Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 10, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/165/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515204660
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8515204660.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členiek
senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., , Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému: B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, v konaní o
zaplatenie 2 343,60 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará

Ľubovňa zo dňa 27. 04. 2016, č. k. 7C/375/2015-107 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje sa rozsudok a vec sa vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konania a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol
a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutie okrem iného odôvodnil tým, že zmluva o úvere neobsahovala podstatné náležitosti tak,
ako to vyžadoval v tom čase účinný zákon o spotrebiteľských úveroch, a to úrokovú sadzbu, a preto
sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd mal za preukázané, že žalovaný vyčerpal úver
vo výške 1 133,79 Eur, pričom uhradil sumu 760 Eur. Žalovaný by tak mal uhradiť rozdiel týchto súm,
ale súd dospel k záveru, že uplatnený nárok je premlčaný. Hoci žalobca nepredložil žiaden doklad
o tom, že pôvodný žalobca zosplatnil celý dlh, v máji 2012 žalovaný poslednýkrát čerpal úver a v

máji 2012 žalovaný aj poslednýkrát zaplatil splátku úveru. Z toho vyplýva, že žalovaný si prestal plniť
svoju povinnosť platiť mesačne splátky dlhu, následne stratil možnosť ďalej čerpať úver. Keďže žalobca
postúpil pohľadávku k vymáhaniu je nepochybné, že v dobe postúpenia bol už dlh zosplatnený. Žaloba
bola podaná na súde 01. 10. 2015, teda po viac ako 3 rokoch (od mája 2012), kedy žalovaný prestal dlh
splácať, resp. odkedy musel byť úver zosplatnený, keďže poslednýkrát (25. 09. 2012) bol vyúčtovaný
poplatok - náklady vymáhania do vyhlásenia okamžitej splatnosti. Z dôvodu, že žalobcom uplatnený

nárok je premlčaný, súd žalobu zamietol.

3. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Nesúhlasí s právnym
posúdením danej veci a s vyhodnotením otázky premlčania, lebo pre posúdenie plynutia premlčacej

doby súd vychádzal z nepreukázaných údajov, resp. z dátumu poslednej neuhradenej splátky. Žalobca
má za to, že súd posúdil ukončenie zmluvy nesprávne, vychádzal z nepreukázaných tvrdení, resp.
odvodzoval začiatok plynutia premlčacej doby od skutočností, s ktorými nie je možné spájať ukončenie
zmluvy, prípadne vyhlásenie mimoriadnej splatnosti. Žalobca nemôže súhlasiť s uvedeným záverom aj z
dôvodu, že v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok bol oznámený dátum zosplatnenia dňom 30. 09.
2012. Naviac právny predchodca žalobcu listom zo dňa 03. 10. 2012 vyzval žalovaného k úhrade dlžnej

sumy do 10 dní od jej doručenia. Žalovaný predmetnú upomienku prevzal 08. 10. 2012, teda poskytnutá
lehota uplynula dňom 18. 10. 2012. Až dňom nasledujúcim, t. j. 19. 10. 2012 došlo k splatnosti celejdlžnej sumy, a preto od tohto dátumu je potrebné posudzovať začiatok plynutia premlčacej doby (19.
10. 2012). Keďže žalobný návrh bol na súde podaný 01. 10. 2015, premlčacia doba uplatneného nároku
neuplynula. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

5. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods.
1 a 2 CSP., vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP. a contrario) a dospel k záveru, že neboli splnené podmienky ani pre potvrdenie, ani pre
zmenu rozhodnutia.

7. Podľa ust. § 220 ods. 2 CSP., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

8. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia

v zmysle citovaného § 220 ods. 2 CSP., pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné
zásadné otázky a na námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia. Právo strany a
povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby
spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého rozhodnutia. Citované zákonné ustanovenie
sa totiž chápe aj z hľadiska práv strany na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého

imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konania spĺňajúce garancie spravodlivosti a toto ustanovenie
treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len ESĽP, porovnaj napr. rozsudok Garciaruiz v Španielsko z 21.1.1999) tak, že rozhodnutie súdu
musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, rozsah tejto povinnosti
sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra

ESĽPtedanevyžaduje,abynakaždýargumentúčastníkaboladanáodpoveďvodôvodnenírozhodnutia,
ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na
tento argument (Georiadis c. Grécko z 29.5.1997, Hikgins c. Francúzsko z 19.2.1998.

9. Ústavný súd vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „súčasťou obsahu

základnéhoprávanaspravodlivékonaniepodľačlánku46ods.1ÚstavySRačlánku6ods.1Dohovoruo
ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu.
Všeobecný súd však nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na

tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia.“

10. Riadne a presvedčivo vyargumentované odôvodnenie súdneho rozhodnutia je logicky jedna z
nevyhnutných podmienok preskúmateľnosti a zrozumiteľnosti rozhodnutia súdu, pričom súd je povinný

jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé (§ 220 ods. 2
CSP) a v neposlednom rade odôvodnenie musí nevyhnutne zodpovedať výroku rozsudku. Nedostatok
riadneho odôvodnenia rozhodnutia je porušením práva strany sporu na spravodlivé súdne konanie, lebo

sa mu tým odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu.

11. S poukazom na vyššie uvedené je zrejmé, že súd prvej inštancie sa náležitosťami odôvodnenia
súdneho rozhodnutia dôsledne neriadil. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žaloba bola zamietnutáz dôvodu premlčania, pričom súd prvej inštancie pri posúdení plynutia premlčacej doby vychádzal z
nepreukázaných údajov, resp. začiatok plynutia premlčacej doby odvodzoval od skutočností, s ktorými
nie je možné spájať vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru.

12. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že mimoriadna splatnosť úveru nastáva v prípade, ak
dlžník jednostranne porušil podmienky, za ktorých mu bol poskytnutý úver. V takomto prípade je dlžník
povinný veriteľovi splatiť úver v termíne stanovenom veriteľom v celej výške. Podmienky vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru sú stanovené v zmluve o poskytnutí úveru a v obchodných podmienkach.

Najčastejším dôvodom na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je omeškanie so splácaním splátok
úveru alebo neschopnosť úver splácať. Zmyslom a dôsledkom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
(zosplatnenia úveru) je to, že splátky, ktoré boli pôvodne dohodnuté s konkrétnou splatnosťou v
budúcnosti sa v dôsledku tohto inštitútu stanú splatnými už skôr. Vyhlásením mimoriadnej splatnosti
začína plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky pre splátky, ktorých splatnosť
ešte nenastala. Ustálenie či došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti dlhu, má relevanciu vo vzťahu

k začiatku plynutia premlčacej doby. Súd prvej inštancie nesprávne ustálil, ak odvodzoval začiatok
plynutia premlčacej doby, od mája 2012, kedy žalovaný poslednýkrát zaplatil splátku úveru, resp. od
septembra 2012, kedy bol poslednýkrát vyúčtovaný poplatok (25. 09. 2012). Z uvedeného vyplýva, že
vo vzťahu k zamietnutiu nároku žalobcu absentuje konkretizácia dôvodov, pre ktoré súd prvej inštancie
považoval nárok žalobcu za premlčaný.

13. So zreteľom na vyššie uvedené, odvolací súd v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. Úlohou súdu prvej inštancie bude dôsledne a v súlade s ust. § 191 CSP vyhodnotiť všetky dôkazy,

ktoré boli predložené žalobcom na preukázanie jeho tvrdení, následne vo veci opätovne rozhodnúť,
pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodniť. V ďalšom konaní
rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).