Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, November 12, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 4T/92/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111011250
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Mačura

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8111011250.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Mačuru a prísediacich B. F.

a R. P. na hlavnom pojednávaní konanom 12. novembra 2015 v Prešove takto,

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a/ Tr. por. o s l o b o d z u j e obžalovaného P. G., nar. XX.X.XXXX X. P., trvale bytom
M. P. P., ul. R. Č.. X/XX, okr. P.,

spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Prešov, sp. zn. XPv XXX/XX zo dňa
22.9.2011 pre zločin zneužívania právomocí verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm.
a/ Tr. zák., ktorý mal spáchať tak, že

ako mestský policajt Mestskej polície v Prešove počas služby dňa 20.9.2007 asi 23.00 hod. v Prešove
pred reštauráciou Centrál použitím hmatov a chvatov sebaobrany naložil do vozidla mestskej polície
U.. M. O.É. po tom, čo sa nepreukázala preukazom totožnosti, kde ju opakovane udieral päsťou do
oblasti tváre, temena hlavy, kopal ju do oblasti stehna a predkolenia škrtil ju rukami pod krkom, pričom
jej súčasne vulgárne nadával a v tomto jej fyzickom napádaní pokračoval aj na útvare Mestskej polície
v Prešove na ulici Jarkovej, čím jej takto spôsobil pohmoždenie ľahkého stupňa pravého oka spojené

s podkožným malým výronom na dolnej mihalnici spolu s korešpondujúcim pod bulbárnou spojivkou,
tržnozmliaždenú ranu slizničnej plochy ľavého líca, otras mozgu ľahkého stupňa, krvné podliatiny krku
obojstranne, krvné podliatiny na spodnej ploche brady obojstranne, krvné podliatiny s pomliaždením
na vnútornej i zadnej ploche pravého ramena, v oblasti pravej lakťovej jamy, na zadovnútornej ploche
pravého predlaktia, krvné podliatiny s pomliaždením ľavého ramena, krvné podliatiny s pomliaždením
predobočnej plochy ľavého stehna a stredovnútornej plochy ľavého predkolenia, ktoré si vyžiadali
liečenie v trvaní 5-6 dní,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok , pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku súd odkazuje poškodenú U.. M. O. s jej nárokom na náhradu škody
na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Prešov podala dňa 22.9.2011 na obvineného P. G. obžalobu pre
prečin zneužívanie právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Trestného
zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, ako je uvedené v skutkovej vete tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 4.9.2012 obžalovaný vyhlásil, že je vo vzťahu ku skutku, ktorý
je mu v obžalobe kladené za vinu, nevinný.Na základe vyššie uvedeného súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom
obžalovaného P. G.Š., poškodenej U.. M. O., svedkov Ľ. Š., E. Š., U. M., E. C., U. U., L. R., X. N., L. X., P.
N., U.O. M., U.. U. M., U. O., čítaním svedeckej výpovede T. B., Y.R. V. I., U.. L. R., C.. F. U., výsluchom

znalca U.. U. M. a čítaním znaleckého posudku P.. U. T. a čítaním ďalších listinných dôkazov.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní poprel, že by sa dopustil konania kladenému mu v obžalobe za
vinu. Uviedol, že v ten večer boli vyslané dve hliadky k obchodnému domu Centrál po 22.00 hod., kde od
operačného pracovníka mali informácie, že sú tam 4 osoby, ktoré narúšajú nočný pokoj a nechcú opustiť

reštauračné zariadenie. Obžalovaný s kolegom U. prišli na miesto ako prví a druhá hliadka N. R. R. asi
do minúty - dvoch, kde zbadali 4 osoby (neskôr zistil, že šlo o p. O. a jej manžela, a p. M. a jej manžela),
ktoré stáli vo dverách reštauračného zariadenia, kde po pristúpení k nim (za prítomnosti druhej hliadky)
im čašníci hovorili, že títo už odchádzajú, že ich už dostali vonku, pričom O. R. M. neustále nadávali
vulgárne: že majú ísť (čašníci) do piči, že ich nikto z prevádzky vyhadzovať nebude, že si prišli posedieť.
Keď prišli na miesto, videli ako sú tieto osoby vytláčané dvoma osobami z priestorov prevádzky a pritom

ako toto videli a videli ako si nadávajú a správajú sa hlučne došli k záveru, že tieto osoby narúšajú
nočný kľud.
Na to ich vyzvali spoločne s kolegom U., aby sa upokojili, že sú na verejnom priestore, že sa dopúšťajú
priestupku a aby predložili občianske preukazy, alebo iné doklady na overenie totožnosti. Všetci s
výnimkou O. ich predložili, avšak si obžalovaný nespomínal či aj p. B., keďže bol najviac opitý (napriek

tomu, že hovoril po anglicky a jeho kolega U. rozumie po anglicky, tak tomu nebolo rozumieť, keďže
si len tak nezrozumiteľne mrmlal a musel sa držať steny, aby nespadol). Komunikovali najviac a O. a
M.. Keďže boli 4, tak každý jeden z oboch hliadok kontroloval niekoho iného a navzájom sa vzájomne
sledovali, kde obžalovaný si všimol, že p. M. s p. M. vyberajú občianske preukazy.
Počas toho ako ich poučovali o priestupkoch, kolega N. sa obrátil na čašníkov s tým, či nechcú podať

nejaké vysvetlenie, či sa chcú písomne vyjadriť do zápisnice, kde oni mu povedali, že nemajú záujem s
tým, že títo odišli od nich do prevádzky, do vnútra do budovy a neboli pri nich v čase kontroly osôb.
Poškodená O. hovorila, že ona je zo spojených štátov, že ona sa ničoho nedopustila, že majú ísť všetci
do piči a že zavolá na nich FBI. Ostatných teda najmä manželov M. sa pýtali, že kto to je a oni im povedali
(p. M.), že je to ich známa z Ameriky. Títo im nepovedali o koho presne ide, rovnako sa obžalovaný

pýtal p. O. nech im uvedie svoje meno a priezvisko a nech im nadiktuje osobné údaje, že si to môžu
overiť, prípadne nech im predloží nejaký iný doklad, ona však opakovane odmietala predložiť akýkoľvek
doklad a povedať im svoje identifikačné údaje a opakovane im nadávala. Následne ju obžalovaný mal
poučiť, že v prípade ak odmietne predložiť doklad na overenie totožnosti, môže byť predvedená na
oddelenie mestskej polície s tým, že ak by kládla aktívny odpor, môžu byť použité voči nej aj donucovacie

prostriedky.
Vzhľadom k tomu, že M. sa upokojili a predložili občianske preukazy neriešili ich priestupkovo, keďže
ich ani nemali zaznamenaných ako častých priestupcov, pokiaľ ide o p. B., ten bol celý čas viac menej
ticho, nijako sa neprejavoval, on bol už v takom stave, že ťažko by niečo vykrikoval.
PaniO.naďalejneupustilaodsvojhokonaniaavykrikovalaim,žemajúísťdopiči,žeonaimničukazovať

nebude, že ona sa ničoho nedopustila a oni jej opakovane uvádzali, že v prípade ak nepredloží doklady
a nepreukáže totožnosť môže byť predvedená na MsP. Toto všetko trvalo asi 10 min. a keďže neupustila
od svojho správania a neidentifikovala sa, vyzvali ju, aby ich nasledovala k služobnému motorovému
vozidlu, kde ona povedala, že ona s nimi nikam nepôjde.
Opakovane p. O. upozorňovali, že v prípade ak s nimi nepôjde a bude klásť pasívny odpor, že použijeme

voči nej donucovacie prostriedky, ona však stále trvala na svojom, nadávala, že ona je Američanka, že
ona nikam nejde a že keď, tak nech idú všetci, že ona nevie kde to je, rozhadzovala pri tom rukami a
cukala sa, na čo ju obžalovaný chytil za jednu ruku a kolega za druhú a to tak, že jednou rukou ju držal
za predlaktie a druhou za lakeť, ale v čase výpovede už nevedel uviesť, či ju držal za pravú, alebo ľavú
ruku a išli s ňou k autu, ktoré bolo asi 10m od vzdialené. Ostatní jej kamaráti ich sledovali a pýtali sa

ich kam ju berú, prečo ju berú, kde im aj obžalovaný povedal, že ju berú preto, že sa nepreukázala a
overiť jej totožnosť.
Ostatných sa nepýtali na jej meno a priezvisko a bydlisko z dôvodu, že boli v podnapitom stave, že im
len uvádzali, že je to ich známa z Ameriky a každá osoba je povinná preukázať svoju totožnosť sama.
Pýtali sa ich, že o koho sa jedná a oni im uviedli, že je to ich známa z Ameriky, obžalovaný nevedel

uviesť prečo im nepovedali jej priezvisko.
Idúc k autu im poškodená nadávala a kričala, že čo si to dovoľujú a že ju majú pustiť. Tak prišli až k autu,
kde obžalovaný otvoril zadné dvere za spolujazdcom, následne ju chceli vopchať do vozidla, avšak ona
kládlaodpor,zapieralasarukamiaajnohamianechcelanastúpiťdovozidla.KolegaU.následnepridržaldvere a obžalovaný jej vykrútil ruku a pomocou druhej ruky tlakom medzi jej lopatky ju natlačil do vozidla,
aby sa neudrela. Druhú ruku ktorú jej nedržal mala voľnú a sa s ňou snažila pridržať rámu dverí a bránila
zákroku. Keď ju takto natlačil, nohy mala von a to od kolien. Následne sa jej snažil natlačiť nohy do

vozidlaaonasasnažilavystúpiťzvozidla.Natlačilijejtienohynejakodovozidla,kdeobžalovanýjuchytil
za nohy v oblasti kolena. Kolega U. zatvoril dvere a obžalovaný obišiel auto a nastúpil na zadné sedadlo
za vodiča, medzi tým, sa p. O. pokúsila otvoriť dvere, ktoré aj otvorila, chytala sa rámu a vychádzala,
kedy kolega U., ktorý si to všimol sa vrátil ku pravým zadným dverám a natlačil jej späť ruky a možno
aj jednu nohu a zavrel dvere. Obžalovaný sa ju snažil pritiahnuť za ruku, aby nevychádzala von z auta.

Chytil ju jednou rukou za ľavú ruku a druhou ju pritiahol tak, že ju držal za pás, potom ju pustil a chytil
madlo jej dverí, aby neotvárala dvere až pokiaľ nenaštartovali auto a nepohli sa. Zo začiatku cesty ju asi
2 min. držal za ľavú ruku, aby predsa len neotvárala dvere a nesnažila sa z auta za jazdy vyjsť, pričom
celá cesta na základňu MsP im trvala asi 5 min.
Ako sa premiestňovali na základňu zhruba po dvoch minútach, ešte v čase keď ju držal za ľavú ruku, keď
sa rozprával s kolegom U. za jej neustálych nadávok, zrazu pocítil že ho udrela svojou pravou päsťou

do brady (obžalovaný tak uviedol pri kladení otázok zo strany poškodenej), kde ju v tom momente pustil
a chytil si oboma rukami bradu, čoho si všimol kolega U. a zastavil vozidlo s tým, že sa ho pýtal, že čo
sa stalo. Na to mu hovoril, že ho udrela do brady, ale že nech idú, že nech sú čo najskôr na základni.
Na to sa začal snažiť chytiť ju za obe ruky, aby sa to nezopakovalo, na čo ona začala klásť aktívny
odpor, začala sa vzpierať, búchať rukami, kopať nohami, medzi tým sa pohli s autom a obžalovanému

sa nejako podarilo chytiť ju za obe ruky a to tak, že najprv za tú ľavú ruku, ktorú jej vykrútil, pričom
poškodená neustále kopala a bránila sa, až sa mu podarilo dostať ju do takej polohy, že hlavu mala na
kolenách, s tým že jej ruku zatiahol dozadu a jeho druhou rukou ju tlačil medzi lopatkami dole a snažil
sa ju znehybniť.
Pred základňou ju vybrali z vozidla, kolega U. zastavil auto, pristúpil k dverám kde sedela, otvoril

jej dvere, chytil ju za ruky a snažil sa ju vytiahnuť vonku, už nekládla žiaden odpor, bola dostupná,
obžalovaný vystúpil z vozidla a spolu ju tým istým spôsobom ako ju dávali do vozidla, tak ju viedli na
základňu,kdeichužčakalkolegaavovestibuleostalspoškodenoukolegaU.aobžalovanýišielpovedať
operačnému pracovníkovi, že čo sa počas cesty stalo. Počas tej doby poškodená stála vo vestibule s
kolegom U., ktorý ju vyzval, aby nadiktovala svoje osobné údaje a ona vytiahla z kabelky občiansky

preukaz. S poškodenou sa stretol opätovne, keď prechádzal okolo nej, keď išiel na ošetrenie pre bolesti
sánky a to z dôvodu, že ho trafila v čase, keď mal otvorené ústa, keď som hovoril s U.. Na p. O. v čase,
keď vyšla z auta nebadal žiadne zranenia, žiadnu krv na tvári, s výnimkou nejakej odreniny na pravom
viečku (čo si vysvetli tým, že sa to mohlo stať, keď jej tlačil hlavu, kedy si mohla viečko ošuchnúť o ľavý
kraj pravého predného sedadla, táto odrenina bola jemne začervenaná), alebo niečo podobné, ona sa

už na nič nesťažovala, bola ticho.
Zhruba po 45 min. sa vrátil z ošetrenia, medzi tým prišla hliadka štátnej polície s tým, že oni prišli na
zavolanie asi operačného, ktorý im popísal ako ma poškodená napadla a že je tu podozrenie z útoku
na verejného činiteľa a oni poškodenú následne brali na ošetrenie. Vo veci toho oznámenia vypovedal
na štátnej polícii na druhý deň a to ako poškodený.

Po ukončení služby absolvoval vyšetrenie na stomatochirurgii, pričom na toto ošetrenie ma poslal
ošetrujúci lekár, ktorý ho ošetril hneď po zákroku, lebo mal podozrenie z možnej praskliny.
Obžalovaný vypovedal, že počas celého zákroku ju neudrel päsťou a ani nekopol, ale je možné, že v
čase keď sa ju snažil spacifikovať sa mohla ona sama udrieť do jeho kolena, prípadne keď sa k nej otáčal
na zadnom sedadle a snažil sa ju spacifikovať pripustil, že sa mohlo stať, že by ju takýmto pohybom

udrel do ľavého stehna. Rovnako keď kopala, ju chytal rukami za jej stehná, aby jej v tom zabránil.
Na základni už s p. O. neprišiel do styku, ani nijakého konfliktu.
Zákrok obžalovaný hodnotil ako „štandardný“ do okamihu kým ho poškodená neudrela, uviedol, že vo
svojej práci musí zniesť aj takéto správanie a nadávky, patrí to k tomu, ale v okamihu kedy ho udrela, sa
už snažil zabezpečiť nielen svoju bezpečnosť, ale aj bezpečnosť svojho kolegu a musel použiť hmaty -

chmaty k tomu, aby jej zabránil v jej ďalšom útoku. Obžalovaný ďalej uviedol, že nikdy nebol disciplinárne
ani inak riešený, či vyšetrovaný v súvislosti s nejakým jeho zákrokom s výnimkou tohto a to za obdobie
15r. u polície.

Poškodená U.. O. M. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že dňa 20.9.2007 sa vo večerných hodinách

zdržiavala so svojím manželom, americkým občanom T. B. a s manželmi M. v reštaurácii na prízemí
nákupného strediska Centrál, kde sedeli a rozprávali sa, pričom poškodená pila len čapované pivo a
vypila max. 5 čapovaných 10 stupňových pív a v reštaurácii boli do 22:00 hod. - 22:30 hod. Poškodená
uviedla, že tvrdé a ani víno nepije. Pani M. stratila v ten večer prsteň a tento spoločne začali predzáverečnou hľadať. Po záverečnej prišli do podniku dvaja mladí muži, ktorých nepoznala a títo im vraveli,
aby odtiaľ vypadli, na čo im povedali, že len pozbierajú osobné veci a fotografie, ktoré mali porozkladané
na stole a že už odchádzajú. Pri ich odchode pred vchodom, sa to týmto dvom mužom asi nemalo

páčiť, že odchádzajú tak pomaly, tak títo slovne zaútočili na obe ženy vulgárnymi nadávkami. Neskôr
sa dozvedela, že šlo o syna majiteľa podniku a jeho kamaráta. Toto sa malo udiať pred vchodom do
podniku, vonku.
Vtedy mal jeden z mužov niekam volať a prišli 2 autá, kedy poškodená uvádzala, že nevedela či to
sú hasiči, alebo čo, videla len nejaké zapnuté svetlá, nejaké blikačky a zrazu sa jej niekto poza chrbát

spýtal, že kam ide. Poškodená uviedla, že nevedela, že kto sa jej to pýta, keďže medzi tým si vymieňala
nadávky s tými dvoma chlapmi, čo prišli do podniku „ich vyhodiť“ lebo im nadávali naďalej, že je „bitch“,
aj do píč a ona sa nedala a vracala im to taktiež, keď im hovorila, aby aj oni šli do piče. Bola celá
znechutená situáciou, lebo sa to v kultúrnej spoločnosti nestáva a odchádzala preč. Na to sa obzrela a
povedala, že ide domov, keďže jej bydlisko je asi 100 m od tejto reštaurácie. Ďalej cítila, že sa zozadu
blížia ku nej dvaja, traja muži v uniformách, ale dvaja ju hneď chytili za ruky. Manželia M. s jej manželom

B. sa stiahli do budovy.
Po tom ako ju chytili za ruky (svedkyňa v pojednávanej miestnosti ukázala na obžalovaného so slovami
- „tento pán U.“) a jeden z nich jej povedal, aby ukázala občiansky, pričom sa jej ani nepredstavili, ani jej
nepovedali, že čo sú, kto sú. Povedala im, že nevie, či ho má v kabelke, že sa pozrie, ale sa nemohla
pozrieť, lebo jej držali ruky. Tak im povedala, že bola na posedení s manželom a manželmi M. a aby ju

pustili. Oni na to neodpovedali, nereagovali a potom si všimla, že si kývli na seba a už bola s vytočenými
rukami v predklone. Na čo začala kričať, aby ju pustili, a takto v predklone ju šmýkali asi 3-4 m. smerom
k policajným autám a zhodili ju zo 60 cm schodíka na betón, kde dopadla na kolená, ale pritom ju stále
držali za ruky vzadu tak šikovne, že spolu s ňou zoskočili. Potom sa znova pýtala, že kam idú, že chce
ísť k manželovi. Manželov M. odkedy si všimla, že sa vrátili naspäť do budovy, ich nevidela, ale manžela

registrovala niekde pred budovou. Na tieto jej slová, že kam ju berú, a že nech ju pustia jej hovorili len
sprostosti a to aby bola ticho a „ty šľapka“. Obom im povedala, že sú kokoti a to obidvaja, ale oni išli ďalej
so slovami, aby bola ticho a potom počula len ako jej manžel kričí po anglicky, že kam ide jeho manželka.
Potom p. U. si sadol dopredu do auta a obžalovaný ju tlačil do auta. A to tak, že stála pri aute a on ju
nohou - kolenom pritlačil do auta tak, že koleno cítila niekde medzi lopatkami, pričom jednu ruku mala

vytočenú - asi ľavú. Keď ju takto vtlačil do auta, tak si povedala, že už to asi nezmení, na čo zavrel
dvere a obišiel auto a z druhej strany si prisadol ku nej. U. po celý čas ako ju obžalovaný nakladal, sedel
na mieste vodiča. Poškodená nevedela uviesť čo v tom čase robili tí zvyšní policajti. Svedkyňa ďalej
vypovedala, že ešte chcela vystúpiť z auta, lebo chcela ísť na WC, ale nevedela povedať, či to povedala
policajtom, ale pamätá si, že chcela 2x otvoriť si dvere, ale z vnútornej strany obžalovaný pritiahol dvere

tak, aby boli zavreté. Obžalovaný Leško sedel vedľa nej z ľavej strany, za šoférom. Z ničoho nič jej v aute
vytočil ľavú ruku a pokračoval v nadávkach „ty sviňa, ty kurva“, dovtedy sa nepoznali a nemali konflikt
a pritom ju s päsťou ľavej ruky udrel do jej pravého oka. Nepamätala si, či v tom okamihu auto stálo,
alebo bolo v pohybe, ona ho nijako neudrela. Ľavú ruku mala stále vytočenú. Päsťou jej dal do pravého
oka v okamihu keď jej vytočil ľavú ruku, čím sa trupom otočila k nemu a vtedy dostala ranu. V tom čase

už auto vyštartovalo. Následne jej pustil ľavú ruku a začal ju dvoma rukami škrtiť a triasť hlavou. Držal
ju pevne za krk tak, že ani dýchať nemohla, asi 20x ju takto pomykal, a mykal ňou celou silou tak, že
sa bála o svoj život, a držal ju oboma rukami okolo celého krku. Potom si oddýchol, nabral silu znovu
a potom cítila ako ju päsťami bije po ľavom ramene, ľavom stehne, všade ju udrel po 2x. Na záver ju
chytil pravou rukou okolo celého krku tak, že nemohla dýchať a bradu mala na jeho pravom lakti a ľavou

rukou jej zapchával ústa aj nos keďže má ruky veľké a kýval jej s ľavou rukou hlavou. Tento útok trval
spolu asi 10-15 min a po celý čas bolo auto v pohybe.

Po príchode na MsP ju obžalovaný už nechal tak, ale do budovy ju odprevadil len ten druhý policajt,
pričom jej držal jednu ruku vytočenú za chrbtom, aby bola vystretá. Keď prišla do vestibulu, dali ju sadnúť

na stoličku a po krátkej chvíli prišiel za ňou a v tej chvíli boli s ňou ďalší 5 a sa jej obžalovaný spýtal,
že či mala dosť a pritom ju začal kopať do jej ľavého predkolenia a to asi 10x. Ostatní keď videli ako ju
začal kopať, odišli od nej preč, okrem jedného. Potom po chvíli opäť prišiel obžalovaný za ňou a dvomi
palcami jej začal tlačiť na bradu a tak ju dvíhať až vstala na špičky a pritom jej stále nadával. Následne
začal tlačiť so svojimi palcami do jej nosných dierok a čakala, že zoberie nôž a ju zapichne. Toto všetko

opäť trvalo takých 10 min. Takto ju nechali sedieť asi 1,5 hodiny a medzitým obžalovaný G. odišiel na
nejaké vyšetrenie. Potom aj poškodenú odviezli na vyšetrenie, nejaký mestský policajti. V tú noc bola
na 5 rozličných miestach: na mestskej polícii, hneď nato na štátnu políciu (tam bola asi hodinu, kde jej
bolo oznámené, že na ňu podáva obžalovaný trestné oznámenie pre útok na verejného činiteľa), potomna ošetrení, ale nebola si istá v akom poradí. Po ošetrení išla určite opäť na štátnu políciu na Sídlisku
III., kde ju držali až do rána, asi do 10.00 hod. .

Vzhľadom na to, že v jej výpovedi na hlavnom pojednávaní sa objavilo množstvo rozporov vo vzťahu
k jej výpovedi z prípravného konania a to najmä od okamihu kedy popisovala priebeh udalostí po tom,
čo musela opustiť reštauračné zariadenie, bola prečítaná v tejto časti jej výpoveď z 12.11.2007 na
odstránenie rozporov.
Svedkyňa k nim uviedla nasledovné:

V prípravnom konaní vypovedala, že po tom, čo pristúpili k nej dvaja policajti, títo od nej žiadali občiansky
preukaz a že ho aj hľadala v taške, tento však nemohla v tme nájsť v taške a na to jej policajti vykrútili
ruky, avšak na hlavnom pojednávaní uviedla, že jej ruky vykrútili hneď a že nemohla občiansky preukaz
ani hľadať v kabelke. Tento rozpor na hlavnom pojednávaní neodstránila, keďže k tomuto uviedla, že ju
držali za ruky, a tak nemohla ani poriadne hľadať občiansky preukaz v taške, a preto ho ani nenašla.
V prípravnom konaní vypovedala, že si nespomína, že by chcela vystúpiť z auta pred tým ako sa pohlo,

a že policajtom hovorila, že chcela ísť na záchod, ale v konaní pred súdom uviedla, že chcela si 2x
otvoriť dvere, keď sedela v aute a že si nespomína, či im povedala, že chce ísť na záchod.
Rovnako v prípravnom konaní vypovedala, že v aute pri škrtení jej obžalovaný uvádzal, že ju zabije,
a že ju tĺkol do oblasti hlavy, jej temennej časti, líca, nosa a do sánky, kopal ju do predkolenia, stehna
takou silou, že sa bála, že upadne do bezvedomia. Úderov bolo niekoľko tuctov, avšak v konaní pred

súdom útoky takýmto spôsobom nepopisovala. Pri odstraňovaní rozporov uviedla, že možno tých úderov
nebolo niekoľko tuctov, ale 10-15 a keďže bola pritom bití nahnutá na svoj pravý bok, tak nevie či ju do
stehna kopal, alebo búchal päsťami, už si to nepamätala.
V prípravnom konaní vypovedal, že po príchode do budovy mestskej polície ju dali do miestnosti na
prízemí, kde obžalovaný jej povedal, aby vstala a chytil ju tam pod krk a snažil sa ju zdvihnúť zo zeme,

obdobne ju dvíhal tak, že jej zapichol dva prsty do nosných dierok a zdvíhal jej tak hlavu až bola na
špičkách, po tom odišiel a ostala v miestnosti s inými dvomi policajtmi, ktorí boli na ňu milí. V prípravnom
konanínevypovedalaokopanídopredkoleniaakovkonanípredsúdom.Vovzťahuktejtočastivýpovede
z prípravného konania vypovedala len, že tá miestnosť nebola veľká, max 3,5 m x 3,5 m.
Dychovú skúšku odmietla na polícii, lebo ju nepovažovala za potrebné urobiť.

Na otázku splnomocnenkyne poškodenej na hlavnom pojednávaní, poškodená zároveň uviedla, že
nebola poučovaná, prečo ju chcú predviesť na MsP a ani ju nepoučovali o tom, že by sa dopustila
nejakého priestupku. Rovnako nebola poučená, že v prípade, ak bude klásť odpor, že budú proti nej
použité donucovacie prostriedky. Podľa jej názoru nenarúšala v tom čase žiaden nočný kľud, teda v

čase keď prišli policajti k nim už stála vonku. V čase, keď prišli policajti nikomu nenadávala, naposledy
nadávala medzi dverami. K tomuto súd považuje za nevyhnutné uviesť, že uvedené tvrdenie poškodenej
bolo v priamom rozpore s jej tvrdeniami priamo na hlavnom pojednávaní (viď vyššie) kedy vypovedala,
že policajti ju oslovili v čase kedy si vzájomne nadávala s dvomi mladými mužmi, ktorí prišli do podniku
ich vyhodiť. Poškodená nevidela, žeby ostatní policajti zisťovali totožnosť manželov Kollárových a jej

manžela, a to isté jej mal potvrdiť aj jej manžel, ktorý jej povedal, že nikto od nich nechcel vedieť ich
totožnosť.
Poškodená poprela, že by bola vytláčaná osobami vonku z reštauračného zariadenia, a žeby vonku
vulgárne nadávala. (opäť uvedené tvrdenie na hlavnom pojednávaní bolo v priamom rozpore s jej
samotnou výpoveďou z hlavného pojednávania.

Svedok Ľ. Š. vypovedal na hlavnom pojednávaní konzistentne so svojou výpoveďou z prípravného
konania s tým, že je syn majiteľa reštauračného zariadenia a v čase skutku prišiel ako zvyčajne zavrieť
prevádzku. Do prevádzky prišiel spoločne s bratom Radúzom do podniku. Zo začiatku si mysleli, že
nebudú problémy so štyrmi zákazníkmi, ktorí ako poslední zostali v podniku, keďže ich aj jedna z

čašníčok osobne poznala, ale potom začali problémy, keďže všetci štyria boli pod vplyvom alkoholu a
ženy asi najviac, pričom najviac robila problémy pani M.. Po dlhších naťahovačkách (asi 20 minút ich
vyzývali, aby opustili reštauráciu), im povedal, že v prípade, ak neodídu, tak zavolajú políciu, čo aj urobil.
Medzi tým si už vzájomne vulgárne nadávali, lebo brat nemohol už vydržať a povedal im, aby vypadli z
reštaurácie, lebo potrebuje zavrieť reštauráciu a to i v angličtine. Keď prišli policajti, boli už vo dverách,

kam ich postupne s bratom vytlačili, teda niektorí z tých hostí boli v chodbičke medzi dvoma dverami,
pričom oboje boli otvorené. Keď prišiel jeden z policajtov k nim, tak sa ich najprv pýtal, že či sú v poriadku,
načo mu povedali, že áno, že sú v poriadku. Policajt ešte zisťoval, či došlo k napadnutiu, ale keď mu
povedali, že nie, tak sa jeho brat toho policajta pýtal, že či majú ešte ostať alebo už nás nepotrebujú,a ten policajt povedal, že nie, že môžeme zavrieť. Jeho brat bol vedľa neho, zavreli prevádzku, nikto
už dnu nevošiel. Ešte pred tým, ako zavreli prevádzku a v tom čase keď sa s policajtom rozprával ešte
vnímal, že ostatní policajti začali ostatných legitimovať. Svedok si pamätal, ale nebol si istý, že všetkých

začali legitimovať a že všetci boli už pokojní keď prišli policajti, okrem poškodenej. Nevedel to popísať,
alevnímaltotak,žerobilaproblémytak,akoopitýčlovekrozhadzovalarukami,počuťnepočul,čohovorí,
ale tak to vnímal cez sklenené dvere, dokiaľ ju vnímal nevidel, žeby voči nej nejaký policajt zakročil. Asi
po 5 min. keď opúšťali prevádzku bolo počuť spred prevádzky nejaký krik, ale nevedel uviesť kto a čo
kričal, neboli sa na to pozrieť s bratom, radšej išli hneď domov, chceli mať pokoj. Svedok nevedel presne

uviesť kto koľko vypil, ale čašníci im povedali, že dosť.

Svedok E. Š. vypovedal zhodne so svojou výpoveďou z prípravného konania, pričom uviedol, že v ten
večer zastupoval otca v prevádzke a pri záverečnej mali problémy so štyrmi zákazníkmi, ktorí boli pod
vplyvom alkoholu a nechceli opustiť prevádzku. V prípravnom konaní popisoval vulgarizmy, ktoré si
navzájom s poškodenou vymenili. Najväčší problém bol s poškodenou, pričom si už presne nespomínal

čo hovorila a ako, ale asi po 30 min čo sa ich snažili vyhnať z prevádzky, poprosil brata, aby zavolal
policajtov. Pri príchode policajtov bol s bratom vo vnútri a zákazníci boli vo dverách a policajti pred
budovou. Už si nepamätal, či boli ešte nejaké hádky, alebo nadávky, keď prišli policajti, ale keď títo prišli,
tak sa ich spýtali či sú v poriadku, načo policajtom povedali čo sa stalo a následne sa spýtali policajtov,
že či môžu odísť a oni, že áno. Potom počul ako policajti pýtajú občiansky preukaz od zákazníkov a

medzi nimi aj poškodenú a ona im odmietla tento preukaz dať. Nepamätal si, ako im to povedala, ale
vedel, že im ho odmietla dať. Už si nespomínal a nevedel popísať ako to prebiehalo, len počul, ako im
hovorila, že im ho nedá. Nevedel uviesť koľko mali zákazníci vypité, ale najviac sa mu zdalo, že mala
vypité poškodená.

Svedok U. U. člen hliadky Mestskej polície s obžalovaným vypovedal v zhode so svojou výpoveďou
z prípravného konania pričom uviedol, že na miesto zákroku prišli po tom, čo ich operačný pracovník
informoval o tom, že v predmetom reštauračnom zariadení sú zákazníci, ktorí robia problémy, sú
hluční, nadávajú prevádzkarom a nechcú opustiť prevádzku. Po tom, čo prišli na miesto, videli, že
prevádzkarisúužmedzidvermiaštyriazákaznícisúužvonku,kdeimprevádzkaripovedali,ženajväčšie

problémy sú s poškodenou. Aj oni ju vnímali ako najhlučnejšiu medzi tými štyrmi, na čo ju s kolegom
vyzvali, aby preukázala svoju totožnosť. Ostatní dvaja kolegovia identifikovali zvyšok skupinky, na čo
im poškodená povedala, že sú kokoti, že majú ísť do piče, že ich vyzlečie z uniforiem, že ona je štátna
občianka USA, rovnako im povedala, že im nepredloží žiaden doklad totožnosti. Jediný, ktorý s nimi
komunikoval bol jej manžel a hovoril s nimi v angličtine a od neho nežiadali preukaz totožnosti, lebo

sa ničoho nedopustil, jediný kto sa dopustil priestupku proti nočnému kľudu bola poškodená, ktorá tam
vykrikovala a ktorú označili prevádzkari ako osobu, ktorá tam robila najväčšie problémy. Upozornili ju
na to, že pokiaľ im nenadiktuje aspoň svoje iniciály, budú ju musieť predviesť na základňu za účelom
overenia totožnosti, ona toto odmietla a naďalej im vulgárne nadávala. Mala vypité, bola dosť hlučná.
Po niekoľkých neúspešných výzvach ju chytili s kolegom G. za ruky a odviedli k autu, svedok otvoril

auto a nejako ju natlačili dnu, svedok však už nevedel popísať ako. Snažila sa chytať rukami za dvere a
rám auta, ale oni ju tam nejako natlačili spoločne s obžalovaným. Pri nakladaní do auta nepoužili žiadne
hmaty - chmaty a žiadne zranenia jej spôsobené neboli. Už keď sa presúvali na základňu, poškodená
udrela obžalovaného a tento zakričal od bolesti a povedal, že ho udrela do tváre, na čo sa ho spýtal či
má zastaviť a on povedal, že nie. Následne na zadných sedadlách nastala ruvačka, poškodenej aktivita

bola neúmerná, cíti ako kope do sedadiel, a potom sa aj obzrel ako obžalovaný používa chvaty tak,
aby znemožnil pohyb poškodenej v aute a aby neohrozila ani jeho a aby nenabúrali. Videl ako vlastným
telom sa snažil ju zatlačiť medzi sedadlá, čo sa mu aj podarilo. Keď obžalovanému dala poškodená úder
spýtala sa ho, či je už spokojný, obžalovaný jej nijako počas zákroku nenadával. Z auta už vyšla bez
odporu, vyšli na základňu, prestala byť agresívna, vybrala na jeho výzvu doklad totožnosti z kabelky.

Jediné čo na nej zbadal ako zranenie, bolo niečo červené pod okom, nevidel žiadnu krv. Potom prišli
kolegovia R. a N., ktorí boli s nimi na zákroku a títo ostali pri poškodenej kde on s G. C.šli k operačnému
nadiktovať iniciály poškodenej s tým, že kolega G. išiel na ošetrenie, lebo ho bolela sánka po útoku
poškodenej. Svedok šiel s obžalovaným na ošetrenie a poškodená sedela už pokojne a už nikomu
nenadávala, ani obžalovaný a ani svedok sa už s ňou nestretli. Obžalovaného považuje za slušného

človeka, nikdy ho nevidel, aby niekoho bezdôvodne napadol, nie je agresívnej povahy. Celkovo možno
spoločne vykonali 30-40 zákrokov, kedy museli použiť hmaty chmaty za účelom predvedenia osoby, ale
toto bol jediný prípad, kedy sa žena správala tak, ako tomu bolo v tomto prípade. Poškodená sa snažilaviackrát vystúpiť z auta na čo svedok vyšiel von a opäť z jej strany zavrel dvere, poškodená sedela za
sedadlom spolujazdca.
Občiansky preukaz na základni vybrala z kabelky. Poškodenú niekoľko krát vyzval, aby im uviedla aspoň

iniciály, keď už nám nedá nejaký preukaz a to jej povedal minimálne 5-6x slušne. Svedok si už nepamätal
či sa priamo pýtali ostatných na jej meno a priezvisko, ale manžel bol pripitý a američan a ostatní
svedkovia ju oslovovali len M..

Svedkovia L. R. a X. N. bol členmi druhej hliadky Mestskej polície, ktorá zasahovala na mieste

incidentu. Obaja zhodne a konzistentne so svojimi výpoveďami z prípravného konania zo svojej
perspektívy popísali ako prišli k prevádzke reštauračného zariadenia, kde boli vyslaní a popísali najmä,
že najhlučnejšie a najvulgárnejšie boli poškodená s druhou ženou a že najväčšie problémy mala hliadka
tvorená obžalovaným a U. pri legitimovaní poškodenej, ktorá im spolu i s p. M. nadávali a boli vulgárne.
Oni identifikovali pani M.Á. a vnímali, že obžalovaný s kolegom U. márne vyzývali poškodenú, aby sa
legitimovala občianskym preukazom a ako ju upozornili, že v prípade, že sa nepreukáže budú ju musieť

predviesť na stanicu. Svedkovia popísali i okolnosti nastupovania poškodenej do vozidla, pričom jej
priebeh sa zhodol s popisom priebehu predvádzania ako vypovedali obžalovaný s U.. Svedok R. si
nespomínal, že kto z dvojice U. a obžalovaný vychádzal von z auta zatvoriť opakovane dvere, ktoré
otvárala poškodená, keď chcela z auta vystúpiť. Svedok R. uviedol, že potom keď prišli na základňu,
hliadka s G. už bola tam a kolega G. mu povedal, že poškodená ho udrela do tváre a bolela ho sánka,

na čo mu povedal, aby išiel na ošetrenie. Svedok si už si nespomínal kto bol pri poškodenej, ale jeden
čas bol pri nej aj on a kolega mu doniesol kávu, aby ju ponúkol a vtedy mu poškodená povedala, že ona
pozná 10 doktorov a že si zabezpečí 10 diagnóz.
Svedok N. mimo iné uviedol, že poškodená neposkytla súčinnosť na preukázanie totožnosti a
javila známky požitia alkoholu a opakovane bola vyzývaná, že ak nepreukáže svoju totožnosť bude

predvedená na Mestskú políciu za účelom zistenia jej totožnosti. Po príchode na základňu Mestskej
polície sedela na gauči vo vestibule, pričom si nepamätal kto bol pri nej, komunikoval s ňou i on a s
poškodenou boli v kontakte až do príchodu štátnych policajtov. Svedok vylúčil, že v čase keď prišiel na
základňu Mestskej polície a v čase keď bol pri poškodenej, že by ešte za ňou ešte prišiel obžalovaný,
a že by došlo v budove Mestskej polície k nejakému útoku obžalovaného na. V budove boli prítomní

operačný P. N., civilný zamestnanec L. X., ktorý mal na starosti kamerový systém a títo všetci mohli
vidieť do vestibulu, kde sedela. S kolegom R. tam prišli také 2 min. po kolegovi G. a U.. Najviac pod
vplyvom alkoholu bola poškodená, čo usudzoval z gestikulácií, mimiky, slovného prejavu, tackala sa
ešte na terase, považoval ju za opitú.

Svedok L.O. X. od 1.7.2007 pracoval na mestskom úrade na MsP ako operátor mestského kamerového
systému, pričom dňa 20.9.2007 bol v službe od 20.00 - 24.00 hod. O 22.30 hod. započul z vysielačky
ako hliadka v zložení G. R. U. predvádza osobu za účelom zistenia totožnosti, keďže táto im odmietla sa
identifikovať. Svedok uviedol, že títo tam išli na sťažnosť, že je tam rušenie nočného pokoja. Miestnosť
v ktorej pracuje je tá istá ako miestnosť, kde pracuje operačný. Asi o 3 min. započul opäť vo vysielačke,

že policajt U. hlásil, že predvádzaná osoba napadla G. a že idú na základňu, nič viac nehovoril. Tak
po tomto hlásení asi o 2 min. videl ako vchádzajú na MsP, videl ich na kamere ako poškodenú držia
za ruky, za predlaktie, bolo to zvláštne, ale neskôr pochopil prečo, pretože predvádzaná osoba bola
pod vplyvom alkoholu. Najskôr prišiel do operačnej miestnosti G. držiac sa za sánku, keď si spojil čo
videl a počul, sa čudoval, že taká osoba (poškodená) môže tak udrieť chlapa ako je on, aby ten úder

cítil. Keďže bol zvedavý, tak sa išiel na ňu pozrieť, poškodenú videl ako sedela, a aby nespadla a
nevyvalila sa, tak ju musel podopierať U., pozoroval ju asi z metrovej vzdialenosti. Keďže svedok nepije,
hneď ucítil zápach alkoholu, tak si urobil záver, že dotyčná osoba je pod vplyvom alkoholu, bola značne
pod vplyvom alkoholu, začala nezrozumiteľne bľabotať. Mala omastené vlasy, oblečenie ako zo second
handu a čiernu kabelku. Bol pri tom ako policajt U. najmenej 3x pýtal slušne občiansky preukaz a ona

sa začala vulgárne správať a nadávať mu - do piče a do kokotov a že je Američanka, že je lekárka, že
si zoženie plno lekárskych potvrdení a že, myslela p. G., že pôjde do piče.
Nič nehovorila o tom, že by ju niekto napadol, či zbil. Medzi tým vošla druhá hliadka v zložení N. R. R.
a vtedy svedok odišiel a dvere boli pootvorené. Videl ako p. R. si pýtal doklad totožnosti, tak po chvíli
mu dávala nejaký preukaz (po pol minúte) a potom mu povedala: „a teraz ste spokojní že ste ma tu

predviedli?“ S preukazom prišiel do operačnej miestnosti U.. G. bol po celý čas na operačke. Keď prišiel
U. s občianskym preukazom, tak G. povedal, že musí ísť na ošetrenie, že ho bolí sánka. Oni odišli na
ošetrenie a pri nej ostali N. F. R.. Keďže medzi tým sa zavolali štátny policajti. Poškodená chcela medzi
tým odísť, ale ju tam zadržali, keďže čakali na príchod hliadky štátnej polície. Asi po 20 min. od jejpredvedenia v čase čakania na hliadku štátnej polície sa poškodená akoby pretriezvela a sa rozčúlila,
že ona chce ísť domov, začala kopať do stola a do stoličky a potom p. N. jej slušne povedal, že nech
si sadne, ona ďalej kopala a tak na ňu skríkol, že nech si sadne a tak sa upokojila no a potom prišla

hliadka štátnej polície a zobrala ju. P. N. sa jej medzi tým 2x pýtal, že či nechce ísť na ošetrenie do
nemocnice a ona odmietla. Svedok si u poškodenej pod okom všimol, že mala škrabanec a iné zranenia
nevidel, rovnako na šatách nemala žiadne stopy krvi. Po celý čas, čo tam bola poškodená na policajnej
stanici mal prehľad kto je pri nej a čo robí. Pričom nebolo voči nej použité žiadne násilie ani donucovacie
prostriedky. To kreslo kde sedela poškodená bolo hneď za otvorenými dverami do operačnej miestnosti

kde sedel. Keď sa nahol, aj videl poškodenú.

Svedok P. N. pracoval v čase skutku vo funkcii operačného pracovníka Mestskej polície, a v ten večer
mal službu. V nočných hodinách mu volali z prevádzky Centrál, že majú tam skupinu zákazníkov, ktorí
sú v podguráženom stave a odmietajú opustiť prevádzku, bolo to niečo po 22.00 hod., následne tam boli
vyslané dve autohliadky, v jednej hliadke bol U., G. a v druhej hliadke R., N.. Došli na miesto a riešili

osoby a nahlásili, že jednu osobu budú predvádzať, lebo odmietla sa identifikovať. Svedok si nepamätal
presne, ale vypovedal, že v čase presunu na základňu niečo kolegovia hlásili o nejakom incidente vo
vozidle. Teda, že došlo k napadnutiu jedného z kolegov, pričom si už presne na tie slová nepamätal, ako
to bolo povedané. Po príchode hliadky mu niekto z hliadky uviedol, že došlo k útoku na G., že ho udrela
do tváre, a že kolega G. sa sťažoval, že má niečo zo sánkou. Keď pristúpil k poškodenej bolo z nej cítiť

alkohol, videl, že je opitá stredne dosť, bola arogantná. Ale čo hovorila si už nepamätal. Riešil najmä
to, že ak došlo k útoku na G., tak by to mala riešiť štátna polícia ako podozrenie z útoku na verejného
činiteľaatedaoboznámilštátnupolíciusuvedenýmiskutočnosťami,aabysiprišliprepoškodenú,pričom
posielal G. na ošetrenie k lekárovi, kde aj išiel keď prišla druhá hliadka. Po príchode na základňu bol pri
poškodenej U., táto sedela a po príchode druhej hliadky, ho táto vystriedala. U. F. G. za ten čas išli na

ošetrenie, počas celého jej pobytu na základni ju mal stále pod dohľadom, či už priamo pod očami, alebo
ju registroval, keďže operačné stredisko je asi 3m od vestibulu, kde sedela na sedačke, pričom dvere
boli otvorené a zaregistroval by všetko, čo sa tam dialo. Počas doby od predvedenia poškodenej až po
jej prebratie štátnou políciou, nikto voči nej nepoužil žiadne násilie, alebo donucovacie prostriedky a od
predloženia občianskeho preukazu sa len čakalo do príchodu polície. Poškodená si žiadne vyšetrenie

nevyžadovala ani po tom, čo sa jej na takúto možnosť pýtali. Obžalovaný nebol s poškodenou sám v
čase od jej predvedenia na základňu. Poškodená sa v ten večer ani raz nesťažovala na to, že by ju
niekto zbil, napadol, alebo podobne. Ona sa rozčuľovala na to, že čo od nej chcú, prečo ju predviedli,
že na to nemali právo.
Svedkovia E. C. a U. M. boli v čase skutku členmi hliadky OO PZ Prešov - Sever, ktorí boli stálou službou

vyslaní na útvar Mestskej polície v Prešove preveriť útok na policajta a doprevádzali poškodenú mimo
iné i po lekárskych vyšetreniach. K vlastnému skutku nevedeli uviesť nič. S poškodenou sa stretli až na
útvare Mestskej polície a obaja potvrdili, že z nej bolo cítiť alkohol a že javila znaky požitia alkoholických
nápojov, pričom odmietla sa podrobiť dychovej skúške a bola arogantná v komunikácii s nimi.

Znalec z odboru Zdravotníctvo a farmácia U.. U. M. vypracoval znalecký posudok na posúdenie zranenia
poškodenej U.. M. O., pričom konzultoval závery i s lekárom so špecializáciou očné lekárstvo, a z
vyšetrení poškodenej zistil, že menovaná utrpela krvnú podliatinu hornej i dolnej mihalnice pravého
oka, spojivky a pravej očnej gule so zápalom dúhovky a riasnatého telieska, tržno-zmliaždenú ranu
slizničné bloky ľavého líca, krvné podliatiny krku obojstranne, krvné podliatiny na spodnej ploche brady

obojstranne, krvné podliatiny s pomliaždením na vnútornej i zadnej ploche pravého ramena v oblasti
pravej lakťovej jamy, na zadnovnútornej ploche pravého predlaktia, krvné podliatiny s pomliaždením
ľavého ramena, krvné podliatiny s pomliaždením prednobočnej plochy ľavého stehna a predovnútornej
plochy ľavého predkolenia. Krvná podliatina hornej i dolnej mihalnice pravého oka, spojivky a pravej
očnejgulesozápalomdúhovkyariasnatéhotelieskabolispôsobnétupýmpredmetomoširšejkontaktnej

ploche, ktorý pôsobil na oblasť prevej očnice malou až strednou silou a prudkosťou. Tržnozmliaždená
rana slizničnej plochy ľavého líca bola spôsobená tupým predmetom o užšej kontaktnej ploche, ktorý
pôsobil na uvedenú oblasť malou, až strednou silou a prudkosťou. Krvné podliatiny krku obojstranne
boli spôsobené tupými predmetmi o užšej kontaktnej ploche, ktoré pôsobili na uvedenú oblasť malou
silou a prudkosťou.

Nahlavnompojednávaníznalecpripustil,žeotrasmozguľahkéhostupňanebolzmedicínskehohľadiska
objektivizovaný.
Znalec vypovedal, že poškodená nebola po úraze v bezvedomí, nebola pripútaná na lôžko, nezvracala,
ale udávala, že mala nutkanie na vracanie, nebola hospitalizovaná v nemocnici, nemala úpornédlhotrvajúce bolesti, horúčky a nebola odkázaná na pomoc druhej osoby pri vykonávaní základných
životných potrieb, bola obmedzovaná bolesťami v mieste poranení tváre, krku a končatín počas liečby v
dĺžke 5-6 dní s klesajúcou intenzitou, bolesťami pravého oka s neostrým videním počas liečby v trvaní

21 -28 dní.
Poranenie oka bolo zistené dňa 21.9.2007 na ambulancii pohotovostnej služby očného oddelenia FNsP
Prešov, kde poškodená uviedla, že hneď po úraze hmlistejšie vidí. Pri objektívnom vyšetrení bol zistený
krvný výron na okrajoch viečok, očné pozadie bolo v norme, očná guľa pokojná, rohovka hladká, číra,
zrenica okrúhla, reakcia na osvit správna, šošovka bola číra. Záverečná diagnóza bola stanovená ako

pomliaždenie pravej očnej gule, bez potreby terapie s potrebou kontroly u spádového očného lekára v
pondelok. Následne bola poškodená vyšetrená až po 7 dňoch dňa 28.9.2007 na očnej ambulancii FNsP
Prešov, kde boli objektívne zistené na pravom oku vstrebávajúci sa krvný výron mihalníc, okraje očnice
na dotyk bolestivé, očná guľa mierne podráždená, na pravom oku bola zrenica mierne zneokrúhlená s
prítomnosťou zápalových buniek v rohovke.
Priprvotnomvyšetrenízodňa21.9.2007bolzistenýlenvýrondoviečkaaprivyšetreníbolokonštatované

pomliaždenie očnej gule. Pričom lekár neindikoval liečbu na základe prvotného objektívneho nálezu,
ale poslal poškodenú na kontrolu u spádového lekára na pondelok, pričom ošetrená bola v piatok. V
prípade ak by poškodená išla k lekárovi v pondelok, tak by bolesti a hmlisté videnie určite odzneli skôr,
ten zápal začína hneď po úraze, čiže mohla ísť na ošetrenie už počas víkendu. Bolesť pociťovala od
začiatku a zápal sa postupne zhoršoval plynutím času a neliečením. V prípade ak by sa zápal liečil od

pondelka, prípadne soboty tak by ten zápal mohol vyliečiť do 7-10 dní. Ošetrujúci lekár zistil len krvný
výron na okraji viečka. Na to, aby vznikol krvný výron na viečku, musí vzniknúť aj pomliaždenie očnej
buľvy. Očná buľva bola pomliaždená ľahkým rozsahom keďže lekárka nedávala liečbu a zranenie boli
na okraji viečka. Tá doba liečenia je skutočne na hranici okolo 5, 6 - 7, 8 dní, keďže až po 7 dňoch ju
vyhnala tá bolesť a ťažkosti k lekárovi. Na začiatku úrazu tie prvé dva dni by boli najhoršie a potom by

sa to zmierňovalo a došlo by k vyliečeniu. Odporúčania lekára pri liečbe takýchto poranení sú šetriť oko,
nevystavovať chladu, vetru, intenzívnemu svetlu.
Pokiaľ ide o krvné podliatiny na krku tie najväčšou pravdepodobnosťou vznikli tlakom prstov oboch rúk
alebo jednej ruky na krk poškodenej a to spredu. Liečenie takýchto zranení je do 7 dní.
Vo vzťahu k možnému vzniku zranení znalec uviedol, že je možné pripustiť, že poškodená mohla počas

násilného nakladania do osobného motorového vozidla s jej predpokladaným aktívnym odporom utrpieť
poranenia v oblasti hlavy, na končatinách pričom predmetné krvné podliatiny krku obojstranne nebol
dostatočne ozrejmený spôsob ich vzniku počas uvedeného nakladania poškodenej alebo zápasu v aute.
Zároveň uviedol, že zranenia poškodenej mohli vzniknúť i tak ako ich popisovala vo svojej výpovedi
z prípravného konania. Vo vzťahu k jej popisu zranení na hlavnom pojednávaní uviedol, že pokiaľ ide

o zranenie kolien ako ich popisovala na hlavnom pojednávaní, tie neboli zaznamenané. Pokiaľ ide o
odreninu oka tak by to mohlo ísť aj o úder päsťou, rovnako obžalovaný jej mohol oboma rukami škrtiť
hrdlo a triasť hlavou, ale muselo ísť o malú intenzitu, bez toho aby vzniklo podvrtnutie krčnej chrbtice
a poranenie mäkkých častí hrtana, určite obžalovaný nemohol mykať celou silou, to možno absolútne
vylúčiť.

Zároveň znalec uviedol, že podľa záznamu z lekárskej správy vyplýva, že podliatiny na krku boli
symetrické a teda z toho vyplýva úchop dvoma rukami. Toto platí pre teóriu jedného úchopu, ak by ju
chytal viackrát jednou rukou tak mohli by byť spôsobené krvné podliatiny pohybom palca. Na ľavom
stehne mohli vzniknúť údery aj dvoma päsťami, rovnako to platí aj o ľavom ramene. Rovnako uviedol, že

je z medicínskeho hľadiska možné aby krvné podliatiny na krku vznikli úchopom pravou rukou zozadu
ako to popisuje poškodená vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní, so stlačením krku ohnutou
hornou končatinou v lakti. Pokiaľ ide o kopy, je to skôr nemožné ako áno, aby jej spôsobil zranenia
10 kopmi ako udáva, ale teoreticky by poškodená musela pri tom buď sedieť alebo stáť. Pokiaľ ide o
zranenie na predkolení to by mohlo byť spôsobené 10 kopmi plnou intenzitou, iba že by boli nejaké

slabé, provokačné.

Svedok Marián Kollár vypovedal, že v ten deň si bol posedieť s manželkou a s poškodenou a jej
manželom v reštaurácii Centrál. Mohlo byť niečo okolo 18.00 hod., B. tam sedeli už pred tým, ale nevedel
uviesť ako dlho, ale neboli pod vplyvom alkoholických nápojov. Keď si spoločne sadli bol to, podľa

svedka, koncert fotografií, veselých zážitkov. Svedok s T. si dal pivo a manželka s poškodenou si dali
koňak. Svedok vypovedal, že takto večer plynul ďalej a medzitým išla manželka na WC a pritom hľadali
15 minút obrúčku, ktorá je vypadla z prsta. To bolo okolo 21.15-21.30 hod. Svedok vypil dovtedy možno
dve,tripivá,T.toisté,manželkasp.O.dvamax.trikoňakyzacelývečer,svedoksiužpresnenepamätal.A keďže bolo dobré prostredie a atmosféra, tak chceli pokračovať, ale keďže sa blížila 22.00 hod.,
prišli synovia majiteľa podniku a jeden z nich vyprovokoval celé toto čo nastalo, ľudsky nepochopiteľné
riešenie. Podľa svedka šlo o chlapca ktorý bol „širokoramenatý“ a sa naučil pár slov cudzích v USA

počas jeho pobytu v zahraničí, tak keď ich žiadali, či si ešte nemôžu dať jedno pivo, tak odpovedal
vulgárnymi slovami v angličtine na manželku a poškodenú, že sú piče, lebo chcel zavrieť a z ich strany
bola prednesená žiadosť slušne, že si chcú dať ešte jeden drink, to bolo na hrane, alebo tesne pred
záverečnou. Keď sa ohradili, že čo si to dovoľuje slovne vulgárne nadávať na dámy, obe majú titul a
nejaký 20-ročný...tak už sa aj rozhorčili, tzn. že ho vyzvali, aby sa správal slušne a povedali to normálne.

Toto všetko sa udialo v čase keď už zaplatili, svedok s T. som stál asi 3 m. od pultu po vykonaní si
povinnosti zaplatenia a kým stihli prísť k dverám, tak jeden z tých bratov povedal, že zavolal na nich
mestských policajtov. Na to v pokoji a v mieri vyšli von, najprv svedok s T. a potom dámy. Poškodená
platila pri bare účet, pričom stála 2 m od baru a jeho manželka taktiež a svedok stál 2 m od nich smerom
k východu. Poškodená platila čašníkovi, ktorý mal v tom čase službu, nešlo ani o jedného z bratov. Po
vyjdení z baru ich oslovili mestský policajti, ktorí boli vo vzdialenosti asi 4 m. keď ich zbadal. Oslovili

ich ako prví, či by sme boli láskaví a preukázali sa občianskym preukazom. Svedok vytiahol občiansky
preukaz a predložil ho policajtovi, nevedel uviesť ktorému, keďže boli 3 či 4, ktorí k nim prišli. Ihneď
preložil do angličtiny T., že by radi videli jeho osobný preukaz, tento zo začiatku nechápal, že čo to
vlastne má znamenať a keď mu povedal, že nech radšej ukáže preukaz, on sa preukázal, potom musel
svedok prekladať policajtovi, že ide o zahraničného občana, ktorý je na návšteve na Slovensku. Ženy

prišli k nim v čase keď vyťahoval preukaz no a tiež im svedok povedal, že chcú vidieť občianske preukazy
nech preukážu občiansky preukaz, lebo páni mestský policajti to žiadajú. Manželka sa na jeho výzvu
preukázala tak isto, im sa venovali tí dvaja, prípadne i ten tretí, štvrtí sedel v aute, matne si na to
spomínal, ale mal silný pocit, že to tak bolo. Na to p. M. O. začala mať problém, alebo mala problém s
nájdením občianskeho preukazu. Nedokázala pochopiť z akého dôvodu sa má preukázať občianskym

preukazom. Aj ho reálne hľadala, aj keď zo začiatku sa jej nechcelo, proste žiadala vysvetlenie prečo ich
chcú. Mestskí policajti nezadávali nijaký dôvod, aby pochopili čo sa deje, niečo hovorili o rušení nočného
pokoja, nehovorili akým spôsobom sa mali dopustiť rušenia nočného pokoja, alebo spolunažívania,
proste nepochopiteľné. Niektorí z policajtov jej oznámil, že ju berú so sebou. Policajti sa jej nepýtali, ani
ostatných kde by mohol byť ten preukaz, prípadne kde býva M., pričom M. bývala asi 200 m od miesta

kde boli. Asi jej povedali, že ju berú so sebou, lebo nemá občiansky preukaz, lebo iný dôvod svedok
nepoznal. Počul, že jej povedali, že na základe toho, že nemá občiansky preukaz, že ju predvádzajú.
Proste to bolo otázka na otázku, kedy ju policajt žiadal o občiansky preukaz a ona im na to odpovedala,
že prečo si žiadajú jej občiansky preukaz. Oni na to opäť dookola opakovali, aby im predložila občiansky
preukaz, takto policajti žiadali 5-7-9x predloženie preukazu a ona sa ich stále pýtala prečo má predložiť,

ale už mala vážne snahu pozerať, kde je ten preukaz, lenže to už nastupovala fyzická sila, keď ju zobrala
uniformovaná sila bez tváre, len tak ju jeden chytil pod ramená a dal ju dole z chodníka na cestu cez
taký 70 cm múrik - schod, kde ju zobral už druhý a spoločne ju dali do auta. Auto stálo kolmo na múrik
- schodík.
Svedok si nepamätal koľkí ju takto nakladali do auta, ale pamätal si, že mala vypáčenú ruku a nejaká

ruka ju tlačila na hlave dolu, tak ako sa nakladajú zadržaní do auta. Svedok sa v tom čase už o to
nestaral, ale chránil svoju manželku ako sa muž má starať o svoju dámu.
Po tom, čo ju policajti chytili a povedali jej, že idete s nami, začala poškodená hysterčiť. Keď ju schmatli,
tak zhíkla a kričala, pričom svedok odchádzal s manželkou preč od miesta incidentu, lebo si povedal:
„utekajme preč, bo berú našich“. Svedok bol v tom čase asi 17-20 m od auta, keď ich stratil zo zorného

uhla, ako posledné videl ako je Katarína naložená v aute a T. sa snažil žiadať vysvetlenie, že prečo
ju berú.
Na druhý deň prišiel po poškodenú, ktorá mu povedala, že ju zbili a povedala mu to aj do telefónu aj
osobne. Povedala mu, že ju zbili, že jej tlačili na nos, na očné buľvy, že dostala facku, či ranu. Mali jej
strkať prsty do nosa a očí a mala podliatiny na tvári. Proste mu povedala, že ju zmastili, že jej skoro

vytlačili oči, aj čosi s nosom, že jej narábali s nosom.
Vzhľadom na tú skutočnosť, že sa vyskytli rozpory medzi výpoveďou svedka v prípravnom konaní a
v konaní pred súdom, bola prečítaná jeho výpoveď za účelom odstránenia týchto rozporov. Svedok
bol vyzvaný, aby sa k rozporom vyjadril a to najmä vo vzťahu k množstvu a druhu alkoholu, čo pili
(v prípravnom konaní vypovedal, že poškodená pila pivá, a jeho manželka vodku, asi jednu) a že v

prípravnom konaní nevypovedal, čo vypovedal pred súdom, na čo svedok uviedol, že čistá pravda je v
niektorých faktoch z tejto výpovede a v niektorých čo vypovedal na hlavnom pojednávaní.
Pravdou je, že mu poškodená povedala, že ju príslušník dusil, bil a kopal, vykrúcal ruky, päsťou jej udrel
do oka, tak ako to uviedol. Svedok trval na výpovedi čo vypovedal pred súdom na hlavnom pojednávanía nie to, že odišiel ešte v čase ako policajti komunikovali s poškodenou, a že o tom, že jej policajti vykrútili
ruky sa mal dozvedieť od T..
Do momentu, kedy policajti nezobrali poškodenú, jednali s nimi profesionálne a slušne, problém nastal

až keď poškodená žiadala vysvetlenie, prečo vôbec činia prehliadku občianskeho preukazu.

Svedkyňa U. M. vypovedala pred súdom, že si už nepamätá na udalosti, ktoré boli pre ňu strašne dávno,
alevtedysaprvýkrátstretlasp.O.U.ajejmanželom.Súdupredložilaobálku,ktorájejprišladomov,ktorú
jej hodila matka poškodenej do schránky a kde bola skopírovaná jej výpoveď z prípravného konania, kde

jej bolo týmto naznačené, čo by si mala pamätať. Poškodená jej volala asi v marci, alebo februári 2013
a chcela sa s ňou rozprávať ohľadne súdu, že by mala ísť vypovedať o tejto veci, ale ona to považovala
za drzé a preto jej zložila telefón.
Vzhľadom k tomu, že svedkyňa ku skutku dokázala len vypovedať, že to bolo prvý krát čo sa stretla s
poškodenou a jej manželom a na viac si už nespomínal súd prečítal jej výpoveď na odstránenie týchto
rozporov. Svedkyňa potvrdila, že je pravdou, že v ten večer hľadali obrúčku a že tam sedeli dosť dlho.

Tí chlapci chceli, aby odišli, už tam nikto nebol, chceli zatvoriť a že na nich boli hrubí. Pokiaľ ide o
občianske preukazy, s manželom im ich dali a už si nepamätala v čase výpovede pred súdom, či im
pani Némethová preukaz dala.
Svedkyňavtenvečervypilaasitrivodky,anevedelasavyjadriťkostatným,alevšetciboliurčitevnálade.
Pokiaľ ide o tých policajtov, tí ich určite kontrolovali už dnu, ale si už nepamätala na podrobnosti. Ruky jej

vykrútili mimo reštaurácie, ale keď svedkyňa bola konfrontovaná, že v prípravnom konaní vypovedala,
že tak bolo už v reštaurácii, uviedla, že teda áno, že vtedy si to tak asi pamätala.
Svedkyňa vypovedala, že na miesto zákroku prišli určite dvaja policajti. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť k
tomu akou cestou išli policajti s p. O.U. k autu a ako ju nakladali, ona išla do firmy, len jej bolo povedané,
že jej manžel išiel s nimi, ale oni ho nechceli. Poškodenú vtedy videla prvý krát, potom ešte tri krát a

viac ju nechcela vidieť. Mala s ňou zlé skúsenosti osobného charakteru a vníma ju ako agresívnu osobu
s agresívnou povahou.
Svedkyňa vypovedala, že pred výpoveďou z novembra 2007 boli u nejakej právničky, ktorá im
vysvetľovala, že budú vypovedať a sa rozprávali, že ako to bolo. Bolo to u doktorky Š., hovorila im, že
čo by sa malo hovoriť na polícii a čo nie. Konkrétne si už nepamätala, ale pamätala si, že ju poúčala čo

má hovoriť. Ako príklad uviedla, že si skutočne nepamätala, že by išla poškodená s vykrútenými rukami,
ale bolo jej povedané, že sa to tak stalo. V čase výpovede na hlavnom pojednávaní už nevedela rozlíšiť,
ktoré časti výpovedi si pamätala osobne a ktoré z rozprávania, čo má hovoriť ako to bolo.

Zo zdravotných dôvodov (po operácii srdca) sa nemohol svedok T. B. zúčastniť pojednávania pred

súdom a vypovedať ako svedok a tak bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania, kde
vypovedal, že je americkým štátnym občanom, že je manželom poškodenej a v ten deň sedel s
manželkou a spoločným priateľom U. a jeho manželkou v jednej prešovskej reštaurácii, kde ostali do
večera, kedy prišli dvaja mladí muži, asi majitelia reštaurácie a správali sa arogantne k jeho manželke,
urážali ju i manželku jeho priateľa. Síce im nerozumel, ale vyrozumel to z intonácie ich hlasu a z toho, čo

mu preložila manželka (poškodená). Keď odchádzali z baru, všetko sa zbehlo tak rýchlo, prišli policajti
a odvádzali jeho manželku a nikto mu nepovedal, prečo ju berú. Manželku odvádzali policajti tak, že jej
dali ruky za chrbát a musela sa predkloniť a takto ju tlačili do auta. Po tom s ňou odišli a on nevedel čo
sa s ňou dialo a videl ju až nasledujúce ráno ako bola dobitá. Prišli na miesto dvaja policajti a nevšimol
si, že by niekto z nich sa preukazoval nejakým dokladom totožnosti.

Matka poškodenej U. O. k vlastnému priebehu skutku nevedela uviesť nič, nebola aktérkou udalostí,
avšak vypovedala, ako videla dcéru zbitú po jej návrate z polície a popisovala, ako musela tri mesiace
chodiť so zraneniami po lekároch.

Vzhľadom ku spornej otázke o dĺžke liečenia zranenia oka a príčin predĺženia liečebného procesu sa
súd pokúšal pribrať do konania znalcov z odboru oftalmológia na posúdenie týchto špecifických otázok,
avšak po pribratí znalcov U.. X. U. a U.. E. X., títo nevypracovali znalecké posudky ku sporným otázkam,
keďže znalec U.. X. U. zomrel a druhý znalec po jeho pribratí do konania bol vyčiarknutý zo zoznamu
znalcov a tak súd pri svojom rozhodovaní upustil od ďalšieho zisťovania odpovedí na tieto sporné

skutočnosti, keďže ani iní znalci z odboru oftalmológia na Slovensku nepôsobia.
Rovnako súd zamietol návrh na vykonanie dôkazu a to výsluch U.. F. a U.. M. a to vzhľadom k tomu,
že u prvého ide o osobu - znalca ktorý vykonal ZP v úplne inej trestnej veci (vo veci útoky na verejného
činiteľa)atakátovýpoveďjeneprípustnáanehovoriacotom,žeuobochbyišloovykonávaniedôkazovoskutočnostiach,ktorésúužsúdomnaterazobjasnené,vprípadeichobjasneniejevzhľadomnaokolnosti
nemožné s odstupom času a pre rozhodnutie súdu neboli nevyhnutné.

Pred zhodnotením skutkových okolností prípadu považuje súd na tomto mieste uviesť, že výpovede
obžalovaného i poškodenej ako i svedkov vyhodnocoval i s prihliadnutím na odstup času, kedy boli
vykonané vo vzťahu ku skutku, teda po takmer 7 rokoch od jeho spáchania. A to najmä pri tolerovaní
nie podstatných rozporov v ich výpovediach nielen navzájom, ale i vnútorných.

V tomto prípade stáli proti sebe v zásade dve verzie priebehu skutku. Jedna prezentovaná obžalovaným
a druhá poškodenou.
Priebeh udalostí zo dňa 20.9.2007 možno rozdeliť na tri fázy. Prvá fáza je priebeh udalostí, ktorý
predchádzal predvedeniu poškodenej na policajnú stanicu, teda po jej naloženie do motorového vozidla
mestskej polície, druhá fáza je reprezentovaná prevozom poškodenej na stanicu a tretia je daná jej
vystúpením z vozidla až po príchod príslušníkov policajného zboru.

Pri hodnotení výpovedí súd uvádza, že výpoveď obžalovaného bola počas celého trestného konania
vnútorne konzistentná a v súlade s výpoveďami jednak svedka U., ale i svedkov R. R. N., ako i svedka
X. R. N., a z časti i s výpoveďou manželov M. R. T. B..
Naproti tomu výpoveď poškodenej U.. O. bola vnútorne nekonzistentná a v rozpore nielen s výpoveďou
svedka U., N. R. R., ale i s výpoveďou jej priateľov manželov M. ako i svedkov - bratov Š..

Pokiaľ ide o priebeh udalostí počas prvej fázy, súd mal nepochybne za preukázané, že synovia majitelia
reštaurácie E. a Ľ. Š. mali problémy so 4 zákazníkmi, ktorí nechceli opustiť ich prevádzku po záverečnej,
pričom sa dostali do konfliktu najmä s poškodenou a pani M., kde poškodená im vulgárne nadávala,
nechcela opustiť prevádzku a preto zavolali mestskú políciu a požiadali ich o pomoc. Rovnako mal

súd za nepochybne preukázané, že policajti ktorí prišli, nechytili poškodenú hneď po ich príchode za
ruky a nepredvádzali ju hneď na policajnú stanicu ako to prezentovala poškodená, ale niekoľko krát
vyzvali poškodenú, aby sa legitimovala občianskym preukazom, čo ona odmietla a bola k nim vulgárna
a agresívna, pričom ju vopred upozornili, že keď sa nepreukáže, že bude predvedená na policajnú
stanicu za účelom zistenia totožnosti a až potom ju predvádzali tak, že ju chytili za ruky a viedli ju k ich

motorovému vozidlu, kde ju naložili do vozidla.

Pokiaľ ide o druhú fázu - udalosti vo vozidle, stáli proti sebe dve tvrdenia. Priebeh deja ako uvádzal
obžalovaný a svedok U. a priebeh udalostí ako ich prezentovala poškodená. Je nepochybným faktom,
že poškodená utrpela zranenia ako sú popísané v skutkovej vete tohto rozsudku, s tým, že ako znalec

uviedol, otras mozgu nebol nepochybne diagnostikovaný - závery o ňom boli podložené jedine na
základe subjektívnych pocitov poškodenej.

V prvom rade je potrebné uviesť, že znalec na hlavnom pojednávaní uviedol, že zranenia mohli
byť spôsobené tak, ako ich popisovala poškodená v prípravnom konaní, ale i ako boli popísané

obžalovaným. S tým, že je potrebné na tomto mieste zároveň dodať, že v popise spôsobu zranení
zo strany obžalovaného absentovala možnosť vzniku podliatin na krku. Uvedené však samo o sebe
neznamená, že priebeh skutku prebehol tak, ako bol popisovaný poškodenou, keďže zranenia na krku
mohli vzniknúť nielen držaním krku oboma rukami, ale i pri zápase tak, že ju chytil obžalovaný jednou
rukou okolo krku zozadu spôsobom, že lakeť mal pred jej tvárou a to pri súboji, ktorý sa mal strhnúť vo

vozidle po tom, čo ho poškodená mala napadnúť úderom päste do jeho sánky počas jazdy vozidla.

Tretia fáza priebehu udalostí prebiehala po jej príchode na mestskú políciu, kde poškodená uvádzala, že
mali pokračovať fyzické útoky zo strany obžalovaného, a to mimo iné opakované kopy do jej predkolenia,
vkladanie prstov do nosných dierok a podobne, čo však bolo vyvrátené svedectvami svedkov X., N., ale

i N. R. R., ktorí všetci do jedného vylúčili, že by ju niekto napadol na policajnej stanici, ba dokonca, že
by sa ešte vôbec stretla na základni U. P. X. P. s obžalovaným G..

Súdprihodnotenívýpovedepoškodenejuvádza,žetátobolanazákladevyššierozvedenýchúvahhrubo
nedôveryhodná, javila známky prispôsobovania a fabulácií, najmä za stavu, že prakticky zo všetkých

výpovedi svedkov bolo preukázané, že v ten večer bola opitá a javila známky požitia alkoholu. Súd mal
nepochybne za preukázané, že popis prvej a tretej fázy udalostí tohto večera zo strany poškodenej
bol v hrubom rozpore s nepochybne preukázaným priebehom večera ako bolo vyššie konštatované a
ustálené súdom.Na druhej strane z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný je pokojnej povahy, ktorý v
minulosti za 15 rokov svojej služby nemal nikdy problémy v súvislosti s vykonávaním služobných

zákrokov (výpoveď obžalovaného, ale i výpoveď U., Vranu), naproti tomu z výpovede svedkyne M.
vyplýva, že poškodená má agresívnu povahu a najmä keď si vypije, čo na druhej strane konvenuje
popisu jej správania bratmi Š., ale i popisom jej správania zo strany zasahujúcich policajtov v ten večer.

Za takejto situácie je absolútne neprípustné, aby súd svojvoľne uveril časti výpovede poškodenej (druhá

fáza priebehu skutku) a na druhej strane neuveril inej časti výpovede (prvá a tretia fáza udalostí) a
tak vyhodnotil jej výpoveď ako celok za nedôveryhodnú. Zároveň súd považuje za potrebné uviesť,
že dôveryhodnosť poškodenej bola oslabovaná i jej snahou pôsobiť na svedkov a to na svedkyňu
M. (zasielaním jej výpovede z prípravného konania a snahou o telefonické kontaktovaniu ohľadne jej
plánovanej výpovedi pred súdom), ale i prístupom poškodenej a jej splnomocnenkyne pred výpoveďami
manželov M. v prípravnom konaní, kedy sa mali stretnúť u L.. Š., kde im malo byť hovorené ako a čo

majú vypovedať.

Za takejto situácie súd nemal bez dôvodných pochybností preukázaný priebeh skutku ako bol
obžalovanému kladený za vinu a rovnako ani priebeh skutku, ako bol prezentovaný poškodenou.

Na základe takto vykonaného dokazovania a vyššie uvedených skutkových úvah mal súd za to, že v
konaní nebolo dokázané, že skutok (vyššie uvedená podstata skutku) sa stal a preto obžalovaného
podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku oslobodil spod obžaloby prokurátora D. P. P..

Keďže poškodená si riadne a včas uplatnila náhradu škody, túto podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku

súd odkázal s jej nárokom na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlási v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolaním môže napadnúť rozsudok obžalovaný

pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním
napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh,
pokiaľ to nie je proti jeho vôli. Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody. Odvolanie je treba podať na súde, proti ktorému rozsudku smeruje, a to v štyroch
vyhotoveniach.