Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, July 27, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/77/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115226734
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8115226734.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD.
a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobkyne: B. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. XX/XX E., právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, , Sov.
hrdinov 163/66 Svidník, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO:
35 724 803, právne zastúpený Mgr. Tomášom Kušnírom, Advokátska kancelária Tomáš Kušnír, s.r.o.,

Pajštúnska 5 Bratislava, IČO: 36 613 843, o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 200,- eur, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 17C/428/2015-34 zo dňa 07.03.2016
takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 200,-

eur ako finančné zadosťučinenie, ako aj nahradiť trovy konania vo výške 153,26 eur, všetko do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku s tým, že trovy konania na účet právneho zástupcu žalobkyne JUDr. Igora
Šafranka, ktorý špecifikoval. Uložil žalovanému povinnosť zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Prešov
súdny poplatok vo výške 16,50 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko žalovaného, výsledky vykonaného dokazovania,

a to obsah pripojeného rozsudku Okresného súdu Prešov, sp. zn. 20C/212/2014, list žalovaného zo dňa
14.05.2014, ktorým žiadal o vykonávanie zrážok zo mzdy na základe predloženej dohody o zrážkach zo
mzdy a uviedol, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov, sp. zn. 20C/212/2014 bola rozsudkom
zo dňa 17.04.2015 vyslovená neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 16.05.2008, ktorá bola
uzatvorená medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného Tatra banka, a.s., Bratislava,
rozsudok nadobudol právoplatnosť. Vo vzťahu k predmetnému konaniu, súd prvej inštancie považoval

námietky žalovaného za irelevantné z hľadiska nedostatku právneho záujmu na určovacej žalobe,
ako aj z hľadiska pasívnej legitimácie na strane žalovaného. Z listinného dôkazu zo dňa 14.05.2014,
adresovanéhozamestnávateľovižalobkyneovykonanízrážokzomzdyvyplýva,žežalovanýsadomáhal
vykonávania zrážok zo mzdy. Žalobkyňa k tomu vo výpovedi uviedla, že jej boli vykonávané zrážky zo
mzdy viacerými veriteľmi a z príjmu 400,- eur jej bola zrážaná čiastka vo výške 200,- eur s tým, že 100,-
eur uhrádzala ďalšie splátky, takže jej ostávalo na živobytie len 100,- eur.

Následne súd prvej inštancie citoval ust. § 3, § 2 písm. r), § 4 ods. 2 písm. b), § 9a ods. 1 zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a uviedol, že bol toho názoru, že žalovaný je vecne pasívne
legitimovaný v tomto konaní, pretože ako veriteľ vymáhal pohľadávku vyplývajúcu zo spotrebiteľskej
zmluvy, a to z neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy. Práve z dôvodu, že si uplatňoval zabezpečenie
svojejpostúpenejpohľadávky,žalobkyňanajehopostupreagovalažalobouourčenieneplatnostidohody

ozrážkachzomzdyvzmluvezodňa16.05.2008,vkonanívedenompod.sp.zn.20C/212/2014,vktorom
bola úspešná. Žalobkyňa ako spotrebiteľka má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami vspotrebiteľskej zmluve, a tiež má právo domáhať sa, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a
aby odstránil protiprávny stav. Za podmienky, že si na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo
povinnosti stanovené zákonom č. 250/2007 Z.z., má právo aj na primerané finančné zadosťučinenie

od toho, kto za porušenie práva, alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom zodpovedá. Vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa voči žalovanému úspešne uplatnila porušenie jej práva
spočívajúce vo vymáhaní pohľadávky zrážkami zo mzdy na základe neplatnej dohody o zrážkach zo
mzdy, ktorú práve uplatňoval žalovaný. Tým boli splnené podmienky, aby jej bolo priznané primerané
finančné zadosťučinenie od žalovaného, ktorý porušil práva a povinnosti vyplývajúce zo zákona č.

250/2007 Z.z. Primerané finančné zadosťučinenie plní funkciu sankčnú, ako aj satisfakčnú. Z hľadiska
týchto funkcií je uplatnený nárok žalobkyne primeraný, keďže žiadala priznať finančné zadosťučinenie
vo výške 200,- eur práve za to, že žalovaný zneužil svoje postavenie pri vymáhaní pohľadávky, keď u
jej zamestnávateľa uplatnil zrážky zo mzdy, ktoré sa mali vykonávať bez súdnej kontroly len na základe
určenia výška pohľadávky bez posúdenia, či sa takto uplatnené nároky uplatňujú z neprijateľných
zmluvných podmienok. Žalovaný vystavil žalobkyňu právnej neistote spočívajúcej v tom, že na základe

neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy bola žalobkyňa nútená kedykoľvek strpieť vykonávanie zrážok
zo mzdy až do úplného uspokojenia pohľadávky žalovaného bez ohľadu na to, či vyčíslená pohľadávka
je správne určená, či sa v nej neuplatnili nároky z neprijateľných klauzúl a bez možnosti spotrebiteľa
zamedziť vykonávanie zrážok zo mzdy. Z hľadiska konkrétnych okolností prípadu, s prihliadnutím
na skutočnosť aké funkcie plní primerané finančné zadosťučinenie, súd považoval uplatnenú sumu

200,- eur za primeranú vo vzťahu k porušeniam povinnosti žalovaného pri vymáhaní zrážok zo mzdy
žalobkyne,lebožalovanýnepostupovalsodbornoustarostlivosťoupritomtovymáhaní,upieralžalobkyni
jej spotrebiteľské práva a prijal a požadoval od nej plnenia, na ktoré nemal nárok. Z tohto dôvodu súd
prvej inštancie žalobe vyhovel.
O trovách konania strán sporu súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení

platnom a účinnom do 30.06.2016 tak, že úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov právneho zastúpenia
vovýške153,26eur,ktoréšpecifikoval,kzapleteniuktorejzaviazalžalovaného.Kpovinnostižalovaného
zaplatiť súdny poplatok za žalobu, súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa je oslobodená od platenia
súdnych poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. z), a) Zákona o súdnych poplatkoch), a preto poplatková povinnosť
prešla na žalovaného. Súdny poplatok bol vyrúbený podľa položky 1a Sadzobníka súdnych poplatkov

vo výške, ktorý je stanovený 6 %, najmenej 16,50 eur.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie právny zástupca žalovaného. Namietal
nesprávne právne posúdenie, ako aj nedostatočne zistený skutkový stav veci. Opätovne poukázal na
skutočnosti vyplývajúce z konania vedeného na Okresnom súdu Prešov pod sp. zn. 20C/212/2014,

v ktorom podľa jeho názoru, súd vybočil z medzí a účelu ochrany spotrebiteľa, nakoľko negoval
hmotnoprávny inštitút upravený v ust. § 551 Občianskeho zákonníka. Požiadavku žalobkyne na
primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200,- eur považoval za nedôvodnú a neopodstatnenú.
Uviedol, že žalovaný nie je tým istým subjektom, s ktorým žalobkyňa podpísala dohodu o zrážkach
zo mzdy. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 19.11.2013 vyplýva, že týmto subjektom bol

peňažný ústav poskytujúci úver, teda postupca, ktorý predmetnú pohľadávku voči žalobcovi odpredal
ku dňu postúpenia vo výške 810,91 eur. Postupca pristúpil k uzatvoreniu dohody o zrážkach zo mzdy
v čase, keď tento právny prostriedok ešte nebol zakázaný, nakoľko zákaz zabezpečenia uspokojenia
pohľadávky, alebo splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy, dohodou o zrážkach zo mzdy a iných
príjmov bol zavedený novelou zákona č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014. Žalovaný pristúpil

k realizácii dohody len 11.07.2014 vo výške 30,- eur, a to z dôvodu neplnenia si primárnej povinnosti
žalobkyne, ktorá jej vyplývala zo zmluvy, teda z dôvodu nesplnenia si celého dlhu voči pôvodnému
veriteľovi - postupcovi. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala v konaní vedenom na Okresnom
súde Prešov pod sp. zn. 20C212/2014, resp. na základe žalobného návrhu, že postúpená pohľadávka
žalovanému vo výške 810,91 eur je nezákonná. Naopak z konania vyplynulo, že zmluva je platná,

pričom žalobkyňa neuhradila dlh z predmetnej zmluvy ani len čiastočne. Dohoda bola uzatvorená v
súlade s hmotným právom a predstavovala zabezpečovací inštitút prípustný právnym poriadkom. V
žiadnom prípade nebola spôsobilá privodiť ujmu žalobkyni, nakoľko žalobkyňa sa dostala do omeškania
a bola povinná plniť svoj splatný dlh voči žalovanému. Ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v
žiadnom prípade ju nemožno chápať ako ochranu ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti spotrebiteľa.

Účelom ochrany spotrebiteľa však v žiadnom prípade nemôže byť zbavenie spotrebiteľa akejkoľvek
zodpovednosti za záväzkové vzťahy, do ktorých vstupuje. Nakoľko žalobkyni boli na základe zmluvy
poskytnuté finančné prostriedky, ktoré neuhradila, ani len čiastočne, zároveň jej nebola spôsobená
žiadna ujma, priznaním finančného zadosťučinenia by došlo k vybočeniu z medzí ochrany spotrebiteľa,ktorá by v tomto prípade sa neopierala o logickú, ani dôvodnú úvahu. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok
a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov celého konania, pričom výšku
náhrady trov odvolacieho konania špecifikoval.

Právny zástupca žalobkyne sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.

3. Podľa § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016
(ďalej len CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by bolo
v neprospech strany.

Citované ustanovenie je vyjadrením princípu okamžitej aplikability ustanovení Civilného sporového

poriadku aj na konanie začaté pred nadobudnutím jeho účinnosti so zachovaním princípu justifikácie
účinkov procesných úkonov vykonaných za účinnosti pôvodného Občianskeho súdneho poriadku v
znení platnom a účinnom do 30.06.2016, ktorých následky sa uznávajú i vtedy, ak novšia právna úprava
s nimi nepočíta.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru, že neboli splnené podmienky ani na potvrdenie, ani
zmenu napadnutého rozhodnutia.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym
posúdením veci sa rozumie omyl pri aplikácii práva na zistené skutkové zistenia. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny

predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na
spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
ktorým je Slovenská republika viazaná. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej

republiky implikované aj v čl. 46 ods. 1 ústavy. Odôvodnenie rozhodnutia je tou časťou, v ktorej súd
vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Zákon stanovuje
zákonné požiadavky na obsah odôvodnenia rozsudku (§ 220 ods. 2 CSP) tak, aby z neho bola
zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť, spravodlivosť. Dostatočné odôvodnenie je nevyhnutné aj z
pohľaduprávaneúspešnejstranynamietaťkonkrétneskutkovéaleboprávnezáverysúdupriuplatňovaní

opravných prostriedkov. Je nevyhnutné, aby text odôvodnenia nebol len popisný a formálny, ale aby
naopak obsahoval jasné a logické argumenty, ktoré sú konzistentné a navzájom si neodporujú.

5. Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým
stavom, ako aj odôvodnením napadnutého rozhodnutia a uplatnenými odvolacími námietkami, odvolací

súd zistil, že napadnutý rozsudok nespĺňa náležitosti riadneho odôvodnenia napadnutého rozhodnutia,
ani v zmysle ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom a účinnom do
30.06.2016, lebo výška priznanej náhrady primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 200,- eur
nie je preskúmateľná. Odvolací súd nespochybňuje základ nároku žalobkyne na primerané finančné
zadosťučinenie v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. V tejto

časti odvolací súd nepovažoval uplatnené námietky nesprávneho právneho posúdenia žalovaným za
dôvodné. Je nesporné, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 20C/212/2014 bola
vyhlásená neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú žalobkyňa uzavrela s právnym predchodcom
žalovaného, a to Tatra bankou, a.s., Bratislava, IČO: 00 686 93 ako súčasť zmluvy o vydaní a používaní
karty visa štandard s kartovým limitom 663,88 eur, dňa 16.05.2008 za účelom zabezpečenia pohľadávky.

Súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalovaný ako právny nástupca pôvodného veriteľa je pasívne
legitimovanývspore,lebonazákladelistužalovanéhoadresovanéhozamestnávateľovižalobkynedošlo
k realizácii zrážok zo mzdy žalobkyne. Uplatnenú námietku nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného
v spore, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Postúpením pohľadávky veriteľom Tatra banka, a.s.,Bratislavanažalovanéhoprešlispostúpenoupohľadávkouajpríslušenstvoavšetkyprávasňouspojené
na žalovaného (§ 524 Občianskeho zákonníka).

Z obsahu odôvodnenia priznanej výšky primeraného finančného zadosťučinenia nevyplýva, na základe
akých skutkových okolností daného prípadu súd prvej inštancie vychádzal a v celom rozsahu vyhovel
žalobkyni bez toho, že by zohľadnil skutkové okolnosti konkrétnej veci, ako aj povahu a primeranosť
uplatnenej výšky. V tejto časti preto odvolací súd považoval napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný,
a preto postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

6. Dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia bolo porušenie práva strany sporu - žalovaného na
odôvodnenie, ktoré spĺňa náležitosti vyplývajúce z ust. § 220 ods. 2 CSP (vzhľadom na rozhodnutie
napadnutého rozhodnutia za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku v súlade s ust. § 157 ods.
2). Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je

povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného
vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Z odôvodnenia musí
vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a
závermi súdu na strane druhej. Právom strany sporu je také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové relevantné otázky súvisiace s

predmetom súdnej ochrany, je súčasťou práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a
práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Aj Európsky súd pre ľudské práva v rámci
svojej judikatúry vyslovil, že právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, v ktorom sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so
všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a

právne významné (ZSP č. 56/2008).

7. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne sa zaoberať výškou uplatneného
primeraného finančného zadosťučinenia žalobkyňou. Pri posudzovaní jej dôvodnosti v uplatnenej výške
200,- eur je potrebné zohľadňovať skutkové okolnosti danej veci nielen na strane žalobkyne, ale aj

žalovaného, na ktoré poukázal v podanom odvolaní, že na základe následne vyhlásenej neplatnej
dohody o zrážkach zo mzdy, bolo žalobkyni zrazených len 30,- eur s tým, že žalobkyňa nezaplatila
dlh žalobcovi, ako aj doplnením dokazovania o výsluch žalobkyne je potrebné zistiť, akú ujmu a stav
právnej neistoty vykonávanie zrážky zo mzdy žalovaným vyvolalo u žalobkyne. Jej tvrdenie, že v čase
vykonávaniazrážkyzomzdyžalovanýmmalavykonávanéajinézrážkyzomzdyinýmiveriteľmi,nemôže

byť zohľadnené na ujmu žalovaného. Písomné vyhotovenie rozhodnutia vo veci samej musí spĺňať
náležitosti vyplývajúce z ust. § 220 ods. 2 CSP, a to v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa
žalobkyňa domáhala, aké skutočnosti tvrdila, akú dôkazy označila, aké prostriedky procesného útoku
použila, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
musí vysvetliť ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti

považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich
vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na
ustálenú rozhodovaciu prax. Z hľadiska výšky priznávaného primeraného finančného zadosťučinenia
musí odôvodnenie priznanej výšky byť presvedčivé, lebo výška primeraného finančného zadosťučinenia
podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa spočíva na voľnej úvahe súdu, ktorá nemôže byť

svojvoľná. Pri stanovení výšky treba vychádzať zo závažnosti vzniknutej ujmy, okolnosti za ktorých došlo
k porušeniu a finančnej situácie osoby, do ktorej práv bolo zasiahnuté.

Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej
inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

8. O trovách odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej v
súlade s ust. § 396 ods. 3 v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý- za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen.ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.