Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, December 17, 2013

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 10Er/380/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412205914
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Melišek
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2013:4412205914.2

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky vo veci exekúcie oprávneného: VB LEASING SK, spol. s r.o., Košická
49, Bratislava, IČO:31 378 528, právne zastúpený: JUDr. Anna Bujalková, advokátka, AK Bratislava,
Vazovova 20 proti povinnému: M. W., nar. X.X.XXXX, bytom N. D., G. A. XXXX/XX o zaplatenie 11
133,45€ s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e .

Oprávnený je p o v i n n ý do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia zaplatiť poverenému súdnemu
exekútorovi Mgr. Miroslavovi Luptákovi, Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Riečna 2 náhradu trov
exekúcie vo výške 56,15 €.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnému vykonania exekúcie znejúcej
na sumu 11 133,45 € s príslušenstvom.

Poverením tunajšieho súdu 10Er/380/2012-10 zo dňa 22.3.2012 bol vykonaním exekúcie poverený
súdny exekútor Mgr. Miroslav Lupták, Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Riečna 2 (ďalej len

exekútor).

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 9.10.2013 exekútor navrhol zastavenie exekúcie podľa § 57
ods.1písm.h)Exekučnéhoporiadku,nakoľkoniejepredpokladvymoženiepohľadávkyprenemajetnosť
povinného. Súčasťou podania bol i súhlas oprávneného so zastavením. Zároveň vyčíslil trovy exekúcie
vo výške 133,72 €.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd zastaví exekúciu, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na

náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.Podľa§203ods.2Exekučnéhoporiadkuaksaexekúciazastavízdôvodu,žemajetokpovinnéhonestačí
ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie
pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu

trov exekúcie, ktoré platil.

V danom prípade súd zastavil exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko mal
zo spisu súdneho exekútora EX 131/2012 preukázané, že povinný nemá dostatok majetku, ktorý by
postačoval aspoň na náhradu trov exekúcie. Z pripojeného spisu, zo šetrení exekútora súd zistil, že

povinný nie je vlastníkom žiadneho nehnuteľného majetku na území Slovenskej republiky. Vykonanie
exekúcie zrážkami z účtu v banke bolo neúspešné. Nie je vlastníkom motorových vozidiel. Vzhľadom k
týmto skutočnostiam, z ktorých je zrejmé vyvodiť nemajetnosť povinného a súhlasu oprávneného súd
exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.

V podaní exekútora, ktorým navrhol zastavenie exekúcie zároveň vyčíslil trovy exekúcie nasledovne:

odmenu podľa § 14 ods. 1 v spojení s § 15 ods. 1 Vyhlášky č. 288/95 Z.z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov /ďalej len citovanej vyhlášky/ vo výške 66,40 € (20 úkonov: získanie poverenia, 2x
doručenie upovedomenia, 11x doručenie príkazu na začatie exekúcie, 2x zisťovanie majetku, zisťovanie
platiteľa mzdy, zisťovanie účtu povinného, zisťovanie pobytu povinného, zisťovanie totožnosti manželky
povinného), náhradu hotových výdavkov podľa § 22 citovanej vyhlášky vo výške 38,40 € (poštovné), vo

výške 6,64 (tlač, telefón, papier) a DPH vo výške 22,28 €. Následne dňa 26.11.2013 zaslal tunajšiemu
súdu faktúru za zapožičanie spisu v zmysle § 21 písm. c) citovanej vyhlášky vo výške 3,98 €. Celkovo
tak súdnym exekútorom vyčíslené trovy predstavujú sumu 137,70 €.

Exekučný poriadok zakotvuje pravidlo, podľa ktorého trovy exekúcie zásadne má platiť a znášať povinný

(§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Keďže v danom prípade povinný bol vymazaný z obchodného
registra, teda neexistuje a logicky nemôže uhradiť trovy exekúcie, musel súd skúmať, či je daný dôvod
pre uloženie povinnosti náhrady trov exekúcie oprávnenému. Súd preto skúmal, či zastavenie konania
zavinil oprávnený, a teda či sú naplnené okolnosti predpokladané v § 203 ods. 1 Exekučného poriadku,
pričom súd je toho názoru, že aplikácia daného ustanovenia na tento prípad nie je možná, nakoľko

oprávnený nevyvinul žiadne také konanie, ktoré by malo za následok to, že by prišlo k zastaveniu
konania. Súd je toho názoru, že pri rozhodovaní o trovách exekúcie je potrebné postupovať podľa
ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko príčinou zastavenia, ako to vyplýva z predošlej
časti odôvodnenia je nemajetnosť povinného, teda tá skutočnosť, že majetok povinného nestačil ani na
náhradu trov exekúcie.

Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení v spojení s
§ 14 ods. 1 citovanej vyhlášky vo výške 33,19 € (paušálna náhrada, nakoľko súd priznal iba: získanie
poverenia, 1x doručenie upovedomenia, 1x doručenie príkazu na začatie exekúcie, 2x zisťovanie
majetku,zisťovanieplatiteľamzdy,zisťovanieúčtupovinného,zisťovaniepobytupovinného,teda8x3,32

€ čo je menej ako 33,19 € a z toho titulu exekútorovi prináleží odmena vo výške 33,19 €). Ďalej priznal
náhradu hotových výdavkov podľa § 22 citovanej vyhlášky vo výške 13,60 € (poštovné za: žiadosť MÚ
NZ, žiadosť DÚ NZ, žiadosť DI, upovedomenie povinný, oprávnený, doručenie príkazu na zač. exekúcie
SLSP, a.s., žiadosť REGOB, návrh na zastavenie, každé doručenie á 1,70 €, teda 8x1,70 ) a DPH vo
výške 9,36 € (20% zo sumy 46,79 €). Celkovo tak priznal sumu 56,15 €.

Súd iba poznamenáva, že odmena vo výške 33,19 € je paušálnou odmenou exekútora, minimálnou
odmenou, ktorá mu prináleží v tom prípade, ak jednotlivé úkony, ktoré vykoná a sú odmeňované podľa
§ 15 ods. 1 citovanej vyhlášky a odmena za tieto nepresiahne sumu 33,19 €. Ďalej súd poznamenáva,
že suma 1,70 € za doručenie jednotlivých písomností je súdu známa z jeho rozhodovacej činnosti.

Z vyčíslenej odmeny exekútorom (viď odôvodnenie vyššie) súd exekútorovi nepriznal odmenu za úkon
zisťovanie totožnosti manžela, keďže tento nie je úkonom, ktorý možno odmeniť v zmysle § 15 ods. 1
citovanej vyhlášky, nakoľko tento paragraf predpisuje taxatívny výpočet úkonov, ktoré možno odmeniť
sumou 3,32 € a úkon zisťovanie totožnosti manželky odporcu sa tam nenachádza a nie je ho možné
ani pod žiaden úkon subsumovať.

Ďalej súd nepriznal exekútorovi odmenu za 10x doručenie príkazu na začatie exekúcie prikázaním
pohľadávky a 1x doručenie upovedomenia. Uvedené nepriznal z toho dôvodu, že exekútor si nemôže
v rámci odmeny podľa § 15 ods. 1 písm. b), c), citovanej vyhlášky uplatňovať náhradu za každé jednodoručenie, nakoľko sa jedná iba o jednorázovú paušálnu náhradu. Ak by mal zákonodarca na mysli
odmenu za každé jedno doručenie predmetných písomností, upravil by výslovne tento svoj zámer v
citovanom ustanovení podobne ako to upravil v § 15 ods. 1 písm. g) až j) citovanej vyhlášky, kde je

táto skutočnosť vyjadrená slovom „každé“. Je potrebné poukázať i na tú skutočnosť, že všetky príkazy
na začatie exekúcie ako i samotné upovedomenie (ďalej len príkaz) sú zhodné a jediné čo exekútor
musel v jednotlivom prepísať je označenie inštitúcie resp. osoby, ktorej bolo adresované. Nebolo by teda
správnepriznaťnáhraduvšetkýchpríkazov,nakoľkoichtvorbanemohlatrvaťviacako10minapriznanie
náhrady za jeden príkaz je postačujúcou finančnou náhradou. Súd ďalej poukazuje i na tú skutočnosť,

že exekútor zbytočne umelo navýšil trovy exekúcie, keď príkaz na začatie exekúcie doručoval naraz
všetkým peňažným inštitútom. Je nesporné, že exekútor rozoslaním príkazov zvolil lacnejšiu alternatívu,
akonajskôrzisťovaťubánk,čipovinnýmániekdevedenýúčet,nakoľkotietoslužbysúfinančnenáročné,
avšak mohol a mal postupovať obozretnejšie a to tým spôsobom, že mal zasielať príkazy bankám
postupne, a tým nenavyšovať trovy exekúcie. Mohol a mal zaslať príkazy peňažným inštitútom, u ktorých
je najväčší predpoklad, že povinný by mohol mať na účtoch nimi vedenými peňažné prostriedky a až v

prípade negatívnej odpovede z týchto bánk, mal zasielať príkazy ďalším.

Ďalej súd nepriznal náhradu poštovného (okrem vyššie priznaného), nakoľko zo spisu EX 131/2012
vyplýva že exekútor doručoval písomnosti z viacerých konaní jednou doručenkou. V spise pri
písomnostiach (napr. žiadosť o udelenie poverenia, príkazy na začatie exekúcie) absentujú originály

doručeniek, ktoré by boli opatrené odtlačkom pečiatky poštového doručovateľa, ale sú tu iba fotokópie
doručeniek, ktoré obsahujú čísla ďalších EX konaní, za náhradu ktorých si exekútor bude nárokovať
odmenu v tom konaní, v ktorom sa nachádza originál doručenky, tak ako to bolo i v tomto prípade, kedy
mu bola priznaná náhrada poštovného i napriek tomu, že jednou obálkou doručoval viac písomností
naraz. Súd taktiež nepriznal náhradu za tlač, telefón a papier, nakoľko zo spisu exekútora EX 131/2012

žiadnym spôsobom nevyplýva, že by exekútorovi tieto výdavky a v takejto výške vôbec vznikli. Taktiež je
súd toho názoru, že náhrada spotrebného materiálu (papier, tlač) nie je položkou, ktorá v zmysle § 200
ods. 1 Exekučného poriadku tvorí trovy exekúcie, nakoľko ju nie je možné subsumovať pod ustanovenie
§ 22 citovanej vyhlášky a nie je ho možné vykladať tak široko, že by sa pod toto ustanovenie mali zahŕňať
i také výdavky, ktoré sú súčasťou každej administratívnej práce a bez ktorých by administratívne práce

(úkony) nemohli byť realizované.

Napokon súd nepriznal odmenu za manipuláciu so spisom, konkrétne za zapožičanie spisu oprávneným
osobám, nakoľko na túto odmenu nemá exekútor nárok od exekučného súdu, ktorý exekútora poveril
výkonom exekúcie a vykonáva akúsi funkciu dozoru nad priebehom celej exekúcie a rozhoduje zásadné

vecivpriebehuexekúcie,narozhodnutiektorýchjepotrebnéizapožičaniespisuodexekútora.Exekučný
súd je pri zastavení exekúcie povinný a zároveň oprávnený požadovať od exekútora zapožičanie
spisu, aby mohol vyhodnotiť celkovú činnosť exekútora a rozhodnúť o priznaní alebo nepriznaní
odmeny a taktiež aby prehodnotil jej výšku požadovanú exekútorom, a v neposlednom rade prezistil
činnosť exekútora v celom priebehu exekúcie a vykonal potvrdenie alebo vyvrátenie stavu nemajetnosti

povinného. Z týchto dôvodov je nutnosť zapožičania spisu, ktorá je vzhľadom k exekučnému súdu
bezplatná.

O trovách konania účastníkov exekúcie súd rozhodol podľa § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku
k § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v 4 vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenie
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku
alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní
došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci,c)súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel nazáklade vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a
O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.