Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/312/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614207805
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5614207805.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého

a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu: Ing.
Q. Z., Csc., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, P., proti žalovanému: Lesný komposesorát - pozemkové
spoločenstvo v Partizánskej Ľupči, so sídlom Partizánska Ľupča 663, IČO: 14 224 143, zastúpenému
splnomocneným zástupcom JUDr. Imrichom Hrončekom, advokátom so sídlom Ul. X. E. XX, A. E.,
o ochranu osobnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k.
7C/216/2014-201 zo dňa 24. mája 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu vo zvyšnej časti zamietol, zostáva nedotknutý.

Rozsudok okresného súdu v ostatných výrokoch potvrdzuje.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 7C/216/2014-201 zo dňa 24.05.2016 uložil
žalovanému povinnosť po právoplatnosti rozhodnutia súdu na najbližšom Valnom zhromaždení
LKPS v Partizánskej Ľupči zaistiť verejné prečítanie nižšie uvedeného textu a všetkým členom
Lesného komposesorátu pozemkového spoločenstva v Partizánskej Ľupči, do 30 dní po konaní

najbližšieho valného zhromaždenia, rozoslať zápisnicu z valného zhromaždenia, obsahujúcu aj
nasledujúci text: Ospravedlnenie, na základe rozhodnutia Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. konania
7C/216/2014-201 zo dňa 24.05.2016, sa výbor LKPS ospravedlňuje Ing. Q. Z., Csc., členovi Dozornej
rady LKPS za nepodložené výroky a tvrdenia predstaviteľov LKPS, ktoré na jeho adresu zazneli na
ValnomzhromaždeníLKPS31.05.2014takto:P.T.,predsedníčkaDozornejrady:„Dosťažnostisvojvoľne
zasahoval a upravoval.“ D. J., tajomník Výboru LKPS a tvorca zápisnice: „Pred takými ľuďmi ako je on
a jeho priatelia, treba majetok LKPS chrániť za každú cenu a zabrániť rozkladu LKPS.“ Ing. Q. Z. bolo

znemožnené vyjadriť sa k uvedeným výrokom a tvrdeniam, ktoré sa potom bez protiargumentov ako
zdanlivo pravdivé, prostredníctvom zápisnice, dostali ku všetkým členom Spoločenstva na Slovensku i
v zahraničí, čím bola vo viac ako regionálnom rozsahu poškodená jeho občianska česť a dobré meno.
Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku.
V odôvodnení konštatoval, že žalobca sa domáhal voči žalovanému ospravedlnenia za výroky členov
volených orgánov, ktoré na jeho adresu zazneli na valnom zhromaždení dňa 31.05.2014, ktoré

sa prostredníctvom zápisnice dostali ku všetkým členom Spoločenstva, čím bola poškodená jeho
občianska česť a dobré meno. Žalovaný sa domáhal jednak verejného prečítania ním uvedeného
textu ospravedlnenia na najbližšom valnom zhromaždení LKPS v Partizánskej Ľupči a jednak
rozposlania zápisnice z valného zhromaždenia všetkým členom Lesného komposesorátu pozemkovéhospoločenstva v Partizánskej Ľupči do 30 dní po konaní najbližšieho valného zhromaždenia obsahujúcej
text ospravedlnenia.
Žalobca žiadal ospravedlnenie za výroky P. T., predsedníčky dozornej rady: „Do sťažnosti svojvoľne

zasahoval a upravoval. Má na zasadnutiach Dozornej rady vždy hlavné slovo a nerešpektuje jej názory
a ignoruje rozhodnutia. Požiadala ho o trochu úcty nie len k svojej osobe, ale aj k ostatným členom
Dozornej rady.“; výrok D. J., tajomníka výboru LKPS a tvorcu zápisnice: „Jeho aj LKPS zasypával v
pravidelnýchtýždňových,dvojtýždňovýchintervalochemailami,vecimalneujasnené,nepoznalštruktúru
LKPS, vyjadroval sa nekompetentne, svoje tvrdenia popieral a prekrúcal si ich ako mu pasovalo,

obťažoval ho aj na súkromnej emailovej adrese. Na príklade prevodu jeho podielov na syna poukázal na
určité zámery. Pred takými ľuďmi, ako je on a jeho priatelia, treba majetok LKPS chrániť za každú cenu
a zabrániť rozkladu LKPS.“; výroky D. B., vtedajšieho predsedu LKPS: „Zoznam spoluvlastníkov, do
ktorého Ing. Z. žiadal nahliadnuť v zmysle zákona 97/2013 sa dá nájsť aj na internete. Keď Ing. Z. žiadal
predložiť doklady a zmluvy on ich nemal. Do príspevkov mu vstupoval podľa predsedu, nepravdivými
pripomienkami Ing. Z..“; výroky Ing. R. T., v tom čase podpredsedu: „Tvrdil, že Ing. Z. na jeho otázku,

aké sú v LKPS spoločnosti, odpovedal nesprávne, teda že dve, lebo že spoločnosti sú tri.“
Citujúc ust. § 11, § 13 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl.
10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd súd žalobe žalobcu v časti vyhovel. Za výrok,
ktorý zasiahol do osobnostných práv žalobcu súd považoval výrok P. T., predsedníčky dozornej rady:
„Do sťažnosti svojvoľne zasahoval a upravoval“. Súd mal za preukázané, že predsedníčka dozornej

rady, dozorná rada
aj výbor už pred konaním valného zhromaždenia, mali vedomosť o tom, že sťažnosti Ing. R. A. a D.
A. žalobca opravil a doplnil so súhlasom menovaných. Uvedený výrok bol objektívne spôsobilý privodiť
ujmu na cti žalobcu v očiach ostatných spolupodielnikov, teda pôsobil difamačne tým, že žalobca bez
zodpovedajúceho oprávnenia zasahoval do sťažností iných osôb.

Taktiež výrok D. J., tajomníka Výboru LKPS a tvorcu zápisnice: „Pred takými ľuďmi ako je on a jeho
priatelia, treba majetok LKPS chrániť za každú cenu a zabrániť rozkladu LKPS“, bol podľa názoru súdu
objektívne spôsobilý privodiť ujmu na cti žalobcu v očiach ostatných spolupodielnikov, teda pôsobil
difamačne tým, že pri prevodoch spoluvlastníckych podielov bol porušený zákon a konanie žalobcu
môže smerovať proti záujmom Spoločenstva, hoci tajomník LKPS mal vedomosť o tom, že syn žalobcu,

D. Z., vykonal v zmysle § 9 ods. 7 zákona č. 97/2013 Z. z. ponukovú povinnosť, keď Lesnému
komposesorátu 17.02.2014 ponúkol na odkúpenie svoj spoluvlastnícky podiel.
Vzhľadom na uvedené konanie žalovaného, ktoré zasiahlo do práva na ochranu občianskej cti žalobcu,
súd uložil žalovanému aby sa Ing. Q. Z. ospravedlnil tak, ako je uvedené vo výroku jeho rozhodnutia.
Ostatné výroky, ktoré uviedli na Valnom zhromaždení P. T., Ing. R. T., D. B. a D. J. súd vyhodnotil ako

hodnotiace úsudky, nespôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu, preto v tejto časti žalobu
zamietol.
Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu nakoľko v prejednávanej veci osoby, ktoré mali zasiahnuť
do osobnostných práv žalobcu vystupovali na valnom zhromaždení, ako zástupcovia orgánov
Spoločenstva, ktorí boli poverení určitými úlohami, súd uvedené vyhodnotil ako zodpovednosť tzv.

použitých osôb, preto neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby spôsobila samotná právnická
osoba, a teda žalovaný.
Rozhodovanie o trovách konania si súd podľa § 151 ods. 3 Očianskeho súdneho poriadku účinného
do 30.06.2016 (ďalej len „O. s. p.“) vyhradil na samostatné rozhodovanie po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

2. Proti tomuto rozsudku čo do výroku, ktorým súd žalobe vyhovel, podal žalovaný odvolanie, ktorým sa
domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
V odvolaní namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu, pretože súd nevykonal všetky navrhnuté
dôkazy. Pre zistenie rozhodujúcich skutočností bolo podľa neho potrebné zisťovať za akých podmienok

boli vyslovené spochybnenia na adresu žalobcu. Súd nevykonal dôsledné zisťovanie prečo došlo k
vysloveniu vety, ktoré popísal žalobca. Súd bol oboznámený len so zápisnicou z rokovania valného
zhromaždenia konaného dňa 31.05.2014, nebol oboznámený so zápisnicami z rokovaní dozornej
rady LK PS a jej jednotlivých členov na skutkovú podstatu sťažnosti podanej bratmi A.. Zápisnica zo
zasadnutia dozornej rady zo dňa 16.05.2014, ktorú vyhotovil žalobca, neobsahuje skutočnosti, ktoré

boli predmetom rokovania dozornej rady. Žalobca si do zápisnice zo zasadnutia dozornej rady ako jej
zapisovateľ doplnil veci, ktoré neboli predmetom rokovania dozornej rady. Táto skutočnosť mala byť na
súde prvej inštancie preskúmaná, pokiaľ sa súd o to opiera ako o hlavné porušenie práv žalobcu. Ostatní
členovia dozornej rady písomne v zápisnici z dozornej rady zo dňa 16.05.2014 podpísali, že nesúhlasias obsahom tejto zápisnice, pretože niektoré skutočnosti neboli predmetnom rokovania dozornej rady, a
preto nemali byť ani v zápisnici. Pokiaľ sa týka sťažnosti bratov A., táto bola doručená bez podpisov,
preto predsedníčka dozornej rady odporučila, aby ju sťažovatelia po predchádzajúcich skúsenostiach

autorizovali svojimi podpismi kvôli pravdivosti, že sú autormi sťažnosti. Žalobca mohol rozšíriť sťažnosť
osvojepoznatkypriamoprijejprejednávaní,čomuukladázákonopozemkovýchspoločenstvách.Výrok
pani T. je pravdivý, pretože žalobca do sťažnosti skutočne zasahoval a upravoval ju, čo bolo v konaní
preukázané. Výrok nebol spôsobilý znížiť jeho vážnosť ani dôstojnosť, pretože objektívne podaná a
preukázaná informácia nemôže byť difamačná, pretože neprekročila hranice oprávnenej kritiky.

Výrok tajomníka LK PS na adresu žalobcu „pred takými ľuďmi ako je on a jeho priatelia, treba majetok
LK PS chrániť za každú cenu a zabrániť rozkladu LK PS“, k použitiu tejto vety došlo len ilustračne na
korešpondenciu žalobcu pred konaním zhromaždenia vlastníkov 31.05.2014, keď pod svojou mailovou
korešpondenciou ponúkal na odpredaj synove spoluvlastnícke podiely, ktoré mu pred rokom sám
previedol darovacou zmluvou. Kúpna cena 1 q spoluvlastníckeho podielu bola schválená zhromaždením
vlastníkov vo výške 18.000,- eur v roku 2011. Žalobca vyjednával cenu za odpredávané spoluvlastnícke

podiely za syna, pričom už bol v pozícii zvoleného člena dozornej rady a mal vedieť, že výšku ceny
podielov schvaľuje len zhromaždenie podielnikov.
Ak súd považuje oba tieto výroky za zasahujúce do osobnostných práv žalobu a ak už ich vyslovenie
spôsobuje, že sa ho to osobnostne dotýka, potom výrok rozsudku, kedy sa tieto opakovane budú
premietať v ospravedlňujúcom prejave, možno považovať za úplne rovnaký zásah do ochrany jeho

osobnosti. Výrok rozsudku je tak podľa neho z hľadiska satisfakcie kontraproduktívny.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdiť.
Odvolanie žalovaného podľa neho obsahuje len nepodstatné a irelevantné pripomienky. Poukázal na to,

že jeho žaloba sa vzťahuje len na priebeh valného zhromaždenia dňa 31.05.2014, udalosti a konania,
ktorétomutodňupredchádzalialebonasledovalipoňomsúpretozhľadiskameritaprejednávanejžaloby
nepodstatné. Súd prvej inštancie správne zhodnotil priebeh valného zhromaždenia dňa 31.05.2014 a
následné rozposlanie zápisnice ako difamačné proti nemu. Pokiaľ ide o výrok pani T., ktorý je podľa
žalovaného pravdivý, pretože do sťažnosti skutočne zasahoval a upravoval ju, žalovaný zrejme zámerne

vynechal kľúčové slovo „svojvoľne“, ktoré pani T. vyslovila. Difamačný účinok pritom spočíva práve v
tomto slove. Žalovaný v odvolaní eufemisticky zľahčoval a dodatočne odôvodňoval druhý difamačný
výrok, ktorý účelovo označuje ako „len ilustračný“ a dáva ho do súvisu teraz už nie s prevodom
podielov na syna (r. 2013) ako znelo vyjadrenie tajomníka LK PS na valnom zhromaždení 31.05.2014,
ale s ponukou na ich odpredaj (r. 2014). Pokiaľ žalovaný označuje výrok prvoinštančného súdu za

kontraproduktívny, lebo údajne zneucťuje žalobcu, ide o výrok, ktorý akceptuje jeho návrh.

4. Žalovaný na vyjadrenie žalobcu, ktoré mu bolo riadne doručené, nereagoval.

5. Vzhľadom na to, že krajský súd vo veci rozhodoval za účinnosti nového procesného kódexu, zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“), účinného od 01.07.2016, bol povinný pri
svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 C. s. p.) s tým, že účinky procesných úkonov
uskutočnených do 30.06.2016 ostali zachované (§ 470 ods. 2 C. s. p.“). Zároveň súd v odôvodnení
prispôsobil terminológiu novej právnej úprave.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p. v spojení s § 470 ods. 1 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré
možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p. v spojení s § 470 ods. 1 C. s. p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného
súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a tento podľa §

387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu dostačujúcom pre jeho rozhodnutie, na
jeho podklade dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil.

Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 C. s.
p., pričom odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných
bodoch na ne odkazuje, nepovažujúc za potrebné opakovať vecne správne závery okresného súdu.8. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní
danej veci sa zaoberal len námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní a procesným postupom
prvoinštančného súdu predchádzajúcim vydaniu rozhodnutia z hľadiska či došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolacie námietky žalovaného vyhodnotil odvolací
súd ako nedôvodné.

9. Žalovaný v odvolaní namieta nevykonanie navrhnutých dôkazov uvedených v dvoch bodoch žaloby, o
ktoré dôkazy však ide nekonkretizoval. Odvolací súd preskúmaním spisu zistil, že okresný súd vykonal

na základe návrhov oboch strán sporu rozsiahle dokazovanie, z ktorého záverov vyvodil správny záver,
že došlo k porušeniu práva na ochranu občianskej cti a ľudskej dôstojnosti žalobcu. Česť fyzickej
osoby patrí k významným právnym hodnotám a má dôležitý význam pre vzťah fyzickej osoby k iným
osobám, čím značne ovplyvňuje aj postavenie fyzickej osoby v spoločnosti. Porušenie práva na česť
môže byť spôsobené len takými skutkovými tvrdeniami, ktoré sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu na
cti dotknutého subjektu v očiach ostatných fyzických osôb, a teda pôsobia difamačne. Nie je pritom ani

rozhodujúce, či skutočne došlo k ujme, postačuje objektívna spôsobilosť príslušného konania spôsobiť
takú ujmu. Vyjadrenia žalovaného, vo vzťahu ku ktorým súd žalobe vyhovel, možno za takýto zásah
považovať.

10. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že výrok pani T. bol pravdivý, pretože žalobca do sťažnosti

bratov A. skutočne zasahoval a upravoval ju, čo bolo v konaní preukázané, jeho odvolacia námietka nie
je dôvodná. Žalovaný, ako na to správne poukázal vo svojom vyjadrení i žalobca, opomenul uviesť, že
podľa výroku pani T. malo k zásahom do sťažnosti dôjsť zo strany žalobcu svojvoľne, pričom práve v
„svojvoľnosti“ žalobca videl zásah do svojej cti. V konaní bolo preukázané, že žalobca síce do sťažnosti
bratov A. zasiahol, tento zásah bol však uskutočnený s ich súhlasom, a teda nešlo o zásah svojvoľný.

11. Ako účelovú odvolací súd vyhodnotil i odvolaciu námietku žalovaného o „len“ ilustračnej povahe
výroku D. J., že „pred takými ľuďmi ako je on (žalobca, pozn. odvolacieho súdu) a jeho priatelia, treba
majetokLKPSchrániťzakaždúcenuazabrániťrozkladuLKPS.“Uvedenývýrokvpríjemcoviinformácie
môže vyvolať vnem, že žalobca postupuje nekalo, v rozpore so záujmami spoločenstva, či zákonom, čo

môže v očiach členov spoločenstva privodiť ujmu na cti žalobcu.

12. Odvolací súd za primeranú považuje i rozsudkom určenú forma ospravedlnenia. V danom prípade
došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcu na zhromaždení vlastníkov Lesného
komposesorátu,pozemkovéhospoločenstvaPartizánskaĽupča,pričomzápisnicaztohtozhromaždenia

bola rozposlaná členom pozemkového spoločenstva, takže je namieste, aby (aj) v rovnakej forme bolo
realizované samotné ospravedlnenie za tento zásah.

13. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd, v celom rozsahu sa stotožniac s rozhodnutím súdu
prvej inštancie, napadnutý rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktorými žalobe žalobcu vyhovel a vo

výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

14. Výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol, sa odvolací súd nedotkol, keďže tento nebol
odvolaním žalovaného napadnutý (v tejto časti žalovaný ani nie je osobou oprávnenou podať odvolanie).
I keď žalovaný odvolanie označil ako „Odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Lipt.

Mikuláši sp. zn. 7C/216/2014“, z obsahu odvolania, vzhľadom na citáciu výroku, proti ktorému žalovaný
podal odvolanie, vyplýva, že jeho odvolanie smerovalo len proti výroku, ktorým súd žalobe žalobcu
vyhovel. Vzhľadom na uvedené súd odvolanie žalovaného, vychádzajúc aj z ust. § 124 ods. 1 C. s. p.,
považoval za odvolanie podané len čo do vyhovujúceho výroku.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalobca, a to v celom rozsahu,
preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady
trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)