Rozsudok Judgement was issued on Thursday, January 17, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/53/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3017200234
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3017200234.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr.

Evy Vékonyovej a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcu: D. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. XXX, toho času Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Ilava so sídlom
Ilava, Mierové námestie 1, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so
sídlom Trenčín, Piaristická 46 proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Žiar nad Hronom,
so sídlom Žiar nad Hronom, ul. SNP 124, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn. 3N
4 251/2017-KaZH, č. RZ: 33 652/2017 zo dňa 10. mája 2017, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie Centra právnej pomoci, Kancelárie Žiar nad Hronom Sp.zn.:

3N 4 251/2017-KaZH, Č. RZ: 33 652/2017 zo dňa 10. mája 2017 a vec v r a c i a žalovanému na
ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal súdneho prieskumu v záhlaví uvedeného rozhodnutia
žalovaného, ktorým žalobcovi nebol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci v spore proti
spoločnosti GE Money, a.s. a spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o. o zdržanie sa nekalých
obchodných praktík a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1000 eur.

2. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí zaoberal
posudzovaním otázky zrejmej bezúspešnosti sporu. Pri posudzovaní tejto otázky pritom nebol
oprávnený hodnotiť dôkazy. Uvedené je výlučne vecou súdu, ktorý by o veci konal na základe podanej
žaloby. Opakovane zdôrazňoval, že k tomu, aby došlo k nepriznaniu právnej pomoci musí ísť v danej
veci o zrejmú bezúspešnosť, ktorá je naisto daná a musí byť zrejmá z bežného posúdenia. Nemôže ísť o
stav, podľa ktorého sa takáto bezúspešnosť len nedá vylúčiť. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia

NS SR sp. zn. 3Sžo/38/2014, sp. zn. 8Sžo/54/2011, sp. zn. 5 Sžo/55/2013 a sp. zn. 4Sžo/37/2014.
Napadol aj zmätočnosť a nepreskúmateľnosť žalobou napadnutého rozhodnutia.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej správnej žalobe zotrval na zákonnosti a vecnej správnosti
svojho rozhodnutia. Z tohto dôvodu žiadal správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že právne
predpisy taxatívne nestanovujú, čo sa má považovať za zrejmú bezúspešnosť. Použitím správnej úvahy
v predmetnej právnej veci žalobcu dospel k záveru, že žalobca k svojej žiadosti nepredložil také listinné

dôkazy, ktoré by preukazovali alebo podporovali jeho tvrdenia. Všetky údajné nekalé/agresívne praktiky
sú podľa žalovaného výlučne subjektívnymi a ničím nepodloženými tvrdeniami žalobcu. Svoje závery
nepovažoval za hodnotenie jednotlivých dôkazov, ale za hodnotenie existencie dôkazov na podporu
tvrdení žalobcu. Vyjadril sa aj k aplikácii žalobcom označených rozhodnutí Najvyššieho súdu SR na vecžalobcu. Trval na tom, že vo svojom rozhodnutí jednoznačne uviedol, že považuje spor, v ktorom žiada o
poskytnutie právnej pomoci za zrejmé bezúspešné uplatňovanie práva. Následné konštatovanie, že nie
je možné vylúčiť, že by sa v danej veci jednalo o zrejmú bezúspešnosť sporu neznamená, že by žalovaný

uvažoval o možnej bezúspešnosti sporu, ide len o ustálenú formuláciu používanú v rozhodnutiach centra
na zreteľné odlíšenie splnenia tejto zákonnej podmienky poskytnutia právnej pomoci od zvyšku textu z
dôvodu prehľadnosti.

4. Žalobca v následnom vyjadrení zotrval na obsahu podanej správnej žaloby, pričom znovu konštatoval,

že žalovaný pri posudzovaní otázky zrejmej bezúspešnosti sporu „suploval“ úlohu všeobecného súdu
a vo svojom rozhodnutí v podstate vydal rozsudok vo veci samej. Okrem toho sa žalovaný môže sám
presvedčiť o agresívnych praktikách spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o., a to na internetových
stránkach tejto spoločnosti. Vyslovil presvedčenie, že ak by mu bol ustanovený advokát, tento by s
odbornou starostlivosťou vec posúdil a podal by kvalifikovanú žalobu s dostatočnými dôkazmi.

5. Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napádaného
rozhodnutia, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie a
postup správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. Po zistení, že žaloba bola
podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom
súdneho prieskumu, súd po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom

administratívnych spisov vo veci nariadil pojednávanie, nakoľko o to požiadal žalobca. Správny súd
dospel jednohlasne k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v súlade so zákonom.

6. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného sp. zn. 3N 4 251/2017-KaZH, č. RZ: 33
652/2017 zo dňa 10. 05. 2017, ktorým žalobcovi nebol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci v

sporeprotispoločnostiGEMoney,a.s.aspoločnostiIntrumJustitiaSlovakias.r.o.ozdržaniesanekalých
obchodných praktík a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1000 eur.

7. Z administratívneho spisu bolo zistené, že žalobca ako žiadateľ podal dňa 14.02.2017 žiadosť o
poskytnutie právnej pomoci. Právnu vec, v ktorej žiadal o právnu pomoc opísal tak, že vymáhačská

spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o, od neho vymáha pohľadávku za použitia nekalej praktiky,
stále mu posiela výhražné listy s použitím slov „súdne -exekučné konanie“. Podľa zákona o ochrane
spotrebiteľov má pritom nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Na výzvu žalovaného žalobca
svoju žiadosť doplnil, pričom poukázal na to, že ide o premlčaný dlh.

8. Žalovaný vo svojom rozhodnutí konštatoval, že žalobca predložil doklady, z ktorých vyplynulo, že dňa
09.05.2008 uzavrel so spoločnosťou GE Money, a.s. ako veriteľom a spoločnosťou AUTO CRAFT, s.r.o.
ako dealerom zmluvu o úvere na nákup vozidla a záložnú zmluvu, na základe ktorých veriteľ žalobcovi
poskytol finančné prostriedky v sume 9759,01 eur ako časť kúpnej ceny na motorové vozidlo zn. J. J.
J.. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca si riadne neplnil svoje zmluvné povinnosti došlo k vyhláseniu

predčasnej splatnosti a listom zo dňa 18.07.2011 bol vyzvaný na zaplatenie zvyšnej časti predčasne
splatného dlhu. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobca ako žiadateľ predložil zmluvu o úvere,
výsledné vyúčtovanie, oznámenie o postúpení pohľadávky, výzvy spoločnosti Intrum Justitia Slovakia
s.r.o. zo dňa 12.05.2014, 13.08.2014, 15.12.2014, 07.05.2015, 15.12.2016, 21.02.2017 a odpovede
tejto spoločnosti na listy žiadateľa zo dňa 01.02.2017, 28.03.2017. Žalobca v nadväznosti na výzvu

žalovaného uviedol, že sa mieni domáhať v súdnom konaní ochrany pred nekalou praktikou spoločnosti
Intrum Justitia Slovakia s.r.o.. Uvedená praktika pritom znamená neustále zasielanie výziev, splátkových
kalendárov na úhradu premlčaného dlhu, pričom sú v týchto listoch zvýraznené slová ako exekúcia.
Žalovaný konštatoval, že žalobca k žiadosti nepredložil také listinné dôkazy, ktoré by preukazovali, resp.
potvrdzovali žalobcove tvrdenia o tom, že označené spoločnosti voči nemu používajú nekalé praktiky,

resp. agresívne praktiky. Nie je zrejmé, že by mu sústavne zasielali výzvy, vyhrážali sa, neoprávnene
označovali svoju činnosť ako exekučnú.

9. Predložené listinné dôkazy žalovaný vyhodnotil v podstate v neprospech žalobcu, keď uviedol, že
dlh je opodstatnený, činnosť spoločností smeruje len k vymoženiu tohto dlhu, pričom bolo žalobcovi

viackrát umožnené dlh zaplatiť v splátkach. Veriteľ taktiež reflektoval na otázky žalobcu a zasielal
mu ním požadovanú dokumentáciu. Podľa žalovaného skutočnosť, že žalobca považuje svoj dlh za
premlčaný neznamená, že veriteľ nie je oprávnený svoj dlh vymáhať. Nárok veriteľa je oslabený, pričom
v prípadnom súdnom konaní o zaplatenie tohto dlhu by súd na premlčanie prihliadal až na námietkuúčastníka. Vzhľadom na uvedené nie je podľa žalovaného možné vylúčiť, že by sa v danej veci jednalo
o zrejmú bezúspešnosť. S poukazom na uvedené nebol žalobcovi priznaný nárok na priznanie právnej
pomoci.

10. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho
práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.

11. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z., fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci
bez finančnej účasti, ak
a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a
nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,
b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a
c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu

sporu vyčísliť v peniazoch.

12. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z., podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1
písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej
účasti.

13. Podľa § 8 zákona č. 327/2005 Z.z., pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne
najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.

14. Pozitívny záväzok štátu umožniť prístup k spravodlivosti osobám materiálne znevýhodneným sa
realizuje prostredníctvom zákona č. 327/2005 Z.z., keď z ustanovenia § 1 tohto zákona vyplýva, že
jeho účelom je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu
ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu
využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv a prispieť k predchádzaniu právnych

sporov. Štát potom sám, resp. v prevažnej miere, znáša náklady za poskytnutie právnej pomoci
znevýhodneným osobám. Preto je namieste, aby v právnej norme stanovil podmienky, za ktorých bude
takáto forma právnej pomoci fyzickým osobám patriť.

15. V snahe vylúčiť zneužívanie tejto právnej úpravy i v prípadoch, v ktorých by nešlo o spravodlivé

uplatnenie alebo bránenie práva, je jednou z podmienok poskytnutia právnej pomoci skutočnosť, že
nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu (§ 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 327/2005 Z.z. ). Bez splnenia tejto podmienky nemožno žiadaný nárok na
poskytnutie právnej pomoci priznať, hoci by žiadateľ ďalšie dve stanovené podmienky splnil.

16. Pojem zrejmej bezúspešnosti v spore bol v našom právnom poriadku pôvodne obsiahnutý len v §
138 ods. 1 O.s.p., ktorý bol od 01.07.2016 zrušený. Zrejmá bezúspešnosť sa posudzovala v súvislosti
s posudzovaním žiadosti účastníka konania o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Občiansky
súdny poriadok však konkrétne neupravoval, čo je potrebné pod týmto pojmom rozumieť.

17. Správny súd poukazuje na to, že úlohou správneho orgánu nie je prejudikovať výsledok konania vo
veciach podľa § 3 zákona č. 327/2005 Z.z. z vecnej stránky. Za plne opodstatnené však treba považovať oprávnenie správneho orgánu, aby
skúmal, či v konkrétnom prípade nejde u žiadateľa o zneužitie práva (šikana), alebo napr. či už zo
skutkových tvrdení žiadateľa (bez potreby vykonávať dokazovanie) nie je nepochybné, že jeho návrhu

nemožno vyhovieť, napr. z dôvodu zániku práva uplynutím času, alebo ak je v dôkaznej núdzi. Za
obdobnú treba považovať i situáciu, ak žiadateľ vyvracia skutočnosti, ktoré už boli záväzne vyriešené
v iných konaniach.

18. Správny súd predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že v prejednávanej veci sa žalovaný v

odôvodnení svojho rozhodnutia odvoláva na doklady predložené žalobcom ako žiadateľom, a to
konkrétne zmluvu o úvere, výzvy spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o. zo dňa 12.05.2014,
13.08.2014, 15.12.2014, 21.02.2017 a odpovede tejto spoločnosti na listy žiadateľa zo dňa 01.02.2017,
28.03.2017, ktoré však nie sú súčasťou administratívneho spisu, a preto sa správny súd nemohol s nimioboznámiť a nemá vedomosť o ich obsahu. Bez ohľadu na uvedené však správny súd dospel k záveru,
že správna žaloba bola podaná dôvodne.
19. Z administratívneho spisu vyplýva, že podstatou žalobcovej žiadosti o poskytnutie právnej pomoci

je potreba žalobcu zabrániť svojmu veriteľovi konať spôsobom, ktorý žalobca pociťuje ako určité
obťažovanie a nátlak. Ide o opakované zasielanie výziev na úhradu dlhu, splátkových kalendárov od
spoločnostiIntrumJustitiaSlovakias.r.o.,atozasituácie,keďmážalobcazato,žetentodlhjepremlčaný
(predčasná splatnosť bola vyhlásená v júli 2011) a je zrejmé, že ho z tohto dôvodu nemieni zaplatiť.
Z obsahu administratívneho spisu pritom nevyplýva, či žalobca uplatnil kvalifikovaným spôsobom túto

námietku premlčania voči svojmu veriteľovi. Z obsahu podaní žalobcu je však zrejmé, že mieni docieliť,
aby súd zaviazal spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o. zdržať sa takéhoto konania a súčasne
zaplatiť žalobcovi za takéto doterajšie konanie aj finančnú čiastku 1000 eur. Žalobca učinil aj určitú
právnukvalifikáciusvojejveci,zktorejpotomžalovanývychádzalpriposudzovanízrejmejbezúspešnosti
sporu. Takouto právnou kvalifikáciou osoby bez právneho vzdelania, ktorá sa svojou žiadosťou domáha
ustanovenia zástupcu z radov advokátov, ktorý by okrem iného mal jej nárok právne kvalifikovať, nie je

žalovaný viazaný. Správny súd je toho názoru, že pre posúdenie žiadosti žiadateľa je podstatné len to,
čo chce táto osoba podanou žalobou dosiahnuť, čo je v prípade žalobcu zabrániť ďalšiemu zasielaniu
výziev na úhradu, ktoré sú spojené s oznámením podľa ktorého dôjde v budúcnosti k podaniu žaloby
a k vykonaniu exekúcie, splátkových kalendárov, ktoré konanie žalobca pociťuje ako formu nátlaku a
obťažovanie, pričom uvedené sa deje za situácie, keď je pohľadávka podľa jeho názoru premlčaná a

súčasne uplatnenie jeho nároku na primeranú peňažnú satisfakciu za takéto konanie.
20. Žalovaný predložené doklady posudzoval práve z hľadiska právnej kvalifikácie (nekalá obchodná
praktika), ktorú uviedol žalobca, pričom v rozpore so zákonom vec právne posudzoval a vyhodnocoval
predložené dôkazy práve s poukazom na takúto právnu kvalifikáciu, čím de facto nahrádzal činnosť
vyhľadávacieho súdu v civilnom sporovom konaní. Uvedené dôkazy pritom vyhodnotil tak, že „ z

nich nevyplýva sústavné zasielanie výziev, vyhrážanie sa, ktoré by ovplyvnilo správanie priemerného
spotrebiteľa, ktorým žalobca bez pochyby je“. Naopak správanie veriteľa, resp. osoby poverenej
veriteľom, žalovaný vyhodnotil ako zákonné, smerujúce k vymáhaniu existujúceho dlhu. Pokiaľ ide o
zasielanie ponúk na postupné splácanie dlhu, tak ho v podstate považoval za ústretové voči žalobcovi,
keď mu bola opakovane daná možnosť splatiť dlh postupne, v splátkach. K tvrdeniu žalobcu, že ide o

premlčaný dlh, žalovaný len uviedol, že ide o názor žalobcu, ktorý nemá zásadný vplyv na posúdenie
veci, nakoľko premlčaním sa právo veriteľa len oslabuje. V rozpore s tým, že žalovaný vychádzal z
toho, že žalobca bol v postavení spotrebiteľa potom konštatoval, že na námietku premlčania by súd
v prípadnom súdnom konaní prihliadal len na námietku a nie ex offo. Vyššie uvedený postup nie je
v žiadnom prípade možné hodnotiť ako posudzovanie schopnosti žiadateľa predložiť dôkazy, ale bez

akýchkoľvek pochybností ide aj o ich vyhodnocovanie, a to nielen vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu
ako žiadateľa, ale aj vo vzťahu k skutkovej podstate nekalej praktiky, ktorá by bola schopná ovplyvniť
správanie žalobcu ako priemerného spotrebiteľa. Takýto postup žalovaného je neprípustný.

21. Rovnako žalovaný konštatoval, pričom uvedenú časť textu aj zdôraznil, že v danej veci žalobcu

nie je možné vylúčiť, že by sa jednalo o zrejmú bezúspešnosť. Túto formuláciu neskôr vo vyjadrení k
podanej správnej žalobe označil za nepresnú, napísanú tak, aby jej rozumeli adresáti rozhodnutí, teda
žiadatelia o právnu pomoc. Správny súd však konštatuje, že je za každých okolností podstatné, aby
žalovaný dospel k záveru o tom, že zrejmá bezúspešnosť je daná a nielen k tomu, že nie je vylúčená.
Uvedená požiadavka vyplýva aj zo skutočnosti, že nepriznanie právnej pomoci má vplyv na prístup

žalobcu k súdu.

22.Spoukazomnavyššieuvedenésprávnysúdžalobounapadnutérozhodnutiezrušilpodľa§191ods.1
písm. c) SSP, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. V ďalšom konaní správny orgán
posúdi žiadosť žiadateľa v intenciách zákona, tak aby sa vyvaroval hodnotenia dôkazov predložených

žalobcom a jednoznačne uzavrie, či v danej veci je daná podmienka zrejmej bezúspešnosti sporu.
23. Žalovaný bol v konaní úspešný, a preto mu z hľadiska úspechu v konaní patrí náhrada trov konania.
S poukazom na uvedené správny súd zaviazal žalovaného na náhradu trov konania žalobcu v rozsahu
100%. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta
posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne

v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum
právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015
Z.z. (z podania musí byť zjavné, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,

čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo
sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v
akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).