Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 23, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/282/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114226711
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114226711.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobcu Pohotovosť, s. r. o., so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so
sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému Slovenská republika -
Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, v konaní pôvodne vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 17C 438/2012,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 16C/364/2014-29 zo dňa 07.04.2015 a
proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 16C/364/2014-41 zo dňa 16.07.2015 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok súdu 1.stupňa.

P o t v r d z u j euznesenie súdu 1.stupňa č.k. 16C/364/2014-41 zo dňa 16.07.2015.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobný návrh zamietol. Ďalším výrokom vyslovil, že
náhradu trov konania žalovanému nepriznáva.

Právne odôvodnil svoje rozhodnutie súd prvého stupňa ust. § 3 ods. 1 písm. d/, § 4 ods. 1 písm. a/, § 9
ods. 1 a 2, § 17 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a zmene niektorých zákonov, ust. § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).

Žalobca sa žalobným návrhom Okresnému súdu Humenné doručeným 27.9.2012 domáhal toho, aby
súd uložil žalovanému zaplatiť mu náhradu majetkovej škody 125 Eur a nemajetkovú ujmu 802,14 eura z
dôvodu oneskoreného rozhodnutia Okresného súdu Humenné o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie žalobcu ako oprávneného proti povinnému Antonínovi Lukáčovi vo

veci, ktorá bola súdnym exekútorom vedená pod č. Ex 6211/2010.

Z dôvodov, pre ktoré bola žaloba podaná vyplýva, že škoda a nemajetková ujma mala žalobcovi byť
spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Humenné, nakoľko nerozhodol o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia žiadosti.

Súd prvého stupňa konštatoval, že sa oboznámil s listinami zo spisu Okresného súdu Humenné

sp. zn. 10Er/563/2010 a zistil, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie žalobcu ako oprávneného proti povinnému S. B. bola Okresnému súdu Humenné doručená
24.6.2010 na základe exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s. sp. zn. SR18066/09 zo dňa 11.1.2010. Uznesením 10Er563/2010 - 11 z 19.11.2010 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, a to - v časti úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 702,77 eura od 28.8.2009
do 27.10.2009 vo výške 107,17 eura, zo sumy 682,77 eura od 28.10.2009 do 25.11.2009 vo výške

49,50 eura a zo sumy 632,77 eura od 26.11.2009 do zaplatenia; uznesenie nadobudlo právoplatnosť
18.12.2010. Uznesením 10Er 563/2010 - 14 z 1.4.2011 súd exekúciu zastavil v časti úroku z omeškania
vovýške0,25%dennezosumy702,77euraod28.8.2009do27.10.2009vovýške107,17eura,zosumy
682,77 eura od 28.10.2009 do 25.11.2009 vo výške 49,50 eura a zo sumy 632,77 eura od 26.11.2009 do
zaplatenia; uznesenie nadobudlo právoplatnosť 3.5.2011. Uznesením 10Er 563/2010 - 16 zo 6.6.2011

súd žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v ostatnej časti exekúcie,
ktorá nebola zastavená uznesením 10Er 563/2010 - 14 zo dňa 1.4.2011 zamietol; uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 27.7.2011.

Súd prvého stupňa ďalej poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR II.ÚS 545/2010-15 zo dňa
09.12.2010, pričom konštatoval, že v exekučnom konaní, z ktorého žalobca vyvodzoval svoje nároky,

exekučný súd postupoval v súlade s platnou právnou úpravou. Preto po doručení žiadosti exekútora o
vydaní poverenia žiadal oprávneného o predloženie listín, posúdenie ktorých považoval za potrebné, v
záujme skúmania, či sú formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie.

VďalšomsúdrpvéhostupňapoukázalnauznesenieNajvyššiehosúduSRsp.zn.5Cdo/291/2010zodňa

29.03.2011 a citoval z uznesenia Ústavného súdu SR IV.ÚS 606/2012-20 zo dňa 14.12.2012. Uviedol,
že pojem „zbytočné prieťahy“ je pojmom autonómnym, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým
materiálne. Podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky doba rozhodovania exekučného súdu o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia v trvaní viac ako 13 mesiacov by vo všeobecnosti nebola
ústavne udržateľnou, ale pokiaľ sťažovateľ (sťažovateľom v konaní pred ústavným súdom bol samotný

žalobca) podával žiadosti o udelenie poverení na vykonanie exekúcie hromadne v rovnakom čase,
zaťažil tým všeobecný súd väčším počtom podaní, vzhľadom na čo musel počítať s určitým technicko-
administratívnym zdržaním na strane všeobecného súdu, ktoré spôsobilo, že o žiadostiach exekútora
bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom, čo je ústavne akceptovateľné.

V exekučnom konaní, ktoré súd prvého stupňa posudzoval, rozhodol súd tak, že žiadosť súdneho
exekútora o vydanie poverenia zamietol, t. j. o žiadosti rozhodol v čase, ktorý rozsahom nedosahoval
ústavným súdom akceptovaný rozsah 13 mesiacov. Z postupu, resp. úkonov a realizovanej činnosti
Okresného súdu Humenné nevyplýva nesústredenosť ani nečinnosť súdu. Postup exekučného súdu
a dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia do

rozhodnutia o nej vzhľadom na to, že bolo potrebné posúdiť viaceré aspekty neboli takej povahy, aby
bolo možné uvažovať o nesprávnosti úradného postupu súdu.

Čo sa týka kvantifikácie majetkovej škody je potrebné uviesť, že žalobca mal za to, že je potrebné aby
súd žalovanému uložil nahradiť mu skutočnú škodu, ku ktorej malo dôjsť v dôsledku zmenšenia jeho

majetku. Pokiaľ žalobca mal za to, že náklady, ktoré vo vzťahu ku konkrétnej exekučnej veci vyčíslil,
mu vznikli, súd mal jeho tvrdenie za nie relevantné. Informačné systémy, na ktoré žalobca poukazoval
vzhľadom na svoj predmet činnosti musí udržiavať tak, či tak a náklady, ktoré vyčíslil, nemohli byť priamo
spôsobené tvrdením oneskoreným konaním exekučného súdu. Žiadna príčina súvislosť z tvrdenia
žalobcu nevyplynula. Okrem toho, ak žalobca realizuje podnikateľskú činnosť spojenú so značným

rizikom, na čo sám poukázal, musí si byť vedomý, že pri jeho podnikateľskej činnosti vzniknú riziká s
dôsledkami z rizík vyplývajúcimi. Uvedené sa týka nielen žalobcom tvrdenej vzniknutej majetkovej škody
ale aj nemajetkovej ujmy, ktorú požadoval.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.

Žalobca bol v konaní neúspešný, nemá právo na náhradu trov s konaním mu vzniknutých. Úspešný
žalovaný trovy nežiadal, ich náhradu si v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 O. s. p. neuplatnil, preto mu
súd náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že
postupom súdu prvého stupňa sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom, súd prvého
stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a
nedostatočne zistil skutkový stav a neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazypotrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností. Napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Súd prvého stupňa rozhodol vo veci na základe „inšpirácie“ novou právnou
úpravou obsiahnutou v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. Nie je možné, aby súd interpretoval

hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho vzťahu
pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti
a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd prvého stupňa založil
svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má
dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia. Súd prvého stupňa bol jednoznačne viazaný ust. §

9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom prijatím zákona č. 412/2012 z. z. a nemohol
interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení
zákona č. 412/2012 Z. z. Svojim rozhodnutím súd prvého stupňa de iure a de facto aplikoval princíp
priamej retroaktivity. Súd prvého stupňa nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav
právnej neistoty. Zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie právnej neistoty určením zákonnej
lehoty. Exekučný súd ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul

trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny
proces neakceptovateľný. Exekučný súd rozhodoval o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, s čím
nemal nič spoločné rozhodcovský súd. Právna istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie nemohla byť
odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len exekučného súdu. Súdu neprísluší polemizovať
o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a akékoľvek

úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno zakladať meritórne
rozhodnutie. Svojimi úvahami súd neguje doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú judikatúru Európskeho
súdu pre ľudské práva, ktorá je základom štandardu ochrany základných práv v Európe. Nie je zrejmé,
aký môže mať dopad na výsledok konania skutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore
exekučného titulu so zákonom. Ide o prejav nesústredenej činnosti súdu, kedy súd vyhodnocoval aj také

skutočnosti, ktoré s predmetom nesúvisia.

Žalobcavodvolaníďalejnamietal,žeakodôkazvznikuškodypredložilznaleckýposudokč.1/2014,ktorý
vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave. Uvedeným posudkom je jednoznačne
preukázané, že nesprávny úradný postup mal na žalobcu negatívny dopad a objektívne spôsobil

zníženie jeho majetku. Súd nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa s predloženým
znaleckým posudkom, z ktorého jednoznačne vyplýva, ktoré konkrétne náklady boli žalobcom
vynaložené v súvislosti so správou a vedením pohľadávky. Pokiaľ ide o tom, že žalobca predložil
znalecký posudok až po roku a pol od podania žaloby na súde, žalobca dáva do pozornosti samotný
znalecký posudok, z ktorého vyplýva, že žalobca zadal vypracovanie znaleckého posudku dňa 1. marca

2013. Vypracovanie znaleckého posudku je tak dôkladné a zložité, a to aj s ohľadom na množstvo
spracovaných podkladov a jeho vypracovanie trvalo viac ako rok. V konaní boli preukázané všetky
zákonné podmienky pre vznik nároku na náhradu škody. V konaní bolo potrebné rozhodnúť v súlade so
žalobným petitom, prinajmenšom navrhovaným mezitímnym rozsudkom. Ak bol súdu doručený v čase
predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu návrh žalobcu na prerušenie konania z dôvodu,

že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, bol súd povinný pred samotným rozhodnutím vo veci samej
o tomto návrhu žalobcu osobitne rozhodnúť.

Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov ( ďalej len O. s. p. ),

vzhľadom na včas podané odvolanie ( § 204 ods. 1 O.s. p. ), preskúmal rozsudok ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania v
súlade s ust.§ 214 ods. 1, 2 O. s. p. s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na
úradnej tabuli súdu dňa 17.06.2016 a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, správne aplikoval právne predpisy a správne vo
veci aj rozhodol. Ani po podaní odvolania odvolací súd nezistil, aby prvostupňový súd konal a rozhodol
nesprávne. Odvolací súd sa stotožňuje s presvedčivými a správnymi závermi napadnutého rozhodnutia
súdu prvého stupňa, na ktoré v celom rozsahu odkazuje ( § 219 ods. 2 O. s. p. ).Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu
či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom (článok 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej

republiky).

Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti,
a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch
ustanovených zákonom (článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).

Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom (§ 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.).

Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v
mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom
konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak (§ 4 ods. 1 písm. a) bod 1 zák. č.

514/2003 Z.z.).

Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním
alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom

je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11 (§ 15 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z. z. ).

Zo žiadosti musí byť zrejme, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na

náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri
uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady
škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil (§ 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. ).

V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom

na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak (§ 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. ).

Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení (§ 17 ods. 3 zákona č.
514/2003 Z. z. ).

Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov (§ 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. ).

Podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie

exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvého stupňa, že žalobca podal návrh na vykonanie exekúcie
na základe exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok, pričom povinným v exekučnom
konaní bol spotrebiteľ. Slovenská právna úprava poskytuje subjektom majúcim v záväzkových vzťahochpostavenie spotrebiteľa zvýšenú ochranu. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné
podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Exekučný súd je v každom štádiu exekučného
konania povinný skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania

na plnenie, ktoré je právne nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom. Pri zistení neexistencie
podmienok materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu musí na tieto zistenia procesne
reagovať. Súd v exekučnom konaní rozhodujúci musel vychádzať nielen z príslušných ustanovení
Exekučného poriadku, ale aj zo zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

Správny je aj názor súdu prvého stupňa, že postup exekučného súdu a dĺžka exekučného konania
od doručenia žiadosti súdneho exekútora udelenie poverenia do rozhodnutia o nej vzhľadom na to, že
bolo potrebné posúdiť viaceré aspekty, neboli takej povahy, aby bolo možné uvažovať o nesprávnosti
úradného postupu súdu.

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že súd prvého stupňa správne ustálil, že žalobca v predmetnom

konaní neuniesol dôkazné bremeno pri preukázaní predpokladov vzniku nároku na náhradu škody, t.
j. existenciu nesprávneho úradného postupu, škodu a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a vzniknutou škodou. Neboli preukázané ani žiadne dôvody pre priznanie nemajetkovej ujmy,
ktorú žalobca v žalobnom návrhu žiadal. Žalobcom nebol preukázaný ani jeden z dôvodov pre priznanie
nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Z uvedených dôvodov preto súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že žalobca nepreukázal existenciu
zákonných podmienok na priznanie mu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy.

Na základe uvedeného preto odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne

a preto bolo postupom podľa § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku potvrdené.

O trovách odvolacieho konania nebolo rozhodnuté, a to v súlade s ust. § 224 ods. 1 O. s. p. za použitia
ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a § 151 ods. 1 O. s. p. Aj keď v odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, tento
nepodal návrh na náhradu trov odvolacieho konania. Neúspešný žalobca takýto návrh tiež nepodal, ale

anivzhľadomnavýsledokodvolaciehokonaniabymunáhradatrovkonanianemohlabyťpriznaná.Preto
odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval, nakoľko nebol podaný zo strany žiadneho
účastníka konania návrh na rozhodnutie o trovách odvolacieho konania. Keďže ide o návrhové konanie,
súd bez takéhoto návrhu o trovách odvolacieho konania sám nemohol rozhodovať.

Uznesením č.k. 16C/364/2014-41 zo dňa 16.07.2015 súd prvého stupňa uložil žalobcovi, aby v lehote
3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia zaplatil súdny poplatok v sume 20,- Eur podľa § 5 písm. a/, § 6
ods. 2, § 7 ods. 10 položky č. 7 položky a/ Sadzobníka súdnych poplatkov.

Proti tomuto uzneseniu včas podal odvolanie žalobca. Namietal, že toto uznesenie neobsahuje

podstatnú náležitosť tohto druhu rozhodnutia a tým je odôvodnenie. Poukázal na znenie ust.§ 169
ods.1 Občianskeho súdneho poriadku. Mal za to, že uznesenie neobsahuje žiadne dôvody, skutkové
a právne, ktoré viedli súd k vydaniu tohto uznesenia, ktoré môže žalobca len hádať. Poukázal na
rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 8Co/295/2013. Žalobcovi bol vyrubený súdny poplatok
vo výške 20,- Eur za podané odvolanie, súd však uviedol, že súdny poplatok je vyrubený v zmysle

položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov. Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za
žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo
jeho nesprávnym úradným postupom. Ako vyplýva z tejto definície spoplatneného úkonu, spoplatneniu
podlieha len podanie žaloby na náhradu škody. Spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej

ako sú odvolanie, dovolanie a podobne ako je tomu pri položke č.1 Sadzobníka súdnych poplatkov.
Zároveň poukázal žalobca na dôvodovú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č.145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch a odôvodnenie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu
poslancov Antona Martvoňa, Otta Brixiho, Daniela Duchoňa a Ladislava Kamenického k vládnemu
návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z.z. Žalobca podal odvolanie proti rozsudku

a nie žalobu. Súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku.
Preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil bez náhrady s poukazom
na ust. § 210a O.s.p.Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust.§ 212 O.s.p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa ust.§ 214 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu ani proti uzneseniu nie

je dôvodné.

Súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci
alebojehonesprávnymúradnýmpostupomboloexlégepodľa§4ods.1písm.k/zákonač.71/1992Zb.o
súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „poplatkového zákona“), oslobodené

od poplatku od 01.07.2007, ktoré bolo zavedené s odkazom na zákon č. 273/2007 Z.z., ktorým sa
mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov. Zákonom č. 286/2012 Z.z. z 11.09.2012, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z.z. o
správnych poplatkoch v znení neskorších právnych predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré
zákona, došlo k novele zákona o súdnych poplatkov, pričom bolo vypustené s účinnosťou od 01.10.2012
ustanovenie § 4 ods. 1 písm. k/ poplatkového zákona (týkajúce sa vecného oslobodenia vzťahujúceho

sa na konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci
alebo jeho nesprávnym úradným postupom).

Z ustanovenia § 18ca poplatkového zákona v súvislosti s účinnosťou novely poplatkového zákona č.
286/2012 Z.z. vyplýva, že z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.09.2012 sa vyberajú

poplatky podľa predpisov účinných do 30.09.2012, i keď sa stanú splatnými po 30.09.2012.

Privýkladepredmetnéhozákonnéhoustanoveniajepotrebnévychádzaťzceléhokontextupoplatkového
zákona s poukazom na znenie § 1 a § 5 citovaného právneho predpisu.

Ak bol poplatkový úkon navrhnutý alebo ak je v Sadzobníku súdnych poplatkov ustanovený súdny
poplatok za konanie a toto bolo začaté do 30.09.2012, vyberajú sa poplatky podľa doterajších predpisov.
Ide o zakotvenie princípu zákazu retroaktivity vo vzťahu k úkonom navrhnutým alebo konaniam začatým
do 30.09.2012, keďže pri nich poplatková povinnosť vznikla ešte počas účinnosti právneho stavu pred
novelou vykonanou zákonom č. 286/2012 Z.z.

V prípade podania odvolania vzniká poplatková povinnosť podľa § 5 Zákona o súdnych poplatkoch
až podaním odvolania, ktoré je poplatkovým úkonom. Ak bolo odvolanie podané po 30.09.2012, aj
keď samotné súdne konanie na súde prvého stupňa začalo do 30.09.2012, použije sa na poplatkovú
povinnosť v odvolacom konaní právny stav účinný po 30.09.2012.

Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov účinného od 01.10.2012, zo žaloby za náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom
sa platí súdny poplatok vo výške 20 Eur.

Ak je ustanovená sadzba za konanie, myslí sa tým konanie na jednom stupni (§ 6 ods. 2 veta prvá
Zákona o súdnych poplatkoch). Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci
samej. Z uvedeného vyplýva, že i sám zákonodarca rozlišuje pre poplatkové účely medzi konaním na
jednom stupni a konaním odvolacím a dovolacím, preto poplatková povinnosť za odvolanie sa posudzuje
podľa právneho stavu platného v čase účinnosti začatia odvolacieho konania.

Keďže poplatková povinnosť žalobcu v odvolacom konaní vznikla podaním odvolania a od 01.10.2012
na konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo
jeho nesprávnym úradným postupom sa nevzťahuje vecné oslobodenie, vznikla žalobcovi povinnosť
zaplatiť súdny poplatok za odvolanie podľa § 6 ods. 2 druhá veta poplatkového zákona, položky 7a

Sadzobníka súdnych poplatkov (porov. tiež uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 12Co
530/2013-97 zo dňa 30.4.2014).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.