Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 16, 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17Pc/16/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317213179
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2317213179.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej

veci navrhovateľa: X. L., nar. X. X. XXXX, trvale bytom XXX XX Š., Š. XX, zast. JUDr. Ľudovítom
Štanglovičom, advokátom so sídlom 927 01 Šaľa, Jarmočná 2264/3, proti odporcovi: F. L., nar. XX. X.
XXXX, trvale bytom XXX XX W., A. XXXX/XX, prechodne XXX XX Š., F. XXX/XX, o zrušenie vyživovacej
povinnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd zrušuje, počnúc dňom 9.6.2017, vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni určenú
Rozsudkom Okresného súdu Galanta pod č. k. XXC/XXX/XXXX - XXX zo dňa 8. 3. 2012 v spojení s
Rozsudkom Krajského súdu v Trnave pod č.k. 24Co/236/2012 - 219 zo dňa 16. 1. 2013.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa svojim návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 9. 6. 2017 domáhal, aby súd zrušil
jeho vyživovaciu povinnosť, nakoľko odporca pracuje a je schopný sám sa živiť.

2.Odporcasaknávrhuvyjadriltak,žesúhlasísnávrhom,nakoľkood9.2.2017jezamestnaný,pracovný
pomer trvá, je schopný sám sa živiť. Na pojednávanie sa nedostavil.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a takto
vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

4. Navrhovateľ podal na súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti tak, ako je vyššie uvedené.

5. Navrhovateľ je otcom odporcu. Rozsudkom Okresného súdu Galanta pod č. k. XXC/XXX/XXXX - XXX
zo dňa 8. 3. 2012 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Trnave pod č.k. 24Co/236/2012 - 219 zo

dňa 16. 1. 2013, právoplatným dňa 7. 2. 2013, súd rozviedol manželstvo rodičov odporcu, odporcu zveril
do starostlivosti matke a navrhovateľa zaviazal platiť výživné na vtedy maloletého odporcu vo výške
100,- eur.

6. Odporca bol zamestnaný v období od 15.06.2016 do 31.08.2016 v spoločnosti MENERT, s.r.o. so
sídlom v Šali; v období od 12.09.2016 do 23.11.2016 u Katarína Kušnírovej; v období od 01.02.2017
do 08.02.2017 v spoločnosti EUROHOTEL a.s. (tu dosahoval mesačný príjem 700,- eur brutto) od 9. 2.

2017 až doposiaľ v spoločnosti Goldman Street, a.s., kde odporca nepreukázal, aký príjem dosahuje,
uviedol však, že je schopný sám sa živiť.7. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, (ďalej
len ZR), Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 65 ods. 3 ZR, Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 78 ods. 1 ZR, Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 157 CMP, Rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia
pomery.

8. Pre zákonný vznik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je relevantnou objektívna právna
skutočnosť narodenia dieťaťa, jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne

sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných
zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala
požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie
schopnosti samostatne sa živiť. Na jednej strane treba brať do úvahy záujem dieťaťa vo vzťahu k
jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo vhodné predpoklady na svoje lepšie uplatnenie, na druhej

strane je oprávnená požiadavka včasnej realizácie uvedených daností, aby nedochádzalo k zneužívaniu
rodičovskej vyživovacej povinnosti len z dôvodu negatívneho postoja k práci (napr. zavinené rozviazanie
pracovnéhopomeru).Dosiahnutímplnoletosti(aniinoučasovouhranicou)vyživovaciapovinnosťrodičov
nezaniká (pokiaľ dieťa z rôznych dôvodov nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť, vyživovacia
povinnosť trvá do smrti rodiča alebo dieťaťa).

9. Procesné zásady určujú, že pre rozhodovanie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia.
K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách. Podľa
okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne, ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti
príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov. Nie je vylúčené, aby sa ako zmena

pomerov posúdil aj vzniknutý rozpor s dobrými mravmi. Zo znenia ustanovenia § 78 ZR vyplýva, že
prichádza do úvahy jednak zrušenie a jednak zmena, ktorou možno rozumieť zníženie alebo zvýšenie
výživného. Pri plnoletých osobách sa tvrdená zmena pomerov v minulosti posudzuje ku dňu začatia
súdneho konania.

10. Konanie o zmene rozsudku o výživnom je návrhové konanie. Právna úprava vychádza z koncepcie
zmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí v prípade zmeny pomerov, a to v dôsledku uplatnenia klauzuly
rebus sic stantibus. Nové rozhodnutie bude reflektovať zmenené pomery, bez potreby riešiť uvedené
prostredníctvom systému opravných prostriedkov. Pri rozhodovaní súdu o zmene právoplatného
rozsudku nejde o nové rozhodnutie, ale len o porovnanie stavu v čase pôvodného rozhodovania s

neskoršími okolnosťami za účelom posúdenia toho, či sa zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre
určenie výživného. Pri zmene takéhoto rozsudku už súd nemôže preskúmavať správnosť pôvodného
rozsudku, môže sa zaoberať len otázkou, či došlo k zmene rozhodujúcich pomerov. Civilný mimosporový
poriadok však pod pojmom "zmena pomerov" rozumie len zmenu podstatnú a závažnú, nie zmeny
krátkodobého charakteru. Malo by ísť o podstatné zmeny v tých skutočnostiach, ktoré tvorili skutkový

základ pôvodného rozhodnutia.

11.Povykonanomdokazovanísúdzistil,žeuodporcunastalatakázmenaskutočností,ktoráodôvodňuje
zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporcovi. Súd vykonal dôkazy tak, aby zostala
zároveň zachovaná zásady rovnosti účastníkov konania. Odporca bol v konaní pasívny a sám

neprodukoval žiadne dôkazy, nedostavil sa na pojednávanie, súd potom s poukazom na citované
zákonné ustanovenia zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa a to počnúc dňom podania návrhu na
súd, pretože tak navrhovateľ žiadal, pričom súd mal za preukázané, že odporca je zamestnaný a teda je
schopný samostatne sa živiť, preto trvanie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporcovi by bolo
aj v rozpore s dobrými mravmi.

12. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výroku tohto rozsudku.13. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP. V mimosporových konaniach upravených
týmto zákonom platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v
konaní platil (§ 49 CMP). Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od
doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 a 2 CSP, (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1 a 2 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63
CMP). Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).