Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, August 15, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 19C/88/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114214160
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2016:1114214160.7

Uznesenie

Okresný súd Bratislava I v právnej veci žalobcu: A. Š., H.. XX.XX.XXXX, C. E. XX, XXX XX Bratislava,
právne zast. BADUCCI Legal, s.r.o., Mostová 2, 811 02 Bratislava proti žalovaným: v 1. rade : N. C., H..
XX.XX.XXXX, C. E.E. XX, XXX XX Bratislava B. N. X.Q. : P. C., H.. XX.XX.XXXX, C. E. XX, XXX XX
Bratislava o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Súd priznáva žalovanej v 1. rade nárok na plnú náhradu trov konania.
III. Žalovanému v 2. rade súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.05.2014 domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 6.120,- eur titulom
vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti vo vlastníctve viacerých spoluvlastníkov

za obdobie od 25.06.2013 do 01.04.2014 podľa § ods. 1 OZ 451 a §458 OZ. Z odôvodnenia žaloby
vyplýva, že žalobca je ? spoluvlastníkov predmetnej nehnuteľnosti, čo vyplýva T. F. Č.. XXX, katastrálne
územie Staré Mesto, obec Bratislava - m.č. Staré Mesto, okres Bratislava I, a to pozemku S..Č.. XXXX
B. S..Č.. XXXX B. K. K. K.. Č.. XXXX S. na S. Č.. XXXX. Ďalším spoluvlastníkom predmetnej
nehnuteľnosti je na základe Darovacej zmluvy zo dňa 21.05.2013, N 370/2013, Nz 16706/2013 a
Rozhodnutia Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu zo dňa 24.06.2013, číslo vkladu V

11339/13 A. Z., H.. XX.XX.XXXX, a to v rozsahu ? spoluvlastníckeho podielu vzhľadom k celku. A.
Z. predmetnú nehnuteľnosť nadobudol od pôvodnej spoluvlastníčky N. C., t. j. žalovanej v 1. rade.
Napriek prevodu spoluvlastníckeho podielu žalovanej v 1. rade na nového vlastníka k 24.06.2013, obaja
žalovaní predmetnú nehnuteľnosť užívajú od 25.06.2013 bez súhlasu žalobcu ako ? spoluvlastníka tejto
nehnuteľnosti. Žalovaní predmetnú nehnuteľnosť užívajú bez toho, aby platili zálohové platby za energie
a obvyklé nájomné.

2. V predmetnej právnej veci súd otvoril dňa 19.02.2016 súdne pojednávanie, na ktorom vykonal dôkaz
výsluchom sporových strán, oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a
vyslovil predbežný právny názor na prejednávanú vec.
3. Podielový spoluvlastník A. Z. ako svedok pred súdom dňa 18.03.2016 vypovedal, že žalovaná v 1.
rade doposiaľ užíva predmetnú nehnuteľnosť v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, avšak s jeho
súhlasom.

4. Písomným podaním doručeným súdu dňa 15.03.2016 vzal žalobca žalobu v plnom rozsahu späť a
žiadal konanie zastaviť. Dôvod späťvzatia v podaní neuviedol.
5. Žalovaní so späťvzatím žaloby nesúhlasili. Žalovaná v 1. rade odôvodnila svoj nesúhlas s
poukazom na uplynulé bezkonfliktné užívanie nehnuteľnosti vyplývajúce z pôvodnej dohody podielových
spoluvlastníkov, žalovaný v 2. rade so späťvzatím nesúhlasil pre údajne krivé obvinenie jeho osoby
žalobcom o spáchaní trestného činu ublíženia na zdraví voči žalovanej v 1. rade.

6. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") žalobca môže vziať
žalobu späť.7. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Podľa § 146 ods. 2

CSP je súhlas žalovaného potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu.
8. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby súd neprihliada len do začatia predbežného
prejednania sporu alebo pojednávania, pričom pojednávanie tvorí jeden celok, a to aj v prípade jeho
odročenia. Ak už súd začal predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo pojednávanie, k

späťvzatiu žaloby sa vyžaduje aj súhlas žalovaných. Tento súhlas býva pravidlom, no s ohľadom na
konkrétne okolnosti daného prípadu môže mať žalovaný záujem na autoritatívnom rozhodnutí súdu, a
teda so späťvzatím žaloby nemusí súhlasiť. Ak súd posúdi tieto dôvody za vážne, konanie nezastaví.
Dôkazné bremeno existencie spomínaných vážnych dôvodov v konaní nesú žalovaní. Pokiaľ ide o
vymedzenie pojmu vážne dôvody, Civilný sporový poriadok túto otázku nerieši /tak ako to neriešil
ani Občiansky súdny poriadok, za účinnosti ktorého k späťvzatiu žaloby a vysloveniu nesúhlasu so

späťvzatím došlo/, preto treba vychádzať z toho, že posudzovanie vážnosti dôvodov je výlučne vecou
voľnej úvahy a hodnotiaceho úsudku súdu. Tie však nie sú svojvoľné, pretože súd pri posudzovaní
závažnosti dôvodov berie na zreteľ jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a povahu uplatňovaného
nároku a hodnotí predovšetkým možné dôsledky zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického
stavu vzťahov medzi stranami a dopad na postavenie strán, najmä žalovaného, s prihliadnutím na mieru

ohrozenia jeho práv a právom chránených záujmov (rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Cdo 136/2010).
Nepochybne teda musí ísť o dôvod, z ktorého vyplýva, že je tu dôvodná požiadavka, aby vec
bola prejednaná a rozhodnutá. Súd preto s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu a povahu
uplatňovaného nároku zvažuje, či nesúhlas so späťvzatím je založený na právnom alebo inom záujme
druhej strany, aby o návrhu bolo meritórne rozhodnuté i napriek nezáujmu navrhovateľa pokračovať v

spore.

9. Ustanovenie CSP vo svojom § 146 ods. 2 rieši otázku aj tzv. iudicium duplex, teda situáciu, keď
žalobcom aj žalovaným môže byť ktorákoľvek zo strán. Hmotnoprávna vecná legitimácia sa vzťahuje na
obidve strany a je len otázkou procesnej náhody, kto podá žalobu. Preto sa v takýchto prípadoch súhlas

so späťvzatím žaloby vyžaduje vždy /ide napr. konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, ktoré inicioval jeden z manželov tesne pred koncom zákonnej trojročnej lehoty ( § 149 ods. 4
OZ). Vzhľadom na predmet tohto konania /žaloba na plnenie - vydanie bezdôvodného obohatenia/ však
o označenú procesnú situáciu nejde.

10. V predmetnej veci vzal navrhovateľ svoj návrh na začatie konania späť po začatí pojednávania
vo veci samej. Ako už bolo uvedené v bode 4. odôvodnenia, žalobca dôvod späťvzatia žaloby
o zaplatenie bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti za obdobie od 25.06.2013 do
01.04.2014 neuviedol. Keďže žalovaní svoj nesúhlas so späťvzatím žaloby nepodložili právne
relevantnými argumentmi vo vzťahu k predmetu sporu a súčasne nejde o prípad upravený v § 146 ods.

2 CSP, súd na základe späťvzatia žaloby konanie vo veci samej s odkazom na §145 ods. 1 CSP zastavil.
11. O trovách konania súd rozhodol podľa §§ 255, 256 a 262 ods. 1 CSP. V súvislosti s rozhodnutím
o náhrade trov konania vo vzťahu k žalovanej v 1. rade možno vyvodiť, že žaloba bola voči nej
podaná nedôvodne. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že druhý podielový spoluvlastník A.
Z. umožnil odporkyni v 1. rade užívať predmet podielového spoluvlastníctva bez súhlasu žalobcu

ako druhého spoluvlastníka, t. j. pri absencii dohody podľa § 139 ods. 2 OZ. Preto žalobca ako
opomenutý spoluvlastník nie je vecne legitimovaný požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia, ani
úhrad spojených s užívaním nehnuteľnosti od odporkyni v 1. rade, ale od dotknutého spoluvlastníka,
pričom vo vzťahu k výške bezdôvodného obohatenia len v rozsahu, v ktorom tento spoluvlastník svoj
spoluvlastnícky podiel "nadužíval" (§137 ods. 1, § 139 ods. 2, §451 a §458 ods. 1 OZ). V tejto súvislosti

súd odkazuje na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 28Cdo 1617/2011, alebo sp. zn. 28Cdo 1986/2010.
Vzhľadom na uvedené súd v druhej výrokovej vete rozhodnutia priznal žalovanej v 1. rade nárok na
plnú náhradu trov konania.
12. Keďže žalovaný v 2. rade, ktorého manželstvo so žalovanou v 1. rade bolo právoplatne rozvedené
ku dňu, ktorý predchádza žalovanému obdobiu, čo vyplynulo zo zhodného tvrdenia účastníkov, nemal

právny titul na užívanie predmetnej nehnuteľnosti, naviac súhlas podielového spoluvlastníka A. Z. k jej
užívaniu sa vzťahoval výlučne na žalovanú v 1. rade, súd s odkazom na § 257 CSP žalovanému v
2. rade náhradu trov konania nepriznal.13. Ohľadom následného rozhodnutia o výške trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP súd dodáva, že
žalovaná v 1. rade si doposiaľ trovy konania neuplatnila, pričom z obsahu spisu nevyplýva, že by jej
nejaké trovy v súvislosti s jej procesnou obranou vznikli. Preto v súčasnosti výška jej samotného nároku

činí 0,- eur. O výške náhrady /nároku/ však súd v zmysle §262 ods. 2 CSP rozhodne až po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresný
súd Bratislava I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť
v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami založil do súdneho
spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak odvolateľ nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podanie na jeho trovy.