ako účastníka konania, aby realizoval svoje procesné
práva, záviselo od otca, či súdom vytvorený procesný priestor v súdnom konaní využije, alebo nie.

32. Otcovi súd doručil návrh matky o zvýšenie výživného spolu s poučením o procesných právach a
povinnostiach účastníkov konania (poukaz odvolacieho súdu na č.l. 80 spisu), v ňom bol otec poučený
o možnosti zastúpenia v konaní - súdnu zásielku otec prevzal 11.11.2016.

33. Otec k návrhu matky sa písomne vyjadril, doručil súdu 18.11.2016 (na čl. 89-90 spisu), poukazuje

najmä na to, že oproti obdobiu pôvodnej úpravy sa jeho finančné pomery nezmenili, zrušil živnosť,
ale prácu si hľadá, žije u rodičov (invalidní dôchodcovia), nemá úspory ani majetok. Žiadne dôkazy vo
vyjadrení neoznačil, ani ich ( najmä dôkazy preukazujúce jeho príjmové pomery ) pre účely súdneho
konania nedoložil.

34. Predvolanie na vytýčený termín pojednávania na deň 3.4.2017 spolu s výzvou súdu, aby otec
preukázal svoj príjem za obdobie od januára 2016 potvrdením zamestnávateľa, otec neprevzal osobne,
ale jeho matka, ktorú splnomocnil písomne na všetky právne úkony vrátane aj na preberanie pošty
(odvolací súd poukazuje na listinu, ktorá sa nachádza na č.l. 107 spisu - ide o plnomocenstvo, ktoréotec svojej matke v súvislosti s prevzatím rôznych písomností udelil). Za tejto situácie nie je možné
akceptovať odvolací argument otca ktorým vytýka, že nebol na termín pojednávania vo veci riadne
predvolaný.

35. Okresnému súdu oznámenie o zvolení právneho zástupcu bolo doručené 10.3.2017 spolu s
predloženým písomným plnomocenstvom udeleným JUDr. Ladislavovi Potockému (č.l. 105) dňa
1.3.2017 bratom otca - E. K.. Krajský súd sa stotožnil s názorom okresného súdu, že otec bol účastníkom
konania, nemohol tak za neho jeho brat udeliť plnomocenstvo advokátovi. Okresný súd reagoval,

JUDr. Ladislavovi Potockému oznámil dňa 14.3.2017 plnú moc nie je možné akceptovať a je nutné do
spisu predložiť plnú moc udelenú otcom dieťaťa. Originál plnej moci ktoré otec udelil advokátovi JUDr.
Ladislavovi Potockému bolo doručené súdu až 4.4.2017, t.j. deň po pojednávaní. Za tejto procesnej
situácie v súhrne s dôvodmi uvádzanými v bode 34 tohto rozhodnutia je opodstatnený záver, že otec na
meritórnepojednávaniebolpredvolanýriadneavčasapreakceptáciužiadostioodročeniepojednávania
podmienky splnené neboli. Bolo na otcovi, či využije právo zúčastniť sa pojednávania, priamo na

pojednávaní argumentovať,- tým, že sa predmetného pojednávania nezúčastnil, o túto možnosť sa obral
sám a neobral ho o túto možnosť súd svojim postupom.

36. Krajský súd dodáva, že okresný súd pre meritórne rozhodnutie disponoval aj dostatočným rozsahom
dôkazov.

37. Vzhľadomnazmenenúvýškuvýživnéhoodvolacísúdkonštatovalvovýrokovejveterozsudkuzmenu
pôvodného rozsudku v časti úpravy výživného na maloletú P..

38. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z
uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde
(§ 427 ods. 2 CSP).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených

v § 429 ods. 2 CSP.