Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 25, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/165/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117204890
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117204890.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobcu: D. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.
XXX, proti žalovanému: Provident Financial, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO:
35 805 731, právne zastúpený: De minimis, spol. s.r.o., so sídlom Lovinského 22, 811 04 Bratislava, o
určenie neprijateľných zmluvných podmienok, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu

Prešov č.k. 11C/5/2017-38 zo dňa 25.07.2017 takto,

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie a vyslovil, že žiadna zo strán nemá

na náhradu trov konania nárok. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal určenia, že úverové
zmluvy uzatvorené so žalovaným sú bezúročné a bez poplatkov. Tiež žiadal vydať bezdôvodné
obohatenie vo výške 3.052,26 eur a aj určenia neprijateľných zmluvných podmienok. Rozsudkom č.k.
11C/435/2015-205 bola zamietnutá žaloba o určenie, že zmluvy sú bezúročné a bez poplatkov, bola
uložená žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.182,53 eur a v prevyšujúcej časti bola žaloba
zamietnutá a žaloba o určenie neprijateľných zmluvných podmienok bola vylúčená na samostatné

konanie. Z dôvodu späťvzatia žaloby o určenie neprijateľných zmluvných podmienok bolo konanie podľa
§ 144, § 145 a § 146 CSP zastavené.
2. Výrok o trovách konania bol odôvodnený ust. § 255 ods. 1, 2, § 256 ods. 1, § 257 a § 262 ods. 1, 2
CSP. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania rozhodoval s poukazom na
celý spor. Hoci žaloba o určenie, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré boli predmetom konania sú
bezúročné a bez poplatkov, bola zamietnutá, súd to nepovažuje za neúspech žalobcu. V danom prípade

konštatoval, že sporné zmluvy o úvere neobsahovali obligatórnu náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, čoho dôsledkom bol záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Túto skutočnosť súd prvej
inštancie posudzoval ako predbežnú otázku v konaní, preto nebolo nevyhnutné zo strany žalobcu
podávať žalobu o určenie, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú bezúročné a bez poplatkov. Pri
žalobe o určenie (napr. že úver je bezúročný a bez poplatkov) je totiž potrebné skúmať naliehavosť
právneho záujmu na určovacej žalobe v zmysle § 80 písm. c) OSP. Podľa ustálenej súdnej praxe v

prípadoch, kde je možné žalovať o plnenie, spravidla chýba naliehavý právny záujem na určovacej
žalobe. Žalobca sa však dokonca tou istou žalobou domáhal plnenia vo forme vydania bezdôvodného
obohatenia predstavujúceho vrátenie súm, o ktoré úver „preplatil“, keďže úver je potrebné považovať
za bezúročný a bez poplatkov. Nepochybne tak absentoval naliehavý právny záujem na spomínanej
určovacej žalobe, ktorá by mala opodstatnenie vtedy, ak by úverový vzťah medzi účastníkmi ešte trval.
Pokiaľ ide o vydanie bezdôvodného obohatenia, prvoinštančný súd mal za preukázané, že žalobcovi

boli poskytnuté úvery v úhrnnej výške 4.020 Eur a za tieto úvery žalobca zaplatil celkom 6.202,53 eur.
Žalobca mal tak žalovanému vrátiť len sumu, ktorú dostal ako úver a keďže zaplatil viac, mal nárokna rozdiel, ktorý predstavoval sumu 2.182,53 eur a nie na sumu 3.052,26 eur, ktorú žiadal. V tejto
prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol, a preto bol žalobca úspešný v rozsahu 71,5 %. Napokon žaloba
o určenie neprijateľných zmluvných podmienok bola vylúčená na samostatné konanie, ktorú žalobca

vzal späť bez uvedenia dôvodu a procesne tak zavinil zastavenie konania podľa § 256 ods. 1 CSP.

3. Súd prvej inštancie preto uviedol, že vzhľadom na uvedené okolnosti, tak pri čiastočnom úspechu
žalobcu, ako aj úspechu žalovaného, by nebolo spravodlivé priznať stranám náhradu trov konania.
Napokon zohľadnené boli aj pomery žalobcu, ktorý je starobným dôchodcom s dôchodkom vo výške

367 eur, býva v rodinnom dome s manželkou, ktorá je tiež starobnou dôchodkyňou s dôchodkom vo
výške 369,90 eur. Ich mesačné výdavky súvisiace s bývaním sú vo výške približne 349,47 eur (voda,
plyn, elektrina, RTVS, I.), ďalej platia okolo 90 eur na lieky, okrem toho majú aj výdavky na cestovné k
lekárom, pričom splácajú aj poskytnuté úvery. Pomerne často sa im stáva, že na stravu im prispievajú
deti. Preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a stranám náhradu
trov konania nepriznal.

4. Proti uvedenému uzneseniu a to čo do výroku o trovách konania v zákonom stanovenej lehote podal
odvolanie žalovaný, a to z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. S poukazom na § 356 ods. 1
CSP uviedol, že žalobca späťvzatím žaloby procesne zavinil zastavenie konania, a preto mu mala byť v
súlade s citovaným ustanovením priznaná plná náhrada trov konania. Dal do pozornosti uznesenia NS

SR sp. zn. 2Obo/183/1992 a sp. zn. 7MCdo/1/2014. Súd prvej inštancie konštatoval, že pri rozhodovaní
o trovách konania zohľadnil aj pomery žalobcu, tieto však neboli zohľadnené spravodlivo. Poukázal na
príjem žalobcu, jeho výdavky a to, že vedie viacero súdnych konaní a že mu boli vyplatené žalovaným
sumyzodpovedajúce6,5-násobkumesačnéhodôchodkužalobcu.Ajkeďžalobcajespotrebiteľasenior,
neznamená to, že by nemal znášať žiadnu procesnú zodpovednosť v prípade procesného zavinenia

zastavenia konania. Žalovanému sa bezdôvodne navyšujú trovy konania pre nezodpovedné konanie
žalobcu. Žalobca si uplatňuje trovy za skutočne realizované úkony právnej služby. Nebolo zohľadnené
ani to, že žalobca by prípadnú náhradu trov konania mohol splácať v mesačných splátkach. Navrhol
preto napadnutý výrok zmeniť tak, že žalovanému sa priznáva právo na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

5. K odvolaniu žalovaného sa žalobca nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému

je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 389 a nasl. CSP a bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
7. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 CSP).
8. Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane ( § 256

ods. 1 CSP).
9. Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257
CSP).
10. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane,
ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa

zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. O plný
úspech žalobcu vo veci ide vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom,
t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na
náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.
11. Výnimkou pri rozhodovaní o trovách konania je ust. § 257 CSP, ktorého účelom je umožniť

súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného
absolučného práva. Je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby
postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených
všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k
inémuzáveruonáhradetrovkonania,nežbyplynulizpoužitiavšeobecnýchzásadnáhradytrovkonania.

Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom
prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Jednou zo skupín prípadov,
v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym
aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trovkonania z dôvodov, ktoré sama nezavinila alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto
prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliadne na
postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti. Môže tak dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov

konaniaúspešnejstranealeboonepriznaníčiastočnom,atoprávesohľadomnaintenzitupreukázaných
dôvodov hodných osobitného zreteľa (viď. uznesenie Ústavného súdu SR z 08.12.2011, sp. zn. II.
ÚS/563/2011).
12. Ako z uvedeného vyplýva, v sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje
predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 CSP). Aplikácia ust. § 257 CSP prichádza do úvahy v

prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a
nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov
celkom alebo sčasti neprizná. Výnimočnosť pritom môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj
v okolnostiach u strán sporu. Pritom rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP
sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom.
13. Judikatúra už konštatovala, že ustanovenie § 257 CSP nie je možné považovať za predpis, ktorý

by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať,
či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné
pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Uvedené ustanovenie je možné
vykladať tak, že je naň možné prihliadať kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o
trovách konania (pozri uznesenie NS SR z 28.01.2010, sp. zn. 2M Cdo/17/2009).

14. Odvolací súd má za to, že v predmetnej veci súd prvej inštancie správne zohľadnil všetky okolnosti,
rozhodné pre správne rozhodnutie o trovách konania, keď vzal do úvahy úspešnosť a neúspešnosť
strán sporu vo všetkých nárokoch ( bolo ich celkom 3), uplatnených žalobcom. Odvolací súd sa v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v časti trov konania, na ktoré v zmysle ust.
§ 387 ods. 2 CSP odkazuje. Prvoinštančný súd sa správne zaoberal aj sociálnymi aspektmi na strane

žalobcu, a to najmä čo sa týka jeho príjmu a výdavkov. Odvolací súd naviac poukazuje na tú skutočnosť,
že žalobca si v predmetnom konaní uplatňoval nároky v súvislosti s jeho postavením ako spotrebiteľa vo
vzťahu so žalovaným. Už aj uvedená skutočnosť zakladá dôvod pre posúdenie podmienok na aplikáciu
ust. § 257 CSP. Vzhľadom preto na osobné, majetkové a sociálne pomery žalobcu, s prihliadnutím aj na
charakter predmetu konania, ako aj na skutočnosť, že nepriznaním náhrady trov konania žalovanému

tento nebude tak finančne strádať ( je spoločnosťou, poskytujúcou úvery, z čoho dosahuje zisky), ako
by bol postihnutý žalobca, ak by mu bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania žalovanému. Nie je
pritom možné nezohľadniť to, že žalobca mal vo vzťahu k žalovanému čo do zaplatenia sumy 2.182,53
Eur úspech, čo súd prvej inštancie vzal do úvahy pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania a
okrem toho zohľadnil aj pomerov žalobcu. Odvolací súd preto považuje uznesenie vo výroku o trovách

konania za správne.
15. K odvolacím dôvodom je potrebné ešte dodať, že napadnuté rozhodnutie o trovách konania
vychádzalo z celkového zhodnotenia úspechu a neúspechu strán sporu pri uplatnení všetkých nárokov,
nie iba z toho, že vo veci o určenie neprijateľných zmluvných podmienok bola žaloba vzatá späť, preto
nebolo namieste o trovách konania rozhodnúť iba aplikujúc § 256 ods. l CSP tak, ako to navrhoval

žalovaný. Rovnako tu nebolo možné prihliadať ani na to, že žalobca mal príjem, keď mu žalovaný
zaplatil sumu 2.182,53 Eur, ktorá bola predmetom práve tohto konania (pred vylúčením nároku o určenie
neprijateľných zmluvných podmienok na samostatné konanie).
16. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodnutie v napadnutom rozsahu potvrdil podľa
§ 387 ods. 1 CSP, ako vo výroku vecne správne.

17. O trovách odvolacie konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 v spojení s § 255 ods. 1 C,P a
contrario i za použitia čl. 4 ods. 1 CSP tak, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacie konania
nepriznal. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli a
neúspešný žalovaný nemôže mať naň nárok.
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).