Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, November 7, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoE/189/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3611205256
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3611205256.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.
Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom
v Bratislave, pobočka Topoľčany, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, IČO: 30 807 484, proti povinnému NIDAS,
s. r. o., naposledy so sídlom Partizánske, Moyzesova 418/16, IČO: 35 962 411, o vymoženie 219,30
eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske č. k.

5Er/656/2011-12 zo dňa 14. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil, výrokom II. priznal súdnemu
exekútorovi JUDr. Júliusovi Rosinovi náhradu trov exekúcie voči oprávnenému a výrokom III. rozhodol,
že oprávnený a povinný nemajú právo na náhradu trov exekučného konania s poukazom na § 243b

ods. 1, § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h), § 200 ods. 2, § 203 ods. 2, § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom z 07.10.2011 domáha vykonania exekúcie
v neprospech povinného pre vymoženie sumy 219,30 € na podklade exekučného titulu (rozhodnutia
Sociálnejpoisťovne).PoverenienavykonanieexekúciebolosúdomudelenésúdnemuexekútoroviJUDr.

Júliusovi Rosinovi. Súdny exekútor doručil 27.03.2017 súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57
ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra. Z výpisu
z Obchodného registra súd zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 40CbR/64/2013-21 z
24.10.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 25.11.2014, bol povinný zrušený bez likvidácie a následne
vymazaný z obchodného registra k 17.03.2015 (právny dôvod výmazu - § 8a ods. 1 písm. c/ zákona
č. 530/2003 Z. z.). Podľa ustálenej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR (porov. uznesenie z

19.1.2012 sp. zn. 5 M Cdo 15/2011, uznesenie z 11.10.2012 sp. zn. 3 M Cdo 12/2012) v prípade, ak
povinnýbolzrušenýbezlikvidáciezdôvodu,ženemáobchodnýmajetok,ktorýbypostačovalnanáhradu
primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie
podľa § 57 ods. 1 písm. h/ EP z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ EP z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu
vykonať. Súd po oboznámení sa s podnetom súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, výpisom z

obchodného registra, rešpektujúc ustálenú rozhodovaciu činnosť odvolacieho súdu, ako i Najvyššieho
súdu SR, exekúciu podľa § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h/ EP v znení účinnom do 31.10.2013 zastavil.
O nároku na náhradu trov exekúcie súdneho exekútora súd rozhodol tak, že náhradu trov exekúcie
súdnemu exekútorovi priznal voči oprávnenému, pretože exekúcia sa zastavila z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. O výške náhrady trov exekúcie súdneho exekútora bude
rozhodovaťpoprávoplatnostitohtorozhodnutiavyššísúdnyúradníksamostatnýmuznesením.Otrovách

exekučného konania oprávneného a povinného rozhodol súd v zmysle § 256 ods. 1 CSP a contrario
(s poukazom na § 9a ods. 1 EP v platnom znení), keď dospel k záveru, že vzhľadom na oprávnenosťvedenia exekúcie a následný dôvod jej zastavanie nikomu z týchto účastníkov konania nemohol pričítať
skutočnosť, že exekúcia bola zastavená.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie oprávnený. Uviedol, povinný dňom výmazu z
obchodného registra stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, a to je dôvod pre zastavenie
exekučného konania (nie skutočnosť, že spoločnosť bola zrušená bez likvidácie), nakoľko podľa § 161
ods. 1 Civilného sporového poriadku súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (procesné podmienky). Strata tejto spôsobilosti robí

exekúciu neprípustnou, a preto mala byť exekúcia vyhlásená za neprípustnú a následne zastavená.
Primárnou skutočnosťou, pre ktorú nie je možné pokračovať v konaní, je strata spôsobilosti byť
účastníkom konania, čo konštatuje aj súd v napadnutom uznesení a nie zrušenie spoločnosti bez
likvidácie a z toho vyvodená nemajetnosť povinného. Súd pri rozhodovaní o zastavení exekúcie
a pri posudzovaní dôvodu, pre ktorý je možné exekúciu zastaviť musí dbať na to, aby dôvod na
zastavenie exekúcie existoval v čase rozhodovania súdu o zastavení exekúcie (uznesenie bolo vydané

dňa 14.06.2017). Povinný bol v čase rozhodovania súdu o zastavení exekúcie ex offo vymazaný z
obchodného registra, a teda nemal spôsobilosť byť účastníkom konania. Oprávnený má za to, že
uznesenie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V danom prípade
mala byť exekúcia vyhlásená za neprípustnú pretože povinný výmazom z obchodného registra
stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Následne mala byť exekúcia zastavená s poukazom na

ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. V prípade straty spôsobilosti povinného byť
účastníkom konania je možné zaviazať oprávneného k náhrade trov exekúcie. Oprávnený v danom
prípade nemohol pri dôvodne podanom návrhu na vykonanie exekúcie dňa 07.10.2011 ani pri náležitej
opatrnosti predpokladať, že bude povinný dňa 17.03.2015 vymazaný z obchodného registra. Oprávnený
ani procesne nezapríčinil zastavenie konania. V prípade, ak došlo k zániku povinného výmazom

z obchodného registra, súd má možnosť rozhodnúť o nepriznaní náhrady trov exekúcie súdnemu
exekútorovi. Ustanovenie Exekučného poriadku v § 203 ods. 1 vo svojom texte obsahuje aj zákonnú
možnosť nepriznať náhradu trov exekúcie. Túto možnosť pripúšťa aj Ústavný súd SR vo svojom
uznesení č. k. III. ÚS 432/08-16 zo dňa 16.12.2008, podľa ktorého „samotná skutočnosť, že v konečnom
dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie,

nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej
miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie.“ Oprávnený sa
stotožňuje s citovaným uznesením Ústavného súdu SR. Na záver oprávnený navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil.

3. Súdny exekútor vo vyjadrení uviedol, že napadnuté uznesenie považuje za vecne správne a ako také
ho navrhuje potvrdiť.

4. Odvolací súd skôr, ako mohol pristúpiť k preskúmaniu správnosti napadnutého uznesenia v dôsledku
podaného odvolania, zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, či bolo podané

subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku a či smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému zákon odvolanie pripúšťa.

5. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku III. odvolaním napadnuté nebolo a preto v tomto výroku je
rozhodnutie súdu prvej inštancie právoplatné a rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknuté.

6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 ak to povaha veci nevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

7. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané za účinnosti novej procesnej úpravy civilného
sporového konania. Išlo však o exekučné konanie začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti CSP.

Zákonom č. 125/2016 Z. z. neboli do Exekučného poriadku vložené žiadne prechodné ustanovenia k
úprave účinnej od 01.07.2016, avšak keďže Exekučný poriadok (rovnako ako CSP) je vo všeobecnosti
procesná norma (hoci obsahuje aj niektoré hmotnoprávne ustanovenia), je potrebné podľa všeobecných
princípovintertemporálnejaplikácieprocesnýchprávnychnoriemvychádzaťzokamžitejaplikovateľnosti
novelizovaného Exekučného poriadku aj vo vzťahu k exekučným konaniam, ktoré sa začali pred

novelizáciou (to zodpovedá aj ustanoveniu § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého tento zákon platí aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti). Z toho vyplýva, že od 01.07.2016 je potrebné
aj v exekučných konaniach začatých pred týmto dňom primerane použiť ustanovenia CSP, ak to povaha
veci nevylučuje.8. Podľa§200ods.5Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnomdo31.03.2017aksúdrozhodneozastavení
exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

9. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku znení účinnom do 31.03.2017 ak sa exekúcia zastaví z
dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí,
ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy
exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

10. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

11. Podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

12. Z obsahu odvolania je zrejmé, že nesúhlas oprávneného s rozhodnutím súdu prvej inštancie
nesmeruje voči samotnému výroku o zastavení exekúcie, ale oprávnený nesúhlasí s dôvodom, pre
ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil, pričom navrhuje iný dôvod. Odvolací súd v tejto časti (čo do
dôvodov výroku o zastavení exekúcie) odmietol odvolanie v zmysle § 386 písm. c) CSP z dôvodu, že
odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozhodnúť inak nemožno ani za

situácie, že dôvod zastavenia exekúcie je určujúci pre rozhodnutie o trovách exekúcie.

13. Pokiaľ ide o druhý výrok napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, teda výrok o
trovách exekúcie, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že právna úprava sporového konania
účinná do 30.06.2016 vychádzala vo všeobecnosti zo zásady prípustnosti odvolania proti akýmkoľvek

rozhodnutiam (rozsudkom aj uzneseniam) súdu prvého stupňa (§ 201 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku) s tým, že výnimky, teda prípady neprípustnosti odvolania boli v procesnom predpise
výslovne uvedené (medzi nimi aj neprípustnosť odvolania proti uzneseniu v exekučnom konaní, pokiaľ
neustanovuje inak osobitný zákon - § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Procesná úprava
účinná od 01.07.2016 zachovala zásadu prípustnosti odvolania len vo vzťahu k rozsudkom (§ 355 ods.

1 CSP), avšak vo vzťahu k uzneseniam ako všeobecnú zásadu stanovila neprípustnosť odvolania, t. j.
odvolanie je prípustné len ak to zákon výslovne pripúšťa (§ 355 ods. 2 CSP). V dôsledku tejto zmeny
síce zostala pre exekučné konania zachovaná zásada neprípustnosti odvolania (predtým § 202 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku, teraz § 355 ods. 2 CSP), avšak kým do 30.06.2016 mohol výnimku,
teda prípustnosť odvolania, ustanovovať len osobitný zákon, t. j. Exekučný poriadok, od 01.07.2016

môže pripustiť odvolanie aj samotný Civilný sporový poriadok (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 9a ods.
1 Exekučného poriadku).

14. To však neznamená, že Civilný sporový poriadok je možné aplikovať na exekučné konania v každej
situácii. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku má ísť o primerané použitie ustanovení CSP a len vtedy,

ak to povaha veci nevylučuje. Použitie ustanovení CSP (ako lex generalis) je vždy len subsidiárne, teda
je možné ich použiť len tam, kde Exekučný poriadok (ako lex specialis) nemá vlastné ustanovenia.

15. Podľa názoru odvolacieho súdu z vyššie uvedených dôvodov nie je možné vo vzťahu k trovám
exekúcie aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že

trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút, upravený Exekučným poriadkom, odlišný od trov konania.
Trovy exekúcie majú vlastnú definíciu v Exekučnom poriadku (§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku v
znení do 31.03.2017), vlastný okruh účastníkov konania o trovách exekúcie (§ 37 ods. 1), vlastnú úpravu
nárokov jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie (§ 200 ods. 1 druhá a tretia veta), osobitný
spôsob ich uplatňovania (pokiaľ nedôjde k zastaveniu exekúcie, o trovách exekúcie sa ani nerozhoduje,

súdny exekútor ich vymôže ako súčasť exekučného nároku - § 200 ods. 6) a tiež osobitný spôsob
rozhodovania v prípadoch, keď sa o nich rozhoduje (nerozhoduje sa osobitne o nároku a osobitne o
výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí; vo vzťahu k odmene súdneho
exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatení odmeny súdneho exekútora
- § 200 ods. 5). Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady

neprípustnosti odvolania nemožno interpretovať inak než (v súlade s § 355 ods. 1 CSP) nepripustenie
odvolania vo vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených dôvodov
nemožno ani "primerane" subsumovať pod rozhodnutie "o nároku na náhradu trov konania" podľa § 357
písm. m) CSP.16. Napokon, pokiaľ by zákonodarca bol chcel novou procesnou úpravou pripustiť odvolanie proti
rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách exekúcie (ktoré v procesnej úprave účinnej do 30.06.2016

prípustné nebolo), bol by tak urobil spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti, a to buď vložením vety
"Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie" do § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, čo je formulácia
štandardná v úprave exekučného konania, alebo výslovným uvedením trov exekúcie v § 357 CSP ako
výnimky zo zásady neprípustnosti odvolania proti uzneseniam súdov prvej inštancie.

17. Keďže teda rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, ani (v časti
týkajúcej sa zaplatenia odmeny súdneho exekútora) rozhodnutím o náhrade, a ani rozhodnutím o
nároku, nemožno naň aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. Ide o osobitné rozhodnutie upravené
Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 9a ods. 1 Exekučného poriadku v
spojení s § 355 ods. 2 CSP). Preto odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, než odvolanie v zmysle §
386 písm. c) CSP odmietnuť aj v tejto časti.

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).