Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 10, 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17Pc/14/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316218843
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2316218843.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

navrhovateľa: E. P., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX G., J. XXX/XX proti odporkyni: E.. P. P., nar.
X. X. XXXX, bytom XXX XX T. - R., T. XXXX/X, o zrušenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

SúdzrušujevyživovaciupovinnosťnavrhovateľavočiodporkyniurčenúmuRozsudkomOkresnéhosúdu
Bratislava II. pod č. k. P96/2004 - 20 zo dňa 19.5.2004, a to počnúc dňom 17. 10. 2016.

Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa svojim návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 17. 10. 2016 domáhal, aby súd
zrušil jeho vyživovaciu povinnosť a to počnúc dňom 30. 6. 2016, nakoľko odporkyňa ukončil VŠ štúdium,
pracuje a je schopná sama sa živiť.

2. Odporkyňa sa k návrhu nevyjadrila. Súdu nedoložila potrebné podklady. Na pojednávanie sa

nedostavila.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a takto
vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

4. Navrhovateľ podal na súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti tak, ako je vyššie uvedené.

5. Navrhovateľ je otcom odporkyne. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II. pod č. k. P96/2004 -
20 zo dňa 19.5.2004, súd schválil dohodu rodičov, na základe ktorej sa zvýšila vyživovacia povinnosť
navrhovateľa voči odporkyni na sumu 1700,- Sk mesačne (56,43 eura). Navrhovateľ je ženatý, má dve
mal. deti - I., nar. XX. XX. XXXX a F., nar. X. X. XXXX.

6. Z lustrácií súdu v Sociálnej poisťovni súd zistil, že odporkyňa je zamestnaná v spoločnosti DAXEN
SLOVAKIA, s.r.o. a to od 2. 9. 2016 do 15. 3. 2017 na základe pracovnej zmluvy, kde dosiahla

vymeriavací základ cca. 820,- eur mesačne každý mesiac, v poslednom mesiaci (03/2017) vo výške
392,17 eura. V tej istej spoločnosti pracovala následne v období od 16. 3. 2017 do 31. 5. 2017 na základe
dohody o pracovnej činnosti, kde dosiahla vymeriavací základ za 03/2017 vo výške 165,- eur, za 04/2017
vo výške 220,- eur a za 05/2017 vo výške 220,- eur. V tej istej spoločnosti pracovala následne v obdobíod 1. 6. 2017 do 31. 8. 2017 na základe pracovnej zmluvy, kde dosiahla vymeriavací základ za 06/2017
590,46 eura a za 07/2017 vo výške 409,12 eura.

7. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, (ďalej
len ZR), Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 65 ods. 3 ZR, Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 78 ods. 1 ZR, Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 157 CMP, Rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia
pomery.

8. Pre zákonný vznik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je relevantnou objektívna právna
skutočnosť narodenia dieťaťa, jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne
sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných
zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala

požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie
schopnosti samostatne sa živiť. Na jednej strane treba brať do úvahy záujem dieťaťa vo vzťahu k
jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo vhodné predpoklady na svoje lepšie uplatnenie, na druhej
strane je oprávnená požiadavka včasnej realizácie uvedených daností, aby nedochádzalo k zneužívaniu
rodičovskej vyživovacej povinnosti len z dôvodu negatívneho postoja k práci (napr. zavinené rozviazanie

pracovnéhopomeru).Dosiahnutímplnoletosti(aniinoučasovouhranicou)vyživovaciapovinnosťrodičov
nezaniká (pokiaľ dieťa z rôznych dôvodov nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť, vyživovacia
povinnosť trvá do smrti rodiča alebo dieťaťa).

9. Procesné zásady určujú, že pre rozhodovanie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia.

K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách. Podľa
okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne, ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti
príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov. Nie je vylúčené, aby sa ako zmena
pomerov posúdil aj vzniknutý rozpor s dobrými mravmi. Zo znenia ustanovenia § 78 ZR vyplýva, že
prichádza do úvahy jednak zrušenie a jednak zmena, ktorou možno rozumieť zníženie alebo zvýšenie

výživného. Pri plnoletých osobách sa tvrdená zmena pomerov v minulosti posudzuje ku dňu začatia
súdneho konania.

10. Konanie o zmene rozsudku o výživnom je návrhové konanie. Právna úprava vychádza z koncepcie
zmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí v prípade zmeny pomerov, a to v dôsledku uplatnenia klauzuly

rebus sic stantibus. Nové rozhodnutie bude reflektovať zmenené pomery, bez potreby riešiť uvedené
prostredníctvom systému opravných prostriedkov. Pri rozhodovaní súdu o zmene právoplatného
rozsudku nejde o nové rozhodnutie, ale len o porovnanie stavu v čase pôvodného rozhodovania s
neskoršími okolnosťami za účelom posúdenia toho, či sa zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre
určenie výživného. Pri zmene takéhoto rozsudku už súd nemôže preskúmavať správnosť pôvodného

rozsudku, môže sa zaoberať len otázkou, či došlo k zmene rozhodujúcich pomerov. Civilný mimosporový
poriadok však pod pojmom "zmena pomerov" rozumie len zmenu podstatnú a závažnú, nie zmeny
krátkodobého charakteru. Malo by ísť o podstatné zmeny v tých skutočnostiach, ktoré tvorili skutkový
základ pôvodného rozhodnutia.

11. Po vykonanom dokazovaní súd zistil, že u odporkyne nastala taká zmena skutočností, ktorá
odôvodňuje zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporkyni. Súd vykonal dôkazy tak,
aby zostala zároveň zachovaná zásady rovnosti účastníkov konania, Keďže odporkyňa bola v konaní
pasívna a sama neprodukovala žiadne dôkazy, nedostavila sa na pojednávanie, súd potom s poukazom
na citované zákonné ustanovenia zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa a to počnúc dňom podania

návrhu na súdu a vo zvyšnej časti návrh zamietol (zrušenie výživného pred podaním návrhu, t.j. od 30. 6.
2016 do 16. 10. 2016), pričom súd mal za preukázané, že odporkyňa je zamestnaná a teda je schopná
samostatne sa živiť (súd vychádzal aj z toho, že odporkyňa nereagovala na výzvu súdu, nepredložilažiadne dôkazy, nevyvrátila skutkové tvrdenia uvedené v návrhu), preto trvanie vyživovacej povinnosti
navrhovateľa voči odporkyni by bolo aj v rozpore s dobrými mravmi.

12. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výroku tohto rozsudku.

13. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP. V mimosporových konaniach upravených
týmto zákonom platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v
konaní platil (§ 49 CMP). Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od
doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 a 2 CSP, (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1 a 2 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63
CMP). Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).