Uznesenie – Predbežné opatrenia ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, February 22, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/20/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717212016
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6717212016.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
členov senátu Mgr. Janky Benkovičovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobkyne W..
W. N., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom D. XXXX/XX, XXX XX T., právne zastúpenej JUDr.
Ľubomírom Ivanom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen,
proti žalovanému G. E., s miestom podnikania C. O. E. XXX/XX, XXX XX T., IČO: XX XXX XXX,

právne zastúpenému Brázdil & Brázdilová advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Trhová 992/1, 960 01
Zvolen, IČO: 50 492 934, o nariadenie neodkladného opatrenia, na základe odvolania žalovaného proti
uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 18C/44/2017-159 zo dňa 15. 11. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Zvolen vo výrokoch, ktorými uložil žalovanému povinnosť zdržať sa
neoprávneného vykonávania hudobnej produkcie v prevádzke G. V. nachádzajúcej sa na ulici J. XXX/
X v T., každý deň od 22.00 do 6.00 nasledujúceho dňa až do rozhodnutia vo veci samej (I. výrok) a

neumožniť neoprávnené vykonávanie hudobnej produkcie v prevádzke G. V. nachádzajúcej sa na ulici
J. XXX/X v T. každý deň od 22.00 do 6.00 nasledujúceho dňa tretím osobám až do rozhodnutia vo veci
samej (II. výrok) m e n í tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Uznesenie Okresného súdu Zvolen v závislom výroku o uložení povinnosti žalobkyni podať žalobu

vo veci samej (IV. výrok) z r u š u j e.

III. Žalovaný m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Okresný súd Zvolen ako súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“ resp. „súd prvej inštancie“
event. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým uznesením zo dňa 15. 11. 2017 uložil žalovanému

povinnosť zdržať sa neoprávneného vykonávania hudobnej produkcie v prevádzke G. V. (správne má
byť ,,V.“ - poznámka odvolacieho súdu) nachádzajúcej sa na ulici J. XXX/X v T., každý deň od 22.00 do
6.00 nasledujúceho dňa až do rozhodnutia vo veci samej (I. výrok).
1.2 Ďalej uložil žalovanému povinnosť neumožniť neoprávnené vykonávanie hudobnej produkcie v
prevádzke G. V. (správne má byť ,,V.“ - poznámka odvolacieho súdu) nachádzajúcej sa na ulici J. XXX/
X v T. každý deň od 22.00 do 6.00 nasledujúceho dňa tretím osobám až do rozhodnutia vo veci samej

(II. výrok).
1.3 Vo zvyšnej časti okresný súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (III. výrok).
1.4 Okresný súd uložil žalobkyni, aby v lehote 30 dní od doručenia uznesenia podala žalobu vo veci
samej o ochranu vlastníckeho práva podľa ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, proti žalovanému,
eventuálne žalobu vo veci samej o uloženie povinnosti podľa ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
proti vlastníkovi dotknutej nehnuteľnosti (IV. výrok).

1.5Otrováchkonaniarozhodolokresnýsúd tak,žežalovanýjepovinnýnahradiťžalobkynitrovykonania
v rozsahu 100 % (V. výrok).1.6 V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa podaným
návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala, aby súd žalovanému uložil povinnosť zdržať
sa vykonávania hudobnej produkcie v prevádzke G. V. nachádzajúcej sa na ulici J. XXX/X . v T., každý

deň od 22.00 do 6.00 nasledujúceho dňa, a to až do času kým nebude mať vykonávanie hudobnej
produkcie v prevádzke G. V. nachádzajúcej sa na ulici J. XXX/X v T. riadne povolené, alebo po dobu 2
rokov odo dňa vydania tohto neodkladného opatrenia, a to podľa toho ktorá z týchto skutočností nastane
skôr; ďalej uloženia povinnosti žalovanému neumožniť vykonávanie hudobnej produkcie v prevádzke
G. V. nachádzajúcej sa na ulici J. XXX/X v T. každý deň od 22.00 do 6.00 nasledujúceho dňa tretím

osobám, a to až do času kým nebude vykonávanie hudobnej produkcie v prevádzke G. V. nachádzajúcej
sa na ulici J. XXX/X . v T. riadne povolené.
1.7 V ďalšej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že ,,zistený
skutkový stav veci v čase rozhodovania súdu odôvodňoval nariadenie neodkladného opatrenia.
Žalobkyňavpodanomnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniaosvedčilazákladnépredpokladyna
nariadenie neodkladného opatrenia, teda, že je nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery strán konania.

Súd mal z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, preukázané, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou objektu
polyfunkčnej budovy so súpisným číslom XXX v T., nachádzajúcej sa na ulici J., súpisné č. XX. Z
výpisu zo živnostenského registra mal súd preukázané, že žalovaný je podnikateľom, ktorý okrem
iného na adrese J. XXX/X v T. prevádzkuje podnik s názvom G. V.. Z kolaudačného rozhodnutia Mesta
T.. j.: D. XXX/XXXX/XX-XXXXX zo dňa 06.07.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06.07.2017,

vyplýva, že stavebný úrad povolil užívanie stavby, v ktorej žalovaný prevádzkuje svoj podnik, na G.
bez hudobnej produkcie. Žalobkyňa svoje tvrdenia o porušovaní uvedeného povolenia žalovaným
osvedčila oznámeniami žalovaného o akciách konaných v G. V. od februára 2017 do októbra 2017.
Ďalej žalobkyňa osvedčila Protokolom o meraní hluku v životnom prostredí, že hudobná produkcia
prekračuje obvyklú hladinu hluku. Súd mal teda preukázané, že žalovaný v prevádzke G. V. vykonáva

hudobnú produkciu bez oprávnenia. Žalobkyňa ako vlastníčka nehnuteľnosti je opakovane obťažovaná
rušením nočného pokoja hlukom nad mieru primeranú pomerom, čo je spôsobované prevádzkou
pivárne nachádzajúcej sa v bezprostrednom susedstve. Touto prevádzkou pivárne žalovaný narušuje
práva a oprávnené záujmy žalobkyni. Žalobkyňa sa v záujme ochrany pred neoprávnenými zásahmi
do výkonu jej vlastníckeho práva pokúsila využiť aj iné možnosti, najmä opakovane volala Mestskú

políciu v T. z dôvodu rušenia nočného kľudu. Nápravy sa žalobkyňa ďalej domáhala aj opakovanými
sťažnosťami adresovanými primátorovi Mesta T. a poslancom MsZ, avšak nápravy sa nedočkala.
Uvedené preukázala podaniami priloženými k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k
vyjadreniu. Žalovaný ako prevádzkovateľ pivárne je viazaný všeobecne záväzným nariadením mesta T..
X/XXXX o pravidlách času predaja v obchodoch a času prevádzky služieb (ďalej len „VZN“) a rozsahom

povolenia na prevádzku podniku. Žalovaný svojím konaním, keď neoprávnene prevádzkuje hudobnú
produkciu, porušuje VZN Mesta T., t.j. Mesto T. je povinné v zmysle zásad prijatých pre vlastný územný
obvod poskytnúť ochranu obyvateľovi mesta T. ( uvedené vyplýva aj v zmysle § 3 ods. 2 písm. f/
zák.č. 369/1990 Zb.o obecnom zriadení), žalobkyni však potrebná pomoc mestom poskytnutá nebola
( hoci mesto má právo v prípade porušení VZN ukladať pokuty a tým si vynútiť dodržiavanie prijatých

nariadení). Žalovaný svojim konaním porušuje aj vlastnícke právo žalobkyne, preto sa žalobkyňa
oprávnene domáha svojej ochrany súdnou cestou. So zreteľom na všetky okolnosti prípadu má súd za
to, že tvrdenia žalobkyne sú objektívne podložené, o čom svedčia jej sťažnosti adresované primátorovi
Mesta T., ako aj sťažnosti adresované mestskej polícii. V časti návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktoré sa týkalo časového obmedzenia platnosti neodkladného opatrenia, súd návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, pretože uvedené časové vymedzenia nebolo stanovené
určitým spôsobom resp. v súlade so zásadou primeranosti.“
O náhrade trov prvoinštančného konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods. 1
Civilného sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“). Pretože žalobkyňa bola v konaní úspešná, priznal jej
okresný súd právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2.1 Proti uzneseniu prvoinštančného súdu podal žalovaný (prostredníctvom právneho zástupcu) v
zákonnej lehote odvolanie, a to proti výroku, ktorým mu súd prvej inštancie uložil povinnosť zdržať sa
neoprávneného vykonávania hudobnej produkcie v prevádzke G. V. nachádzajúcej sa na ulici J. XXX/X v
T., každý deň od 22.00 do 6.00 nasledujúceho dňa až do rozhodnutia vo veci samej (I. výrok), ako aj proti

výroku, ktorým mu súd prvej inštancie uložil povinnosť neumožniť neoprávnené vykonávanie hudobnej
produkcie v prevádzke G. V. nachádzajúcej sa na ulici J. XXX/X. v T. každý deň od 22.00 do 6.00
nasledujúceho dňa tretím osobám až do rozhodnutia vo veci samej (II. výrok) a proti výroku o náhradetrov konania (V. výrok) a žiadal, aby odvolací súd uznesenie prvoinštančného súdu v napadnutých
výrokoch zmenil a návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
2.2 V odôvodnení odvolania žalovaný uviedol, že okresný súd formálne pochybil, pretože jeho

prevádzka má názov V. (nie V.). Ďalej namietal skutkové tvrdenia žalobkyne. Podľa jeho názoru neboli
splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Potvrdil, že prevádzkuje G., ale popieral,
že by údajný hluk spojený s hudobnou produkciou rušil akýmkoľvek spôsobom užívanie nehnuteľnosti
žalobkyne a že prevádzka ruší nočný kľud. Poukázal na to, že nebol prítomný pri meraní hluku
žalobkyňou, pričom spoločnosť, ktorá vykonávala meranie, neodčlenila zvukové pozadie v reálnom

čase, kedy prevádzky produkovali hudobnú produkciu od jeho prevádzky V., odčlenili až vtedy kedy
prevádzky boli zatvorené, preto nemožno určiť, či hluk, na ktorý sa žalobkyňa sťažuje, pochádza z jeho
alebo z inej prevádzky. Uviedol, že hluk, na ktorý sa žalobkyňa sťažuje, pochádza z inej prevádzky
O. G., ktorý nie je odhlučnený. Ďalej uviedol, že G. prevádzkuje v súlade so Všeobecne záväzným
nariadením č. X/XXXX a poukázal na stanovisko Mesta T., v ktorom sa uvádza, čo je hudobná produkcia
a prísluchová hudba. Podľa predmetného stanoviska mesta, prevádzka nemusí byť určená rozhodnutím

stavebnéhoúradunaprevádzkushudobnou produkcioualeboprísluchovouhudbouažiadnaprevádzka
v meste, nemá v tomto zmysle vydané povolenie na užívanie. Prevádzkovateľ preto môže v takejto
prevádzke uskutočňovať tanečné zábavy alebo diskotéky. Popieral tvrdenie žalobkyne, že prevádzkuje
G. v rozpore s kolaudačným rozhodnutím, pretože mesto ako správny orgán v stavebnom konaní o tomto
povolení nemôže rozhodovať a ani ho nevydáva, môže vykonávať len kontrolu prevádzky. Poukázal

na vyhlásenia užívateľov bytov v budove vo vlastníctve žalobkyne, ktorí prehlásili, že prevádzka G. a
hudobná produkcia ich žiadnym spôsobom neobťažuje. Predložil Protokol z merania hluku vo vonkajšom
prostredí spoločnosti EnA Consult Topoľčany zo dňa 22. 03. 2017 a zdôvodnenie stanoviska uvedenej
spoločnosti, ktorá meranie vykonala, podľa ktorého samotná hudobná produkcia G. V. nepresahuje
prípustnú hladinu hluku v intervale noc vo vonkajšom chránenom prostredí priľahlej obytnej zóny. Ďalej

namietal, že formulácia petitu neodkladného opatrenia v bode 1 a 2 je v rozpore so zákonom a ani
z odôvodnenia nie je zrejmé, na základe akého zákonného ustanovenia hmotného práva na ochranu
vlastníctva bolo vydané. Ďalej poukázal na uloženú povinnosť zdržať sa neoprávneného vykonávania
hudobnej produkcie a neumožniť druhým osobám vykonávať neoprávnenú hudobnú produkciu, pričom
mu nie je jasné ako si okresný súd a žalobkyňa vysvetľuje oprávnenú a neoprávnenú produkciu, ktorú

žiadny správny orgán nepovoľuje, nerozhoduje o nej. Uviedol, že ako prevádzkovateľ zariadenia má
voči mestu len oznamovaciu povinnosť.

3. K odvolaniu žalovaného podala žalobkyňa (prostredníctvom právneho zástupcu) vyjadrenie, v ktorom

uviedla, že tvrdenie žalovaného o nerušení nočného kľudu je v rozpore s objektívnou realitou a ňou
predloženými meraniami hluku, taktiež je v rozpore s realitou tvrdenie, že neorganizuje párty v sobotu,
keď sám uvádza trvanie týchto akcií do 4 hodiny rannej každej soboty. Popierala tvrdenie žalovaného
o nevolaní mestskej polície. Poukázala na meranie hluku zo strany BRENNER a na skutočnosť, že
v prevádzke G. nie je povolená hudobná produkcia, pričom záväzný charakter má zákaz hudobnej

produkcie v prevádzke, ktorého sa domohla v rámci kolaudačného konania. Namietala neaktuálny
protokol predložený žalovaným, ako aj z dôvodu, že nebolo uskutočnené meranie vo vnútornom
prostredí u nej. Ďalej uviedla, že dňa 14. 12. 2017 podala žalobu vo veci samej voči vlastníkom G..

4. Na základe podaného odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu
určenom ustanoveniami § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP a contrario a uznesenie prvoinštančného súdu v odvolaním napadnutých výrokoch o nariadení
neodkladného opatrenia (I., II. výrok) podľa § 388 CSP zmenil a v závislom výroku o uložení povinnosti
žalobkyni podať žalobu vo veci samej (IV. výrok) podľa § 389 ods. 1 písm. d/ CSP zrušil.

5. Podľa ustanovenia § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

6. V prejednávanej veci ide o nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej.
Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala,
aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanému uložil povinnosť zdržať sa vykonávaniahudobnej produkcie v prevádzke G. V. nachádzajúcej sa na ulici J. XXX/X v T., každý deň od 22.00
do 6.00 nasledujúceho dňa, a to až do času kým nebude mať vykonávanie hudobnej produkcie v
prevádzke G. V. nachádzajúcej sa na ulici J. XXX/X v T. riadne povolené, alebo po dobu 2 rokov odo dňa

vydania tohto neodkladného opatrenia, a to podľa toho ktorá z týchto skutočností nastane skôr. Ďalej sa
domáhala uloženia povinnosti žalovanému neumožniť vykonávanie hudobnej produkcie v prevádzke G.
V. nachádzajúcej sa na ulici J. XXX/X v T. každý deň od 22.00 do 6.00 nasledujúceho dňa tretím osobám,
a to až do času kým nebude vykonávanie hudobnej produkcie v prevádzke G. V. nachádzajúcej sa na
ulici J. XXX/X v T. riadne povolené. Súd prvej inštancie mal nárok žalobkyne osvedčený aj protokolom o

meraníhlukuvživotnomprostredíaajvzmyslekolaudačnéhorozhodnutiamestaT.vyplýva,žežalovaný
prevádzkuje svoj podnik bez hudobnej produkcie.

7. Podľa ustanovenia § 324 CSP ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení
súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa ustanovenia § 325 CSP ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

10. Podľa ustanovenia § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie.

11. Z prvej vety ustanovenia § 336 ods. 1 CSP vyplýva, že ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred

začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote
žalobu vo veci samej.

12. Neodkladné rozhodnutia predstavujú opatrenia, trvanie ktorých je obmedzené a môžu byť

kedykoľvek na návrh zrušené (zhodne judikatúra Ústavného súdu SR, č. k. IV. ÚS 46/2013 <.). Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2M Cdo/3/2010 z 29.07.2010 ).

13. V zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže
súd nariadiť z dvoch dôvodov, a to v prípade ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo
v prípade existencie obavy, že exekúcia bude ohrozená. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia
je zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v
prípade konečného rozhodnutia vo veci samej, pričom nárok (prípadne právo) nemusí byť nepochybne

preukázaný, musí však byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Súd sa
obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností preukazujúcich nutnosť (naliehavosť) úpravy
pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k úprave pomerov nedošlo, mohlo by
dôjsť k nezvrátiteľnému následku, alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a
nákladmi, resp. s veľkými obtiažami. Zároveň súd musí uvážiť, aby dôsledkom nariadeného opatrenia

nevznikla niekomu neprimeraná ujma, s prihliadnutím na to, že nariadením opatrenia súdu možno iného
obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a len v záujme sledovaného legitímneho
cieľa a účelu opatrenia tak, aby nový stav (novoupravené pomery), nezakladali ďalšie právne spory,
rešpektujúc vymedzené zákonné a ústavné limity.

14. Pre rozhodnutie súdu o nariadení neodkladného opatrenia je rozhodujúci stav v čase vydania
rozhodnutia súdom prvej inštancie. Stavom v čase rozhodovania je skutkový a právny stav veci,
v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na neodkladné opatrenie. Skutkový a právny stav veci saposudzuje podľa náležitostí jeho návrhu. Preto sa súd vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú
z návrhu. Aby mohol vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí jeho navrhovateľ
osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému

sa má poskytnúť ochrana, ako aj o potrebe neodkladnej úpravy pomerov, či obavy z ohrozenia
exekúcie. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení hovoríme o osvedčovaní tvrdených skutočností.
Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na
navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce

jeho meritórne vybavenie. Osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený
a zrýchlený procesný postup súdu, kedy súd rozhodne o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, okrem výnimočných a
odôvodnených prípadov.

15. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd, či je osvedčená existencia právneho
vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením navrhovanej povinnosti
alebo obmedzenia možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, či navrhovaným
neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený

nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným
spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením.

16. Hodnoverné osvedčovanie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže navrhovateľ návrhu
na nariadene neodkladného opatrenia dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými
dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou. Listinné dôkazné prostriedky
majú pri rozhodovaní o návrhu na nariadene neodkladného opatrenia osobitný význam, keďže súd
nevykonáva plnohodnotné dokazovanie. Bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza

nariadene neodkladného opatrenia do úvahy. Relevantné skutkové tvrdenia je navrhovateľ povinný
osvedčiť, pretože osvedčené skutočnosti následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z
nich pri rozhodovaní vychádza.

17.Pooboznámenísasprejednávanouvecouodvolacísúdkonštatuje,žeprvoinštančnýsúdnerozhodol
vecne správne. Vo všeobecnosti platí, že súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu (zásada non ultra
petitum). Z viazanosti súdu petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrh strán sporu a prisúdiť
viac, než čoho sa domáhajú. Je nepochybné, že zásada viazanosti súdu petitom (tzv. zásada non
ultra petitum) vyžaduje i to, aby súd neprisúdil iné plnenie, než ktorého sa strany sporu domáhajú.

Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom. Súd prvej inštancie však
takto nepostupoval a uložil žalovanému povinnosť zdržať sa ,,neoprávneného“ vykonávania hudobnej
produkcie a povinnosť neumožniť ,,neoprávnené“ vykonávanie hudobnej produkcie. Žalobkyňa však v
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia petity s uvedeným znením neuvádzala. Prvoinštančný
súd preto v konečnom dôsledku vo svojom rozhodnutí išiel nad návrh žalobkyne, čím nerešpektoval

starú rímsku zásadu iudex ne eat ultra petita partium. Rozhodol tak nad rozsah požadovaný žalobkyňou,
čím porušil procesné ustanovenia a vo veci nepochybne rozhodol ultra petitum.

18. Taktiež prvoinštančný súd nezdôvodnil na základe akých dôkazov a podľa akých zákonných

ustanovení mal preukázané, že žalovaný prevádzkuje piváreň bez hudobnej produkcie neoprávnene.
V tomto smere súd prvej inštancie relevantne neuviedol žiadne ustanovenie zákona, v zmysle ktorého
by neoprávnená činnosť v súvislosti s hudobnou produkciou zo strany žalovaného bola preukázaná.
Odvolací súd poukazuje na stanovisko Mesta T., podľa ktorého v zmysle všeobecne záväzného
nariadenia nevyplýva, že konkrétna prevádzka musí byť rozhodnutím stavebného úradu určená

jednoznačne na prevádzku s hudobnou produkciou alebo s prísluchovou hudbou, predmetné pojmy
slúžia iba pre určenie prevádzkovej doby osobitne určenej pre takéto prevádzky a navyše žiadna
prevádzka na území mesta nemá vydané povolenie na užívanie ako prevádzka s hudobnou produkciou,
čo však neznamená, že prevádzkovateľ nemôže v danej prevádzke usporadúvať tanečné zábavy alebodiskotéky. Ďalej sa v predmetnom stanovisku uvádza, že prevádzka žalovaného usporadúva akcie
s hudobnou produkciou v piatok a mesto má s predmetnou prevádzkou dohodnutý osobitný spôsob
oznamovania podujatí, pričom nemá žiadne výhrady k akciám s hudobnou produkciou každý piatok v

prevádzke žalovaného. Ďalej predmetné stanovisko poukazuje na zákon č. 96/1991 Z. b. o verejných
kultúrnych podujatiach. Podľa mesta je prevádzka žalovaného umiestnená v centre mesta, ktoré je
určené aj na realizovanie kultúrnych a spoločenských potrieb obyvateľov mesta.

19. V súvislosti s postupom merania a hodnotenia hluku v prevádzke žalovaného podľa zdôvodnenia
spoločnosti EnA Consult k protokolu merania zo dňa 22. 03. 2017 vyplýva z výsledkov meraní, že pri
zvýšení hluku o 12 dB v priestore pivárne prevádzka samotnej hudobnej produkcie zvýšila hluk pozadia
vo vonkajšom prostredí v mieste posudzovania o 3 dB. Navyše pri takom zvýšení je z fyzikálnej podstaty
hluku zrejmé, že hladina akustického tlaku generovaná samotným pozadím je rovnaká ako hladina
akustického tlaku generovaná len posudzovanými zdrojom.

20. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyňa neosvedčila v rozsahu, ktorý je nutný na nariadenie
neodkladného opatrenia, že zdrojom hluku, ktorý ju obťažuje, je prevádzka žalovaného, pretože v okolí
sa nachádzajú aj ďalšie prevádzky a ide o centrum mesta.

21. Z uvedených dôvodov preto možno konštatovať, že v danej veci neexistuje skutkový i právny
dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, preto odvolací súd uznesenie prvoinštančného súdu vo
výrokoch, ktorými okresný súd nariadil neodkladné opatrenie (I., II výrok) § 388 CSP zmenil tak, že

návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

22. Odvolací súd závislý výrok uznesenia, ktorým uložil žalobkyni, aby v lehote 30 dní od doručenia
uznesenia podala žalobu vo veci samej (IV. výrok) zrušil (§ 389 ods. 1 písm. d/ CSP), pretože dôvod, pre

ktorý žalobkyni bola uložená uvedená povinnosť v zmysle § 336 ods. 1/, 2/, t.j. nariadenie neodkladného
opatrenia, zmenou uznesenia okresného súdu zanikol.

23. Odvolaním nenapadnutý výrok uznesenia okresného súdu (III. výrok) zostal nedotknutý (§ 367 ods.
2 CSP)

24. Podľa ustanovenia § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na
náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

25. Žalovaný bol v prvoinštančnom a odvolacom konaní úspešný, preto mu odvolací súd podľa § 396

ods. 1, 2 s použitím § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného ako
aj odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).