Decision was made at the court Okresný súd Galanta
Judgement was issued by Jana Maláriková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 10Er/873/2006
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2306213718
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Jana Maláriková
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2015:2306213718.2
Uznesenie
Okresný súd Galanta vo veci exekučného konania oprávneného: BYSPRAV spol . s r.o., IČO: 36 226
599, so sídlom Galanta, Nová doba 924/13 proti povinnému E. C., X.. XX.X.XXXX za účasti súdneho
exekútora JUDr. Jozefa Ivančíka, o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 362,21 Eur s prísl. a ďalších
trov exekúcie, o zastavení exekúcie, takto
r o z h o d o l :
I. Súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ivančíkom pod spisovou značkou EX
813/2006 vyhlasuje za neprípustnú a exekúciu zastavuje.
II. Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Na návrh oprávneného sa začalo exekučné konanie, kde vykonaním exekúcie súd poveril predchodcu
súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ivančíka, a to poverením vydaným Okresným súdom Galanta dňa
28.9.2006, na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 362,21 Eur a ďalších trov exekúcie.
Súd v rámci podmienok konania zistil na podnet súdneho exekútora, že povinný zomrel 19.4.2012 a
dedičské konanie vo veci 16D/90/2012 bolo dňa 6.8.2012 zastavené pre nemajetnosť.
Dňa 5.9.2013 súdny exekútor zaslal súdu špecifikáciu trov exekúcie vo výške 47,65 eur.
Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú
účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o
trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Podľa § 37 ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený
ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno
vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu
podľa § 41.
Podľa § 19 O.s.p., spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a
povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 57 ods. 2, 4 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po
tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné
zastavenie exekúcie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.Exekučné konanie môže byť vykonávané len v prospech alebo neprospech subjektu spôsobilého byť
účastníkom konania. Smrťou povinného tento stratil právnu subjektivitu ako i spôsobilosť byť účastníkom
exekučného konania. Povinný zomrel dňa 19.4.2012, v zmysle čoho je predmetná exekúcia v súčasnosti
vedená v neprospech neexistujúceho subjektu. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak,
ako je uvedené v prvej výrokovej vete tohto uznesenia.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, 17ba) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona
o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie ( §196).
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1, 2 a 3 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o
vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie
súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na
majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez
zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
V zmysle ust. § 203 Exekučného poriadku, oprávnenému možno uložiť náhradu trov exekúcie pri
zastavení exekúcie v troch prípadoch, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, z
dôvodu nedostatku majetku povinného ani na úhradu trov exekúcie alebo pri vyhlásení konkurzu na
majetok povinného. V danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu smrti povinného, ktorý
stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, teda v danom prípade bezprostredným dôvodom zastavenia
exekúcie bola strata spôsobilosti povinného byť účastníkom konania. Výsledok dedičského konania -
zastavené pre nemajetnosť nezakladá automaticky povinnosť platiť trovy exekúcie oprávneným podľa
§ 203 ods. 2 prvá veta EP. Uvedené ustanovenie rieši otázku, ak povinný nemá postihnuteľný majetok a
nie je možné exekúciu uskutočniť žiadnym zo spôsobov uvedených v Exekučnom poriadku. Nemožno
toto ustanovenie aplikovať na prípady, ak povinný zomrel a dedičské konanie bolo zastavené pre
nemajetnosť, nakoľko povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania a exekučné konanie nebolo
zastavené podľa § 57 ods. 1 písm. h/ ale podľa § 57 ods. 1 písm.g/ EP. Oprávnený zastavenie exekúcie
nezavinil, preto sa nejedná ani o prípad, kedy možno k náhrade trov zaviazať oprávneného podľa
§ 203 ods. 1 EP. V exekučnom poriadku je zákonom taxatívne vymedzený okruh dôvodov, kedy je
možné náhradou trov exekučného konania zaťažiť oprávneného. Situácii, kedy nebudú uspokojené
všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie sa venoval aj Ústavný súd SR, ktorý v tejto súvislosti
v rámci svojej rozhodovacej činnosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva
(Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23.11.1983, séria A, č. 70), v ktorom bolo zdôraznené,
že riziko s výkonom určitej profesie (kam spadá aj riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu) je
na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Ústavný súd konštatoval,
že toto riziko, ktoré exekútor nesie, je dôvodné a do značnej miery kompenzované jeho, v podstate
monopolným postavením pri výkone exekúcie. Na záver tunajší súd ešte poukazuje na to, že samotná
skutočnosť, že povinný (príp. aj oprávnený) stratil spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania a
nemožno mu preto uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie, nemôže mať za následok uloženie tejto
povinnosti štátu, keďže Exekučný poriadok v žiadnom svojom ustanovení neustanovuje možnosť, resp.
zákonné podmienky, z ktorých by bolo možné vyvodiť prechod povinnosti nahradiť trovy exekúcie na
štát (rozhodnutie Ústavného súdu SR č.k. I. ÚS 377/08-13).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave v písomnom vyhotovení trojmo.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorémurozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ako má odvolací súd rozhodnúť ).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.