Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Monday, September 21, 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 2T/60/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615010340
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Kráľová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7615010340.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudkyňou JUDr. Monikou Kráľovou na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 21. septembra 2015 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

G. L., nar. XX.XX.XXXX v O., okres Q. Z. V., trvale bytom
O., K. X. F. XXX/XX, okres Q. Z. V.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

dňa 4. augusta 2014, v čase okolo 13:45 hod., v O., na ulici K. X. F. na voľnom priestranstve na pozemku
za záhradou rodinného domu č. 491/52 fyzicky napadol P. X., nar. X.X.XXXX takým spôsobom, že ho
kameňom zovretým v dlani ruky dvakrát udrel do oblasti lícnej kosti na pravej strane tváre, následne
rukami sotil do oblasti pŕs, v dôsledku čoho spadol na zem, pričom pravou rukou narazil na zem medzi

kamene, pričom pri odchode ho ešte raz rukami chytil za košeľu a hodil na zem, čím mu spôsobil
pomliaždeniemäkkýchtkanívtvárevpravejpodočnicovejoblastiskrvnoupodliatinouapodliatinouokolo
pravého oka, zlomeninu jarmovo-čeľustného komplexu vpravo s malým posunutím úlomkov, trieštivú
zlomeninu prednej steny čeľuste vpravo s vpáčením úlomkov, poškodenie podočnicového nervu vpravo,
zlomeninu dolnej časti pravej vretennej kosti s posunutím úlomkov a nalomenie násadcovitého výbežku
lakťovejkostivpravosdobouliečeniaapráceneschopnostipodľaznaleckéhoposudkuvtrvaní8týždňov,
od 4.8.2014 do 29.9.2014, maximálne 70 dní,

t e d a

inému úmyselne ublížil na zdraví, taký čin spáchal na chránenej osobe - osobe vyššieho veku v zmysle
§ 139 ods. 1 písm. e) Tr. zákona a spôsobil ním ťažkú ujmu na zdraví,

č í m s p á ch a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. c) Tr. zákona a

z a t o m u u k l a d áPodľa § 156 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 24
(dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu mu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr.
zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku je obžalovaný povinný zaplatiť poškodenému P. X., nar. X.X.XXXX v O.,
trvale bytom O., K. X. F. Č.. XXX/XX škodu vo výške 3.049 € z titulu bolestného.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku odkazuje poškodenú Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., Krajská
pobočka Košice, Senný trh č. 1, Košice, IČO: 35 937 874 s nárokom na náhradu škody na občianske
súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves podala dňa 7.5.2015 na tunajší súd obžalobu na

G. L. pre skutok popísaný vo výroku tohto rozsudku, ktorý právne kvalifikovala ako prečin ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. c) Tr. zákona.

Obžalovaný G. L. na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku vyhlásil, že
je nevinný. Využil svoje právo a odmietol vypovedať. Na návrh prokurátorky bola prečítaná výpoveď

obžalovaného z prípravného konania zo dňa 2.2.2015 a výpoveď obžalovaného v rámci konfrontácie s
poškodeným, ktorá bola vykonaná dňa 16.3.2015.

Obžalovaný vo svojej výpovedi dňa 2.2.2015 uviedol, že v auguste 2014 bol doma, keď popoludní videl
na svojom pozemku, nachádzajúcim sa za jeho záhradou, pracovať bager. Bagrista zasypával susedovi

odpadovú rúru zemou z jeho pozemku, na čo ho šiel upozorniť. V tom čase stál sused X. na kraji
svojej záhrady. Bagrista sa po jeho upozornení presunul na záhradu X.. Keď bagrista z jeho pozemku
odchádzal, prišiel k nemu X.. Ako sa blížil, videl, že na nerovnom teréne za záhradou spadol smerom
dopredu na ruky. Nevidel však, že by bol zranený. Vtedy musel vziať aj skalu, s ktorou podišiel k nemu a
povedal mu, že bagristu si objednal a zaplatil on a tak bude robiť toto, čo povie. On mu na to odpovedal,

že pozemok je jeho. Došlo medzi nimi k slovnej hádke, počas ktorej sa začali strkať. Ako prvý napadol
sused jeho, kedy ho pravou rukou, v ktorej mal kameň udrel do jeho ľavej ruky, na hánky. On sa bránil
a pritom ako sa strkali, sused X. spadol na zem. Nebol si vedomý, že by ho udrel do tváre, alebo tela.
Určite ho nekopol. Keď X. spadol, zohol za k nemu, chytil ho za nohy a chcel ho ťahať po zemi, ale
zakričal na neho vnuk, aby to nechal tak, a preto ho pustil. Počas ich vzájomného konfliktu on v rukách

nemal nič. Pri vzniknutej šarvátke si zranil zápästie ľavej ruky, na ktorej mal v dôsledku toho sadrovú
dlahu. Tú si dal týždni dole, pretože šiel na dovolenku. Okrem toho mal pod ľavým okom aj tzv. monokel,
ale to nebolo nič vážne.

Obžalovaný v rámci konfrontácie s poškodeným P. X. uviedol, že uvedeného dňa bol upozorniť bagristu,

že je na jeho pozemku a aby z neho nehrnul zem na pozemok suseda. Ako X. videl, že ide smerom k
bagristovi, podišiel smerom k nemu, medzi tým však sám spadol. Keď prišiel k nemu, povedal mu, že
čo chce, lebo bagristu najal on a bude robiť to, čo mu povie. Pri bagri sa začali hádať. Po hádke ho
sused udrel do tváre rukou, v ktorej mal kľúče. Na to mu on začal nadávať. Vtedy ho chcel sused udrieť
ešte raz, avšak on bol rýchlejší a vrazil mu rukou do tváre. Vtedy sa asi X. potkol a zostal ležať na zemi.

Rukami ho ťahal smerom k jame s vodou, aby ho ochladil a tým sa to skončilo.

Svedok - poškodený P. X. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v uvedený deň mal objednaný bager,
ktorý mal na neohradenom pozemku, ktorí patrí zrejme urbariátu alebo „vodným tokom“ a ktorý sa
nachádza za jeho záhradou, rozhrnúť zeminu po predošlých povodniach. Išiel bagristu upozorniť, aby

mu kameňmi, ktoré boli v zemine nezalomil odpadovú rúru. Keď sa rozprával s bagristom, ktorý sedel
v bagri, z ľavej strany k nemu pribehol sused G. L.. Hrešil a nadával mu, že ho zabije. Keď sa stal
skutok, bagrista sedel v bagri asi jeden meter od nich. Obžalovaný pravou rukou, v ktorej držal kameň
ho dvakrát udrel do pravého líca. To ho omráčilo. Spadol na kolená a bokom dopadol na zem. Keď ležal
na zemi, sused ho kopal do tváre, hrudníka i ramena. Skalu, ktorou ho obžalovaný udrel po líci hneď

nevidel, zacítil to a až po tom, čo bol nad ním videl, že ju drží. Na zemi ležal asi päť minút a keď sa troškaprebral, postavil sa. Ešte ani poriadne nestál a obžalovaný ho hneď sotil tak, že opäť spadol. Dopadol
na zeminu s kameňmi medzi ktoré pri páde narazil pravou rukou a zlomil si ju. Prakticky sa nemal ani
kedy ubrániť. Opäť sa postavil a chcel ísť domov. Obžalovaný však pribehol k dvierkam jeho záhradky

k nemu a tam ho chcel hodiť do mláky, aby sa schladil. Chytil ho za košeľu a hodil ho ešte raz na zem.
Pri poslednom páde neutrpel žiadne zranenia, iba zostal ležať na zemi. On obžalovaného pri incidente
neudrel. Svedok k jeho vzťahu s obžalovaným uviedol, že sa poznajú asi 50 aj 60 rokov. Ich vzťah bol
susedský. Nekamarátili sa, ale ani nemali medzi sebou žiadne konflikty, či problémy. Pokiaľ ide o jeho
obmedzenie v obvyklom spôsobe života v dôsledku spôsobených zranení uviedol, že zlomenú ruku mal

6 týždňov v sadre. Keďže je pravákom, bol obmedzený v bežných činnostiach ako je napríklad hygiena.
Pomáhala mu manželka. Dodnes má problémy a bolesti, s rukou nedokáže dvihnúť ani dvojlitrovú fľašu.
Čo sa týka poranení na tvári, lekári v nemocnici v Košiciach mu chceli lícnu kosť operovať, ale vzhľadom
na svoj vysoký vek sa bál, či by operáciu, resp. narkózu prežil. V nemocnici hospitalizovaný nebol, iba
ho vyšetrili a cca po štyroch týždňoch tam bol na kontrole. Celú tvár mal týždeň zmodrenú až fialovú,
čo sa zhruba po dvoch týždňoch trošku vyčistilo. Dlho bral antibiotiká a asi po dobu päť týždňov mal

intenzívne bolesti. Tie pretrvávajú dodnes. Polovicu tváre má stŕpnutú, často ho bolieva hlavu. Pri fúkaní
nosa sa mu spúšťa krv.

Obžalovaný sa k výpovedi svedka vyjadril, že on vôbec nešiel za poškodeným, ale za bagristom, ktorého
chcel upozorniť, že je na jeho pozemku. To povedal aj poškodenému a prosil ho, aby jeho pozemok

opustil. Začali sa hádať a strkať. Poškodený zobral to, čo držal v ruke a čo si myslel, že bola skala, ale
boli to kľúče a udrel ho po lícnej kosti. Nastavil však ruku a úder stlmil. Potom ho chcel udrieť ešte raz,
ale na neho nemá. Ruku mu dal tak, že ho udrieť nestihol a spadol na zem. Po napadnutí poškodeným
mal ranu, bol skrvavený, čo videl aj bagrista. On v ruke nedržal nič, jemu na neho kameň nebolo treba.

Svedok V. A. na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní uviedol, že v deň skutku išiel
na predmetný pozemok rozhádzať hlinu. Čakal tam na pána X., ktorý mu mal prísť ukázať odpadovú
rúru, aby ju pri práci nepoškodil. Ako tam čakal, prišiel za ním obžalovaný G. L., ktorý sa ho pýtal čo
ide robiť, lebo to je jeho pozemok. Následne prišiel aj pán X., aby mu ukázal, kde je odpadová rúra.
Potom sa vrátil do bagra, pričom obžalovaný aj poškodený stáli asi 3 metre od bagra a rozprávali sa.

On sedel dnu a vypisoval papiere. Mal pustené rádio a dvere na bagri boli zatvorené, takže ich rozhovor
nepočul. Nevidel, že by v tom čase mali medzi sebou nejaký incident. Keď sa po chvíli pozrel vedľa
bagra, už tam neboli, ale stáli za bagrom. Tam sa naťahovali a navzájom sa štuchali. Žiadne fyzické
napadnutie, ani to, že by niekto z nich spadol nevidel. Obžalovaný mal však na líci krv. Na poškodenom
žiadne poranenie nevidel. Všimol si, že pán X. držal v ruke kľúče, zatiaľ čo obžalovaný v ruke nemal

nič. Asi po desiatich minútach obaja odišli a on začal pracovať. Asi o tri hodiny neskôr prišiel pán X.,
ktorý ho odviezol po ďalší stroj. O napadnutí sa nerozprávali. Ani v tom čase na ňom žiadne zranenie
nevidel, ruku v dlahe vtedy ešte nemal.

Obžalovaný k výpovedi svedka uviedol, že pán X. klamal, že bol za ním, lebo prišiel až potom, čo uvidel

jeho, kedy mu povedal, že bagristu platí on a bude robiť to, čo povie. Klamal aj v tom, že to bolo na jeho
pozemku, keďže pozemok nie je v jeho vlastníctve.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý znalec z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia
MUDr. Dušan Hrubala, CSc. ktorý uviedol, že na záveroch znaleckého posudku trvá a v podrobnostiach

na nich poukázal s tým, že tieto závery zmeniť nechce. Podľa záverov znaleckého posudku poškodený
P.Z. X. utrpel dňa 4.8.2014 tieto poranenia - pomliaždenie mäkkých tkanív tváre v pravej podočnicovej
oblasti s krvnou podliatinou okolo pravého oka, zlomeninu jarmovo-čeľustného komplexu vpravo s
posunutím úlomkov, trieštivú zlomeninu prednej steny čeľuste vpravo s vpáčením úlomkov, poškodenie
podočnicového nervu vpravo, zlomeninu dolnej časti pravej vretennej kosti s posunutím úlomkov a

nalomenie násadcovitého výbežku lakťovej kosti vpravo. Zlomenina dolnej časti pravej vretennej kosti
s posunutím úlomkov je vzhľadom na dĺžku liečenia a práceneschopnosti poranením ťažkým. Ostatné
poranenia sú z medicínskeho hľadiska poraneniami ľahkými.
Znalec uviedol, že komplex poranení na tvári vpravo vznikol naraz, jedným pôsobením násilia na pravú
stranu tváre, najpravdepodobnejšie úderom päsťou silou väčšej intenzity. To, či mal útočník v pästi

nejaký tvrdý predmet, sa medicínsky bez výpovedí svedkov rozlíšiť nedá, ale je možné, že ho mal. Je
vylúčené, aby k uvedeným poraneniam tváre došlo pádom na zem. Na tvári sa totiž nenachádzali žiadne
sprievodné znaky vyskytujúce sa pri páde, ako napríklad odreniny, zranenia čela, nosa a podobne.
Takéto zranenia nevznikajú úderom dlaňou, ale úderom päsťou, alebo buchnutím, ak sa poškodenýpredkloní, alebo leží na zemi. V predmetnom prípade boli viditeľnými prejavmi zranenia opuch a krvná
podliatina.
Druhý komplex poranení, teda zlomenina dolnej časti pravej vretennej kosti s posunutím úlomkov, bol

spôsobený pádom poškodeného najpravdepodobnejšie na zem, pričom sila potrebná na zlomenie ruky
musela byť väčšej intenzity. Išlo o tzv. flekčný typ, tzv. Smithova zlomenina, ktorá vzniká obyčajne tak,
že zranený padá dozadu a rukou naráža na zem. Existuje ešte druhý typ zlomeniny, ktorá vznikne, keď
človek padá dopredu, kedy je posunutie úlomkov opačné. Na vznik tzv. Smithovej fraktúry je potrebná
väčšia sila, k čomu dochádza zvyčajne vtedy, keď telo dostane určitú kinetickú energiu, ktorá sa zvýši

ešte aj pádom. Je pravdepodobné, že zlomenina u poškodeného vznikla posotením, kedy došlo k určitej
dávke kinetickej energie a ďalšia časť nastala pádom. Mechanizmus vzniku týchto poranení vretennej
kosti medicínsky zodpovedá tomu, čo uviedol poškodený, teda že bol udretý do pravej strany tváre
a potom sotený, pričom spadol na zem. Vonkajším prejavom uvedeného zranenia poškodeného bolo
opuch a deformácia ruky. Pri pôsobení násilia nebol poškodený ani ohrozený žiaden životne dôležitý
orgán ľudského tela.

K dobe liečenia a práceneschopnosti znalec uviedol, že táto je určovaná najvážnejším z komplexu
poranení, čo bola v predmetnom prípade zlomenina dolnej časti vretennej kosti s posunutím úlomkov.
Uvedené poranenie si vyžaduje práceneschopnosť minimálne 8 týždňov, to znamená, že dĺžka
práceneschopnosti poškodeného mala byť minimálne od 4.8.2014 do 29.9.2014, t.j. 56 dní, maximálne
do 13.10.2014, t.j. 70 dní (v závislosti od zrehabilitovania končatiny). Uvedená doba liečenia a

práceneschopnosti je adekvátna vážnosti poranenia a je obvyklá pri podobných poraneniach. Ostatné
poranenia, ktoré poškodený utrpel by si samostatne vyžadovali takéto doby práceneschopnosti - 35 dní
u zlomeniny jarmovo-čeľustného komplexu vpravo s posunutím úlomkov a trieštivej zlomenine prednej
steny čeľuste vpravo a 10 dní pri pomliaždení mäkkých tkanív.
Na hlavnom pojednávaní sa znalec ďalej vyjadril, že vzhľadom na to, že poškodený odmietol chirurgické

ošetrenie poranení tvárových kostí, môže mu ostať defekt tváre v zmysle sploštenia a stŕpnutia kože
tváre. Keby však túto operáciu podstúpil, zranenia by žiadne následky v oblasti tváre nezanechali.
Prípadne požívanie alkoholických nápojov poškodeným, by na dĺžku doby jeho liečby nemalo žiaden
vplyv. Uvedená doba liečenia a práceneschopnosti je totiž obvyklá, teda ide o čistú dobu, ktorá je u
každého nevyhnutná na to, aby sa zranenie zhojilo.

Obžalovaný sa k výpovedi znalca vyjadril, že s ňou nesúhlasí, lebo on poškodeného neudrel. Musel
niekde spadnúť.

SosúhlasomobžalovanéhoaprokurátorkybolanahlavnompojednávaníprečítanávýpoveďsvedkaF.A.

(zamestnanec spoločnosti DUĽA, s. r. o., v ktorej je obžalovaný jediným konateľom), ktorý v prípravnom
konaní vypovedal, že k sporu medzi obžalovaným a poškodeným z augusta 2014 sa vyjadriť nevie,
keďže pri ňom nebol prítomný. Uviedol, že dňa 13.9.2014 bol na návšteve u pána L.. Keď sa okolo 15:00
hod. vracal s rodinou domov, na začiatku ulice 1. mája videl pána X. ako sa potácal pri plote a snažil
sa vykonať malú potrebu. Bolo na ňom zjavne vidieť, že má vypité. Pri chôdzi ho motalo, skoro spadol,

ale zachytil sa plota. Ďalej si ho nevšímal a pokračoval v ceste. Počas návštevy na pánovi L. videl, že
má pod okom modrinu.

Obžalovaný sa k prečítanej výpovedi svedka vyjadril, že s ňou súhlasí. Poškodený vo svojom vyjadrení
poukázal na skutočnosť, že svedok je zamestnancom obžalovaného. Svedka s manželkou a dieťaťom

ešte nikdy nevidel spolu chodievať. Okrem toho bral antibiotiká, preto vypité nemohol mať.

Podľa § 269 Tr. poriadku na hlavnom pojednávaní súd prečítal nasledovné listinné dôkazy:

Zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 4.8.2014, ktoré podal poškodený P. X. na OO PZ v Spišskej

Novej Vsi v čase o 18:40 hod vyplynulo, že bolo podané z dôvodu jeho napadnutia susedom G.A. L..

Obžalovaný sa k uvedenému vyjadril, že s výpoveďou poškodeného nesúhlasí, lebo to všetko je
klamstvo.

Podľa lekárskych správ Nemocnice s poliklinikou Spišská Nová Ves, a. s. bol poškodený P. X. lekársky
ošetrený dňa 4.8.2014 v čase od 16:49 hod, podľa jeho udania z dôvodu napadnutia susedom L..
Vykonanými vyšetreniami mu bola diagnostikovaná zlomenina dolného konca vretennej kosti flekčného
typu a zlomenina jarmovej kosti a hornej čeľuste. Poškodený v dobe vyšetrenia mal opuch a bolesťpravého zápästia, hematóm vpravo s palpačnou citlivosťou ako aj zakrvácanie mäkkých častí pravého
dolného viečka a pravého líca. Pacient s hospitalizáciou nesúhlasil. Odporúčané mu bolo hlásenie sa na
stomatochirurgickom pracovisku v UNLP v Košiciach za účelom zváženia ďalšej liečby ako aj kontrola

na chirurgickej ambulancii o 3 - 4 dni s pravým zápästím.

Z písomného vyčíslenia škody Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a. s., krajská pobočka Košice
vyplynulo, že sa pripojili k trestnému konaniu a uplatnili si nárok na úhradu nákladov za zdravotnú
starostlivosť poskytnutú ich poistencovi - poškodenému P. X. vo výške 314,82 € s tým, že táto suma

nemusí byť konečná.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd hodnotil dôkazy podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku jednotlivo
a v ich súhrnne pričom zistil, že skutok sa stal tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

V konaní nebolo sporné, že v čase a na mieste označenom vo výroku rozsudku došlo ku konfliktu

medzi obžalovaným a poškodeným z dôvodu vykonávania pozemných prác bagrom na pozemku
nachádzajúcom sa za ich rodinnými domami.

Obžalovaný spáchanie samotného skutku tak ako sa mu kládol za vinu obžalobou poprel. Na svoju
obranu uviedol, že videl ako poškodený prichádzajúc k nemu sám spadol na nerovnom teréne smerom

dopredu na ruky. Následne po predchádzajúcej slovnej hádke a strkaní sa, ho ako prvý napadol práve
poškodený tak, že ho pravou rukou, v ktorej mal kameň udrel do jeho ľavej ruky. Preto sa bránil a pri
strkaní poškodený spadol na zem. Nemal v rukách nič a neudrel poškodeného do tváre ani tela. Potvrdil
tú skutočnosť, že keď poškodený spadol, zohol za k nemu, chytil ho za nohy a chcel ho ťahať po zemi, od
čoho ale následne upustil. On sám utrpel zranenie zápästia ľavej ruky, v dôsledku čoho mal aj sadrovú

dlahu a monokel pod ľavým okom.

Následnou výpoveďou v rámci vykonanej konfrontácie s poškodeným obžalovaný zotrval na tvrdení,
že po vzájomnej hádke ho poškodený prvý udrel do tváre rukou, pričom v nej mal kľúče. Ako ďalej
uviedol, poškodený ho chcel ešte raz udrieť, ale on bol rýchlejší a vrazil mu rukou do tváre, kedy sa asi

poškodený potkol a zostal ležať na zemi. Rukami ho následne ťahal smerom k jame s vodou, aby ho
ochladil a tým sa to skončilo.

Súd túto obranu obžalovaného vyhodnotil ako účelovú v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti.

Obžalovaného zo spáchania skutku usvedčil poškodený P. X., ktorý od začiatku (už v deň spáchania
skutku, keď bol podať trestné oznámenie) zotrval na tvrdení, že obžalovaný ho v uvedený deň napadol
úderom do pravej časti tváre ako aj sotením, pričom pri páde si narazil pravú ruku.

Na hlavnom pojednávaní svedok potvrdil, že ho obžalovaný napadol úderom kameňom zovretým v dlani

ruky dvakrát do oblasti pravej strany tváre, následne ho ešte rukami sotil do oblasti pŕs, v dôsledku
čoho spadol na zem, pričom pravou rukou narazil na zem medzi kamene a týmto konaním mu spôsobil
zraneniavdôsledkuktorýchmuselvyhľadaťlekárskeošetrenie.Priodchodehoešterazhodilnazem,pri
tomto páde ale neutrpel žiadne zranenia. Potvrdil, že mal 6 týždňov ruku v sadre a keďže je pravákom,
bol obmedzený aj v úplne bežných činnostiach. Ohľadne poranení tváre odmietol operáciu, ktorej sa

bál vzhľadom na svoj vek. Mal ju zmodretú po dobu dvoch týždňov a stŕpnutú, čo pretrváva dodnes.
Intenzívne bolesti mal po dobu päť týždňov, ruka ho bolí doposiaľ.

Súd považoval výpoveď poškodeného za pravdivú, nakoľko lekárske správy z Nemocnice s poliklinikou
Spišská Nová Ves objektivizovali jeho výpoveď, keď z nich vyplynulo, že dňa 4.8.2014 sa poškodený

P. X. podrobil lekárskemu vyšetreniu so zistením a diagnostikovaním zranení - zlomeniny dolnej časti
vretennej kosti flekčného typu a zlomeniny pravej čeľuste, ktoré boli vyhodnotené ošetrujúcim lekárom
ako zranenia ťažké.

Dôležitým dôkazom podporujúcim výpoveď poškodeného bol znalecký posudok znalca MUDr. Dušana

Hrubalu CSc., ktorým bol objektívne preukázaný druh, rozsah a závažnosť zranení, ktoré svedok P. X.
utrpel. Zistené zranenia - pomliaždenie mäkkých tkanív tváre v pravej podočnicovej oblasti s krvnou
podliatinou okolo pravého oka, zlomenina jarmovo-čeľustného komplexu vpravo s posunutím úlomkov,
trieštivá zlomenina prednej steny čeľuste vpravo s vpáčením úlomkov, poškodenie podočnicového nervuvpravo boli z lekárskeho hľadiska hodnotené znalcom ako zranenia ľahké. Zlomenina dolnej časti
pravej vretennej kosti s posunutím úlomkov a nalomenie násadcovitého výbežku lakťovej kosti vpravo
z lekárskeho hľadiska je už zranením ťažkým. Doba liečenia a práceneschopnosti u poškodeného bola

podľa najzávažnejšieho zranenia minimálne 8 týždňov, maximálne do 13.10.2014, t.j. 70 dní, pričom
sa jedná o dobu obvyklú pri podobných poraneniach. Ostatné poranenia, ktoré poškodený utrpel by
si samostatne vyžadovali dobu 35 dní u zlomeniny jarmovo-čeľustného komplexu vpravo s posunutím
úlomkov a trieštivej zlomenine prednej steny čeľuste vpravo a 10 dní pri pomliaždení mäkkých tkanív.

Znalec potvrdil, že mechanizmus vzniku komplexu poranení na tvári zodpovedal tomu, čo uviedol
poškodený. Komplex poranení, ktoré mal poškodený na tvári musel byť spôsobený tupým násilím a
silou väčšej intenzity. Tento komplex poranení mohol vzniknúť iba jedným úderom, pričom vylúčil, aby
sa jednalo o úder dlaňou a súčasne nevylúčil možnosť, že by útočník mal v ruke tvrdý predmet. Znalec
vylúčil vznik uvedených poranení pádom na zem, pretože na koži sa nenašli iné sprievodné znaky, ktoré
vznikajú pri tomto mechanizme. Znalec ďalej potvrdil, že aj mechanizmus vzniku druhého komplexu

zranení - zlomeniny dolnej časti pravej vretennej kosti s posunutím úlomkov (flekčný typ - tzv. Smithova
zlomenina) a nalomenie násadcovitého výbežku lakťovej kosti vpravo plne zodpovedal tomu, čo uviedol
poškodený, že bol sotený v dôsledku čoho spadol. Sila, ktorá spôsobila toto poranenie musela byť väčšej
intenzity, keďže poškodený mal zlomeninu vretennej kosti, ktorá je silnejšou kosťou.

Znalec vylúčil obranu obžalovaného v tom, aby poškodenému zlomenina dolnej časti pravej ruky vznikla
pádom poškodeného smerom dopredu tak, ako to tvrdil obžalovaný, pretože pri takomto páde by vznikol
iný druh zlomeniny s opačným posunom úlomkov.

V nadväznosti na výpoveď poškodeného a závery znalca, ktoré si súd v plnom rozsahu osvojil, vzal

za preukázané, že zranenie tváre poškodeného vzniklo práve v dôsledku dvoch úderov obžalovaného
s kameňom zovretým v dlani obžalovaným a zranenie ruky pádom poškodeného v dôsledku sotenia
obžalovaným.

Obranu obžalovaného spochybňuje aj jeho samotná výpoveď o priebehu skutku. Pokiaľ v prvej učinenej

výpovedi poprel, aby poškodeného udrel do tváre alebo do tela (na čom opätovne trval v rámci svojho
vyjadrenia na hlavnom pojednávaní) a práve poškodený ho udrel prvý kameňom, v následnej výpovedi
počas konfrontácie už uviedol, že poškodenému vrazil rukou do tváre (potom, čo ho on napadol), kedy
sa asi poškodený potkol a zostal ležať na zemi a súčasne zmenil svoju výpoveď v tom, že poškodený ho
udrel rukou, v ktorej mal kľúče (o kľúčoch v rukách poškodeného medzitým vypovedal svedok A., ktorý

uviedol, že pri príchode poškodeného k bagru videl v jeho rukách kľúče).

Obžalovaný sa ďalej bránil aj poukazujúc na to, že bol to práve poškodený, ktorý ho ako prvý napadol
úderom do tváre, pričom on sa len bránil. Táto obrana bola zo strany obžalovaného vyhodnotená taktiež
ako účelová, keďže je zrejmé, že nedošlo k splneniu podmienok konania v tzv. nutnej obrane.

Podľa § 25 ods. 1 Tr. zákona čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci
útok na záujem chránený týmto zákonom, nie je trestným činom. Podľa § 25 ods. 2 Tr. zákona nejde o
nutnú obranu, ak obrana bola celkom zjavne neprimeraná útoku, najmä k jeho spôsobu, miestu a činu,
okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka alebo k osobe obrancu.

Aj keď na odvrátenie trvajúceho alebo priamo hroziaceho útoku je možné použiť väčšiu intenzitu násilia,
v danom prípade konanie obžalovaného, ktorý prudkým úderom päsťou (nie napr. dlaňou, čo vylúčil
znalec) smerujúc na oblasť hlavy, konkrétne do oblasti tváre a následne ešte sotením poškodeného,
ktoré bolo preukázateľne vykonané silou väčšej intenzity nebolo opodstatnené a to vzhľadom na

osobu poškodeného (v čase spáchania skutku mal 73 rokov) aj celkom zjavne neprimerané, pričom je
nevyhnutné poukázať na vyjadrenie obžalovaného vo vzťahu k výpovedi poškodeného keď sám uviedol,
že si bol vedomý toho, že poškodený ,,nemá na neho“.

Výpoveď svedka V. A., ktorý napriek tomu, že bol v čase a na mieste spáchania skutku (konkrétne sa

nachádzal v bagri) neprispela k objasneniu skutku, keďže vypovedal, že samotný skutok nesledoval,
videl len to, že sa obaja naťahovali, navzájom štuchali a potom ich videl odchádzať. Na líci obžalovaného
videl krv a v rukách nemal nič. U poškodeného videl kľúče v rukách. Táto jeho výpoveď teda nevylúčila,
že obžalovaný udrel poškodeného s kameňom v ruke, keďže svedok nesledoval celý skutok a súčasnez jeho výpovede nevyplynulo, žeby s kľúčmi v ruke videl poškodeného útočiť na osobu obžalovaného.
Taktiež výpoveď svedka o tom, že poškodený ho následne (podľa jeho výpovede asi o tri hodiny, nevedel
sa presnejšie vyjadriť) odviezol z pozemku, pričom žiadne zranenie na ňom nevidel a ruku v dlahe ešte

nemal, nespochybňuje výpoveď poškodeného o tom, že zranenia v dôsledku ktorých vyhľadal lekárske
ošetrenie mu spôsobil práve obžalovaný. Vzhľadom na okolnosť, že poškodený už v čase o 16.49 hod.
absolvoval lekárske vyšetrenie v súvislosti predmetnými zraneniami, je zrejmé, že medzi tým ako mal
odviezť svedka a lekárskym vyšetrením uplynula iba krátka doba. Je nepravdepodobné, aby bol ešte
v tom čase napadnutý inou osobou, keďže znaleckým posudkom bolo vylúčené, aby zranenia vznikli

pádom poškodeného na zem, ale práve naopak, vznikli pôsobením násilia, pričom vzhľadom na rozsah
a závažnosť zranení je zrejmé, že si ich nespôsobil ani sám.

Je nutné ešte uviesť, že súd nezistil žiaden motív, pre ktorý by mal poškodený dôvod krivo obviniť
obžalovaného z predmetného skutku. Poškodený uviedol, že sa poznajú dlhodobo v rámci susedských
vzťahov, nie sú kamaráti, ale nemali medzi sebou ani konflikty. Ani sám obžalovaný nenamietal a

nepoukázal na akúkoľvek zaujatosť poškodeného voči jeho osobe, v dôsledku ktorej by mal dôvod ho
krivo obviniť.

Výpoveď svedka F. A., ktorý vypovedal ohľadne toho, že poškodeného v dobe jeho práceneschopnosti
videl raz opitého neprispela žiadnym spôsobom objasneniu skutkového stavu veci.

Na hlavnom pojednávaní súd podľa § 272 ods. 3 Tr. poriadku pre nepotrebnosť odmietol návrh
obžalovaného na vypočutie svedka F. Q.O., ktorý mal byť vypočutý na okolnosť, ako sa poškodený
správal v dobe jeho práceneschopnosti a že v čase liečebného režimu požíval alkoholické nápoje,
nakoľko súd výsluch uvedeného svedka nepovažoval za potrebný, nakoľko by neprispel k skutkovému

objasneniu veci. Výsluchom znalca MUDr. Dušana Hrubalu, CSc. bolo pritom jednoznačne preukázané,
že prípadne požívanie alkoholických nápojov poškodeným, by nemalo žiaden vplyv na dobu liečenia
u poškodeného, ktorá u najzávažnejšieho zranenia je určená na obdobie ôsmych týždňov ako doba
minimálna, nevyhnutná u každého na zhojenie sa takého zranenia.

Takto vykonané dokazovanie tvorí logickú sústavu navzájom sa dopĺňajúcich dôkazov, ktoré vo svojom
súhrne spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti spáchaného skutku a usvedčujú obžalovaného G. L.u z
jeho spáchania, preto ho súd uznal za vinného.

Obžalovaný po subjektívnej aj objektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu prečinu ublíženia na zdraví

podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. c) Tr. zákona, pretože inému úmyselne ublížil na
zdraví, taký čin spáchal na chránenej osobe - osobe vyššieho veku a spôsobil ním ťažkú ujmu na zdraví.
Uvedeného konania sa dopustil tak, že fyzicky napadol P. X., keď ho kameňom zovretým v ruke dvakrát
udrel do oblasti pravej lícnej kosti, následne rukami sotil tak, že spadol, pričom pravou rukou narazil na
zem, čím mu spôsobil zranenia s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 8 týždňov, maximálne

70 dní.
Podľa § 123 ods. 3 písm. i) Tr. zákona sa pritom ťažkou ujmou na zdraví na účely Trestného zákona
rozumie vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je porucha zdravia trvajúca dlhší čas. V
zmysle ustanovenia § 123 ods. 4 Tr. zákona za poruchu zdravia trvajúcu dlhší čas sa rozumie porucha,
ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť v trvaní najmenej štyridsaťdva

kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného. Podľa §
139 ods. 1 písm. e) Tr. zákona v nadväznosti na § 127 ods. 3 Tr. zákona sa poškodený P. X., nar.
1.6.1941, považuje za osobu vyššieho veku, keďže jeho vek je viac ako 60 rokov (v čase skutku 73
rokov), pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že táto okolnosť musela byť obžalovanému, ako
jeho dlhoročnému susedovi zrejmá.

Z okolností spáchania skutku je zrejmé, že obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 15
písm. a) Tr. zákona, pretože chcel porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ktorý sleduje ochranu
ľudského zdravia. Úmyselné konanie obžalovaného preukazujú skutkové okolnosti, kedy na útok voči
poškodenému vyvinul silu väčšej intenzity, použil aj kameň a k útokom pristúpil opakovane, pričom

následkom jeho konania bola ťažká ujma na zdraví.

Obžalovaný G. L. je podľa správy z miesta trvalého bydliska dôchodcom. V rodinnom dome, ktorého je
vlastníkom žije sám, je vdovec. Jeho správanie nebolo prejednávané komisiou verejného poriadku.Podľa registra priestupkov má obžalovaný od roku 2010 evidované spáchanie deviatich priestupkov. V
siedmich prípadoch išlo o priestupky na úseku cestnej premávky. V jednom prípade išlo o priestupok

proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. neuposlúchnutím
výzvy verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci (skutok zo dňa 12.8.2013), za ktorý mu bola uložená
v rozkaznom konaní Okresného úradu Spišská Nová Ves č. AA/2013/02075 pokuta vo výške 20 €.
Obžalovaný má evidované aj spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1
písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. narušením občianskeho spolunažívania hrubým správaním (skutok

zo dňa 12.8.2013), za čo mu bolo uložené pokarhanie.

Z odpisu z registra trestov vyplynulo, že obžalovaný František Duľa bol doposiaľ dvakrát súdne
trestaný, pričom pri oboch odsúdeniach platí fikcia neodsúdenia. Naposledy bol odsúdený rozhodnutím
Okresného súdu Košice I sp. zn. 8Tdop 20/2003 zo dňa 21.7.2003, ktorým bol bol uznaný za vinného zo
spáchania trestného činu podľa § 224 ods. 1, 2 Tr. zákona č. 140/1961 účinného do 31.12.2005 k trestu

odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov s odkladom na skúšobnú dobu 7.2.2005, ako aj trestu zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 24 mesiacov.

Pri rozhodovaní o treste u obžalovaného súd vychádzal z podmienok ukladania a účelu trestu
vyjadrených v ustanoveniach § 31, § 34 Tr. zákona, teda z účelu trestu a zásad jeho ukladania.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd v zmysle v ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zákona prihliadol
na spôsob spáchania činu - úmyselným zavinením, jeho následok, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností, pričom u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť.

Pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmery, prihliadal súd na okolnosti spáchaného prečinu, formu
zavinenia, závažnosť a následok protiprávneho konania ako aj na osobu obžalovaného, pričom dospel k

záveru, že účel trestu je možné dosiahnuť iba uložením trestu odňatia slobody, ktorý mu uložil na dolnej
hranici trestnej sadzby. Vzhľadom na možnosti nápravy a prevýchovy obžalovaného, výkon trestu mu
podmienečne odložil na primeranú skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov, keďže vzhľadom na osobu
obžalovaného postačuje hrozba jeho výkonom.

Súd má za to, že takto uložený trest s prihliadnutím na dĺžku skúšobnej doby je spravodlivý a dostatočný
na to, aby splnil účel sledovaný Trestným zákonom v tom, že ním bude zabezpečená prevýchova
obžalovaného, teda individuálna prevencia a súčasne naplní prvok generálnej prevencie spočívajúci vo
výchovnom pôsobení trestu na ostatných, ktorých odradí od páchania trestných činov.

V súvislosti s rozhodovaním o škode súd podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku zaviazal obžalovaného zaplatiť
poškodenému P. X.F. škodu v sume 3.049,- € z titulu bolestného, keďže poškodený sa v trestnom konaní
so svojim nárokom pripojil riadne a včas a súd nemal pochybnosti o oprávnenosti tohto nároku. Pri
určení výšky náhrady za bolesť súd vychádzal z bodového ohodnotenia zranení poškodeného určeného
znalcom MUDr. Dušanom Hrubalom, CSc. v podanom znaleckom posudku, t.j. 185 bodov, ktoré si súd

osvojil a sumy 16,48 € za jeden bod určenej v zmysle ustanovenia § 5 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z.
opatrením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. S03594-OL-2014.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodenú Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a. s., krajská pobočka
Košice súd s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie z dôvodu,

že pre rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré
presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od
jeho oznámenia na tunajší súd.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Obžalovaný môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku,

ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku
uvedeného v obžalobe.
Poškodený môže odvolaním napadnúť nesprávnosť výroku o náhrade škody.
Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať

alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do
doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.