Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 1, 2017

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 7C/171/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313205791
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2017:4313205791.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Vierou Kováčovou, v spore žalobcu: CD Consulting, s. r. o. so sídlom

v Českej republike, 602 00 Brno, Zábrdovice, Příkop 843/4, proti žalovanému: Z. O., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX K., K. XXX, o zaplatenie zmenkového úroku, zmenkovej odmeny,

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na uplatnenie pohľadávky doručeným súdu dňa 28. 03. 2013 sa žalobca domáhal uplatnenia
pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým
sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Svoju žalobu odôvodnil tým, že

ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 04.02.2009 na
zmenkovú sumu 1512 eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne
od 30.05.2009. Zdôraznil, že indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie
predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.
2. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ nezaplatil zmenkovú sumu, a preto
žiadal, aby súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a zaviazal žalovaného na zaplatenie
zmenkového úroku 0,25 % denne so 6 % ročným úrokom zo zmenkovej sumy, zmenkovú odmenu a

náhradu trov konania.
3. Súd príslušným tlačivom podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 vyzval
žalovaného na odpoveď k žalobe.
4. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril a uviedol, že s plnením nesúhlasí, je negramotný.
5. Vychádzajúc zo žaloby súd mal za to, že na prebiehajúce konania sa aplikuje Nariadenie, ktoré
je právnym predpisom EÚ s priamym účinkom. Cieľom Nariadenia je zjednodušenie, urýchlenie
cezhraničných konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu, zníženie nákladov a zaručenie rovnakých

podmienok pre veriteľov a dlžníkov (ods. 7 a 8 preambuly nariadenia). Pri postupe podľa nariadenia
je súd povinný rešpektovať právo na spravodlivý proces a zásadu kontradiktórneho konania, a to
najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania a o spôsobe a rozsahu dokazovania, ktoré
je nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia (ods. 9 preambuly a článok 9). Uplatňuje sa v občianskych
a obchodných veciach v cezhraničných prípadoch, bez ohľadu na povahu súdu, ak celková hodnota
nároku bez navýšenia o úroky, náklady a výdavky nepresahuje čiastku 2000 eur v čase doručenia
žalobného formulára na súd (článok 2 ods. 1). Nariadenie nevylučuje z vecnej pôsobnosti spotrebiteľské

spory, v ktorých spotrebiteľ môže byť stranou sporu na strane žalobcu alebo žalovaného. Z článku
4 odseku 4 nariadenia vyplýva, že ak sa súd domnieva, že informácie, ktoré poskytol žalobca, nie
sú dostatočne jasné alebo primerané, alebo ak formulár návrhu nie je správne vyplnený, a pokiaľ sa
pohľadávkanezdábyťzjavneneopodstatnenáalebožalobaneprípustná,dážalobcovimožnosťformulárnávrhu doplniť alebo opraviť alebo predložiť určené doplňujúce informácie alebo doklady, alebo vziať
žalobu späť, a to v lehote, ktorú určí. Ak dospeje súd k záveru, že nárok je zjavne neopodstatnený
alebo žaloba je neprípustná alebo ak žalobca formulár žaloby v určenej lehote nedoplnil alebo neopravil,

súd žalobu zamietne (neopodstatnenosť nároku alebo neprípustnosť žaloby sa posudzujú podľa
vnútroštátneho práva - odsek 13 preambuly nariadenia). Z článku 19 nariadenia vyplýva, že pokiaľ
nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným
právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.
6. Vo vzťahu k aplikácii Nariadenia tak možno konštatovať, že toto nekladie žiadne prekážky v možnosti

preskúmať doložené listiny súdom a je možné aplikovať všetky procesnoprávne princípy použiteľné
v slovenskom právnom poriadku. Predovšetkým aplikáciu znalosti určitých okolností súdu z jeho
činnosti (notoriety) a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, či ochrany dobrých mravov. Z Nariadenia
nevyplýva povinnosť súdu automaticky žalobe vyhovieť. Aj v prípade absencie aktivity žalovaného v
konaní, pokiaľ súd vzhliadne v žalobe také skutočnosti, ktoré ho povedú k záveru o neprípustnosti
žaloby, žalobu zamietne, čo vyplýva priamo z čl. 4 bod 4. Z procesného hľadiska teda k žalobe môže

súd pristupovať s rovnakou mierou ingerencie, ako k akejkoľvek inej žalobe uplatnenej v konaní pred
súdom, riadiac sa len osobitnými pravidlami týkajúcimi sa určitej časovej náročnosti v zmysle uložených
lehôt podľa Nariadenia. Súd môže konať aj formou nariadeného pojednávania, nemusí to byť vždy
len na základe návrhu strany sporu, ale aj keď to sám považuje za potrebné. Nariadenie je procesný
prostriedok, ktorý konanie urýchľuje, ale nebráni postupovať s rešpektovaním vyššej súdnej ochrany

spotrebiteľa vykonaním potrebného dokazovania. Úvaha týkajúca sa prieskumu uplatneného nároku s
oporou v doloženej zmenke nemôže byť ovplyvnená povahou použitého procesného nástroja. Skúmanie
prípadnej absolútnej neplatnosti úkonu, ku ktorej pristupuje súd ex offo, nie je Nariadením nijako
vylúčená.
7. Vychádzajúc z čl. 5 ods. 1 nariadenia, ktoré nariadenie pojednávania nevylučuje, súd nariadil vo veci

pojednávanie. Považoval za potrebné pre vykonanie dokazovania oboznámiť sa s exekučným spisom
Okresného súdu Levice pod sp. zn. 13Er/593/2010, z neho najmä zmluvou o úvere č. 4093798, za
účelom zistenia, či predmet konania nesúvisí so spotrebiteľskými vzťahmi, nakoľko v zmysle ustálenej
judikatúryEurópskehosúdnehodvorajesúdvkaždomštádiukonaniaavkaždomdruhukonaniapovinný
z úradnej povinnosti skúmať, či sa nejedná v danej veci o spotrebiteľský právny vzťah a teda či sa na

konkrétny právny vzťah použijú právne normy spotrebiteľského práva za účelom zabezpečenia ochrany
spotrebiteľa.
8. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil emailovým podaním zo dňa
29.05.2017 z dôvodu hospodárnosti konania a pracovnej zaneprázdnenosti, o odročenie nežiadal, a
preto súd vec prejednal podľa § 180 CSP v neprítomnosti žalobcu.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, predloženými žalobcom, ako aj
zaobstaranými súdom a zistil tento skutkový a právny stav:
Dňa 04.02.2009 uzatvorila spoločnosť POHOTOVOSŤ so žalovaným na predtlačenom formulári zmluvu
o úvere č. 4093798, podľa ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 800 eur. Žalovaný sa zaviazal
zaplatiť požičanú sumu zvýšenú o poplatok vo výške 700 eur, spolu 1500 eur v 12 mesačných splátkach

po 125 eur počnúc dňom 25.02.2009. V zmluve o úvere nie sú uvedené úroky z úveru, ani RPMN,
priemerná RPMN. Žalovaný podpisom v osobitnom rámčeku formulára zmluvy o úvere potvrdil prevzatie
peňažnej hotovosti uvedenej v zmluve o úvere v ten istý deň.
10. V bode 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru je obsiahnutá dohoda o vyplnení zmenky
v znení: Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto

úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené
zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky
zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na
zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný
okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok,

alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať
zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia
zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň,
kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.
11. Zo zmenky vystavenej žalovaným dňa 04.02.2009 na rad POHOTOVOSŤ, s.r.o., vyplýva, že do

zmenky bola vpísaná suma 1512 eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 30.05.2009. Zmenka bola
splatná pri predložení (vistazmenka) s doložkami „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov
od vystavenia“. V pravom hornom rohu zmenky sa v rámčeku nachádza číslo zmluvy 4093798. Zároveň
zo zmenky vyplýva, že bola prevedená rubopisom na navrhovateľa.12.ZexekučnéhospisuOkresnéhosúduLevicepodsp.zn.13Er/593/2010súdzistil,žežiadosťsúdneho
exekútora o udelenie poverenia bola zamietnutá uznesením Okresného súdu Levice zo dňa 13.10.2010
č. k. 13Er/593/2010-17, proti ktorému podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený.

13. Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 21.01.2011 č. k. 15CoE/573/2010-36 uznesenie Okresného
súdu Levice č. k. 13Er/593/2010-17 zo dňa 13.10.2010 potvrdil.
14. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o
úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 53 ods. 4 písm. k), l) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku;
obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana.

16. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch) zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským

úverom.
17. Podľa § 3 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
18. Podľa § 3 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol

poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
19.Podľa§4ods.6Zákonaospotrebiteľskýchúverochvsúvislostisposkytovanímúveruodspotrebiteľa
alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku
alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu
zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného

spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku
prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju
dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa
zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

20. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
21. Podľa čl. I § 10 zákona č. 191/1950 Zb. ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená
tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané,
okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou

nedbanlivosťou.
22. Podľa čl. I § 11 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno
previesť indosamentom (rubopisom).
23. Podľa čl. I § 14 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.
24. Podľa čl. I § 17 zákona č. 191/1950 Zb. kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky,

ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak
majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
25. Podľa čl. I § 17 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. v znení od 23. 12. 2015, kto je žalovaný zo zmenky,
nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k
predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je

žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou,
možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k
predošlým majiteľom vždy.26.Podľačl.I§17ods.2zákonač.191/1950Zb.vzneníod23.12.2015,vkonaní,vktoromsauplatňuje
alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce
námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť

zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
27. Žalobca pred prvým pojednávaním vzal žalobu čiastočne späť v časti 0,19 % zmenkového úroku
denne. Okresný súd Levice uznesením zo dňa 26.02.2016 č. k. 7C/171/2013-132 konanie v časti 0,19
% denného zmenkového úroku zastavil podľa vtedy platného ustanovenia § 96 ods. 1, 2, 3 O.s.p..
28. Vzhľadom na bod 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru (dohoda o vyplnení zmenky), ako aj

vzhľadom na zhodu čísla uvedeného na zmenke s číslom zmluvy o úvere, zhodu údajov o vystaviteľovi
a pôvodnom remitentovi zmenky s údajmi o veriteľovi a dlžníkovi v zmluve o úvere a na zhodu dátumu
vystavenia zmenky s dátumom podpisu zmluvy o úvere súd dospel k záveru, že zmenka predložená
žalobcom bola vystavená žalovaným ako zabezpečovacia zmenka k zmluve o úvere č. 4093798, pričom
bola vystavená v súlade s bodom 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako blankozmenka.
Zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy bol do zmenky doplnený dodatočne, o

čom svedčí aj iný spôsob vyplnenia týchto údajov (technickými prostriedkami). Vo všeobecnosti môže
mať zmenka vystavená dlžníkom pri podpise úverovej zmluvy resp. pri prevzatí úveru buď uhradzovaciu
alebo zabezpečovaciu funkciu. V danom prípade, keďže ide o spotrebiteľský úver, je však uhradzovacia
funkcia vylúčená vzhľadom na výslovný zákaz splnenia dlhu zmenkou alebo šekom ustanovený v § 4
ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch, na rozdiel od zabezpečovacej funkcie zmenky, ktorá bola v

súvislosti so spotrebiteľskými úvermi zakázaná až s účinnosťou od 01. 01. 2011.
29. S poukazom na uvedené súd zmenku predloženú žalobcom, ktorá bola nesporne vystavená v
súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru žalovanému, považoval len za zabezpečovaciu zmenku,
nie za samostatnú a nezávislú zmenku prijatú na uhradenie dlhu žalovaného.
30. Predmetom tohto konania je teda nárok žalobcu vyplývajúci z vlastnej vistazmenky vystavenej

žalovaným pôvodne vo forme blankozmenky na zabezpečenie nárokov spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o., zo zmluvy o úvere, a preto súd v prvom rade skúmal platnosť zmluvy.
31. Ustálil, že zmluva o úvere č. 4093798 je spotrebiteľskou zmluvou. K uvedenému záveru dospel s
poukazomna§52Občianskehozákonníka,akoajskutočnosť,žeideopredtlačenúformulárovú(typovú)
zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť jej obsah. Okrem toho bol toho názoru, že v

danom prípade sa jedná aj o spotrebiteľský úver upravený Zákonom o spotrebiteľských úveroch, a to i
vzhľadom na iný účel uvedený v zmluve. Rovnako tak súd vylúčil aplikáciu § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka, keďže zo zmluvy jednoznačne vyplýva, že finančné prostriedky boli veriteľom dlžníkovi
fakticky odovzdané a prevzaté pri podpise zmluvy, teda sa jedná o zmluvu o pôžičke. Naviac, aplikácii
ustanoveníObčianskehozákonníkanebránianiskutočnosť,akbyzmluvabolauzatvorenáakoabsolútny

obchod, pretože aj napriek tomu je potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
ako aj je nezanedbateľnou skutočnosťou, že v danom prípade ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere,
v ktorej však absentuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) a o priemernej RPMN. Ich
neuvedenie má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatku.
32. Po preskúmaní celej zmluvy o úvere vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru dospel

súd k záveru, že zmluva je koncipovaná tak, že je v nej hrubým spôsobom narušená rovnováha
medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to najmä v ustanoveniach o zabezpečovacích
prostriedkoch (spísanie notárskej zápisnice prostredníctvom splnomocnenca, uzatvorenie záložnej
zmluvy prostredníctvom splnomocnenca, niekoľkonásobné zmluvné pokuty, blankozmenka) a zároveň
je celá zmluva a všeobecné podmienky koncipované výlučne na prospech veriteľa, obsahujú prakticky

len povinnosti dlžníka a práva a výhody veriteľa. Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov
zmluvy vyjadrenú v takmer všetkých ustanoveniach zmluvy sa celá zmluva (jej obsah i účel) prieči
dobrým mravom. Skutočnosť, že sa zmluva prieči dobrým mravom, spôsobuje jej absolútnu neplatnosť
podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Z toho dôvodu nemohlo spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako
veriteľovi z uzatvorenej zmluvy o úvere vzniknúť ani právo na vyplnenie blankozmenky podľa bodu

17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, z čoho vyplýva, že ak aj zmenka bola vyplnená,
nevzniklo remitentovi právo na jej vyplnenie a tiež nie je možné na základe takto vyplnenej zmenky
úspešne sa domáhať akýchkoľvek práv. Okrem toho aj v prípade, ak by zmluva o úvere bola
platná, právo na vyplnenie blankozmenky nemohlo vzniknúť, nakoľko dohoda o vyplnení zmenky ako
súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru nebola s odporkyňou individuálne dohodnutá, a

preto predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
je absolútne neplatná. Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že v čase uzatvorenia zmluvy o
úvere použitie zmenky pri spotrebiteľských úveroch nebolo vylúčené. V danom prípade bolo potrebné
vychádzať z § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvná podmienka jeneprijateľná, ak za nesplnenie záväzku pripúšťa možnosť veriteľa domáhať sa od spotrebiteľa zaplatenia
neprimerane vysokej sumy (úrok 0,25 % denne) ako sankcie spojenej s nesplnením záväzku. Rovnako
tak rigídna aplikácia § 17 zákona č. 191/1950 Zb. v znení účinnom do 23. 12. 2015 by spôsobila

spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv, a
preto sa jedná o neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka. Prijatím
zmenky ako zabezpečovacieho prostriedku preniesol dodávateľ povinnosť niesť dôkazné bremeno
na spotrebiteľa. S poukazom na uvedené je potrebné ustáliť, že celá dohoda o vypĺňacom práve
blankozmeniek je neplatná, a preto nemohlo vzniknúť pôvodnému remitentovi právo na vyplnenie

blankozmenky, a teda blankozmenka sa vôbec nestala zmenkou a pôvodný remitent nemal práva a
povinnosti zo zmenky, preto ich ani nemohol indosamentom previesť na žalobcu.
33. V kontexte s vyššie uvedeným je výkon práva žalobcu v rozpore s dobrými mravmi podľa §
3 Občianskeho zákonníka, ako aj so Zákonom o spotrebiteľských úveroch v znení platnom do 31.
12. 2010, pretože indosácia zmeniek zabezpečujúcich záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy v
posudzovaných okolnostiach predmetných prípadov bola v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6, 7 Zákona

o spotrebiteľských úveroch v znení platnom od 01. 01. 2008 do 31. 12. 2010.
34. Neopomenuteľnou je i skutočnosť, že predloženú zmenku veriteľ nemohol podľa § 4 ods. 6 Zákona o
spotrebiteľských úveroch prijať ani ako zabezpečovací inštitút, pretože zmenka bola vyplnená podstatne
vyššou zmenkovou sumou než pripúšťa uvedené ustanovenie zákona. Veriteľ smel podľa zákona prijať
od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak šlo o

zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou
veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto
odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. V tomto prípade

právny predchodca navrhovateľa zákonný limit zmenkovej sumy nerešpektoval a zmenku, napriek
výslovnému zákazu, prijal a následne ju previedol na navrhovateľa, teda bola vystavená v rozpore s
vnútroštátnym právnym poriadkom.
35. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd dospel k záveru nielen o neplatnosti zmluvy o úvere,
ale aj o neplatnosti dohody o vypĺňacom práve a taktiež o nemožnosti predloženia zmenky ako

zabezpečovacieho inštitútu, preto ani žalobca, ktorý zmenku nadobudol rubopisom, nemohol sa na
základe nej domáhať vyplatenia dlžnej sumy s príslušenstvom, a preto súd žalobu žalobcu v celom
rozsahu zamietol.
36. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspech vo veci.
37. Žalovaný mal vo veci úspech a preto má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu

100 %.
38. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
39. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

40. O výške náhrady trov konania preto rozhodne samostatným uznesením súdny úradník po
nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu v Leviciach na Krajský súd v Nitre v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrené
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na nariadenie exekúcie podľa osobitného zákona.