Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 19, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 4T/85/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114010903
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Mačura

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114010903.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Mariánom Mačurom na hlavnom pojednávaní konanom dňa

19. mája 2015 takto

r o z h o d o l :

obžalovaný

X. X. - nar. XX.X.XXXX V. X., trvale bytom X. V. X. čXXXX/X, B.

je vinný, že

-vpresnenezistenomčasevdňochod12.03.2013do15.03.2013,vX.nauliciK.Š.Č.X,naparceleC.A.
XXXX/XXzapísanejvk.ú.PrešovnaLVčísloXXXXXsdruhompozemku„Zastavanéplochyanádvoria“,
ako vlastník pozemku nachádzajúceho sa v ochrannom pásme pamiatkovej rezervácie mesta Prešov
na ktorom sa nachádzala drevina, v rozpore s ustanoveniami § 47 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 543/2002
Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, bez súhlasu orgánu ochrany prírody na
výrub stromov, a bez záväzného stanoviska Krajského pamiatkového úradu v Prešove, napriek tomu že

stromybolicelkovovpomernedobrejzdravotnejkondícii,apokiaľajbolivichkorunáchpoškodenéalebo
odumreté vetvy, nachádzali sa tam iba jednotlivo a bolo možné ich odstrániť tzv. „zdravotným rezom“, a
teda bez nutnosti vyrúbať celú drevinu, si za účelom predaja daných pozemkov objednal u spoločnosti
U., Q.. J.. H.., P. Č. X, X. výrub 10 ks stromov druhu Hrab obyčajný „Carpinus betulus“, pričom výrub
stromov s redukovanými obvodmi kmeňov 189 cm, 190 cm, 139 cm, 164 cm, 124 cm, 196 cm, 192 cm,
239 cm, 201 cm a 191 cm vo výške 130 cm nad zemou bol zamestnancami spoločnosti U. na základe
objednávky aj vykonaný, čím takto ku škode Slovenskej republiky, zastúpenej H. Ú. X., H. Q. H. Ž. X.,
Z.. F. Č.. X, XXX XX X. spôsobil ujmu na spoločenskej hodnote vyrúbaných drevín v sume 17.696 Eur,

teda

-vrozporesovšeobecnezáväznýmiprávnymipredpisminaochranuprírodyakrajinyvoväčšomrozsahu
vyrúbal strom,

čím spáchal

- prečin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona

Z a t o m u s ú d u k l a d á :Podľa § 305 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 36 písm. j/ Trestného zákona a § 38 ods. 3
Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon tohto trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona stanovuje skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka.

Podľa § 56 ods. 1, 2 Trestného zákona peňažný trest vo výške 6.000 (šesťtisíc) Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona mu súd ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol
byť úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkazuje poškodeného Q. J. - H. Ú., H. Q. H. Ž. X. X., Z.. F.

X, X., s nárokom na náhradu škody na občiansko-súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal na X. X. obžalobu pre vyššie uvedený skutok právne
kvalifikovaný ako prečin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 odsek 1 písmeno c)
Trestného zákona na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 7.10.2014 obžalovaný X. X. vo vzťahu ku skutku kladenému mu
v obžalobe za vinu vyhlásil, že je nevinný.

Na základe vyššie uvedeného súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výpoveďou

obžalovaného X. X., svedkov D.. X. Q.É., F. Q., znalca D.. F. E. a čítaním ďalších listinných dôkazov.

Obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že na jar 2013 došlo k prvým incidentom, že padali stromy,
resp. ich časti, pričom vo februári 2013 sa prvý krát rozprával o tomto probléme so svojím svokrom D..
Q.. V marci 2013 sa situácia mala zopakovať v čase kalamity, kedy bolo veľa snehu a silný vietor. V

polke marca na základe týchto udalostí prijal rozhodnutie, že chce vyrúbať predmetné stromy. A to z
dôvodu,abynedošlokžiadnejujme,keďžeokolojehopozemkujepohybosôb.Následnedalobjednávku
spoločnosti U., Q..J..H.. na výrub stromov a požiadal svojho svokra D.. Q., aby spoločnosti asistoval.
Celkovomaloísťo10stromov,4väčšieazvyšoktenšie.Požiadalp.Q.(firmaU.,Q..J..H..),abytenvýrub
bol okamžitý, resp. čo najskôr, keďže podľa jeho názoru boli stromy v zlom stave. Stromy boli evidentne

poškodené. K tomu, že je potrebný výrub mal obžalovaný dôjsť na základe opakovaných incidentov.
Nepamätal si presne, čo povedal p. Q., ale pripustil, že mu uviedol, aby vyčistil celý pozemok.
Pred samotným výrubom volal na Mestský úrad Prešov, kde mu bolo povedané, že v takom prípade má
uvedené oficiálne oznámiť s popísaním skutkového stavu. Avšak samotné oznámenie urobili neskôr, po
výrube. Následne v marci ich vyzval Mestský úrad o zaslanie fotodokumentácie osvedčujúcej kalamitný

stav. Oznámenie o kalamitnom výrube stromov zo dňa 18.3.2013 podal v jeho mene D.. Q. na základe
jeho ústneho poverenia. Priestupkovo riešený na Mestskom úrade Prešov riešený nebol.
Pozemok na ktorom sa nachádzali predmetné stromy kúpil za 50.000,- € a predal ho za rovnakú cenu,
možno o 5.000,- € viac.
Obžalovaný uviedol, že vedel, že na mieste výrubu boli mestskí policajti, ale že nevie, či tam boli počas

výrubu, alebo po jeho skončení.

Svedok D.. X. Q. vypovedal, že je svokrom obžalovaného. Na predmetnej parcele bolo 10 ks stromov
hrabu obyčajného, ktoré bolo potrebné vyrúbať, z dôvodu, že aj v minulosti a aj v čase výrubu tieto
stromy spôsobovali nebezpečenstvo pre majetok a zdravie osôb a v januári 2013 došlo k zlomeniu

polovice stromu na tomto pozemku, dal obžalovaný „podnet“ na to, aby tieto stromy boli vyrúbané.
Svedok zvýraznil, že počas zimnej kalamity na tieto stromy pôsobil nával snehu, ktorý zhoršil ich stav
tak, že pod ťarchou snehu sa lámali konáre, ktoré padali na zem a mohli kohokoľvek ohroziť. Stromy
podľa jeho názoru boli staré, choré, narušené, deformované s dutinami a boli bútľavé.
Svedok uvádzal, že poznal stav pozemku, na ktorom boli vyrúbané stromy, keďže sa staral o vedľajší

pozemok, na ktorom sú tiež také stromy a už v minulosti odpratával popadané konáre, avšak uviedol,že on odstraňovanie týchto stromov na susednom pozemku neriešil. Zároveň uviedol, že oznámenie o
kalamitnom výrube podával v mene obžalovaného na základe jeho poverenia. Na otázku samosudcu
uviedol, že dopredu nebol upovedomený čo sa na pozemku deje.

Svedok F. Q. vypovedal, že s obžalovaným sa pozná dlhé roky, je majiteľom spoločnosti U., Q..J..H..,
ktorá sa venuje záhradníckej činnosti. O predmetný pozemok sa staral (kosenie, orezávanie a
odpratávanie konárov) 5-6 rokov. Naposledy na pozemku boli asi rok pred výrubom.
Výrub rady stromov si objednal telefonicky obžalovaný s tým, že stromy, ktoré je potrebné vyrúbať im

ukáže p. Q., teda, že majú vyrúbať celý rad. Spýtal sa obžalovaného, či má povolenie na výrub stromov
a on mu uviedol, že je to kalamitný výrub, tak stačilo to oznámiť a že to dodatočne vyrieši nahlásením.
Po pár dňoch po výrobe, pri odpratávaní dreva prišli na miesto mestskí policajti a štátna polícia a začali
to vyšetrovať. Svedok uviedol, že má stredné lesnícke vzdelanie a 27 rokov sa venuje odboru a že tie
stromy boli v žalostnom stave s orezanými konármi (ktoré orezával niekto iný ako oni), ktoré vytvárali
„kvetináčový“ efekt, niektoré stromy mali vnútorné praskliny v kmeňoch a niektoré v pňoch a prechádzali

až k hnilobe a boli to hraby v rade, pričom tento rad vyrúbaných stromov pokračoval i ďalej.

Znalec v odbore Lesníctvo a Ochrana životného prostredia D.. F. E. vypracoval znalecký posudok na č.
l. 96 až 100, pričom na hlavnom pojednávaní vypovedal v zhode s predmetným znaleckým posudkom a
uviedol, že dňa 29.6.2013 vykonal miestne zisťovanie, pri ktorom zmeral a spresnil hodnoty - miery pňov,

že niektoré pne vykazujú znaky poškodenia, tzn. že mali zdravotný defekt, čo bral do úvahy v stanovení
celkovej spoločenskej hodnoty drevín v sume 17.696,- €. Vzhľadom na stav pňov, ktoré spravidla
odzrkadľujú celkový zdravotný stav stromu vyjadril presvedčenie, že nebol potrebný ich okamžitý výrub.
Okamžitý výrub je spravidla nevyhnutý, ak strom je odumretý, uschnutý, hrozí jeho samovoľný pád. V
danom prípade nešlo o odumreté, či uschnuté stromy. Taktiež znalec nezaznamenal zo skúmaných pňov

ani hnilobné procesy, ktoré by mohli viesť k uhynutiu poškodeného stromu. V prípade, ak sa na stromoch
nachádzali nejaké poškodené, či odumreté vetvy, nachádzali sa tam iba jednotlivo a bolo možné ich
odstrániť tzv. zdravotným rezom bez nutnosti vyrúbať celú drevinu.
Znalec pripustil, i keď vo vzťahu k drevine hrab výnimočne, že v prípade nejakej námrazy, či množstva
snehu, keď je zlomená podstatná časť koruny stromu, že je potrebné sťať aj celý strom a takéto

poškodenie by sa na pni neprejavilo.

V konaní boli prečítané vyjadrenia realitných kancelárií v Prešove, ktoré mali mimo iné zaujať stanovisko
k otázke ceny pozemku v prípade, ak by tam boli stromy a v prípade, ak by na pozemku stromy neboli.

V zásade spoločnosti podnikajúce na realitnom trhu v Prešove uvádzali, že cena stavebného pozemku
- pozemku bez stromov sa v danej lokalite pohybuje od 70 - 100 €/m2 a pozemok so stromami okolo 50
-70 €/ m2. Pričom každá z realitných agentúr uvádzala cca 30 € rozdiel medzi pozemkom stavebným a
pozemkom, na ktorom sa nachádzajú stromy a nie je určený na výstavbu.

Zo správy Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Prešove vyplýva, že neevidujú
v období od 12.2.2013 do 12.3.2013 žiaden výjazd ku kalamitnej udalosti na pozemku na ul. K. Š. Č..
X. V. X..

Pozemok, na ktorom boli vyrúbané stromy nadobudol obžalovaný do bezpodielového vlastníctva s

manželkou na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18. mája 2007. (kúpna zmluva na č. l. 206 - 210). Kúpna
cena bola 1.550.00,- Sk. Následne tento pozemok predal D.. F. C. za odplatu vo výške 55.000,- € kúpnou
zmluvou zo dňa 5.4.2013. (kúpna zmluva na č.l. 211-214). Z výpisu listu vlastníctva č. XXXXX vyplýva,
že vlastníkom predmetného pozemku popísaného v skutkovej vete tohto rozsudku je v súčasnosti F. C.,
pričom ide o tie isté pozemky, ktoré boli predmetom vyššie popísaných kúpnych zmlúv.

Na fotkách na č.l. 5 - 6 z 15.3.2013 je možné vidieť situáciu na pozemku tesne po výrube drevín, z
ktorého je jednoznačne možno vidieť, že sneh na okolitých pozemkoch nie je v rozsahu nejakého stavu,
ktorý možno nazvať kalamitným a rovnako na okolitých stromoch v pozadí je jednoznačne vidieť, že na
konároch stromov sa sneh ani nenachádza. Rovnako na fotkách z 18.3.2013 na č.l. 11 až 17 je možné

vidieťizdravotnýstavpňovakoistromy,ktorépokračujúvrade,zktorejbolipredmetnéstromyvyrúbané.Zároveň bolo preukázané, že Krajský pamiatkový úrad Prešov nevydal žiadne rozhodnutie ani záväzné
stanovisko v predmetnej veci, a ani nebola podaná žiadna žiadosť, ktorá by sa týkala zásahov do
porastov rastúcich na predmetnej parcele.

Ochranné pásmo Pamiatkovej rezervácie Prešov bolo určené Rozhodnutím Pamiatkového úradu
SR. Č. X.-XX/XX-XX/XXX/Kub z XX.X.XXXX, uvedené nebolo žiadnou zo strán v priebehu konania
spochybňované a tak uvedené tvrdenie bral súd rovnako za nepochybne preukázané.
Vyrúbané dreviny sa nachádzali v krajine s prvým stupňom ochrany podľa zákona o ochrane prírody.
(stanoviskoštátnejochranyprírodySlovenskejrepubliky-regionálnecentrumochranyPrírodyvPrešove

č. l. 119 - 121).

Dňa 18.3.2013 podal D.. X. Q. v mene vlastníka pozemku - obžalovaného oznámenie o kalamitnom
výrube stromov v dňoch 12.-15.3.2013, ktoré bolo doplnené samotným obžalovaným písomným
podaním z 10.4.2013, pričom obžalovaný v ňom uvádzal obvod kmeňa vyrúbaných stromov vo výške
130 cm nad zemou do 80 cm a len u niektorých starších jedincov tento obvod mal presahovať 80 cm, ale

v tom prípade malo ísť o jedince bútľavé, choré, prehnité a životne nebezpečné. (č. l. 124, 128). Uvedené
je však v priamom rozpore s vyššie popísaným znaleckým posudkom, v ktorom znalec konštatoval, že
vyrúbané stromy mohli mať obvod kmeňa v predmetnej výške v rozmedzí od 124 - 239 cm.

Na základe vyššie popísaného dokazovania mal súd nepochybne za preukázané, že v presne

nezistenom čase v dňoch od 12.03.2013 do 15.03.2013, v X. na ulici K. Š. Č. X, na parcele C. A. XXXX/
XX zapísanej v k. ú. Prešov na LV číslo XXXXX s druhom pozemku „Zastavané plochy a nádvoria“,
ako vlastník pozemku nachádzajúceho sa v ochrannom pásme pamiatkovej rezervácie mesta Prešov
na ktorom sa nachádzala drevina, objednal u spoločnosti U., Q.. J.. H.., P. Č.Í. X, X. výrub 10 ks stromov
druhu Hrab obyčajný „Carpinus betulus“, pričom výrub stromov s redukovanými obvodmi kmeňov 189

cm, 190 cm, 139 cm, 164 cm, 124 cm, 196 cm, 192 cm, 239 cm, 201 cm a 191 cm vo výške 130 cm nad
zemou bol zamestnancami spoločnosti U. na základe objednávky aj vykonaný, čím takto ku škode Q.
J., I. H. Ú. X., H. Q. H. Ž. X., Z.. F. Č.. X, XXX XX X. spôsobil ujmu na spoločenskej hodnote vyrúbaných
drevín v sume 17.696 Eur.

Uvedené tvrdenia neboli počas celého konania obžalovaným v zásade rozporované. Už zo samotnej
výpovede obžalovaného vyplynulo, že to bol práve on, ktorý objednal výrub predmetných stromov u
spoločnosti U., Q..J..H.., pričom uvedená spoločnosť tento výrub aj realizovala. Uvedené zo svojej
perspektívy potvrdil i svokor obžalovaného D.. Q., ako i svedok Q., ktorý výrub organizoval, pričom z
jeho výpovede vyplynulo, že to, ktoré stromy má vyrúbať mu ukázal svedok D.. Q., pričom samotný

obžalovaný uviedol, že mu pravdepodobne povedal, aby „vyčistil celý pozemok. Pokiaľ ide o výpočet
vyrúbaných drevín a ich metrické špecifikácie, tieto vyplynuli zo znaleckého dokazovania, rovnako
uvedené platí i voči výpočtu spoločenskej hodnoty vyrúbaných drevín. Rovnako vlastníctvo pozemku zo
strany obžalovaného v dobe výrubu bolo preukázané na základe vyššie popísaných listinných dôkazov
(kúpnych zmlúv k predmetnému pozemku a LV vo vzťahu k poslednému vlastníkovi - viď vyššie), ako

aj skutočnosť, že pozemok sa nachádzal v krajine s prvým stupňom ochrany podľa zákona o ochrane
prírody.

Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov

sa zakazuje poškodzovať a ničiť dreviny.

Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov
sa na výrub dreviny vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, ak tento zákon neustanovuje inak. Súhlas
na výrub dreviny sa môže v odôvodnených prípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických

funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu,
ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom
nie je jeho vlastník (správca, nájomca) a po vyznačení dreviny určenej na výrub.

Podľa § 47 ods. 4 písm. a/, písm. c/, písm. g/ zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v

znení neskorších predpisov sa súhlas na výrub dreviny nevyžaduje
a) na stromy s obvodom kmeňa do 40 cm, meraným vo výške 130 cm nad zemou, a krovité porasty s
výmerou do 10 m2 alebo
c) pri bezprostrednom ohrození zdravia alebo života človeka, alebo značnej škody na majetku, alebog) na stromy s obvodom kmeňa do 80 cm, meraným vo výške 130 cm nad zemou, ak rastú v súkromných
záhradách a záhradkárskych osadách.

Obžaloba a obhajoba sa v zásade rozhádzali v dôvodoch a príčinách takéhoto výrubu. Kým obhajoba
uvádzala, že obžalovaný tak konal v záujme zamedzenia škôd na živote a majetku a z uvedeného
dôvodu nebolo nevyhnutné žiadať o súhlas orgánu ochrany prírody s takýmto výrubom, obžaloba tvrdila,
že na výrub predmetných drevín sa takýto súhlas vyžadoval a tento nebol daný predmetným orgánom,
a už navyše potreby skutkovej vety obžaloba konštatovala, že nebolo ani dané stanovisko Krajského

pamiatkového úradu v Prešove.

Súd vo vzťahu k preukázaniu uvedeného vykonal pomerne rozsiahle dokazovanie. V prvom rade je
potrebné uviesť, že výpoveďou znalca v odbore Lesníctvo a Ochrana životného prostredia D.. F. E. mal
súd za preukázané, i napriek tomu, že tento svoje závery vykonal zo zisťovania na mieste až v júni
2013 - miery pňov, že napriek tomu, že niektoré pne vykazujú znaky poškodenia, tzn. že mali zdravotný

defekt, nebol potrebný ich okamžitý výrub.
Okamžitý výrub je spravidla nevyhnutý, ak strom je odumretý, uschnutý, hrozí jeho samovoľný pád. V
danom prípade nešlo o odumreté, či uschnuté stromy. Taktiež znalec nezaznamenal zo skúmaných pňov
ani hnilobné procesy, ktoré by mohli viesť k uhynutiu poškodeného stromu. V prípade, ak sa na stromoch
nachádzali nejaké poškodené, či odumreté vetvy, nachádzali sa tam iba jednotlivo a bolo možné ich

odstrániť tzv. zdravotným rezom bez nutnosti vyrúbať celú drevinu.
Súd na tomto mieste považuje za potrebné uviesť, že zo zabezpečenej fotodokumentácie je i pre laika
zrejmé, že stav pňov po výrube javí v drvivej väčšine zachytených pňov známky dobrého „fyzického
stavu“.
Berúc do úvahy vyššie zistené skutočnosti znalcom, súd vyhodnotil tvrdenia obžalovaného, jeho svokra

D.. Q. ako i svedka Q., ktorými popisovali zoťaté dreviny, že stromy boli zhnité a zbútľavené ako účelové.

Znalec však vo svojej výpovedi pripustil, i keď vo vzťahu k drevine hrab výnimočne, že v prípade nejakej
námrazy, či množstva snehu, keď je zlomená podstatná časť koruny stromu, že je potrebné sťať aj celý
strom a takéto poškodenie by sa na pni neprejavilo.

Súd preto vyhodnocoval, či s prihliadnutím na reálnosť konkrétnej situácie takáto situácia bola v danom
čase reálna. V tomto smere súd nemohol nebrať do úvahy skutočnosť, že obžalovaný sa o zámere
vyrúbať dreviny z dôvodov bezpečnosti rozprával so svojim svokrom už skôr (výpoveď obžalovaného).
Obžalovaný zároveň uviedol, že so zlomenými konármi vplyvom snehu mal už skúsenosti. Súd
nepochybuje, že v období začiatku roka 2013 boli obdobia, ktoré je možné nazvať kalamitnými, avšak v

žiadnom prípade nebolo až takého charakteru, aby poškodilo stromy na predmetnom pozemku, či jeho
bezprostrednom okolí do takej miery, že by si to vyžadovali okamžitý zásah (i zo správy Okresného
riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Prešove vyplýva, že v najbližšom okolí predmetného
pozemku nebol vykonaný v období od 12.2.2013 do 12.3.2013 žiaden výjazdy ku kalamitnej udalosti). Je
preto pre súd v kontexte iných dôkazov ťažko predstaviteľné, že kalamitná udalosť nastala práve na 10

drevinách, ktoré dal vyrúbať obžalovaný, pričom ostatné dreviny rovnakého druhu, či staroby (vyrúbané
dreviny boli v zásade súčasťou staršieho radu drevín na danom mieste) neboli touto „kalamitou“
zasiahnuté v takom rozsahu, aby bol nevyhnutný zásah, pričom netreba zabúdať, že tieto dreviny mali
(podľa znalca) dobrú kondíciu.
Rovnako obdobie výrubu, ako to vyplýva z prvotných fotiek z 15.3. a 18.3.2013 (viď vyššie) nebolo

obdobím kedy by nejaká kalamita hrozila či kulminovala, ale už dochádzalo k podstatnému topeniu
snehu.
V tejto súvislosti súd poukazuje i na tú skutočnosť, že samotný svedok Q. sa pýtal obžalovaného na to,
či tento má na výrub stromov povolenie, čiže i s ohľadom na „poznanie“ skutkového stavu drevín, ako
ho svedok Q. popisoval, tento vo vzťahu k výrubu si ujasňoval, či toto povolenie obžalovaný má.

Samotný obžalovaný uvádzal, že sa vraj informoval telefonicky na Mestskom úrade v Prešove na
podmienky kalamitného výrubu, avšak uvedené nebolo preukázané. Nehovoriac o tom, že oznámenie
podal až po tom, čo sa o vec začala zaujímať polícia, a to podaním z 18.3.2013, ktoré spisoval jeho
svokor D.. Q.. Obžalovaný zároveň svojím podaním Mestskému úradu v Prešove z 10.4.2013 tvrdil, že
predmetné dreviny - 10 ks hrabov obecných boli stromami s obvodom kmeňa vo výške 130 cm do 80

cm, a len u niekoľkých starších jedincov tento obvod presahoval 80 cm, ale tieto jedince boli bútľavé,
choré, prehnité a životu nebezpečné.
Z okolností prípadu a z nepochybne preukázaných skutočností (zdravotný stav stromov podľa
znaleckého dokazovania) mal súd nepochybne za preukázané, že na výrub predmetných stromovsa vyžadoval súhlas príslušného orgány ochrany prírody a nešlo o prípad, na ktorý sa povolenie
nevyžadovalo § 47 ods. 4 , najmä c/ Zákona o ochrane prírody a krajiny, a tak mal za to, že obžalovaný
výrub vykonal v rozpore s ustanoveniami § 47 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody

a krajiny v znení neskorších predpisov, bez súhlasu orgánu ochrany prírody na výrub stromov, a bez
záväzného stanoviska Krajského pamiatkového úradu v Prešove, napriek tomu že stromy boli celkovo
v pomerne dobrej zdravotnej kondícii, a pokiaľ aj boli v ich korunách poškodené alebo odumreté vetvy,
nachádzali sa tam iba jednotlivo a bolo možné ich odstrániť tzv. „zdravotným rezom“, a teda bez nutnosti
vyrúbať celú drevinu.

Súd sa následne zaoberal motívom takéhoto konania obžalovaného, pričom záver o tom, že tak konal
v záujme predaja pozemku, možno bez dôvodných pochybností vyvodiť zo skutočnosti, že predmetné
pozemky predal už dňa 5.4.2013. Pričom je prirodzené a zodpovedá to i vykonanému dokazovaniu
(vyjadrenia realitných kancelárií), že hodnota pozemku je vyššie, ak ide o pozemok, na ktorom sa dá
stavať, tzn. že nie sú na ňom stromy. Pričom pre súd je v zásade irelevantné, že na kúpnej zmluve

je oficiálne uvedená kúpna cena 55.000,- € teda suma ešte nižšia ako kúpna cena, ktorú obžalovaný
zaplatil v roku 2007 - 51.667,- €.

Na základe vyššie rozvedených skutkových úvah, súd ustálil skutkový stav tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti rozsudku.

Podľa § 305 ods. písm. c/ Tr. zákona kto v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na
ochranu prírody a krajiny alebo so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu exemplárov
reguláciou obchodu s nimi vo väčšom rozsahu poškodí alebo zničí strom alebo ker, alebo ich vyrúbe
potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 124 ods. 3 Tr. zákona sa pri trestných činoch proti životnému prostrediu škodou rozumie súhrn
ekologickej ujmy a majetkovej škody, pričom majetková škoda v sebe zahrnuje aj náklady na uvedenie
životného prostredia do predošlého stavu.

Podľa § 125 ods. 1 Tr. zákona sa škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur.

Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa
rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma
dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky
prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.

Vzhľadom na výšku spoločenskej ujmy ustálenej na sume 17.696,- € možno hovoriť v danom prípade
o škode veľkého rozsahu.

Po právnej stránke bolo potrebné posúdiť tento skutok vo vzťahu k obžalovanému X. X. ako prečin
porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, keďže v

rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu prírody a krajiny vo väčšom rozsahu
vyrúbal strom.

Pokiaľideosubjektívnustránkuspáchanéhotrestnéhočinu,súdmalzato,žeobžalovanýkonalvzmysle
§ 15 písm. a) Tr. zák. v priamom úmysle, pretože svojim konaním chceli porušiť alebo ohroziť záujem

chránený zákonom, t.j. záujem štátu nad ochranou slobody. Vedel v ako stave sú stromy a vedel, čo
sa na ich výrub vyžaduje.
Na tomto mieste považuje súd za potrebné uviesť, že obrana obžalovaného obhajcom v záverečnej reči
spočívajúca v tom, že obžalovaný v konečnom dôsledku ani nemal prehľad o stave drevín a konal na
základe informácií, ktoré dostal od svokra, je obranou so známkami výraznej účelovosti zbaviť sa trestnej

zodpovednosti, keďže nemá oporu ani v samotných výpovediach obžalovaného, jeho svokra, či svedka
Q.. A keby aj uvedené bolo pravdivé, tak tým, že obžalovaný si overoval podmienky výrubu na mestskom
úrade, či že bol konfrontovaný s otázkou o povolení na výrub svedkom Q. musel konať minimálne v
nepriamom úmysle, teda že vedel, že svojím konaní môže ohroziť, či porušiť záujem chránený zákonom,
a napriek uvedenému bol s tým uzrozumený.

Trest má byť v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. vyvážený, aby zabezpečil náležitú ochranu našej spoločnosti
a prevýchovu páchateľa, pričom súčasne iných odradí od páchania trestných činov a vyjadrí morálne
odsúdenie páchateľa.K osobe obžalovaného X. X.Á. súd zistil, že je ženatý, má dve deti, z miesta bydliska je hodnotený
všeobecne, doposiaľ obcou nebol prejednávaný za priestupok. Rovnako nebolo preukázané, že by sa

dopustil iných priestupkov. Doposiaľ súdne trestaný nebol. Pri ukladaní trestu bral súd do úvahy, že
napriek skutočnosti, že obžalovaný popiera vinu za spáchaný skutok, vyjadril ochotu vykonať náhradnú
výsadbu drevín v zmysle požiadaviek, na druhej strane je potrebné uviesť, že obžalovaný mal dostatok
času takúto náhradnú výsadbu s obcou dojednať.

Pri ukladaní trestu bral súd do úvahy najmä výšku spôsobenej spoločenskej ujmy a okolnosti spáchania
skutku (že obžalovaný musel vedieť, že nespĺňa podmienky na „kalamitný“ výrub a napriek tomu ho
vykonal, pričom išlo o stromy nachádzajúce sa v pamiatkovej ochrannej zóne.

Súd zistil v danom prípade jednu poľahčujúcu okolnosť, a to, že obžalovaný viedol riadny život, pričom
žiadnu priťažujúcu okolnosť súd nezistil a preto pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností ustálil v

pomere 1:0. Na základe uvedeného, v zmysle zásad pre ukladanie trestu upravených v § 38 ods. 3 Tr.
zákona, súd upravil trestnú sadzbu v rozmedzí do 2 rokov tak, že hornú hranicu trestnej sadzby znížil o
jednu tretinu a tak ukladal trest v rozmedzí až na 1 rok a 4 mesiace.

Vzhľadom na postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti mal súd za to, že obžalovanému zabráni

v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienku na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol
riadny život, a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest odňatia slobody v spodnej hranici
trestnej sadzby v trvaní 3 mesiacov, s podmienečným odkladom na 1 rok, avšak za súčasného uloženia
peňažného trestu vo výške 6.000,- € a pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarenýmusúdurčilnáhradnýtrestodňatiaslobodyvtrvaní3(troch)mesiacov.Výškuuvedenéhotrestu

súd zhodnotil najmä vo vzťahu k možnému obohateniu, ktoré bolo možné získať predmetným výrubom,
keďže hodnota pozemku vzrástla minimálne o 30 € na m2, čo by predstavovalo obohatenie minimálne
o 30.000,- € pri pozemku o rozlohe cca 1.000 m2. Uvedené platí, bez ohľadu na to, že „oficiálna“
suma na kúpnej zmluve pri predaji v roku 2013 predstavovala 55.000,- €, pričom z vyjadrení realitných
kancelárií vyplýva, že trhová cena obdobných pozemkov je minimálne 70 € na m2 a viac (viď vyššie).

S prihliadnutím na reálnosť konkrétnej situácie - lokalita pozemku, jeho atraktívnosť, či skutočnosť,
že obžalovaný je podnikateľom, ktorý prirodzene rozumie obchodu, do značnej miery podhodnocuje
oficiálnu kúpnu cenu za pozemok, a tak zištný motív vo vzťahu k motívu výrubu drevín je prirodzenou
a logicky oprávnenou úvahou súdu.

Uložený trest bude pre spoločnosť z hľadiska generálnej prevencie a pre obžalovaného z hľadiska
individuálnej prevencie dostatočný a vhodný na jeho prevýchovu. Aj keď peňažný trest nezodpovedá
výškemožnéhoobohatenia,malsúdzato,ževzhľadomnato,žeideoprvýkráttrestanéhopáchateľa,že
tento kombinovaný trest bude dostatočný i so zreteľom na doposiaľ nevysporiadanú výšku spoločenskej
ujmy,ktorábolakonštatovanávovýške17.696,-€.Avšakvzhľadomnato,žejemožnétútoujmunahradiť

i prípadnou výsadbou, teda existujú i alternatívy k peňažnému plneniu súd poškodeného (Q. J. - H. Ú.,
H. Q. H. Ž. X. X.) s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na občiansko-súdne konanie.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlási v neprítomnosti

takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolaním môže napadnúť rozsudok obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním
napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh,
pokiaľ to nie je proti jeho vôli. Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody. Odvolanie je treba podať na súde, proti ktorému rozsudku smeruje, a to v štyroch

vyhotoveniach.