Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, February 8, 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 2T/14/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615010089
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Kráľová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7615010089.4

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudkyňou JUDr. Monikou Kráľovou na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 8. februára 2016 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný :

M. Y., nar. XX.X.XXXX v A. G. Z., okres A. G. Z., trvale

bytom A. G. Z., E. 1. mája č. XXXX/XX, okres A.
G. Z., bez zamestnania,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

v bode 1/
vdobeodpresnenezistenéhodňaletnýchmesiacovroku2013,najmenejdo13.júla2014,vA.G.Z.,ako
bývalýdruhL.K.,napriekjejnesúhlasujuopakovanekontaktovalcezsvojmobilnýtelefónnajmenej1137
SMS správami na jej mobilný telefón, obsahom ktorých boli v prevažnej miere hrubé a vulgárne nadávky,
vyhrážky rozkopaním hlavy a iných častí tela, opakovane vyhľadával jej prítomnosť v jej zamestnaní,

kde sa jej taktiež vyhrážal opakovane rozkopaním hlavy a iných častí tela a takým konaním vzbudzoval
u nej obavu, že vyhrážky aj uskutoční v dôsledku čoho mala obavu sama chodiť von a preto aj obmedzila
svoj pohyb na verejnosti,

v bode 2/
dňa 13. júla 2014, vo večerných hodinách, okolo 19:30 hod., v A. G. Z., pod zámienkou, že si potrebuje

niečo vybrať z jej osobného motorového vozidla, telefonicky ju vylákal na parkovisko pri závode
Embraco, kde z auta vystúpila, aby skontrolovala, či jej niečo neskryl pod nárazník, najprv jej kričal,
prečo mu nedvíha telefón, potom ju fyzicky napadol tak, že ju dvakrát päsťou udrel do oblasti tváre,
zároveň ju niekoľkokrát kopol do oblasti bokov a stehien, následne vybral zo svojho motorového vozidla
nôž, ktorým jej prerezal zadnú pravú pneumatiku, keď sa pred ním schovala a uzamkla v svojom aute,
presne nezisteným spôsobom rozbil na jej aute pravé spätné zrkadlo a takým konaním jej spôsobil

zranenie pohmoždenie tváre vpravo, pomliaždenie pravého sánkového kĺbu, pomliaždenie pravého
ramena ľahkého stupňa, pomliaždenie pravého stehna ľahkého stupňa, akútnu reakciu na stres, ktoré
si vyžiadalo jej liečenie a práceneschopnosť do 26. júla 2014, t. j. 12 dní, súčasne jej spôsobil škodu na
osobnom motorovom vozidle v presne nezistenej výške,

t e d a

v bode 1/
- iného dlhodobo prenasledoval takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život a
zdravie a podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života, tým, že sa vyhrážal ublížením na zdraví,vyhľadával jeho osobnú blízkosť, kontaktoval ho prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby,
proti jeho vôli a spáchal uvedený čin na chránenej osobe,

v bode 2/
- inému úmyselne ublížil na zdraví,
- dopustil sa výtržnosti tým, že slovne a fyzicky na mieste prístupnom verejnosti napadol iného,

č í m s p á ch a l

v bode 1/
- prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a), b, c), ods. 2 písm. a) Tr. zákona
s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona,

v bode 2/
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona,
- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a

z a t o m u u k l a d á

Podľa § 360a ods. 2 Tr. zákona s použitím § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. j)
Tr. zákona, § 37 písm. h) Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu mu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr.
zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku odkazuje poškodenú L. O., rod. K., nar. XX.X.XXXX v A. G. Z., trvale
bytom A. G. Ves, Inovecká č. 2829/12 s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

ProkurátorOkresnejprokuratúryvSpišskejNovejVsipodaldňa3.februára2015natunajšísúdobžalobu
na M. Y. na tom skutkovom základe že,
1/ v dobe od presne nezisteného dňa letných mesiacov roku 2013, najmenej do 13. júla 2014, v A. G. Z.,
ako bývalý druh L. K., napriek jej nesúhlasu ju opakovane kontaktoval cez svoj mobilný telefón, ako aj
prostredníctvom mobilného telefónu, ktorý patril inej osobe najmenej 1161 SMS správami na jej mobilný

telefón, obsahom ktorých boli v prevažnej miere hrubé a vulgárne nadávky, vyhrážky zbitím, dokopaním,
rozkopaním hlavy, odrezaním hlavy, opakovane vyhľadával jej prítomnosť v jej zamestnaní, kde sa jej
taktiež vyhrážal opakovane rozbitím a dokopaním hlavy a takým konaním vzbudzoval u nej obavu, že
vyhrážky aj uskutoční v dôsledku čoho mala obavu sama chodiť von a preto aj obmedzila svoj pohyb
na verejnosti,

2/ dňa 13. júla 2014, vo večerných hodinách, okolo 19:30 hod., v A. G. Z., pod zámienkou, že si
potrebujeniečovybraťzjejosobnéhomotorovéhovozidla,telefonickyjuvylákalnaparkoviskoprizávode
Embraco, kde z auta vystúpila, aby skontrolovala, či jej niečo neskryl pod nárazník, najprv jej kričal,
prečo mu nedvíha telefón, potom ju fyzicky napadol tak, že ju dvakrát päsťou udrel do oblasti tváre,
zároveň ju najmenej štyrikrát kopol do oblasti bokov a stehien, následne vybral zo svojho motorového

vozidla nôž, ktorým jej prerezal zadnú pravú pneumatiku, keď sa pred ním schovala a uzamkla v svojom
aute, presne nezisteným spôsobom rozbil na jej aute pravé spätné zrkadlo a takým konaním jej spôsobil
zranenie pohmoždenie tváre vpravo, pomliaždenie pravého sánkového kĺbu, pomliaždenie pravého
ramena ľahkého stupňa, pomliaždenie pravého stehna ľahkého stupňa, akútnu reakciu na stres, ktoré
si vyžiadalo jej liečenie a práceneschopnosť do 26. júla 2014, t. j. 12 dní, súčasne jej spôsobil škodu na

osobnom motorovom vozidle najviac 100 €,ktoré boli právne kvalifikované v bode 1/ ako prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a
ods. 1 písm. a), b, c), ods. 2 písm. a) Tr. zákona s použitím § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona, § 127 ods.
5 Tr. zákona a § 138 písm. b) Tr. zákona a v bode 2/ ako prečin ublíženia na zdraví prečin ublíženia na

zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s použitím § 139 ods. 1 písm. c) Tr.
zákona, § 127 ods. 5 Tr. zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr.
zákona s použitím § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona, § 127 ods. 5 Tr. zákona.

Súd vykonaným dokazovaním v priebehu hlavného pojednávania a súčasne aj v zmysle zrušujúceho

uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8To/104/2015 zo dňa 9. novembra 2015 zistil nasledujúci
skutkový stav :

Obžalovaný M. Y. na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 písm. a) Tr. poriadku vyhlásil, že je nevinný
v oboch skutkoch obžaloby.

K skutkom vypovedal tak, že oba skutky sa nestali, pretože poškodenú neprenasledoval, neublížil jej
nikdy na zdraví. Má dôkaz, že poškodená kontaktovala jeho. S poškodenou spolu chodili rok a pol,
bývali každý u svojich rodičov a jeden čas bývali spolu na rodičovskom byte. Rozišli sa z podnetu
poškodenej, pričom on rozchod akceptoval. Počas žalovaného obdobia boli rozídení, k čomu došlo
niekedy na prelome júna a júla 2013. Bezprostredne po rozchode mu poškodená vypisovala správy,

prečo sa rozišli, plakala, preto ju navštívil doma. Pýtala ho peniaze, pričom išla do Šafárikova o čom
nevedel. Po ceste mu volala, aby sa stretli v Madarase, kde ona pracovala v zlatníctve, preto sa tam
stretli asi na 15 minút. Potom odišiel. Následne ho opäť kontaktovala a povedala mu do telefónu, že
keď ju podvádzal, nech skape jeho matka. Preto išiel opäť do Madarasu, aby mu to povedala do očí,
pred kamerami, ktoré tam sú. Asi o tri týždne mu volalo neznáme číslo, s tým, že je to polícia a že sa jej

mal vtedy v zlatníctve vyhrážať a niekto jej mal odkopnúť späťák na aute. Počas ďalšieho žalovaného
obdobia si písali sms správy, boli to hlúposti, keď mu napríklad napísala, že je trápny a kde je. Bol
pracovne v Madarase, preto ho zavolala ku sebe do klenotníctva, kde chcela vedieť či ju podvádza.
V zamestnaní bol za ňou v týchto dvoch prípadoch. On sám jej písal správy, pričom jej ale len všetko
vracal, párkrát jej vynadal a niekoľkokrát spomenul jej matku, aby vedela ako to je útočiť na matku. Isto

sa nejednalo o 1300 sms správ, ale išlo možno o 400 správ, čo je normálny počet. Nikdy sa jej v sms
správach nevyhrážal slovami, že jej rozkope hlavu, resp. jej ju odreže. V tomto období používal len jedno
telefónne číslo XXXX XXX XXX. Telefónne číslo XXXX XXX XXX nepozná. Počas žalovaného obdobia
sa stretli asi sedem až osem krát, pričom išlo o vzájomné stretnutia. Boli z jej iniciatívy, pretože keď sa
chcel stretnúť on, tak sa nestretli, keď chcela ona, stretli sa. Vždy sa jednalo o stretnutia, ktoré trvali do

rána. Poškodená nikdy nedala najavo, že má z neho strach.

Ohľadne skutku v bode 2/ obžalovaný vypovedal, že dňa 13.7.2014 sa stretli pri Embracu, pričom to
mohlo byť vo večerných hodinách. K Embracu ju nezlákal, bola na ceste z Košíc a telefonicky jej povedal,
že sa môžu tam stretnúť. Pred Embracom napadla poškodená jeho, a to elektrickým paralizérom. On

jej dal dve facky a bol tam jeden kopanec, ktorý ju trafil do ruky. Keď potom sadol do otcovho auta mal
veľkú zlosť skrz napadnutia paralizérom, a keď videl v otcovom aute nôž, zobral ho a pichol ním do
pneumatiky auta. Poškodená bola zamknutá v aute a on jej ešte kolenom buchol do späťáka. Toto bolo
všetko. Bolela ho vtedy sánka, preto zobral nejaké lieky. Udalosti, ktoré sa stali, bol schopný vnímať.
Zranenia poškodenej nemohli vzniknúť jeho dvoma fackami. Po tomto skutku boli v kontakte na polícii

a jeden krát jej písal správu, že jeho to bolelo viac ako ju.

Svedkyňa - poškodená L. O. (rod. K.) na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní
vypovedala, že s obžalovaným chodila, mali spolu vzťah a to asi jeden a pol roka. Nežili v spoločnej
domácnosti. Po určitom čase bol obžalovaný agresívny, preto vzťah ukončila. Po rozchode chvíľu bol

pokoj a potom asi po dvoch týždňoch, ju začal kontaktovať telefónom, sms-kami, vyhľadávať v práci
s tým, aby sa porozprávali, aby sa vrátila. Keď zistil, kde sa nachádza, prišiel. Robil výstupy, poškodil
aj auto napr. prepichol pneumatiku, čo sa mu ale nikdy nepreukázalo. Raz, keď bola v podniku s
kamarátom, prišiel obžalovaný, prisadol, robil krik, či už spolu spali a bez toho aby si všimla, zobral jej
kľúče od auta. Zavolala políciu, ktorí len spísali údaje a následne zavolali, že s obžalovaným rozprávali

a uviedol im, že on nemá kľúče, takže to nemajú ako ďalej vyšetriť. Musela si vymeniť zámky na aute,
centrál. Následne jej ich obžalovaný asi po troch až štyroch dňoch vrátil, keď jej ich doniesol do práce.
Obžalovaný ju vyhľadával v práci (v predajni zlatníctva v obchodnom dome Madaras), kde už podľa auta
vedel,čipracuje. Keďbolaskolegami,vtedynevošiel.Vedelale,žepracujúposamej.Napredajnipotomzačal na ňu kričať. Aj keď tam boli nejakí ľudia radšej odišli preč. Bežne zhodil tovar z pultu, nadával
jej, pľul na ňu. Dožadoval sa, aby sa stretli, porozprávali na chvíľu. Keď to odmietla, jeho agresivita
sa stupňovala. Nakoniec zo zamestnania odišla kvôli nemu, lebo ju tam mal pod palcom a snažila si

nájsť prácu mimo A. G. Z.. S obžalovaným jej neostali nevysporiadané vzťahy, napr. majetkové. Ona ho
nemala prečo kontaktovať. Jedenkrát ho kontaktovala a to, keď bola opitá na dovolenke. Neubližovala
mu a on nemal dôvod robiť to jej. Musela prestať chodiť do podnikov, napr. do Admirálu, ktoré mali oni
( ako SBS služba) na starosti, nenavštevovala podniky, ktoré navštevoval on. Po večeroch nechodila na
aute z obavy jeho poškodenia obžalovaným. SMS správy, ktoré aj odovzdala polícii začínali s tým, že

sa chce stretnúť, porozprávať. Keď nereagovala, prišli vyhrážky, že jej ublíži, rozbije hlavu, vulgárnosti,
najčastejšie že je špina, kurva. Presne to bolo aj pri osobných stretnutiach. Sms správy boli aj s takým
obsahom, ktorých obsah sa nedal pochopiť, preto napr. išli prezrieť auto keď napísal, že tam niečo je,
respektíve že pri kanve ju čaká nejaké prekvapenie, tak sa išli pozrieť. Z vyhrážok mala obavu, že by ich
naplnil, lebo ho poznala ako aj jeho kamarátov a to, čo je schopný urobiť, aj z jeho rozprávania ako sa
správal k predchádzajúcej priateľke. Tak tomu bolo až do doby, keď ju napadol pri Embracu. Ona bola

vtedy v Košiciach a obžalovaný jej neustále písal, volal, že potrebuje niečo z jej auta. Bol iniciátorom
stretnutia a keďže ona chcela mať pokoj, tak išla, aby si to zobral. Za tým účelom sa stretli na parkovisku
pri závode Embraco, na okraji pri hlavnej ceste. Obžalovaný prišiel na otcovom aute. Ona zastala autom,
obžalovaný vystúpil a hneď siahol pod blatník pri zadnom pravom kolese. Keď sa ho pýtala, čo hľadá,
obžalovaný nič nepovedal, postavil sa a dal jej facku. Cúvala, pričom obžalovaný ju udieral do pravej

časti tváre, stehna a ramena, do tváre do sánkovej časti. Išlo o facky ale aj tvrdšie údery, zrejme päsťou.
Popri tom ju aj kopol ako aj jej nadával, kričal kde bola a ako je oblečená. Nemala sa ako brániť, nemala
nič v rukách, preto ho len prosila, aby prestal. Mala oblečené šaty a šľapky na opätku. Potom vybral
z auta nôž a prepichol zadnú pravú pneumatiku, nôž odložil späť do auta a vybral sa opäť za ňou.
Sadla si do auta, zamkla sa a takto zostala až do príchodu polície, ktorú zavolala. Obžalovaný ešte

prišiel k autu, zahnal sa na okno auta a následne rozbil späťák. Potom už nasadol do auta a odišiel.
Jedna policajná hliadka išla zistiť záznam z kamery a druhá hliadka ju zobrala priamo na pohotovosť.
V nemocnici jej urobili röntgen a ďalšie vyšetrenia. Ďalej absolvovala krčné vyšetrenie. Zasekával sa jej
kĺb sánky, mala závraty, nemohla prežúvať. Vzhľadom na stres zo správania sa obžalovaného bola na
psychiatrickom vyšetrení, kde jej predpísali lieky na spanie a ukľudnenie. Dovtedy psychické problémy

nemala. Obžalovaný ju potom ešte nejaký čas kontaktoval sms správami, nepamätá s akým obsahom
presne, ale isto sa nejednalo o ospravedlňujúce správy. Kontaktoval ju zo svojho telefónneho čísla,
neskôr aj z iného. Obžalovaného číslo mala zablokované tak, že sms správy z jeho čísla jej nechodili
ako klasické sms-ky, ale automaticky boli ukladané do priečinka obťažujúcich správ, kde musela vojsť
a pozrieť si ich obsah. Telefónne číslo nemenila z dôvodu, že by to bolo zbytočné, lebo sama by s tým

mala len vybavovanie v bankách a podobne a obžalovaný by si pritom ihneď zistil nové číslo. Vedel si
zistiť aj iné veci, napr. keď predala auto, vedel, kto ho kúpil. Periodicita sms správ bola rôzna, prešiel
niekedy aj týždeň a bol kľud, potom opäť vypisoval.
Už keď bol za ňou v práci hovorila mu, aby s tým prestal. Aj stretnutia s ním boli za tým účelom, aby už
bol pokoj, no nepomohlo to. On reagoval tak, že nič nerobí, chce sa rozprávať a stále rozprával dookola

to isté. Po stretnutí ešte viac vypisoval, pričom keď odmietla rozprávať, bolo to zlé. Ona sama od stretnutí
očakávala, že si to vyriešia a bude môcť kľudne chodiť von, bez strachu z jeho prítomnosti, respektíve,
že bude mať poškodené auto. Nikdy sa to však nestalo. Do incidentu pri Embracu ju fyzicky nenapadol,
okrem jedného prípadu, keď ju v kaviarni opľul pred ľuďmi, na čo mu dala facku, a následne potom pri
aute jej on privrel hlavu a dal facku. V súvislosti s jeho správaním bol aj priestupkovo riešený, pričom

vtedy, keď bol prejednávaný na chodbe úradu sa vyhrážal pred jej bratom, že ju prepichne nožom. Ako to
dopadlo nevie, ale keď raz stála na benzínovej pumpe za jeho autom, čo si najprv nevšimla, obžalovaný
vyšiel z benzínky, otvoril jej dvere na aute, opľul ju a povedal, že ešte videl 30 €.

Na otázku obžalovaného, že ho mala kontaktovať dňa 5.7.2014 svedkyňa uviedla, že bol to ten jeden

prípad, keď bola na dovolenke v Šafárikove a isto mu nevyvolávala veľakrát, ale to bolo dva až trikrát.

Obžalovaný k výpovedi svedkyne uviedol, že klame. Rozišli sa tak, že posledné dva týždne ku nej
nechodil, pretože zistila, že ju podvádzal. V deň rozchodu mu posielala sms správy, na druhý deň mu
volala, plakala, že nemá ani korunu. Preto jej dal 50 €. Do klenotníctva išiel preto, lebo mu povedala, že

nech za to, že ju podviedol, zdochne jeho matka, tak išiel, aby mu to zopakovala pred kamerami. Tovar
jej tam rozbil. Pneumatiku jej neprepichol, lebo ak by to mal byť on, prepichol by všetky štyri a nie jednu.
Ohľadne skutku pri Embracu poukázal na to, že robil v súkromnej bezpečnostnej službe preto vedel, kde
tam sú kamery. Po jeho facke ho poškodená napadla paralyzérom, preto ju kopol do ruky, v ktorej malaparalyzér.Nieje pravda,žepotrochmesiacochvzťahubolagresívny,nikdysajejpočasvzťahunedotkol,
práve ona jemu dala štyrikrát facku. Čo sa týkalo priestupkového konania, pani preukázal správy, aké
mu písala ona. Svedkyňa mu tiež plakala v aute, že jej je ľúto, keď vidí jeho kamarátov. Po rozchode aj

spolu asi štyrikrát spali, k čomu svedkyňa uviedla, že pohlavný styk mali kvôli drogám, ktoré jej dal.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý znalec MUDr. M. P. - z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
chirurgia a traumatológia, ktorý uviedol, že na záveroch znaleckého posudku trvá a zmeniť ich nechce.
Pri spracovaní znaleckého posudku vychádzal zo všetkých zdravotných dokumentov poškodenej,

lekárskych správ, ktoré si odkontroloval v ambulantnej knihe. U poškodenej sa jednalo o ľahké zranenia,
pretože vykonané CT vyšetrenia hlavy, röntgen aj neurologické vyšetrenia boli negatívne. Poškodená
utrpela pohmoždenie pravej časti tváre, pohmoždenie pravého ramena, pohmoždenie pravého stehna,
pohmoždenie pravého sánkového kĺbu a akútnu reakciu na stres. Nedošlo k ich vzniku pádom, lebo
neboli odreniny a neboli použité žiadne predmety, čomu by zodpovedal krvný výron. Najzávažnejším
zranením bolo pohmoždenie pravého sánkového kĺbu. Uvedené zranenie môže spôsobiť už aj jedna

facka ale vzhľadom k tomu, že tam boli aj pohmoždenia tváre, je predpoklad, že bolo viac úderov. Čo
sa týka intenzity, išlo o ľahkú až stredne silnú intenzitu úderu pravdepodobne na oblasť sánkového
kĺbu úder päsťou a pohmoždenie tváre úderom dlane. Zranenia ramena a stehna nevznikli kopnutím,
pretože mala ploché pohmoždenia, čo ak by boli v dôsledku kopancov, muselo by sa jednať o
veľmi slabé kopance. Všetky zranenia boli u poškodenej objektívne preukázané lekárskymi správami.

Doba práceneschopnosti v trvaní 12 dní je plne akceptovateľná doba a je daná najzávažnejším
poranením, ktoré utrpela, a to pohmoždenie pravého sánkového kĺbu, ktorý sa používa pri žuvaní,
preto to bolo aj bolestivé. U pohmoždenia tváre je doba liečenia osem až desať dní, pohmoždenie
pravého ramena ľahké doba je šesť dní a pohmoždenie pravého stehna doba šesť dní. Obmedzenia
poškodenej v obvyklom spôsobe života spočívali v tom, že mala mierne bolesti v pohmoždených

častiach. Najzávažnejší problém bol v súvislosti s pohmoždením sánkového kĺbu vpravo, pretože mala
problémy pri prežuvaní hutnejšej potravy. Všetky tieto ťažkosti pominuli do doby stanovenej a to desať
až dvanásť dní od úrazu a zranenia nezanechali u nej trvalé následky.

Na otázku obžalovaného, ako je možné, že poškodená mala poškodenia pravej časti tváre a pravého

ramena, keď ju udrel na ľavú stranu, znalec uviedol, že vychádzal z lekárskej dokumentácie.

K znaleckému posudku obžalovaný uviedol, že doba práceneschopnosti bola určená všeobecným
lekárom. Pripustil, že poškodenej dal dve ,,štartovacie“ facky, pričom keby jej chcel ublížiť, tak by
tak aj urobil, nakoľko bol trinásť rokov trénovaný. Kopanec z jeho strany bol preto, lebo ho napadla

paralyzérom, pričom zasiahol pravú ruku.

Podľa § 269 Tr. poriadku na hlavnom pojednávaní boli prečítané nasledovné listinné dôkazy:
Podľa zápisnice o trestnom oznámení dňa 25.7.2014 podala poškodená L. K. trestné oznámenie na M.
Y., kde vypovedala o skutkoch, pre ktoré je obžalovaný stíhaný.

Obžalovaný sa k uvedenému vyjadril, že poškodenú neprenasledoval. Ohľadne správ jej napísal asi 400
správ, pričom ich mohlo rozdeliť na viacero správ a nevyhrážal sa jej.

Zo zadovážených lekárskych správ vyplynulo, že poškodená bola vyšetrená dňa 13.7.2014 v Nemocnici

s poliklinikou A. G. Z. potom, čo mala byť napadnutá bývalým priateľom, ktorý ju udieral a kopal do
hlavy, ramena a stehna s diagnózou contusio capitis reg. Occipitalis, contusio humeri I.dx a contusio
femoris I.dx s odporúčaním telesného šetrenia, kľudového režimu 7-10 dní, užívaním analgetík podľa
potreby. Ešte v ten istý deň absolvovala vyšetrenie počítačovou tomografiou so záverom, že CT nález je
bez zrejmých patologických zmien. Dňa 14.7.2014 bola poškodená vyšetrená neurológom so záverom

poúrazová cefalea s odporúčaním brania liekov proti bolesti a vyšetrenia ORL. Uvedené vyšetrenie
poškodená absolvovala dňa 15.7.2014 v ORL ambulancii u MUDr. G. so zistením, že bolesti pravej
polovice tváre, ramena sánky a sánkového kĺbu a diagnózou - viaceré povrchové poranenia hlavy.
Lekárska správa MUDr. I. Hollovej- psychiatričky zo dňa 21.7.2014 preukázala, že bola vyšetrená
poškodená s diagnostickým záverom - reakcia na stres s odporúčaním liečby a ďalšej kontroly. Podľa

lekárskej správy potvrdenej praktickou lekárkou pre dospelých u poškodenej trvala doba liečenia od
13.7.2014 do 25.7.2014.K prečítaným lekárskym správam obžalovaný uviedol, že z jeho dvoch faciek nemohla poškodená
maródovať dvanásť dní. Jeho konaním mohla byť spôsobená práceneschopnosť maximálne päť až
sedem dní. On pritom len reagoval na to, že napadla ona jeho, čo sa stalo už neraz. Diagnostikované

zranenia neboli spôsobené jeho konaním, pričom si spomenul, že vtedy zo Šafárikova mu volala, že
niekde leží. Ohľadne psychiatrického vyšetrenia poškodenej poukázal na to, že už počas ich vzťahu
užívala xanax, lexaurin a zolpidem.

Podľa zápisnice o vydaní veci zo dňa 4.9.2014 poškodená L. K. podľa § 89 ods. 1 Tr. poriadku vydala

mobilný telefón zn. Samsung výrobného č. 35507409264917/01, v ktorom na nachádzali
sms správy zaslané z telefónnych čísel XXXX XXX XXX a XXX XXX XXX, ktorý jej bol dňa 18.12.2014
vrátený, čo preukazuje potvrdenie o vrátení veci (č.l. 69). Zo zápisnice o prevzatí zaistenej veci zo dňa
4.9.2014 vyplynulo, že podľa § 92 Tr. poriadku bola v trestnom konaní prevzatá vec - 1CD s napálenými
sms správami zaistenými z mobilného telefónu Samsung, výrobného č. 35507409264917/01.

Výpis sms správ z (č.l. 72-91) z mobilného telefónu poškodenej preukázal skutočnosť, že v žalovanom
bolo na mobilný telefón poškodenej zaslaných z telefónneho čísla XXXXXXXXXX celkovo 1137 sms
správ, pričom sa jednalo o rôzne počty správ v jednotlivých mesiacoch, napríklad len v mesiaci august
2013 to bolo 106 sms správ, v mesiaci február 2014 to bolo 219 sms správ, v mesiaci máj 2014 - 199
správ, v mesiaci jún 2014 - 323 sms správ alebo v mesiaci júl 2014 (do 13. dňa) - 59 správ. Podľa

textového obsahu sms správ tieto obsahovali v prevažnej miere urážajúce a vulgárne texty v znení,
že je špina, štetka, smradľavá pi.., chudera, ku... špinavá, sračka. Obsahom niektorých ďalších správ,
ku koncu žalovaného obdobia, boli vyhrážky poškodenej ujmou na zdraví, konkrétne, že má zdochnúť,
skapať, zomrieť za to, čo robí, alebo slovami : choď mimo mesta, bo keď ťa stretnem v A. toto, čo si zažila
bol slabý odvar, rozbijem ti pek..., špina špinavá rozkopal by som ti za toto hlavu, ty skáraná pehatá

ryšavá ku..., nej.b ma lebo bude v hlave pukandes, alebo, že jej rozbije pi...

K prečítaným sms správam obžalovaný uviedol, že sms-ky sú pravda. Nie sú však výhražného
charakteru. Ani vyhrážky rozbitím piče nie sú vyhrážky ublížením na zdraví. Poškodená bola sfetovaná,
nedvíhala mu, preto jej písal, prečo nedvíha. Keď prisadol ku nej v bare o čom vypovedala poškodená,

bola rozklepaná ako aj ten chlap, ale on bol slušný. Aj ten muž sa vyjadril, že myslel, že to bude riešiť,
ale on nič neurobil.

Podľa lustrácie v registri priestupkov má obžalovaný okrem piatich priestupkov na úseku cestnej
premávky zaznamenané spáchanie priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.

1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb., ktorých sa dopustil dňa 28.5.2011 a dňa 23.10.2013. Druhého
uvedeného priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa§ 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990
Zb. sa pritom dopustil tak, že dňa 23.10.2013 v čase o 19.04 hod. sa hrubo správal voči L. K., nar.
XXXX, bytom A. a to tým spôsobom, že jej poslal sms správu v ktorej ju oslovil slovami:,, ty piča“ a dňa
30.10.213 v čase okolo 08.00 hod. na chodbe Okresného úradu A. G. Z., Z. G. X sa hrubo správal

voči L. K. a to tým spôsobom, že jej nadával slovami:,, ty piča“, pričom sa jej vyhrážal ujmou na zdraví
slovami:,, pichnem Ťa nožom“. Rozhodnutie o priestupku nadobudlo právoplatnosť dňa 27.12.2013 a
za uvedený priestupok mu bola uložená bloková pokuta vo výške 30,- €.

Z rozhodnutia Okresného úradu A. G. Z., odbor všeobecnej vnútornej správy sp. zn. OU-SN-

OVVS-2013/02533 zo dňa 4.11.2013 vyplynulo priestupková vec obžalovaného pre priestupok proti
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb., ktorého sa mal dopustiť
tak, že v presne nezistené dni v období od júla 2013 do 19.9.2013 v presne nezistených časoch v A.
G. Z. v OC Madaras v klenotníctve Šperk Holíč sa vyhrážal ujmou na zdraví bývalej priateľke L. K.,
že ju rozkope, zabije a zbije bolo zastavené, pretože spáchanie skutku o ktorom sa konalo, nebolo

obvinenému z priestupku preukázané.

Ohľadne priestupkových konaní obžalovaný uviedol, že súvisia s výkonom jeho práce. Jedno
priestupkové konanie, ktorého sa mal dopustiť poškodenej bolo zastavené a druhé konanie ohľadne
vyhrážok na chodbe, ak by sa jej chcel vyhrážať, urobil by tak medzi štyrmi očami. Pracoval trinásť rokov

ako esbéeskar a popri tom, čo tá práca obnáša, nikdy nebol trestne stíhaný za ublíženie na zdraví. Aj
keď poškodená povedala na neho, že jej rozbil späťák a v tej súvislosti sa dostavil na políciu, povedal,
že to pomôže došetriť.Podľa charakteristiky z miesta trvalého bydliska obžalovaný nebol prejednávaný Komisiou komunálneho
rozvoja pri Mestskom zastupiteľstve v A. G. Z.. Iné údaje o obžalovanom im neboli známe. Obžalovaný
nebol doposiaľ súdne trestaný, čo vyplynulo z odpisu z registra trestov.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd hodnotil dôkazy podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku jednotlivo
a v ich súhrne, pričom zistil, že skutky v bode 1/ a 2/ sa stali tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Obžalovaný spáchanie oboch skutkov tak ako sa mu kládli obžalobou za vinu poprel. Vo svojej výpovedi

ako aj vo vyjadreniach k jednotlivým dôkazom ohľadne skutku v bode 1/ na svoju obranu uviedol, že to
bola práve poškodená, ktorá mu bezprostredne po rozchode vypisovala správy a volala, aby sa stretli.
V Madarase, kde pracovala, bol za ňou celkovo dvakrát a vyhľadal ju aj preto, lebo mu napísala, nech
mu zdochne matka, preto išiel, aby mu to zopakovala pred kamerami. Keď jej písal sms správy on, len
jej všetko vracal, párkrát jej vynadal alebo spomenul jej matku, aby vedela ako to je útočiť na matku.
Poprel, aby sa z jeho strany jednalo o 1300 sms správ ako aj to, žeby sa jej niekedy vyhrážal rozkopaním

alebo odrezaním hlavy. Keď sa s poškodenou stretli (asi sedem až osem krát), boli to stretnutia z jej
iniciatívy, pretože, keď sa chcel stretnúť on, tak sa nestretli. Vždy sa jednalo o stretnutia, ktoré trvali
do rána. Poškodená nikdy nedala najavo, že má z neho strach. Ďalej uviedol, že v uvedenom období
používal len jedno telefónne číslo XXXX XXX XXX.

Ohľadne skutku v bode 2/ obžalovaný potvrdil, že dňa 13.7.2014 sa stretol s poškodenou L. K. na
parkovisku pri Embracu. Nepoprel tú okolnosť, že tam došlo medzi nimi k fyzickému kontaktu. Na svoju
obranu uviedol, že poškodená ako prvá napadla jeho elektrickým paralizérom a on sa bránil. Pripustil,
že jej dal dve facky a jeden kopanec, ktorým ju trafil do ruky. Na svoju obranu ďalej uviedol, že jeho
konaním nemohli poškodenej vzniknúť také zranenia, ako vyplynuli z lekárskych správ. Ďalej zo svojho

konania priznal, že následne jej v zlosti pichol nožom do pneumatiky a kolenom buchol do späťáka auta.

Tvrdenia obžalovaného súd vzhľadom na vykonané dokazovanie nepovažoval za pravdivé ale za
účelové, ktorými sa snažil svoje konanie bagatelizovať, a to v snahe vyviniť sa z trestnej zodpovednosti.

Obžalovaného zo spáchania oboch skutkov usvedčuje poškodená L. O. (rod. K.). Jej výpoveď považoval
súd za pravdivú, pretože poškodená vypovedala v konaní pred súdom zhodne ako v prípravnom konaní
a jej výpoveď bola objektivizovaná aj ďalšími vykonanými dôkazmi.

Poškodená svojou výpoveďou potvrdila, že bol to práve obžalovaný, ktorý ju potom, čo sa rozišli

kontaktoval telefonátmi, sms správami a vyhľadal ju viackrát v práci v snahe obnoviť vzťah. Robil jej
pritom výstupy, vrátane toho, že v práci jej zhodil tovar z pultu, kričal a pľul na ňu. Kontaktoval ju
tak, že sa chce stretnúť a porozprávať, pričom jeho správanie keď nereagovala, bolo agresívnejšie.
Poškodená potvrdila, že sms správy mali aj výhražný obsah a to, že jej ublíži, rozbije hlavu a boli spojené
s vulgárnosťami, pričom z jeho správania mala strach. Správal sa tak napriek tomu, že mu povedala,

aby s tým prestal. V dôsledku jeho správania nenavštevovala podniky, ktoré navštevoval obžalovaný,
odišla zo zamestnania, kde ju vyhľadával. Potvrdila, že s obžalovaným sa stretli, zároveň však uviedla,
že ich účelom bolo vydiskutovať a vyriešiť si vzniknutú situáciu tak, aby mohla bez strachu z jeho osoby
chodiť von.

Jej výpoveď považoval súd za pravdivú, nakoľko bola logická z toho pohľadu, že rozchod bol iniciovaný
z jej strany, čo potvrdil aj sám obžalovaný, preto nemala dôvod ona mu volať a písať ohľadne toho,
prečo sa rozišli, plakať a dožadovať sa stretnutí, tak ako sa to snažil vykresliť obžalovaný. Práve
naopak, napriek tvrdeniu obžalovaného, že rozchod akceptoval, jeho konanie po tomto rozchode tomu
nenasvedčovalo a aj obsah sms správ preukázal, že práve on sa dožadoval stretnutia s poškodenou a

nešlo len o ,,vracanie“ sms správ ako tvrdil.

Zadovážený výpis sms správ z mobilu poškodenej preukázal tú skutočnosť, že minimálne v žalovanom
období, jej z jeho telefónneho čísla - XXXX XXX XXX, čo obžalovaný potvrdil, že sa jedná o jeho
telefónne číslo, zaslal celkovo 1137 sms správ. Z obsahu týchto správ bolo preukázané, že obsahovali

hrubé a vulgárne nadávky na poškodenú a ku koncu obdobia obsahovali vyhrážky rozkopaním hlavy,
resp. inej časti tela, čo vyvrátilo obranu obžalovaného v tom, že sa jednalo len približne o 400 správ a
ich obsahom nikdy neboli vyhrážky ublížením na zdraví.Poškodená potvrdila, že mala z jeho správania strach v dôsledku čoho obmedzila svoj pohyb na
verejnosti, ako aj dala výpoveď v zamestnaní, kde ju obžalovaný vyhľadával. To, že si nepraje kontakt
s obžalovaným okrem toho, že mu to výslovne povedala, dávala najavo aj tým, že ignorovala jeho

sms správy, telefonáty, čo vyplýva aj z výpisu sms správ, pričom tento potvrdzuje aj ďalšiu okolnosť
uvádzanú poškodenou, že toto jej konanie spôsobovalo u obžalovaného ešte väčšiu nástojčivosť a
agresivitu. Tomu, že správanie obžalovaného jej bolo proti vôli a bolo pre ňu obťažujúce nasvedčuje aj
okolnosť, že riešila správanie obžalovaného oznamovaním na polícii, v dôsledku čoho bol obžalovaný
vyťažovaný políciou, a preto aj z tohto dôvodu musel mať vedomosť, že sa v dôsledku jeho správania sa

cíti byť ohrozená. Obťažujúci charakter neustáleho kontaktovania zo strany obžalovaného, preukazuje
aj skutočnosť, že jeho telefónne číslo mala poškodená vo svojom telefóne zablokované, v dôsledku čoho
jej správy z jeho telefónneho čísla neprichádzali ako klasické sms správy ale boli automaticky ukladané
do priečinka obťažujúcich správ, kde si ich mohla prezrieť.

Výpis z evidencie priestupkov obžalovaného preukázal vyššie uvedené oznamovanie konania

obžalovaného po ich rozchode poškodenou na polícii. Niektoré boli v dôsledku tohto aj predmetom
prejednania na príslušnom priestupkovom orgáne. Napriek tomu, že v jednom prípade došlo k
zastaveniu konania, z popisu skutku bolo preukázané, že predmetom oznámenia a prejednávania
boli vyhrážky obžalovaného poškodenej ujmou na zdraví, že ju rozkope, zabije a zbije, ktoré jej boli
adresované v žalovanom období v jej zamestnaní. V druhom prípade bol uznaný za vinného, že sa

hrubo správal voči poškodenej (23.10.2013), keď jej poslal sms správu, v ktorej ju oslovil slovami ,,ty
piča“ a dňa 30.10.2013 sa na chodbe Okresného úradu A. G. Z. vyhrážal ujmou na zdraví slovami:,,
pichnem ťa nožom.“

Ohľadne skutku v bode 2/ poškodená potvrdila, že sa s obžalovaným stretla na parkovisku pri Embracu,

a to v dôsledku toho, že jej obžalovaný celý deň vyvolával a dožadoval sa stretnutia s odôvodnením,
že má niečo v jej aute. Z výpovede bolo preukázané, že potom čo vystúpila z auta, obžalovaný na ňu
kričal, jej dal facku, bil ju rukami (pričom išlo o facky ale aj tvrdšie údery zrejme päsťou) a dal jej kopance.
Bránila sa tak, že cúvala. V rukách nemala nič. Následne keď prestal, vybral z auta nôž a prepichol jej
pneumatiku. Kým bola zamknutá v aute, búchal po ňom a odbil spätné zrkadlo. Potvrdila, že po tomto

skutku absolvovala v doprovode polície vyšetrenia v nemocnici. V dôsledku konania obžalovaného bola
práceneschopná dvanásť dní, kedy nemohla riadne jesť v dôsledku zasekávania sánky a mala bolesti
pravej časti tváre.

Jej výpoveď potvrdili zadovážené lekárske správy z ktorých vyplynulo, že poškodená dňa 13.7.2014

vyhľadala v súvislosti so zraneniami, ktoré utrpela v dôsledku konania obžalovaného bezprostredne
potom lekársku starostlivosť (pričom sa dostavila v sprievode polície).

Výpoveď poškodenej bola objektivizovaná aj znaleckým posudkom a následným výsluchom znalca
MUDr. M. P., z odvetvia zdravotníctva a farmácie, odbor chirurgia a traumatológia, ktorým bol

preukázaný druh, rozsah a závažnosť zranení, ktoré poškodená utrpela dňa 13.7.2014. Zistené zranenia
- pohmoždenie pravej strany tváre, pohmoždenie pravého ramena, pohmoždenie pravého sánkového
kĺbu boli z lekárskeho hľadiska hodnotené ako zranenia ľahké. Znalec potvrdil, že zranenie sánkového
kĺbu, aké utrpela poškodená môže spôsobiť už aj jedna facka. Avšak vzhľadom k tomu, že tam boli aj
pohmoždenia tváre, predpokladal viac úderov, ľahkej až stredne silnej intenzity úderu, a to na oblasť

sánkovéhokĺbupravdepodobneúderpäsťouavznikpohmoždeniatvárevdôsledkuúderudlaňou.Týmto
znalec potvrdil, že mechanizmus vzniku zranení zodpovedal tomu, čo uviedla poškodená, že na oblasť
tváre pôsobili údery fackou ako aj tvrdšie, zrejme päsťou. Pomliaždenie pravého ramena a pravého
stehna boli spôsobené tupým úderom ľahkej až stredne silnej intenzity, pričom vzhľadom na charakter
pohmoždenia, v prípade kopancov sa muselo jednať o veľmi slabé kopance. Znalec sa stotožnil s dobou

práceneschopnosti v trvaní dvanásť dní, ktorá zodpovedala priemernej dobe liečby u najzávažnejšieho
zranenia - pohmoždenia pravého sánkového kĺbu.

Takto bola vyvrátená obrana obžalovaného o tom, že ho poškodená napadla paralizérom (poškodená
vypovedala, že keď vystúpila z auta nemala nič v rukách a jej obrana pred útokom obžalovaného

spočívala len v tom, že cúvala od neho). Taktiež obrana obžalovaného kedy všeobecne spochybnil, aby
jeho fyzické napadnutie mohlo spôsobiť u poškodenej také zranenia a s dobou liečenia dvanásť dní
(nakoľko podľa neho si vyžadovali dobu liečby päť až sedem dní, čo potvrdzuje snahu obžalovaného
vykresliť svoje konanie bez toho, aby napĺňalo znaky skutkovej podstaty trestného činu) bola vyvrátenálekárskymisprávamizvyšetrení,ktoréabsolvovalapoškodenábezprostrednepoútoku, ktoréobjektívne
preukázali spôsobené zranenia poškodenej a ktoré boli následne potvrdené aj znaleckým posudkom.
Súd sa pritom ohľadne spôsobu a počtu úderov stotožnil s tým, čo v súvislosti s fyzickým napadnutím

uviedla poškodená a nie obžalovaný, ktorý sa snažil svoje konanie minimalizovať v snahe, aby jeho
konanie nenapĺňalo znaky skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví. Je nutné pritom
poukázať aj na časť výpovede znalca, podľa ktorej najzávažnejšie zranenie - pohmoždenie sánkového
kĺbu môže spôsobiť už aj jeden úder - facka, pričom obžalovaný sám priznal dve ,,štartovacie“ facky.
Taktiež doba liečenia a práceneschopnosti bola objektívne potvrdená znaleckým posudkom v trvaní

desať až dvanásť dní, čo si pre svoje závery osvojil aj súd.

Nahlavnompojednávanísúdodmietolnávrhobžalovanéhonavykonaniedokazovaniačítanímzáznamu
o podaní oznámenia podľa § 59 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. zo dňa 17.3.2014 a dňa 29.7.2014
(č.l. 13,14) zápisnice o ohliadke miesta priestupku zo dňa 13.7.2014 (č.l. 15,16) vrátane náčrtku a
fotodokumentácie z 13.7.2014 (č.l. 17, 18-23, odborného vyjadrenia MUDr. T. zo dňa 13.8.2014 (č.l.

27-23) nachádzajúcich sa vo vyšetrovacom spise, nakoľko sa jednalo o úkony vykonané pred začatím
trestného stíhania, a teda ide o procesne neúčinné úkony. Taktiež odmietol čítanie znaleckého posudku
MUDr. M. P., ktorý bol k podanému znaleckému posudku vypočutý na hlavnom pojednávaní.

Keďže vyššie vykonané dôkazy tvoria vo svojom súhrne ucelenú jednotu o okolnostiach spáchania

skutkov popísaných vo výroku tohto rozsudku obžalovaným, súd uznal obžalovaného za vinného.

Obžalovaný po subjektívnej aj objektívnej stránke v bode 1/ naplnil skutkovú podstatu prečinu
nebezpečného prenasledovania podľa§ 360a ods. 1 písm. a), b, c), ods. 2 písm. a) Tr. zákona, pretože
iného dlhodobo prenasledoval takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život a

zdravie a podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života, tým, že sa vyhrážal ublížením na zdraví,
vyhľadával jeho osobnú blízkosť, kontaktoval ho prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby,
proti jeho vôli a spáchal uvedený čin na chránenej osobe - blízkej osobe. Uvedeného prečinu sa dopustil
tým, že v období od nezisteného dňa letných mesiacov roku 2013 najmenej do 13. júla 2014 ako
bývalý druh L. K., napriek jej nesúhlasu ju opakovane kontaktoval mobilným telefónom najmenej 1137

SMS správami, obsahom ktorých boli zväčša hrubé a vulgárne nadávky, vyhrážky rozkopaním hlavy,
opakovane vyhľadával jej prítomnosť v zamestnaní, kde sa jej taktiež vyhrážal opakovane rozbitím hlavy,
čím u nej vzbudzoval obavu, že vyhrážky aj uskutoční v dôsledku čoho mala obavu sama chodiť von
a obmedzila svoj pohyb na verejnosti. Poškodená L. K. sa pri uvedenom prečine v zmysle § 139 písm.
c) Tr. zákona s poukazom § 127 ods. 5 Tr. zákona považuje za osobu blízku, keďže v čase spáchania

skutku bola bývalou priateľkou obžalovaného.

Oproti obžalobe súd upravil skutkovú vetu tak, že vypustil konanie obžalovaného v tom, že mal
poškodenú kontaktovať aj prostredníctvom mobilného telefónu, ktorý patril inej osobe, čo z vykonaného
dokazovania nevyplynulo a počet sms správ upravil z počtu najmenej 1161 na počet najmenej 1137,

ktorý bol zistiteľný a preukázaný samotnými výpismi sms správ a taktiež upravil obsah vyhrážok kde
nepoňal do skutkovej vety, že išlo o vyhrážky dokopaním a odrezaním hlavy, ale v súlade so skutkovým
stavom zisteným z výpovede poškodenej a listinných dôkazov, že sa jednalo o vyhrážky rozkopaním
hlavy a iných častí tela. Vyhrážky tohto znenia pritom napĺňajú pojem ublíženia na zdraví tak ako je
definovaný v ustanovení § 123 ods. 2 Tr. zákona.

Súd konanie obžalovaného oproti obžalobe neposúdil tak, že sa ho mal dopustiť aj podľa ods. 2 písm.
b) k § 360a Tr. zákona, a to závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas v zmysle § 138 písm. b) Tr.
zákona, nakoľko dlhodobosť konania obžalovaného je už znakom základnej skutkovej podstaty prečinu
nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 Tr. zákona, preto obžalovanému túto okolnosť

nemožno pričítať aj ako prísnejší kvalifikačný znak v rámci kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa §
360a ods. 2 písm. b ) Tr. zákona s použitím § 138 písm. b) Tr. zákona.

V bode 2/ obžalovaný po subjektívnej aj objektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, pretože inému úmyselne ublížil na zdraví. Uvedeného prečinu

sa dopustil tým, že dňa 13. júla 2014 v A. G. Z., na parkovisku pri závode Embraco potom, čo poškodená
L. K. vystúpila z auta, kričal na ňu, fyzicky ju napadol údermi do oblasti tváre a kopaním do oblasti
bokov a stehien, čím jej spôsobil pohmoždenie tváre vpravo, pomliaždenie pravého sánkového kĺbu,pomliaždenie pravého ramena ľahkého stupňa, pomliaždenie pravého stehna ľahkého stupňa, akútnu
reakciu na stres, ktoré si vyžiadalo jej liečenie a práceneschopnosť do 26. júla 2014, t. j. 12 dní.

V jednočinnom súbehu sa obžalovaný dopustil aj prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr.
zákona, pretože sa dopustil sa výtržnosti tým, že slovne a fyzicky na mieste prístupnom verejnosti
napadol iného. Obžalovaný spáchal uvedený prečin tak, že potom, čo poškodená L. K. vystúpila z auta
na parkovisku pri Embracu v A. G. Z., kričal na ňu a fyzicky ju napadol údermi päsťou do oblasti tváre a
kopaním do oblasti bokov a stehien. Teda dopustil sa tohto konania na parkovisku pri podniku v blízkosti

hlavnej cesty, čo je nutné považovať za miesto verejnosti prístupné, kde má prístup širší okruh ľudí.

V bode 2/ oproti obžalobe súd upravil skutkovú vetu v tom, že obžalovaný niekoľkokrát kopol poškodenú
do oblasti bokov a stehien, namiesto štyrikrát a súčasne, že spôsobil poškodenej škodu na osobnom
motorovom vozidle v presne nezistenej výške, namiesto škody vo výške najviac 100 €, nakoľko takto
ustálená škoda sa zakladala len na odhade poškodenou, bez toho, aby bola v konaní objektivizovaná.

Konanie obžalovaného v bode 2/ zároveň oproti obžalobe neposúdil ako prečin ublíženia na zdraví podľa
§ 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm.
d) Tr. zákona oba s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona, § 127 ods. 5 Tr. zákona,
ale len ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona a prečin výtržníctva podľa § 364

ods. 1 písm. a) Tr. zákona, nakoľko bývalý druh sa považuje za blízku osobu v zmysle § 139 ods. 1
písm. c) Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 127 ods. 5 Tr. zákona len pri tam taxatívne uvedených
trestných činoch, bez uvedenia § 156 Tr. zákona a § 364 Tr. zákona v tomto výpočte.

Z konania obžalovaného a okolností spáchania skutkov je zrejmé, že obžalovaný konal v priamom

úmysle podľa § 15 písm. a) Tr. zákona, pretože chcel porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ktorý
v bode 1/ sleduje ochranu osôb pred dlhodobým prenasledovaním a v bode 2 /ochranu ľudského zdravia
a ochranu pokojného občianskeho spolužitia pred útokmi narušujúcimi verejný poriadok.

Pri rozhodovaní o treste u obžalovaného súd vychádzal podmienok ukladania a účelu trestu vyjadrených

v ustanoveniach § 31, § 34 ods. 1,2,3,4 Tr. zákona, teda z účelu trestu a zásad jeho ukladania.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie

páchateľa spoločnosťou.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd v zmysle ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zákona prihliadol
na spôsob spáchania činu - úmyselným zavinením, jeho následok, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd obžalovanému uložil v zmysle zásad ukladania trestov za zbiehajúcu sa trestnú činnosť (§ 41 ods. 1
Tr. zákona) úhrnný trest odňatia slobody za najprísnejšie trestný čin (v danom prípade to bol prečin podľa
§ 360a ods. 1 písm. a),b),c), ods. 2 písm. a) Tr. zákona s trestnou sadzbou šesť mesiacov až tri roky).

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona obligatórne prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností, pričom u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j)
Tr. zákona, teda, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Súčasne u obžalovaného bola
zistená aj jedna priťažujúca okolnosť, a to, že spáchal viac trestných činov v zmysle § 37 písm. h) Tr.
zákona.

S prihliadnutím na možnosť nápravy a prevýchovy obžalovaného mu súd uložil úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere osem mesiacov, teda pri dolnej hranici trestnej sadzby. Takto uložený trest odňatia
slobodymupodmienečneodložilnaskúšobnúdobuvtrvaní15mesiacov,taktiežpridolnejhranici,keďže
vzhľadom na osobu obžalovaného postačuje hrozba jeho výkonom.

Súd má za to, že takto uložený trest aj s prihliadnutím na dĺžku skúšobnej doby je spravodlivý a
dostatočný na to, aby splnil účel sledovaný Trestným zákonom v tom, že ním bude zabezpečenáprevýchova obžalovaného, teda individuálna prevencia a súčasne naplní prvok generálnej prevencie
spočívajúci vo výchovnom pôsobení trestu na ostatných, ktorých odradí od páchania trestných činov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku súd odkázal poškodenú L. O., rod. K. s uplatneným nárokom na
náhradu škody týkajúceho sa poškodenia auta prepichnutím pneumatiky a rozbitím spätného zrkadla
na občianske súdne konanie, pretože výška škody nebola v konaní objektívne preukázaná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od
jeho oznámenia na tunajší súd.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Obžalovaný môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku,
ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku
uvedeného v obžalobe.
Poškodený môže odvolaním napadnúť nesprávnosť výroku o náhrade škody.

Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať
alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do
doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.