Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, May 7, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/687/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113206374
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6113206374.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa O. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L.,
E. č. XX, v konaní právne zastúpeného advokátskou kanceláriou STOKLASA & STOKLASOVÁ, s. r.
o., so sídlom Nitra, Farská č. 25, proti odporcovi Banskobystrický samosprávny kraj, so sídlom Banská
Bystrica, Námestie SNP 23, IČO: 37 828 100, o zaplatenie 44 225,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/63/2013-100 zo dňa 26. 09.

2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Odporcovi náhradu
trov konania nepriznal.

Rozhodol tak s odôvodnením, že v konaní mal za nesporné, že navrhovateľ sa domáha vydania
bezdôvodného obohatenia od odporcu za nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX, katastrálne územie J.
E., t. j. za časť nehnuteľností, na ktorých je cesta, ktorá prešla zákonom č. 66/2009 Z. z. podľa § 4 ods.
1 do vlastníctva odporcu a v prospech vlastníka stavby vzniklo zákonom vecné bremeno. Navrhovateľ
sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01. 02. 2011 do 28. 02. 2013 vo výške 44
225,- Eur, t. j. sumy vyčíslenej znaleckým posudkom č. 33/2012 vyhotoveným W.. G. C., ako ročného

nájomného vo výške 21 228,- Eur. Súd konštatoval, že vecné bremeno vzniklo účinnosťou zákona č.
66/2009 Z. z. dňom 01. 07. 2009 tak, ako to vyplýva z článku 5 daného zákona. K vzniku daného
vecného bremena došlo zo zákona a nie je možné hovoriť o odplatnom alebo bezodplatnom zriadení
vecného bremena najmä, ak vecné bremeno je zapísané už do katastra nehnuteľností. Zákon č. 66/2009
Z. z. neuvádza, že vecná bremená vzniknuté podľa § 4 ods. 1 vznikajú za náhradu, je preto potrebné
vychádzať z článku 11 ods. 4 listiny základných práv a slobôd. Finančná náhrada za zriadenie

vecného bremena je nepochybne majetkovým právom vyplývajúcim z vecného bremena, ktoré vzniká k
veci a vzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu na spôsob zmeny vlastníctva.
Je taktiež nepochybné, že ide o jednorazovú náhradu, ktorá nemá charakter opakujúceho sa plnenia.
Nárok je iba jeden, a má ho len ten vlastník zaťaženého pozemku, ktorý túto nehnuteľnosť vlastnil v
čase vzniku vecného bremena, teda ku dňu účinnosti zákona k 01. 07. 2009. Prvostupňový súd uzavrel,
že v konaní bolo tiež nesporné, že navrhovateľ v čase účinnosti zákona ku dňu 01. 07. 2009 nebol

vlastníkom predmetných nehnuteľností, čo súd zistil z listu vlastníctva, keď nehnuteľnosti nadobudol
kúpnymizmluvamizodňa15.03.2010,01.04.2010,06.07.2010azámennouzmluvouzodňa 20.
12. 2010. Súd mal potom za to, že navrhovateľovi neprislúcha jednorazová náhrada za zákonné
vecné bremeno, keďže v čase, keď sa stal vlastníkom predmetných nehnuteľností, tieto už kupoval
aj s vecným bremenom. Súd mal tiež za to, že navrhovateľ nie je aktívne legitimovaný na priznanie
jednorazovej náhrady za vznik vecného bremena. O trovách konania prvostupňový súd rozhodol tak, že

odporcovi, ktorý bol v konaní úspešný, náhradu trov konania nepriznal lebo si ich náhradu neuplatnil.Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ. Nestotožnil
sa s názorom prvostupňového súdu a považuje ho za nesprávny. Domáhal sa zrušenia odvolaním
napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Uviedol, že pozemky

podcestouvovlastníctveodporcubolikúpenévrámciceléhoobjemunadobudnutýchpozemkov.Uviedol
tiež, že odporca nijakým spôsobom nepreukázal, že nemôže uplatniť postup podľa § 2 ods. 1 zákona č.
66/2009 Z. z. To, že vlastník cesty je oprávnený pozemok pod ňou užívať, neznamená, že toto užívanie
má byť bezodplatné. Odplata musí byť riešená aj z dôvodu, že vlastník pozemkov nemôže sám požiadať
o vykonanie pozemkových úprav, nemá právnu možnosť prinútiť vlastníka stavby podať takúto žiadosť

a rozhodne nie je zabezpečené jeho základné právo rovnosti pred zákonom, ak by
mal povinnosť trpieť bezodplatné užívanie pozemku časovo neobmedzene. Takýto výklad je v rozpore
s článkom 20 ods. 4 Ústavy SR.

Odporca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhovateľa uviedol, že navrhuje, aby odvolací
súd rozsudok okresného súdu potvrdil. Uviedol, že vecné bremená zriadené na základe zákona majú

špecifický režim upravený verejnoprávnym predpisom, na základe ktorého boli zriadené.
Ich režim však nie je úplne totožný s režimom zmluvných vecných bremien. Pretože ku vzniku vecného
bremena došlo zo zákona, nie je možné hovoriť o odplatnom alebo bezodplatnom zriadení vecného
bremena.Pretožedotknutézákonnévecnébremenovznikloeštevčase,keďdanépozemkyvlastnilešte
predchádzajúci vlastník, navrhovateľ po oboznámení sa so stavom predmetu kúpy, dotknuté pozemky

následne kupoval už so vzniknutým zákonným vecným bremenom.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením
§ 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného
súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O. s. p. vec vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

Podľa článku 20 ods. 4 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov (ďalej

len„ÚstavaSR“), vyvlastneniealebonútenéobmedzenievlastníckehoprávajemožnéibavnevyhnutnej
miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

Podľa § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke
právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na

tento účel a za náhradu.
Podľa § 151o ods. 1, vety prvej Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona.

Podľa§1ods.1zákonač.66/2009Z.z.oniektorýchopatreniach primajetkovoprávnom
usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné
celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 66/2009 Z. z.“), tento
zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce
alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa

osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný
celok so stavbou (ďalej len "pozemok pod stavbou").

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z., obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa
osobitných predpisov vlastníkom stavby prechodom z vlastníctva štátu bez

majetkovoprávneho usporiadania vlastníctva k pozemkom (ďalej len "vlastník stavby"), môže poskytnúť
zámennou zmluvou vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve.
Náhradný pozemok v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred
zastavaním, poskytne vlastník stavby v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac
katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z., konanie o nariadení pozemkových úprav z dôvodu
usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou podľa tohto zákona sa začínana žiadosť vlastníka stavby. Pri usporiadaní vlastníckych vzťahov k pozemkom podľa tohto zákona sa
prihliada na potreby vlastníka stavby.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z., ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k
pozemkupodstavbouzmluvnedohodnutéinéprávo,vznikávoverejnomzáujmekpozemkupodstavbou
užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby
právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou,
vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych

predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie
záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo
v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

Zákon č. 66/2009 Z. z. je evidentne jedným zo zákonov predpokladaných ustanovením § 151o ods. 1,
vety prvej Občianskeho zákonníka, teda zákonom ustanovujúcim vznik vecných bremien už priamo na

jeho podklade (zo zákona). Súčasťou takejto úpravy je i následok len evidenčného zapisovania okolností
vzniku vecných bremien a im zodpovedajúcich práv v katastri nehnuteľností. Pretože však zákon č.
66/2009 Z. z. je podľa vymedzenia účelu zákona v jeho úvodnom ustanovení zároveň i predpisom
slúžiacim na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve
obcí a vyšších územných celkov, nadobudnutými podľa osobitných predpisov (od

štátu) práve analýzou takejto úpravy treba dospieť k vyriešeniu dilemy, či zákon poskytuje rovnocenné
postavenie obom stranám vzťahu, o ktoré ide a pre prípad, že by to tak nebolo, aké môžu byť prostriedky
spôsobilé vzniknutú nerovnováhu odstrániť.
Z citovaného ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. vyplýva, že zo zákona bolo zriadené
v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, pričom zákon odkazuje na

ustanovenie §§ 151n až 151p Občianskeho zákonníka. Ani z citovaných ustanovení Občianskeho
zákonníka však vyslovene nevyplýva, či vecné bremená sa zriaďujú za odplatu. V ustanovení § 151o
ods. 1 Občianskeho zákonníka je upravený vznik vecných bremien, ktoré vznikajú na základe písomnej
zmluvy, závetu, rozhodnutia príslušného orgánu alebo zo zákona. Podľa judikatúry (R 19/02), ak zmluva
o zriadení vecného bremena neobsahuje žiadny údaj o úplatnosti tohto práva, platí že vecné bremeno

bolo dojednané bezodplatne.

Z uvedeného vyplýva, že je možné požadovať odplatu za zriadenie vecného bremena, a to na základe
písomnej zmluvy.

Podľa názoru odvolacieho súdu však takýto prípad nie je na mieste v prípade, ak sa jedná o zriadenie
vecného bremena zo zákona. V takom prípade, pokiaľ zo znenia zákona explicitne nevyplýva, že sa má
jednať o bezodplatné zriadenie vecného bremena, je možné požadovať za neho finančnú náhradu.

V súvislosti potom už aj s citovaným článkom 20 ods. 4 Ústavy SR a § 12 ods. 2 Občianskeho zákonníka,

by výklad citovaného ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z. tak ako ho prezentoval odporca, bol
v rozpore so základnou zásadou, že nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej
miere a za primeranú náhradu, zvlášť ak z citovaného ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.
z. vyplýva dočasnosť takéhoto obmedzenia výkonu vlastníckeho práva ale absentuje doba, dokedy je
povinný subjekt dať podnet na pozemkové úpravy, prípadne zmluvne dojednať iné právo, ktoré zákon

tiež nejako nešpecifikuje (§ 4 ods. 1).

Odvolací súd sa tiež nestotožňuje s názorom prvostupňového súdu o jednorázovosti náhrady za
zriadenie zákonného vecného bremena. Jednorazová náhrada za zriadenie zákonného vecného
bremena by potom nejakým spôsobom nemotivovala oprávneného z vecného bremena, rieši vzniknutú

situáciutak,akotozákonpredpokladá.Neriešitedajednorázovúnáhraduzazriadenievecnéhobremena
a podmienky s tým spojené.

Zákon č. 66/2009 Z. z. bol prijatý za účelom usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom pod
stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo

vyššieho územného celku. Z týchto dôvodov nemožno pri jeho výklade aplikovať iný špeciálny právny
predpis. Ustanovenie § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z. nemožno chápať tak, že by vlastníkovi
pozemku do pridelenia náhradného pozemku, resp. do vykonania pozemkových úprav, nevzniklo právo
na poskytnutie náhrady za vecné bremeno, ktorým je jeho pozemok zaťažený zo zákona. Bolo by vrozpore so zásadou ochrany vlastníckeho práva, ak by vlastníkovi pozemku neprislúchala náhrada za
zákonom zriadené vecné bremeno zaťažujúceho jeho pozemok.

Okrem toho, zákon č. 66/2009 Z. z. v § 2 ods. 1 nestanovuje obci, resp. vyššiemu územnému celku
žiadnulehotu,vktorejobecresp.územnýcelokmôževlastníkovipozemkuposkytnúťnáhradnýpozemok
a ani lehotu, v ktorej musí dôjsť k pozemkovým úpravám v zmysle zákona č. 330/1991 Zb. Mohlo by
teda dôjsť k tomu, že obec resp. vyšší územný celok vlastníkovi pozemku po dlhú dobu trvajúcu i viac
rokov neposkytne náhradný pozemok, prípadne konanie o pozemkových úpravách (ktoré možno začať

na návrh obce, resp. vyššieho územného celku) bude trvať po dlhú dobu. V takom prípade by bol vlastník
pozemku nútený po vopred neurčenú dobu trpieť užívanie pozemku v jeho vlastníctve zo strany
obce, resp. vyššieho územného celku z titulu práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu bez nároku
na akúkoľvek náhradu. To by znamenalo zvýhodnenie postavenia obce, resp. vyššieho územného celku
na úkor postavenia vlastníka. Ak by bol zákonodarca mienil zákonom č. 66/2009 Z. z. zriadiť v prospech
obce, resp. vyššieho územného celku právo zodpovedajúce vecnému bremenu bezodplatne, vyjadril by

to expresis verdis priamo v tomto zákone, čo však zo zákona nevyplýva, pričom to nemožno vyvodiť ani
z § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z., ktorý nerieši právny stav zo zákona vzniknutého vecného
bremena do pozemkových úprav, keď obmedzuje len vlastníka pozemku a nerieši
náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva, čo je v rozpore s ústavou a zákonom.

Ak prvostupňový súd návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia sumy 44 225,- Eur titulom
bezdôvodného obohatenia za užívanie časti jeho pozemku odporcom, zamietol, vec nesprávne právne
posúdil. Navrhovateľ má právo na náhradu za vecné bremeno, ktorým je zo zákona zaťažený pozemok
v jeho vlastníctve. Výška náhrady by mala objektívne zodpovedať hodnote nájmu za obdobné pozemky
v danom mieste a čase.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok prvostupňového zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

Úlohou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude náležite sa zaoberať uplatneným nárokom

navrhovateľa.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.