Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 24, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/40/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316010097
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Bugeľ
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8316010097.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr.
Petra Farkaša a JUDr. Mariána Sninského na verejnom zasadnutí konanom dňa 24.01.2018, v trestnej
veci proti obžalovanému Z. I., pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona, o
odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T/23/2016 zo dňa
11.05.2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku oslobodil
obžalovaného Z. I., nar. XX.XX.XXXX v V., okres N., trvale bytom E., Y. XXXX/X, spod obžaloby Okresnej
prokuratúry Humenné sp. zn. 2Pv 32/15, pre skutok kvalifikovaný ako prečin poškodzovania cudzej veci
podľa § 245 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že

že dňa 12. 1. 2015 v čase okolo 11.30 hod na moste, ktorý vedie do záhradkárskej oblasti Poniklec v
Humennom, poškodil osobné motorové vozidlo tov. zn. Y. E., ev. č. E. E. spôsobom, že pustil závoru na
uvedené vozidlo, kde spravil preliačinu na ráme nad zadnými ľavými dverami tohto vozidla, čím takto
majiteľovi vozidla spoločnosti A-A. s r. o., G. XX, E., IČO: 36482854 spôsobil škodu vo výške 304,- eur,
lebo skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku súd poškodenú stranu M.A. s.r.o., G. XX, E., IČO: 36482854 s nárokom
na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku, po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, do zápisnice o hlavnom
pojednávaní, zahlásil odvolanie okresný prokurátor. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že

zo strany obžalovaného došlo k naplneniu všetkých zákonných znakov skutkovej podstaty prečinu
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona, a to aj po subjektívnej stránke tohto
trestného činu. V rámci vykonaného dokazovania v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom,
bolo preukázané úmyselné poškodenie osobného motorového vozidla zn. Y. E., EČ E. E. zo strany
obžalovaného spôsobom, že tento úmyselne pustil závoru na uvedené vozidlo, v dôsledku čoho došlo
k spôsobeniu preliačiny na ráme nad zadnými ľavými dverami tohto vozidla a na základe odborného

vyjadrenia znalca z odboru cestnej dopravy, odvetvia technického stavu cestných vozidiel, odhadu
hodnoty cestných vozidiel F.. S. I. bola vyčíslená škoda vo výške 304,- eur. Nie je možné sa stotožniť
s tvrdením súdu, že obžalovaný nemal úmysel poškodiť predmetné vozidlo, ale k poškodeniu vozidla
došlo z dôvodu, že obžalovaný sa pokúšal zabrániť použiť most cez potok, aby po tomto neprechádzali
nákladné vozidlá a nedochádzalo k vzniku škody prechodom cez tento most. Prokuratúra má za to,
že obžalovaný, ako plne trestne zodpovedný subjekt, minimálne musel vedieť, že svojím konaním

môže poškodiť uvedené motorové vozidlo, čo sa aj stalo a z hľadiska zavinenia v rámci vykonanéhodokazovania bol preukázaný aspoň nepriamy úmysel zo strany obžalovaného v zmysle ustanovenia §
15 písm. b/ Tr. zákona.

Skutočnosť, že užívateľka motorového vozidla I. G. nepostupovala v súlade s popisom pracovníka
poisťovne pri nahlásení poistnej udalosti, nemá vplyv na trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného
za spáchanie prečinu, ktorý sa mu kládol za vinu. Súd vyhodnotil dôkazy jednostranne v prospech
obžalovaného, kde nie je možné sa stotožniť s takým postupom súdu, nakoľko zo strany obžalovaného
došlo k spáchaniu prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona. Navrhol preto, aby

krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

K predmetnému odvolaniu podala vyjadrenie obhajkyňa obžalovaného, ktorá uviedla, že v danom
prípade existujú vážne pochybnosti o tom, kedy a či vôbec došlo ku vzniku škody, pretože prvotná
fotodokumentácia poškodenia vozidla bola vyhotovená dňa 12.01.2015 v čase od 19.30 hod. do 19.40
hod. na parkovisku pred OO PZ Humenné a skutok sa mal stať dňa 12.01.2015 okolo 11.30 hod. Znalec

pri vypracovaní Odborného vyjadrenia č. 38/2015 vychádzal z fotodokumentácie obhliadky vozidla a
zisteného rozsahu poškodenia ku dňu 11.06.2015, teda takmer päť mesiacov po tom, čo sa skutok stal.
Je teda sporné, kto a kedy škodu spôsobil, pretože existujú vážne pochybnosti o tom, či v čase skutku
na motorovom vozidle ku vzniku škody došlo, nakoľko prvotná fotodokumentácia bola vyhotovená osem
hodím po tom, čo sa skutok stal a k vyčísleniu samotnej škody na motorovom vozidle ako podklad bola

použitá fotodokumentácia vyhotovená znalcom F.. S. I. dňa 11.06.2015.

V predmetnom rozhodnutí nebola naplnená objektívna stránka a subjektívna stránka skutkovej podstaty
trestného činu, a teda nie je možné hovoriť o trestnom čine poškodzovania cudzej veci v zmysle § 245
ods. 1 Tr. zákona. Žiadnym z vykonaných dôkazov nebol preukázaný úmysel obžalovaného a pritom

nebola vyvrátená jeho obhajoba.

Navrhla preto, aby krajský súd odvolanie prokurátora zamietol ako nedôvodné.

Na základe odvolania okresného prokurátora krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku

preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie
okresného prokurátora nie je dôvodné.

Okresný súd rozhodnutie o oslobodení obžalovaného spod obžaloby odôvodnil tým, že obžalovaný

uviedol, že majú dlhodobý spor medzi záhradkárskou osadou a pozemkovým spoločenstvom. V kritický
deň bola uzamknutá rampa a na to došiel za ním pán V. s tým, že potrebuje sa dostať zo záhradkárskej
osady preč, že bol tam na nejakej návšteve. On mu závoru otvoril a v tom, ako ju podvihol, V. ostal
stáť s vozidlom pod rampou, na to došiel k obžalovanému pán S., ktorý je členom pozemkového
spoločenstva a ktorý spolu s ostatnými odpredával drevnú hmotu a túto vyvážal nákladným vozidlom

pán V.. Obžalovaný vyzval V., aby opustil rampu, že ju ide zatvoriť a v tom došlo k hádke a výmene
názorov medzi obžalovaným I. na jednej strane ako členom záhradkárskej osady a na druhej strane
členmi pozemkového spoločenstva, ktorého bol pán Z. S. a F.. K. A.. I. sa snažil závoru uzavrieť a
vyzýval opakovane V., aby opustil priestor pod závorou s vozidlom, tento tam zotrval a pri naťahovaní sa
s rampou, ktorú na jednej strane držal S. a na druhej strane obžalovaný I., došlo k poškodeniu vozidla,

ktoré stálo pod rampou a odstavil ho tam V..

Svedok M. V. potvrdil, že bol v záhradkárskej osade, odkiaľ vyvážal drevo, a keďže obžalovaný ho
nechcel pustiť, tak ho oslovil, aby odomkol závoru, že potrebuje ísť s vozidlom preč. V tom, ako
prechádzal popod závoru s vozidlom, obžalovaný ju mal strhnúť a poškodiť jeho vozidlo.

Toto tvrdenie svedka V., že náhodne prechádzal s vozidlom popod závoru, vyvrátil svedok F.. K. A. vo
svojej výpovedi, ktorý mimo iného uviedol, že keď obžalovaný I. otvoril rampu, svedok stál na druhej
strane mostíka, poškodený V. ostal stáť pod rampou, ktorú držal v ruke pán S. na tej časti, kde bolo
závažie. Následne videl, ako sa naťahovali S. a I. s rampou, jeden ju tlačil hore, druhý dole a v tom

došlo k poškodeniu vozidla. Vozidlo, ktoré viedol V., stálo pod rampou po celý čas a po poškodení bola
zavolaná polícia.Vzhľadom na vyššie uvedené dôkazy, ako aj ďalšie dôkazy, ktoré vykonal okresný súd na hlavnom
pojednávaní mal súd za nesporne preukázané, že ku škode došlo nesprávnou manipuláciou rampy
dvoma osobami a nie v úmysle poškodiť vozidlo, ktoré pod rampu premiestnil vodič M. V..

V danom prípade sa jedná o občianskoprávny spor a vzhľadom na zásadu ultima racio trestnoprávny
súd nemá nahrádzať spory občianskoprávneho charakteru a súd má za to, že konanie obžalovaného
Z. I. nenaplnilo pojmové znaky prečinu poškodzovania cudzej veci tak, ako to má na mysli ustanovenie
§ 245 ods. 1 Tr. zákona, nebola tu preukázaná najmä subjektívna stránka, aj následok je pochybný a z

toho dôvodu bolo možné túto vec postúpiť ako priestupok, no vzhľadom na uplynutie doby od spáchania
skutku, ktorá je viac ako dva roky, priestupok je v danom prípade premlčaný a z toho dôvodu súd vo
veci rozhodol tak, že obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania okresného prokurátora, ako aj dôkazov,
ktoré boli vykonané v predmetnej trestnej veci dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním nebola

preukázaná subjektívna stránka trestného činu, teda úmysel obžalovaného, aj keď nepriamy, poškodiť
svedkovi V. predmetné motorové vozidlo. Samotný obžalovaný uvádzal tú skutočnosť, že svedok V. pod
rampou stál, čo však sa nestotožňuje a nevyplýva to ani z ďalších iných dôkazov. Samotný svedok M. V.
uviedol, že v čase, kedy malo dôjsť k poškodeniu jeho motorového vozidla, prechádzal popod závoru, o
ktorú sa naťahovali obžalovaný so svedkom S.. Toto zopakoval svedok V. aj na hlavnom pojednávaní.

Aj z výpovede svedka F.. K. A. vyplýva, že k poškodeniu motorového vozidla došlo v čase, kedy sa
obžalovaný a S. naťahovali o závoru a vtedy tam prechádzal motorovým vozidlom popod závoru svedok
V.. Táto výpoveď je z prípravného konania, na hlavnom pojednávaní už svedok vypovedal, že auto malo
stáť pod závorou. Aj z výpovede svedka Z. S. vyplýva, že keď sa naťahoval o závoru s obžalovaným,
vtedy V. prechádzal popod závoru a došlo k poškodeniu motorového vozidla, pričom tento svedok aj na

hlavnom pojednávaní uviedol, že auto bolo v pohybe.

Aj z výpovede svedka A. Q., vodiča nákladného motorového vozidla, ktoré prevážalo drevo vyplýva, že
keď sa svedok V. pohol s motorovým vozidlom, vtedy rampa spadla na predmetné motorové vozidlo.

Za takejto dôkaznej situácie potom krajský súd dospel k záveru, že obžalovaný nemal úmysel spôsobiť
škodu na osobnom motorovom vozidle, ktoré v tom čase riadil M. V.. Je nesporne preukázané, že
obžalovaný so svedkom S. sa naťahovali pod rampou, jeden ju chcel zdvihnúť, druhý ju chcel spustiť
a vtedy popod rampu vošiel s predmetným motorovým vozidlom Y. E., svedok M. V. a následne pri
naťahovaní o rampu došlo k poškodeniu predmetného motorového vozidla.

Za takejto dôkaznej situácie potom podľa názoru krajského súdu nie je možné vyčítať obžalovanému
za vinu, že chcel, aj keď nepriamo, úmysel poškodiť predmetné osobné motorové vozidlo. Snahou
obžalovaného nebolo poškodenie motorového vozidla, ale zabránenie prechodu tohto motorového
vozidla, ako aj nákladného motorového vozidla cez most, ktorý je v spore medzi záhradkárskou osadou

a pozemkovým spoločenstvom.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd dospel zhodne ako okresný súd k záveru,
že skutok nie je trestným činom, a preto odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné v zmysle
ustanovenia § 319 Tr. poriadku zamietol.

jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.