Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 24, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/38/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116011095
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Bugeľ
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116011095.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr.
Petra Farkaša a JUDr. Mariána Sninského na verejnom zasadnutí konanom dňa 24.01.2018, v trestnej
veci proti obžalovanému J.. T. S., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm.
a/, b/ Tr. zákona s poukazom na
§ 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu

Prešov sp. zn. 4T/63/2016 zo dňa 30.05.2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku oslobodil obžalovaného
J.. T. S., nar. XX.XX.XXXX v W., trvale bytom D. č. XXX, okr. W., spod obžaloby prokurátora Okresnej
prokuratúry Prešov sp. zn. 2Pv 144/16/7707 zo dňa 06.06.2016, pre prečin nebezpečného vyhrážania

podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., pre skutok,
ktorého sa mal dopustiť tak, že

dňa 29.01.2016 v čase okolo 15.50 hod. v Prešove na Základnej škole na ul. Májové námestie sa
vyhrážal svojej manželke V.. Q. S., s ktorou je v rozvodom konaní, so slovami: „dcéra B. je neposlušná,
odmieta so mnou ísť, celé je to tvoja vina a zabijem ťa“, a v minulosti už viackrát opakovane napadol

svoju manželku, jeho agresívne správanie voči poškodenej pokračuje a to až do takej miery, že to u V..
Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. č. XXX, vzbudilo dôvodnú obavu o jej život a zdravie,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Proti tomuto rozsudku, v zákonnej lehote podal odvolanie okresný prokurátor. V písomných dôvodoch
odvolania uviedol, že sa nestotožňuje s názorom samosudcu Okresného súdu Prešov v tom smere, že

oslobodil menovaného obžalovaného spod obžaloby s tým, že nebolo preukázané, že sa stal skutok,
pre ktorý je obžalovaný stíhaný. To, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutku,
o ktorom svedkyňa - poškodená V.. Q. S. vypovedala, ako sa presne odohral, neznamená, že keď stoja
proti sebe dve protichodné verzie priebehu skutku, ktoré neboli podporované na jednej či druhej strane
žiadnymi priamymi dôkazmi, že v takomto prípade nie je možné veriť strane poškodenej.
Ako vyplýva z výpovede svedkyne V. M., matky menovanej poškodenej, táto síce nepočula, čo konkrétne

menovaný obžalovaný poškodenej do telefónu vravel, aj napriek tomu, že pri dcére v čase daného
rozhovoru sedela, avšak po spomínanom telefonáte poškodená matke uviedla, že sa manžela bojí, lebo
tento ju bude čakať v škole, keď pôjde pre ich dcéru, lebo dcéra s ním odmietla zo školy ísť domov,
lebo sú to jej, teda manželkine hry a že ju za to zabije, kde na to poškodená telefón zložila. V podstate
až matka menovanej poškodenej, svedkyňa V. M. dcére povedala, aby išla podať na políciu trestné
oznámenie po tom, keď priamo na dcére videla, aký má z manžela strach. Aj keď svedkyňa nikdy nebola

priamym svedkom, aby obžalovaný J.. T. S. fyzicky napadol jej dcéru V.. Q. S., mala vedomosť o jednomfyzickom napadnutí jej dcéry, ktoré bolo príčinou vykázania menovaného z ich spoločného domu, kedy
počas hádky mal obžalovaný pribuchnúť jej dcére ruku do dverí.

Taktiež na hlavnom pojednávaní bola vypočutá znalkyňa, psychologička W.. Q. H., ktorá zotrvala
na záveroch svojho znaleckého posudku, ktorý vypracovala na poškodenú V.. Q. S.. Znalkyňa u
poškodenej pri vyšetrení zistila známky subdepresívnej nálady, úzkosť, obavy, celkové zvýšené napätie,
kde tieto stavy sa u poškodenej vyvinuli v súvislosti s prežitými udalosťami, konfliktami s manželom
a stanovila u nej diagnózu zmiešanej úzkostnej a depresívnej reakcie, ktorá je podľa znalkyne s

najväčšou pravdepodobnosťou negatívnym následkom dlhodobého konania obžalovaného. Znalkyňa
u poškodenej nezistila vedomú snahu poškodiť manželovi, poškodená nemala snahu manžela tzv.
očierňovať, naopak, často jeho konanie popisovala ako nevedomé, napr. že si neuvedomil, ako jej
svojím správaním ubližoval, teda akoby konanie menovaného obžalovaného ospravedlňovala. Znalkyňa
v závere uviedla, že hodnovernosť výpovede poškodenej ako všeobecná tak i špecifická je zachovalá
a nezistila jej snahu poškodiť manželovi. So znalkyňou W.. Q. H. sa stotožňujú aj ďalší znalci, ktorých

znalecké posudky sa nachádzajú v predmetnom vyšetrovacom spise a boli na poškodenú V.. Q. S.
vypracované v inej trestnej veci, a to znalecký posudok č. 1/2016 vypracovaný W.. V. X., znalecký
posudok č. 20/2015 vypracovaný znalkyňou W.. K. W. a znalecký posudok č. 19/2015 vypracovaný
Ústavom pre znaleckú činnosť v psychológii a psychiatrii v konaní pred Okresným súdom Prešov pod
sp. zn. 27P/333/2014, kde na tieto posudky je poukazované aj v rozsudku Okresného súdu Prešov sp.

zn. 4T/63/2016.

Naproti tomu zo znaleckého posudku č. 21/2015, ktorý bol vypracovaný na obžalovaného J.. T. S. v inej
trestnej veci W.. K. W., a ktorý je spomenutý aj v danom rozsudku vyplýva, že menovaný je v tom čase v
procesnom postavení svedka, je schopný správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti,

pokiaľ chce, avšak zároveň znalkyňa konštatovala u menovaného snahu javiť sa v lepšom svetle.

Taktiež sa odvolateľ vyjadril k tomu, že na jednej strane súd poukazuje na dlhodobo rozvrátené vzťahy
medzi obžalovaným a poškodenou, ako aj na to, že poškodená opakovane podávala podnety a trestné
oznámenia na správanie obžalovaného a na strane druhej, nie je správanie a konanie obžalovaného

nijako súdom postihnuté s odôvodnením, že neexistovali žiadne priame dôkazy ani na jednej strane,
teda súd akoby ešte svojím postojom ospravedlňoval konanie obžalovaného, resp. je názoru, že nebolo
dokázané, že sa skutok stal s poukazom na to, že znalci sa zhodli v tom, že bez ohľadu na to, či u
osoby je konštatovaná všeobecná i špecifická dôveryhodnosť, ,,kto chce klamať, bude klamať“, teda
vychádzajúc z uvedeného, na čo sú vypracované znalecké posudky, keď sa im neverí. Keby poškodená

mala snahu poškodiť manželovi, tak by jeho konanie pred znalcom neobhajovala, ale práve naopak, tzv.
očierňovala by ho s úmyslom ublížiť mu.

Odvolávať sa na to, že konfliktné situácie medzi manželmi sú vyvolané najmä bojom o deti, preto sa
súd rozhodol menovaného obžalovaného oslobodiť spod obžaloby, je nesprávne. Deti sa toho času od

10.10.2016 nachádzajú v starostlivosti matky, teda nie je dôvod poškodenej tvrdiť skutočnosti, ktoré
by sa na pravde nezakladali. Menovaná už v minulosti mala s obžalovaným problémy pri odovzdávaní
deti, kedy bola fyzicky napadnutá otcom obžalovaného. Taktiež bola počas ich spolužitia viackrát fyzicky
napadnutá manželom, o čom svedčí fakt, že na obžalovaného bola dňa 09.06.2016 podaná obžaloba
na Okresný súd Prešov pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/,

písm. b/ Tr. zákona. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému
súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

K odvolaniu okresného prokurátora podal obhajca obžalovaného vyjadrenie, z ktorého vyplýva, že
sa stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu. Uvádza, že po vznesení obvinenia bola poškodená

dňa 09.05.2016 vysluchnutá a vo svojej výpovedi okrem iného uviedla ,,že B. si to rozmyslela, že s
ním pôjde, ale za toto všetko, čo mu robím, ju zabije“. Pri konfrontácii poškodenej s obvineným dňa
19.05.2016 na otázku vypočúvajúceho, aby podrobne opísala, ako sa jej obvinený vyhrážal, aby citovala
konkrétne slová, ktoré použil počas rozhovoru, poškodená vypovedala: ,,povedal si mi, že za to, že B.
s tebou odmietla ísť, je to moja hra. Nespomínam si, či to bolo počas prvého alebo druhého telefonátu.“

Poškodená napriek námietke obhajcu nahliadla do svojich poznámok a následne vypovedala, a to v
druhom telefonáte povedala, že dcéra si to rozmyslela, že pôjde, ale že je to moja vina a že ma zabiješ.
Na hlavnom pojednávaní dňa 20.09.2016 poškodená vypovedala ,, a povedal mi v druhom telefonáte,že B. si to rozmyslela, že s ním už pôjde, ale že sú to moje hry a že za toto ma zabije. Z vyššie citovaných
výrokov, ako uvádzal obhajca obžalovaného vyplýva, že ani jeden z týchto výrokov nie je zhodný.

Pokiaľ v odvolaní prokurátor poukazuje na výpoveď matky poškodenej, svedkyne V. M., k tomu uvádza,
že samotná poškodená o tom, či pri telefonáte mala byť prítomná táto svedkyňa, vypovedá už pri svojom
výsluchu dňa 09.05.2016, t.j. o odstupom niekoľkých mesiacov od ňou tvrdenej udalosti. Poškodená ani
v trestnom oznámení dňa 29.01.2016 a ani do zápisnice o výsluchu dňa 15.02.2016 neuvádzala, že pri
telefonáte mala byť prítomná jej matka.

Matka poškodenej na hlavnom pojednávaní tiež vypovedala, že po telefonáte mala dcéra slzy v očiach
a ani jej nič nechcela povedať, pýtala sa jej, čo sa stalo a hneď jej na to neodpovedala. V prvej
časti výpovede na hlavnom pojednávaní však svedkyňa uviedla, že dcéra jej mala hneď po telefonáte
povedať, že jej volal manžel, že už do školy nemusí ísť, lebo dcéra s ním ide a vlastne sa jej vyhrážal,
že ju zabije. Z uvedenej výpovede nie je zrejmé, či svedkyňou tvrdená vyhrážka má byť jej úsudok alebo

výrok, ktorý jej mala tlmočiť dcéra.

V ďalšej časti vyjadrenia poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia okresným súdom, s ktorým sa
stotožňuje a navrhuje, aby odvolanie okresného prokurátora bolo zamietnuté.

Na základe odvolania okresného prokurátora krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie
okresného prokurátora nie je dôvodné.

Okresnýsúdsvojerozhodnutieooslobodeníobžalovanéhospodobžalobyodôvodniltým,žeobžalovaný
pri svojej výpovedi v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie žalovaného skutku.
Uviedol, že manželke sa nevyhrážal, telefonoval s ňou, ale nehovoril to, že ju zabije.

ĎalejokresnýsúdvychádzalzvýpovedíJ..V.S.,brataobžalovaného,aJ..V.K.,ktorýkuskutkunevedeli

uviesť nič, avšak uvádzali skutočnosti k pomerom vo vzťahu obžalovaného a poškodenej, kde obaja
vypovedali pozitívne o obžalovanom a jeho vlastnostiach, pričom druhý svedok ako rodinný kamarát
obžalovaného a poškodenej nikdy nevidel medzi manželmi nejaké nezhody a dozvedeli sa to vždy ex
post po tom, čo sa malo niečo udiať.

Z výpovede poškodenej V.. Q. S. zistil okresný súd, že v čase okolo 15.45 hod. v kritický deň jej volal
manžel, že ich dcéra B. je neposlušná a odmieta ísť s ním domov, že on z toho vyvodí dôsledky a že
si má prísť po dcéru do školy. V tom čase bola u rodičov a mama bola pri tom, ako telefonovala. Po
telefonáte sa zdôverila matke, že sa bojí ísť po dcéru do školy, lebo povedal, že ju tam bude čakať
a nevedela, čo sa udialo a tak požiadala mamu, aby išla s ňou. Po 5 - 10 minútach volal obžalovaný

opäť s tým, že dcéra si to rozmyslela a že pôjde s ním, ale že sú to jej hry a že ju za toto zabije a tak
zložila telefón. Poškodená popisovala, ako sa bojí svojho manžela - obžalovaného a rovnako popisovala
konfliktné situácie v minulosti, z ktorých malo vyplývať jeho správanie vo vzťahu k nej, pričom sama
priznala, že v konfliktoch s manželom mu raz ukázala prostredník a rovnako, že považovala obdobie,
čo spolu nežili, za obdobie, kedy ju psychicky týral.

Z výpovede V. M., matky poškodenej, vyplýva, že nepočula, čo dcére do telefónu hovoril obžalovaný, ale
všetkyinformáciemalaoddcéry.Vypovedala,ženikdynebolasvedkom,abyjejdcéruobžalovanýfyzicky
napadol. Po tejto udalosti dcére povedala, že s tým treba niečo robiť, t.z. podať trestné oznámenie.

Na hlavnom pojednávaní bol vykonaný výsluch znalkyne z odboru psychológie W.. Q. H. na poškodenú,
z ktorého vyplýva, že u poškodenej bola jej dôveryhodnosť ako všeobecná, tak i špecifická zachovalá a
ani nezistila jej snahu poškodiť manželovi. Podľa znalkyne bol vzťah poškodenej k manželovi negatívne
ladený v zmysle strachu z jeho osoby a útokom, voči ktorým sa subjektívne nedokázala brániť. V
závere, či poškodená javí známky ujmy, ktorá by mohla vzniknúť konaním obvineného, konštatovala,

že u poškodenej zistila známky subdepresívnej nálady, úzkosť, obavy, celkové zvýšené napätie, ktoré
sú reaktívneho charakteru a u poškodenej sa vyvinuli v súvislosti s prežitými konfliktami s manželom.
Uvedené je možno zhrnúť pod diagnózu zmiešanej úzkostnej a depresívnej reakcie. Tá je s najväčšoupravdepodobnosťou negatívnym následkom dlhodobého konania obžalovaného. Poškodená teda javila
známky ujmy, pričom tieto sú prechodné a majú tendenciu sa zmierňovať mimo vplyvu stresového.

Pokiaľ ide o to, že znalkyňa nezistila “vedomú snahu poškodiť manželovi“ u poškodenej, uvedené
konštatovala na základe jej znaleckého vyšetrenia primárne, v ktorom poškodená nemala snahu
manžela očierňovať, naopak, často jeho konanie popisovať ako nevedomé, napríklad ani si
neuvedomuje, ako mi tým škodil a podobne. Skôr by sa teda dalo uvažovať o rovine, akoby ho
ospravedlňovala z tohto pohľadu. Avšak v prípade, ak by uvedené bola pravda, tak by išlo o účelové

správanie a vyjadrenie, čo u inteligentných osôb nikdy nie je vylúčené.

Súd na hlavnom pojednávaní čítal znalecký posudok č. 1/2016 vypracovaný W.. V. X. v inej trestnej
veci na poškodenú, ktorý dospel v podstate k rovnakým záverom ako znalkyňa W.. H.. Rovnako zo
znaleckého posudku č. 20/2015 vypracovaného znalkyňou W.. K. W. na poškodenú v inej trestnej veci
bolo konštatované, že poškodená má zachovanú ako všeobecnú tak i špecifickú vierohodnosť.

Z prečítaného znaleckého posudku č. 19/2015 vypracovaného Ústavom pre znaleckú činnosť v
psychológii a psychiatrii v konaní pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 27P/333/2014 sú závery
vo vzťahu k poškodenej v zásade zhodné so závermi znalcov W.. H. a W.. X., pričom navyše bolo
konštatované, že vzhľadom na osobnostné charakteristiky nemožno vylúčiť, že v náročnejších, resp.

konfliktných situáciách má poškodená sklon vnímať, prežívať a tým pádom aj reprodukovať niektoré
okolnosti dramatickejšie, než v skutočnosti sú. Pokiaľ ide o závery vo vzťahu k obžalovanému, z týchto
mimo iné vyplynulo, že jeho vnútorný psychický potenciál na zvládanie životných situácií je slabší,
lebo zdrojov má menej. V danom prípade je zvýšená pravdepodobnosť, že má sklon niektoré udalosti
reprodukovať tak, že ich skresľuje vo svoj prospech, čo je v súlade s jeho charakterovými vlastnosťami,

a to napriek tomu, že všeobecnú dôveryhodnosť má zachovanú.

Zo znaleckého posudku č. 21/2015 vypracovaného W.. K. W. na obžalovaného v inej trestnej veci,
vyplynuli v zásade rovnaké závery a rovnako konštatovala, že svedok je schopný správne vnímať,
zapamätať si a reprodukovať prežité okolnosti, pokiaľ chce. Zároveň konštatovala prítomnosť snahy

javiť sa v lepšom svetle.

Z výpovede V.. F. V., učiteľky staršej dcéry obžalovaného a poškodenej, uviedla, že ku skutku nič bližšie
uviesť nevie. Pokiaľ ide o vzťah v rodine obžalovaného a poškodenej uviedla, že mali stretnutie náhodne
v škole, kde sa jej obžalovaný spýtal, že či napísala na súd vyjadrenie k dcére, a že či si uvedomuje,

aké to môže mať následky, za čo sa svedkyňa cítila nepríjemne, avšak obžalovaný na ňu nekričal, nikto
sa neurazil a rozišli sa priateľsky.

Naproti tomu o tomto stretnutí vypovedala inak samotná poškodená, ktorá uviedla, že obžalovaný
mal učiteľku zastrašovať a vyhľadávať, z čoho u poškodenej vyplýva jednoznačná snaha interpretovať

udalosti vlastným videním a vlastným sledovaným cieľom.

Okresný súd ďalej uviedol, že v danom prípade stáli proti sebe dve protichodné verzie priebehu skutku,
pričom tieto neboli podporované na jednej či druhej strane žiadnymi ďalšími priamymi dôkazmi, a tak súd
nemohol uveriť jednej verzii priebehu skutku len preto, že neverí druhej a opačne. Inými slovami, bez

dôvodných pochybností súd nemal za preukázané, že sa vôbec skutok stal, keďže aktérmi telefonického
rozhovoru boli len poškodená a obžalovaný, pričom verziu priebeh skutku mala potvrdzovať len matka
poškodenej a i to len z ústneho odovzdania poškodenej.

Poukázal ďalej okresný súd na výpoveď učiteľky V.. V., z ktorej vyplýva, že rozhovor medzi ňou a

obžalovaným nebol takého charakteru, ako to uvádzala poškodená. Taktiež súd neuveril poškodenej, že
by mala reálny strach z obžalovaného, tomuto nezodpovedalo ani správanie poškodenej počas celého
súdneho konania, kedy v situáciách, aj keď jej prítomnosť na hlavnom pojednávaní nebola nevyhnutná,
tak sa tohto konania zúčastňovala, rovnako nemala zábrany ukázať v hádkach obžalovanému
prostredník a podobne. Rovnako jej subjektívne vnímanie, že bola týraná obžalovaným v minulosti aj v

čase, keď nežili spolu, javí známky snahy poškodiť obžalovanému.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania okresného prokurátora, ako aj dôkazov
zabezpečených v štádiu prípravného konania a na hlavnom pojednávaní, dospel k záveru, že okresnýsúd rozhodol v súlade so zisteným skutkovým stavom a v súlade so zákonom. Je evidentné, že v tomto
prípade sú proti sebe stojace dve verzie páchania skutku. Poškodená uvádza, že sa jej obžalovaný
mal vyhrážať tým, že ju zabije, naopak obžalovaný uviedol, že takého slová v telefonickom rozhovore s

poškodenou nepoužil. Žiaden ďalší priamy dôkaz tvrdenia jedného či druhého nebol vyprodukovaný, a
tedaanijednotvrdenienebolopodporenéinýmpriamym,resp.nepriamymdôkazom.Zatakejtodôkaznej
situácie potom okresný súd správne rozhodol, keď zistil, že sú pochybnosti o tom, či sa stal skutok,
pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Je pravdou tá skutočnosť, že znalecké dôkazy ohľadne vierohodnosti
sú na strane poškodenej, pričom však je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že aj napriek týmto

dôkazom nie je možné za daného skutkového stavu dospieť k záveru o vine obžalovaného a použijúc
zásadu „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ aj krajský súd je toho názoru, že okresný súd
rozhodol správne, a preto odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné v zmysle ustanovenia § 319
Tr. poriadku zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.