Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 31. máj 2015

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 37C/284/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113217158
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Malý
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2113217158.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, v právnej veci žalobkyne: H. V., rod.
R., nar. XX.X.XXXX, bytom V. Y. XX, V., zastúpená Advokátskou kanceláriou SOPKO, s.r.o., IČO: 47
631 741, so sídlom Paulínska 24, Trnava, proti žalovanému: A.. K. L., nar. X.X.XXXX, bytom Y. XXXX, L.
F., zastúpený doc. JUDr. Ľubomírom Fogašom, CSc., advokátom so sídlom Kýčerského 5, Bratislava,
o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 18.256,65 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,50% ročne zo sumy 18.256,65 € od 4.6.2013 do zaplatenia, to všetko do troch
dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania a právneho zastúpenia vo výške 1.878,08 €,
a to do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku na účet Advokátskej kancelárie SOPKO,
s.r.o., právneho zástupcu žalobkyne.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa svojím návrhom doručeným dňa 25.6.2013 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by
súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť jej sumu 18.256,65 € s úrokom z omeškania vo výške
8,75% ročne zo sumy 18.256,65 € od 26.7.2011 do zaplatenia, a trovy konania. Uviedla dňa 10.5.1999
uzavreli účastníci kúpnu zmluvu ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
nachádzajúcich sa v okrese V., Obec V., k.ú. V., zapísaných na LV č. XXX ako parcely registra „C“,
pozemok parc.č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 175 m2, stavby - rodinný dom súp.č.
XXXX, postavený na parc.č. XXXX o výmere 175 m2 (podrobný popis nehnuteľností vrátane pozemku
a vonkajších úprav obsahuje znalecký posudok č. XX/XXXX znalca Dr. A.. K. M. z 15.4.1999). V článku
III. kúpnej zmluvy sa účastníci dohodli na kúpnej cene za prevádzané nehnuteľnosti vo výške 550.000,-
Sk / 18.256,65 €. Žalobkyňa následne dňa 19.12.2002 v pozícii predávajúcej uzavrela s manželmi J.
R. a V. R. kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré
na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10.5.1999 nadobudla do vlastníctva žalobkyňa od žalovaného. Dňa
12.9.2007 bol na spoločnosť V. automobilové závody, š.p. vyhlásený konkurz, za správcu konkurznej
podstaty ustanovený H.. J. S.. Manželom R. bolo doručené oznámenie správcu konkurznej podstaty
úpadcu, ktorým im oznámil zapísanie nehnuteľností do súpisu konkurznej podstaty s poznámkou, že
ich zaradenie je sporné - vylučovacou žalobou zo dňa 8.1.2008 sa manželia R. domáhali vylúčenia
veci (nehnuteľností) zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu; Okresný súd Trnava rozsudkom sp.zn.
25Cbi/1/2008 (právoplatnosť nadobudol dňa 26.7.2011) žalobu zamietol s tým, že manželia R. neuniesli
dôkazné bremeno, a nepreukázali právo ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučuje (rozsudok potvrdil
Krajský súd v Trnave rozsudkom zo dňa 7.6.2011 sp.zn. 21CoKR/22/2010). V zmysle uvedených

rozhodnutí vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam nikdy neprešlo na manželov R., nakoľko neprešlo
na základe rozhodnutia o schválení privatizačného projektu na ich právnych predchodcov -na FNM, a
ani na žalovaného ako právneho predchodcu žalobkyne- nakoľko rozhodnutie č. 329/1992 Ministerstva
pre správu a privatizáciu národného majetku SR zo dňa 11.4.1992 ktorým malo dôjsť k prevodu
majetku štátneho podniku na FNM bolo podľa rozhodnutia súdu neplatné, FNM teda nikdy nenadobudol
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a nemohol ho následne previesť na ďalšie osoby podľa zásady
„nemo plus iuris" - nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má. Uvedené prevádzacie právne
úkony sú podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné, keď dôsledkom neplatnosti právneho
úkonu je, že právny úkon nemá žiadne právne účinky a hľadí sa naň akoby neexistoval - k prevodu
nehnuteľností teda nemohlo prísť. Ak dôjde k plneniu na základe neplatného právneho úkonu, má druhá
strana právo na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 451, ods. 2 Občianskeho zákonníka), čo zakladá
nárok voči žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 18.256,65 € (t.j. kúpna cena
dojednaná v kúpnej zmluve zo dňa 10.5.1999). Dňa 4.6.2013 bola žalovanému adresovaná predžalobná
výzva na uhradenie predmetnej pohľadávky.

Žalovaný sa k návrhu vyjadril -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa
31.1.2014 v ktorom uviedol že dňa 10.5.1999 bola medzi účastníkmi uzavretá kúpna zmluva, predmetom
ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, pričom žalovaný bol ako vlastník nehnuteľností
zapísaný na LV č. XXXX vedenom S. úradom V., katastrálny odbor. Rozsudkom Krajského súdu v
Trnave č. 21CoKR/22/2010-290 zo dňa 7.6.2011 bol potvrdený Rozsudok Okresného súdu Trnava č.
25Cbi/1/2008-252 zo dňa 27.4.2010; uvedeným rozsudkom súd zamietol návrh na vylúčenie vecí z
konkurznej podstaty úpadcu TAZ, š.p. v likvidácii - za najzásadnejší označil záver súdu podľa ktorého
„bolo preukázané že zápis vlastníctva žalobcov na LV č. XXXX je nedôvodný, nakoľko vlastníctvo
predmetných nehnuteľností neprešlo na základe rozhodnutia o schválení privatizačného projektu na
FNM, preto FNM nemohol preniesť vlastnícke práva na právnych predchodcov žalobcov a právny
predchodcovia žalobcov ďalej až na žalobcov.“ Žalobkyňa na základe uvedeného dospela k záveru, že v
dôsledku porušenia zásady „Nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet" je prevádzací
úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný, nemá žiadne právne účinky a hľadí sa
na neho akoby nikdy neexistoval, a keďže došlo k plneniu na základe neplatného právneho úkonu,
má druhá strana právo na vydanie bezdôvodného obohatenia (na základe čoho sa žalobkyňa domáha
vydania sumy 18.256,65 €, čo predstavuje výšku kúpnej ceny dojednanej v kúpnej zmluve zo dňa
10.5.1999). S poukazom na § 107, ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka žalovaný vzniesol námietku
premlčania práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia - žalobkyňa sa domáha vydania
plnenia poskytnutého na základe (absolútne) neplatného právneho úkonu, ktorým má byť kúpna zmluva
z 10.5.1999, a ak žalovaný pripustí že kúpna zmluva bola absolútne neplatným úkonom, táto neplatnosť
pôsobila už od 10.5.1999. Subjektívna premlčacia doba je pritom 2-ročná a pre jej začiatok je rozhodujúci
deň, kedy sa oprávnený dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o subjekte ktorý sa bezdôvodne
obohatil, pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, kedy skutočne došlo k
získaniu bezdôvodného obohatenia (bez zreteľa na to či oprávnený subjekt o svojom práve na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia vedel alebo nie) - nakoľko z kúpnej zmluvy vyplýva že žalobkyňa
kúpnu cenu zaplatila pred podpísaním zmluvy, k plneniu na základe absolútne neplatného právneho
dôvodu došlo najneskôr dňa 10.5.1999, pričom tento deň je dňom kedy začala plynúť 3-ročná objektívna
premlčacia doba a ktorá (bez ohľadu na to, či sa o svojom práve žalobkyňa dozvedela alebo nie) uplynula
najneskôr 10.5.2002. Podľa žalovaného je podstatou žaloby snaha žalobkyne preniesť na žalovaného
ekonomické dopady toho, že privatizačný projekt č. 329 z roku 1992 trpí vadami v dôsledku ktorých
právni predchodcovia účastníkov nikdy nenadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na
LV č. XXXX, a preto všetky scudzovacie úkony ktorých predmetom bola táto nehnuteľnosť, trpia rovnakou
vadou, t.j. absolútnou neplatnosťou - v dôsledku uvedeného nastáva konflikt medzi ochranou práva
pôvodného vlastníka, a ochranou dobrej viery nadobúdateľa. Princíp dobrej viery, chrániaci účastníkov
súkromnoprávnych vzťahov, je možné chápať ako jeden z kľúčových prejavov princípu právnej istoty.
Vlastnícke právo ďalších nadobúdateľov, pokiaľ svoje vlastnícke právo nadobudli v dobrej viere, požíva
ochranu v súlade s princípmi právnej istoty a ochrany nadobudnutých práv - akceptovaním výkladu že
zánikom kúpnej zmluvy (z akéhokoľvek dôvodu, t.j. i z dôvodu neplatnosti) ktorá bola uzavretá v rade
ako prvá, by si vlastník ktorý nadobudol vlastnícke právo derivatívne, nikdy nemohol byť istý svojim
vlastníctvom nezodpovedá poňatiu materiálneho právneho štátu. Ďalej žalovaný poukázal na skutočnosť
že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX nadobudol v roku 1997 od E. G. ako osoby zapísanej v
katastri nehnuteľností ako vlastník, pričom bol (a stále je) presvedčený že konal s osobou vecnoprávne
oprávnenou disponovať s danou nehnuteľnosťou, a teda je dobromyseľný v tom, že vlastnícke právo

skutočne nadobudol; následne bol žalovaný ako vlastník zapísaný do katastra nehnuteľností, a počas
celej doby existencie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (od roku 1997 do roku 1999) konal v dobrej
viere ako vlastník nehnuteľnosti, nerušene ju užíval, vynakladal prostriedky nielen na jej bežnú údržbu
ale aj na jej zhodnotenie, teda nakladal s vecou ako vlastnou, a následne ako osoba na to oprávnená,
v dobrej viere previedol vlastnícke právo na právnych predchodcov žalobkyne - napriek tomu takmer
15 rokov po strate vlastníckeho práva čelí žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že
kúpna zmluva ktorou v dobrej viere previedol v roku 1999 svoje vlastnícke právo na tretiu osoby je
údajne neplatná, nakoľko údajne neplatná je aj zmluva, na základe ktorej on sám nadobudol vlastnícke
právo k nehnuteľnosti - podľa žalovaného je v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany dobrej
viery, ak sa po takmer 15 rokoch voči nemu vznášajú nároky na vydanie kúpnej ceny, ktorá mu
bola zaplatená za prevod nehnuteľnosti, hoci on zmenu podmienok za ktorých previedol vlastnícke
právo na právnych predchodcov žalobkyne nezavinil. Žalovaný je len jedným z celého radu vlastníkov
tejto nehnuteľnosti - priznanie požadovaných nárokov žalobkyni by preto viedlo k vzniku celého radu
nových súdnych sporov a konaní, nakoľko žalovaný by bol donútený požadovať vydanie bezdôvodného
obohatenia od svojich právnych predchodcov, tí zase od svojich právnych predchodcov, pričom ale
žiaden z uvedených subjektov (pravdepodobne len s výnimkou prvotného prevodcu) uvedenú situáciu
nespôsobil, napriek tomu musia teraz čeliť hrozbe nárokov z vadného konania, uskutočneného ešte v
roku 1992 Ministerstvom pre správu a privatizáciu národného majetku SR. Poukázal ďalej na skutočnosť
že doposiaľ nedošlo k určeniu subjektu, v prospech ktorého svedčí vlastnícke právo k nehnuteľnosti
zapísanej na LV č. XXXX, a ani nebola v súdnom konaní skúmaná platnosť či neplatnosť scudzovacích
zmlúv (najmä s prihliadnutím na princíp ochrany dobrej viery nadobúdateľa), nakoľko rozhodnutia
vydané v rámci konania o vylúčenie veci z konkurznej podstaty takýmto rozhodnutím nie sú.

Žalobkyňa sa vo veci vyjadrila -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu
dňa 13.2.2014 v ktorom uviedla že (poukazujúc na nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 331/09
z 11.11.2010) skutočnosť, že došlo k bezdôvodnému obohateniu bola ustálená až nadobudnutím
právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Trnava, sp.zn. 25Cbi/1/2008, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 26.7.2011, nakoľko s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu (ako zápis žalovaného na
LV pred podpisom kúpnej zmluvy, zápis žalobkyne na LV po podpise kúpnej zmluvy a absencia
akýchkoľvek známok neexistencie vlastníctva na strane žalovaného pri podpise kúpnej zmluvy, nebola
otázka existencie bezdôvodného obohatenia až do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku ustálená. S
námietkou premlčania vznesenou žalovaným nesúhlasí tiež s poukazom na § 107, ods. 3 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si
vrátiť všetko čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý
účastník mohol premlčanie namietať - aplikuje sa na prípady kedy voči sebe stoja dve práva, a to
právo premlčateľné a právo nepremlčateľné, t.j. prejednávaná vec, nakoľko voči sebe stojí právo
premlčateľné (na vydanie bezdôvodného obohatenia) a právo nepremlčateľné (vlastnícke právo) -
námietka premlčania teda nemôže obstáť. V ďalšom poukázal na skutočnosť že v rozpore s princípom
právnej istoty a ochrany dobrej viery by bolo (na rozdiel od stanoviska žalovaného), ak by žalobkyni
nebolo efektívne umožnené domáhať sa nároku na vrátenie kúpnej ceny za vec, ktorej skutočným
vlastníkom sa nikdy nestala, t.j. prípad keď žalovaný obdržal kúpnu cenu za vec ktorej nebol nikdy
vlastníkom, a túto by nebol povinný žalobkyni vrátiť - na strane žalovaného by tak jednoznačne došlo
k získaniu majetkového prospechu ako protihodnoty za plnenie na ktoré sa voči žalobkyni zaviazal, no
nikdy ho z dôvodu absencie vlastníckeho práva platne nedodal. Priznanie žalovaného nároku žalobkyni
tiež nemôže byť v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany dobrej viery, nakoľko žalovaný má
možnosť následne domáhať sa vrátenia kúpnej ceny od osoby, s ktorou v pozícii kupujúceho uzavrel
kúpnu zmluvu.

Žalovaný sa vo veci vyjadril -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- ďalším podaním došlým súdu
dňa 9.5.2014 v ktorom vysvetľuje svoje úvahy z predchádzajúceho vyjadrenia ohľadom skutočnosti,
že podaním žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu majetkového prospechu získaného z
neplatného právneho úkonu došlo k vzniku konfliktu medzi právom žalobkyne na vydanie bezdôvodného
obohatenia, a právom žalovaného na ochranu jeho dobrej viery resp. v dobrej viere nadobudnutého
vlastníckeho práva. Poukázal na skutočnosť že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX žalovaný
nadobudol v roku 1997 od E. G. ako osoby zapísanej v príslušnom katastri nehnuteľností ako vlastník,
pričom bol presvedčený že konal s osobou vecnoprávne oprávnenou disponovať s nehnuteľnosťou,
a teda je dobromyseľný v tom že vlastnícke právo skutočne nadobudol. Žalovaný bol následne ako
vlastník zapísaný do katastra nehnuteľností, a počas celej doby existencie vlastníckeho práva k

nehnuteľnosti (od roku 1997 do 1999) konal v dobrej viere ako vlastník nehnuteľnosti, nehnuteľnosť
nerušene užíval, vynakladal prostriedky na jej bežnú údržbu a zhodnotenie, teda nakladal s vecou ako
vlastnou; následne ako osoba vecne na to oprávnená, v dobrej viere previedol vlastnícke právo na
žalobkyňu. Žalovaný takmer 15 rokov po strate vlastníckeho práva čelí žalobe o vydanie bezdôvodného
obohatenia z dôvodu, že kúpna zmluva ktorou v dobrej viere previedol v roku 1999 svoje vlastnícke
právo na tretiu osoby, je údajne neplatná, nakoľko neplatná je aj zmluva na základe ktorej on nadobudol
vlastnícke právo, keď dôvodom neplatnosti má byť že privatizačný projekt FNM z roku 1992 trpí vadami
v dôsledku ktorých právni predchodcovia účastníkov konania nikdy nenadobudli vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam zapísaným na L V č. XXXX, a preto všetky scudzovacie úkony ktorých predmetom
bola nehnuteľnosť, trpia rovnakou vadou, t.j. absolútnou neplatnosťou; podľa žalovaného však doposiaľ
nedošlo k autoritatívnemu určeniu subjektu, v prospech ktorého svedčí vlastnícke právo k nehnuteľnosti,
a ani nebola v riadnom súdnom konaní skúmaná platnosť či neplatnosť scudzovacích zmlúv, a to
najmä s prihliadnutím na princíp ochrany dobrej viery nadobúdateľov, ktorý nepochybne je významným
elementom pri posudzovaní prípadov akým je tento (rozhodnutia vydané v rámci konania o vylúčenie
veci z konkurznej podstaty takýmto autoritatívnym rozhodnutím nie sú). Podľa žalovaného je návrh z
uvedených dôvodov podaný predčasne a je nedôvodný, nakoľko žalovaný splnil svoj záväzok z uzavretej
kúpnej zmluvy, a na žalobkyňu vlastnícke právo k nehnuteľnostiam previedol.

Žalovaný podaním došlým súdu dňa 9.5.2014 navrhol vstup do konania ako vedľajších účastníkov na
strane žalovaného A.. V. G., Y. G. a C. G.. Na výzvu súdu sa uvedené osoby vyjadrili, že nemajú záujem
vstúpiť do konania na strave žalovaného.
Žalovaný podaním došlým súdu dňa 10.3.2015 navrhol vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na
strane žalovaného Fondu národného majetku SR. Na výzvu súdu sa FNM SR vyjadril, že nesúhlasí so
vstupom do konania na strave žalovaného.

Súd si pre svoje rozhodnutie zadovážil ďalej darovaciu zmluvu uzavretú dňa XX.X.XXXX medzi
žalovaným ako darcom a Západoslovenskými energetickými závodmi, š.p. ako obdarovaným,
Rozhodnutie Mesta Trnava č. I./XXXX-XX/Šm zo dňa XX.X.XXXX, správu o odbornej prehliadke a
odbornej skúške elektrického zariadenia z júla 1998, Stavebné povolenie vydané dňa XX.X.XXXX S.
úradom v V., technickú správu k plynofikácii zo dňa XX.X.XXXX, oznámenie B. energetických závodov,
š.p. zo dňa XX.XXXX, žiadosť žalovaného zo dňa XX.X.XXXX.

Na pojednávaní konanom dňa 1.6.2015 právny zástupca žalobkyne uviedol že nárok žalobkyne je daný,
keď poukazuje na rozhodnutie tunajšieho súdu, potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Trnave, ktorým
bol zamietnutý návrh na vylúčenie predmetnej nehnuteľnosti správcu konkurznej podstaty úpadcu -
z týchto rozhodnutí vyplýva, že ak žalovaný uzavrel kúpnu zmluvu so žalobkyňou, táto je absolútne
neplatná, v dôsledku čoho má žalobkyňa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúce v
ňou zaplatenej kúpnej cene. Úrok z omeškania požaduje odo dňa nasledujúceho po dni nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia Krajského súdu v Trnave vo veci zamietnutia návrhu na vylúčenie veci.
Poukázal ďalej na skutočnosť, že súčasťou konania ohľadom vylúčenia veci z majetkovej podstaty
úpadcu bolo aj skúmanie vlastníckeho práva (vo forme predbežnej otázky). Čo sa týka možnosti
nadobúdať vec od nevlastníka táto je daná iba výnimočné, v súdenej veci sa však o takúto výnimočnosť
nejedná; z charakteru veci nevyplýva, že by právo na ochranu dobrej viery žalovaného malo predčiť
právo na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobkyne. V prípade rozhodnutia v prospech žalobkyne
má žalovaný nárok uplatňovať si regres voči predchádzajúcemu vlastníkovi, žalobkyňa však takéto právo
nemá.
Na pojednávaní konanom dňa 1.6.2015 právny zástupca žalovaného poukázal na skutočnosť, že
žalobkyňa žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu údajne absolútnej neplatnej kúpnej
zmluvy, avšak žiaden súd doposiaľ nerozhodol o vlastníctve predmetnej nehnuteľnosti, resp. nerozhodol
o platnosti alebo neplatnosti scudzovacích zmlúv týkajúcich sa nehnuteľnosti (rozhodnutie na ktoré
odkazuje žalobkyňa za takéto nepovažuje). Poukázal na skutočnosť, že síce platí zásada že nikto
nemôže previesť na iného viacej práv ako sám má, avšak súdna prax túto zásadu za určitých okolností
modifikuje - z dôvodu ochrany dobrej viery, keď nadobúdateľ je dobromyseľný a vec nadobúda v súlade
s právom, je možné vec nadobúdať aj od nevlastníka. Uviedol že v súdenej veci prišlo ku konfliktu
medzi vlastníckym právom, a právom na ochranu dobrej viery, je potrebné brať do úvahy aj princíp
právnej istoty. Dobrú vieru žalovaný preukazuje tým, že nadobudol nehnuteľnosť od osoby ktorá bola
zapísaná v katastri nehnuteľnosti ako jej vlastník, pričom údaje zapísané v katastri nehnuteľnosti sú
považované za hodnoverné, o jeho dobrej viere svedčí tiež skutočnosť, že nehnuteľnosti nielen užíval,

ale aj zhodnocoval - vykonal prestavbu, zrealizoval prípojky, kúrenie, vybudoval sociálne zariadenie a
pod.; ak by nebol dobromyseľný pri nadobúdaní svojho vlastníctva, nič z tohto by nerobil. Z uvedeného je
zrejmé, že je potrebné poskytnúť súdnu ochranu v dobrej viere konajúcemu žalovanému, preto navrhuje
aby súd návrh zamietol.
Poukázal ďalej na skutočnosť že rozhodnutia súdov ohľadom vylúčenia vecí z majetku úpadcu nie sú v
súdenej veci záväzné, napr. z dôvodu iného okruhu účastníkov konania. Je nespravodlivé že žalovaný
po 15 rokoch musí čeliť žalobe za právny stav ktorý nezavinil. Opätovne zdôrazňuje že žalovaný
nehnuteľnosť nadobudol v dobrej viere, nemôže niesť zodpovednosť za chyby ktoré vznikli ešte v rámci
privatizácie, a ktoré sa prenášali cez viacerých vlastníkov nehnuteľnosti.
Na pojednávaní konanom dňa 1.6.2015 žalovaný uviedol že do nehnuteľnosti po jej kúpe investoval
množstvo finančných prostriedkov, nakoľko ju bolo potrebné zrekonštruovať, sfunkčniť, vybudovať
prípojky; práce vykonával svojpomocne za pomoci rodinných príslušníkov.
Na otázku sudcu žalovaný uviedol že od žalobkyne obdržal kúpnu cenu 18.256,65 €.
Na otázku svojho právneho zástupcu žalovaný uviedol že nehnuteľnosť kúpil od pána G., ktorý v tom
čase bol zapísaný v katastri nehnuteľnosti ako jej vlastník.

Právny zástupca žalobkyne v záverečnej reči uviedol že v prípade ak by súd neposkytol ochranu
žalobkyni, bola by jej spôsobená priama škoda, nakoľko by prišla o zaplatenú kúpnu cenu za ktorú
nedostala žiadnu protihodnotu; naopak žalovaný by sa obohatil nakoľko za kúpnu cenu ktorú obdržal
neposkytol žiadnu protihodnotu. Prevodné zmluvy ohľadom predmetnej nehnuteľnosti boli od počiatku
neplatné.
Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči uviedol že v danom prípade sa jedná o konflikt dvoch práv,
a je potrebné nájsť spravodlivosť a spravodlivé riešenie vzťahov medzi právom žalobkyne na vydanie
bezdôvodného obohatenia, a právom žalovaného na ochranu dobrej viery. Opätovne poukázal na
dobromyseľnosť žalovaného pri nadobúdaní nehnuteľnosti, dobrú vieru pri jej užívaní - táto skutočnosť
by mala za následok prelomenie zásady, že nikto nemôže previesť na iného viacej práv ako sám má.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobkyne, žalovaného a jeho právneho
zástupcu, oboznámením sa s vyjadreniami účastníkov a s listinnými dôkazmi uvedenými vyššie, ako i
oboznámením sa s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Účastníci konania uzavreli dňa XX.X.XXXX kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v okrese V., S. V., k.ú. V., zapísaných na LV č. XXX ako
parcely registra „C“, pozemok parc.č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, stavby
- rodinný dom súp.č. XXXX, postavený na parc.č. XXXX o výmere XXX m2, za kúpnu cenu vo výške
550.000,- Sk / 18.256,65 €; uvedená kúpna cena bola žalobkyňou vyplatená, žalovaný ju prevzal.
Žalobkyňa následne dňa 19.12.2002 uzavrela s manželmi R. kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol
prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré predtým nadobudla do vlastníctva od žalovaného.
Dňa 12.9.2007 bol na spoločnosť Trnavské automobilové závody, š.p. vyhlásený konkurz (za správcu
konkurznej podstaty ustanovený H.. J. S.) - manželom R. bolo doručené oznámenie správcu konkurznej
podstaty úpadcu o zapísaní predmetných nehnuteľností do súpisu konkurznej podstaty s poznámkou,
že ich zaradenie je sporné. Vylučovacou žalobou zo dňa 8.1.2008 sa manželia R. domáhali vylúčenia
veci (nehnuteľností) zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu - Okresný súd Trnava rozsudkom sp.zn.
25Cbi/1/2008 (právoplatnosť nadobudol dňa 26.7.2011) žalobu zamietol s tým, že manželia R. neuniesli
dôkazné bremeno, a nepreukázali právo ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučuje (rozsudok potvrdil
Krajský súd v Trnave rozsudkom zo dňa 7.6.2011 sp.zn. 21CoKR/22/2010).
Vlastníctvo k uvedeným nehnuteľnostiam teda neprešlo na manželov R., pretože neprešlo na základe
rozhodnutia o schválení privatizačného projektu na ich právnych predchodcov -na O., a ani na
žalovaného ako právneho predchodcu žalobkyne- nakoľko rozhodnutie č. 329/1992 Ministerstva pre
správu a privatizáciu národného majetku SR zo dňa 11.4.1992 (ktorým malo dôjsť k prevodu majetku
štátneho podniku na FNM) bolo podľa rozhodnutia súdu neplatné; FNM tak nenadobudol vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam a nemohol ho následne previesť na ďalšie osoby.
Žalobkyňa žiadala žalovaného o stretnutie v uvedenej veci určené na deň 3.6.2013 - žalovaný sa na
stretnutie nedostavil.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456, prvá veta Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu,
na úkor koho sa získal.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 458, ods. 1, prvá veta Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 107 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí
za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil.
Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali,
prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

Podľa § 517, ods. 1, prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) bola od 8.5.2013 do
12.11.2013 vo výške 0,50%.

Podľa R 27/2000 (analogicky): Nárok na vrátenie preddavku na kúpnu cenu z dôvodu, že k uzavretiu
kúpnej zmluvy ani k vydaniu rozsudku nahradzujúceho vyhlásenie vôle nedošlo, je nárokom z
bezdôvodného obohatenia.
Podľa R 1/1979 (s. 4 ods. 2, 3, 5 a 7): Nároky na vrátenie neoprávneného majetkového prospechu
vzniknutého plnením bez právneho dôvodu zahrňujú predovšetkým nároky získané tým, že poskytnuté
plnenie od začiatku nemalo právny dôvod. Najčastejším prípadom neoprávneného majetkového
prospechu vzniknutého plnením bez právneho dôvodu je prijatie preddavku na plnenie podľa zmluvy,
ktorú účastníci zamýšľali (najmä o predaji a kúpe nehnuteľností a automobilov), k uzavretiu ktorej však
neprišlo.
Podľa R 25/1986 (s. 106 ods. 3): Pre vznik záväzku na vydanie neoprávneného majetkového prospechu
sa zásadne nevyžaduje, aby takýto prospech bol získaný zavineným protiprávnym úkonom. Podľa
ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka musí ten, kto na úkor občana alebo organizácie neoprávnene
získa majetkový prospech, tento prospech vydať. Znenie citovaného ustanovenia svedčí o tom, že
zodpovednosť za neoprávnene získaný majetkový prospech, ktorý sa musí vydať, vzniká bez zreteľa
na zavinenie.
Podľa R 26/1975 (s. 129 ods. 2): Ako prospech získaný plnením z neplatných právnych úkonov možno
uviesť plnenie na základe kúpnych zmlúv neplatných najmä v zmysle ustanovenia § 39 OZ, keď ide
o plnenie z predaja nehnuteľnosti, hoci už skôr došlo k jej vyvlastneniu, alebo nehnuteľnosť z iného
dôvodu už nie je v dispozícii predávajúceho.
Podľa R 1/1979 (s. 7): Nárokom na vydanie neoprávneného majetkového prospechu z neplatnej zmluvy
býva napr. nárok na vrátenie plnenia zo zmluvy o predaji nehnuteľnosti, ak predávajúcimi neboli vlastníci,
ak bola zmluva uzavretá iba ústne a pod.

Podľa R 33/1975: Zmluva, ktorá svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza,
alebo sa prieči záujmom spoločnosti (§ 39 OZ, teraz dobrým mravom), je od počiatku absolútne neplatná;
nie je rozhodné, či účastníci zmluvy o dôvode jej neplatnosti vedeli.
Podľa V 5/1986: Ustanovenie § 107, ods. 3 OZ možno aplikovať iba tie prípady, kde podľa zmluvy každý
z účastníkov (nie iba jeden) niečo dostal, a teda je povinný druhému účastníkovi pri neplatnosti alebo
zrušení vrátiť to, čo dostal.

Ak vzniklo bezdôvodné obohatenie, právna úprava zabezpečuje povinnosť jeho vydania, pričom
povinným (zodpovedným subjektom) na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa bezdôvodne
obohatil, oprávneným subjektom (v prospech ktorého sa vydanie má uskutočniť), je ten na úkor koho
bezdôvodné obohatenie vzniklo.
Za plnenie bez právneho dôvodu sa považuje situácia, keď právny dôvod od samého začiatku
neexistoval, resp. ak dodatočne odpadol. Povinnosť vydania bezdôvodného obohatenia postihuje
obohateného bez zreteľa na jeho prípadnú dobromyseľnosť v čase získania bezdôvodného obohatenia
(existencia dobrej viery má význam iba v prípade vydania jeho úžitkov).
Absolútne neplatným je právny úkon, ktorý nie je dovolený, pričom o nedovolenosť (a tým o absolútnu
neplatnosť) právneho úkonu ide vtedy, keď svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu (je contra
legem). Platnosť či neplatnosť právneho úkonu sa posudzuje so zreteľom na okolnosti daného prípadu
v okamihu, keď k právnemu úkonu došlo. Plnenie z neplatného právneho úkonu je bezdôvodným
obohatením, ktoré sa musí vydať.
Z neplatnej alebo zrušenej zmluvy je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko čo na základe
nej dostal; táto povinnosť je vzájomná, jej prostredníctvom sa má obnoviť predchádzajúci stav.
Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť)
možno odvrátiť námietkou, jedná sa teda uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva,
ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané.
Pri vzájomných (synalagmatických) právach na vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy
(§ 457 Občianskeho zákonníka) súd na námietku premlčania prihliadne len vtedy, keď by premlčanie
mohol namietať aj druhý účastník (jedná sa o výnimku z ustanovenia § 100, ods. 1 posledná veta podľa
ktorej ak sa dlžník dovolá premlčania, premlčané právo veriteľovi nemožno priznať); toto ustanovenie
možno aplikovať na tie prípady, keď podľa zmluvy každý z účastníkov niečo dostal, a teda každý z nich
to čo dostal, je v prípade neplatnosti zmluvy povinný vrátiť druhému účastníkovi.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh žalobkyne je plne dôvodný a oprávnený.
Účastníci konania totiž uzavreli dňa 10.5.1999 kúpnu zmluvu ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v okrese V., S. a k.ú. V., zapísaných na LV č. XXX ako
parcely registra „C“, pozemok parc.č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, stavby
- rodinný dom súp.č. XXXX, postavený na parc.č. XXXX o výmere XXX m2, za kúpnu cenu vo výške
550.000,- Sk / 18.256,65 €; uvedená kúpna cena bola žalobkyňou vyplatená, žalovaný ju prevzal (táto
skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná). Žalobkyňa následne dňa 19.12.2002 uzavrela s manželmi
R. kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré predtým
nadobudla do vlastníctva od žalovaného.
V súvislosti so skutočnosťou, že dňa 12.9.2007 bol na spoločnosť Trnavské automobilové závody,
š.p. vyhlásený konkurz, manželom R. (ktorí „nadobudli“ predmetné nehnuteľnosti od žalobkyne) bolo
doručené oznámenie správcu konkurznej podstaty úpadcu o zapísaní týchto nehnuteľností do súpisu
konkurznej podstaty s poznámkou, že ich zaradenie je sporné - vylučovacou žalobou zo dňa 8.1.2008
sa preto manželia R. domáhali vylúčenia veci (nehnuteľností) zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu
spoločnosti Trnavské automobilové závody, š.p. Okresný súd Trnava rozsudkom sp.zn. 25Cbi/1/2008
(právoplatnosť nadobudol dňa 26.7.2011) žalobu zamietol s tým, že manželia R. neuniesli dôkazné
bremeno, a nepreukázali právo ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučuje (rozsudok potvrdil Krajský
súd v Trnave rozsudkom zo dňa 7.6.2011 sp.zn. 21CoKR/22/2010). V uvedených konaniach tak bola
právoplatným súdnym rozhodnutím vyriešená otázka vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam (súd
sa teda nestotožnil s námietkou žalovaného že o vlastníctve k nehnuteľnostiam nebolo doposiaľ
rozhodnuté) - vlastníctvo k uvedeným nehnuteľnostiam neprešlo na manželov R., pretože neprešlo na
základe rozhodnutia o schválení privatizačného projektu na ich právnych predchodcov -na FNM, a ani
na žalovaného ako právneho predchodcu žalobkyne- nakoľko rozhodnutie č. 329/1992 Ministerstva pre
správu a privatizáciu národného majetku SR zo dňa 11.4.1992 (ktorým malo dôjsť k prevodu majetku
štátneho podniku na FNM) bolo podľa rozhodnutia súdu neplatné, a FNM tak nenadobudol vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam, a nemohol ho následne previesť na ďalšie osoby.

V uvedenej situácii potom prišlo k bezdôvodnému obohateniu, ktoré vzniklo na strane žalovaného, a
to z dôvodu plnenia z neplatného právneho úkonu (§ 451 Občianskeho zákonníka), nakoľko kúpnu
zmluvu uzavretú medzi účastníkmi je potrebné považovať za absolútne neplatný právny úkon, keďže
svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu (§ 39 Občianskeho zákonníka); žalovaný totiž previedol
na žalobkyňu viac práv ako sám mal, na čom nič nemení ani skutočnosť, že táto situácia nastala /
stala sa známou až niekoľko rokov po uzavretí predmetnej kúpnej zmluvy. V takomto prípade potom si
účastníci neplatnej zmluvy majú vrátiť všetko čo podľa nej dostali - žalobkyňa však fakticky „nedostala
nič“ (vlastnícke právo nikdy právne platne nenadobudla), preto nemala ani čo žalovanému vrátiť;
naopak žalovaný obdržal od žalobkyne sumu 550.000,- Sk / 18.256,65 € (ako kúpnu cenu za prevod
nehnuteľností), a keďže žalovanej neodovzdal primeranú protihodnotu, je povinný jej túto sumu ako
bezdôvodné obohatenie vydať.
V tejto súvislosti nie je možné prihliadať na dobromyseľnosť žalovaného (ako skoršieho kupujúceho, a
následného predávajúceho) pri prevodoch nehnuteľností, nakoľko v zmysle ustálenej judikatúry súdov
(napr. R 33/1975) v prípadoch absolútnej neplatnosti právnych úkonov nie je vôbec rozhodné, či účastníci
zmluvy o dôvode neplatnosti vedeli.
Žalovaný v konaní vzniesol aj námietku premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia - súd
sa s námietkou premlčania nestotožnil s poukazom na znenie § 107, ods. 3 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko čo podľa
nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie
namietať - aplikuje sa na prípady kedy voči sebe stoja dve práva, ako tomu je aj v súdenej veci, a to
právo premlčateľné (na vydanie bezdôvodného obohatenia) a právo nepremlčateľné (vlastnícke právo);
námietka premlčania z tohto dôvodu nemôže obstáť.
Z uvedených dôvodov súd návrhu vyhovel, a zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobkyni sumu
18.256,65 €, z titulu vydania bezdôvodného obohatenia.
Čo sa týka úroku z omeškania, na tento má žalobkyňa tiež nárok, a to vo výške základnej úrokovej
sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania (ku dňu 4.6.2013 vo výške 0,50%)
s plnením peňažného dlhu zvýšenej o 5 percentuálnych bodov, preto súd rozhodol tak že žalobkyni
priznal nárok na úrok z omeškania vo výške 5,50% ročne zo sumy 18.256,65 € (prisúdená suma) od
4.6.2013 (t.j. odo dňa nasledujúceho po dni, na ktorý žalobkyňa písomne vyzvala žalovaného vo veci
vydania bezdôvodného obohatenia na stretnutie) do zaplatenia. Súd vôbec nepriznal (návrh v tejto časti
zamietol) žalobkyni úrok z omeškania za obdobie od 26.7.2011 (deň nasledujúci po dni nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vylúčenie veci z konkurznej podstaty) do 3.6.2013,
ktorý žalobkyňa žiadala priznať vo výške 8,75% ročne zo sumy 18.256,65 €, keď podľa názoru súdu
v tomto čase ešte žalobkyňa žalovaného nevyzvala na vydanie bezdôvodného obohatenia, preto ani
žalovaný nemohol byť v omeškaní s plnením peňažného dlhu. Omeškanie žalovaného vzniklo až dňa
4.6.2013, nakoľko na predchádzajúci deň žalobkyňa vyzvala žalovaného na stretnutie, na ktorom sa
mala riešiť otázka vydania bezdôvodného obohatenia - aj keď na uvedené stretnutie sa žalovaný (napriek
písomnej výzve) nedostavil, dá sa tento deň (3.6.2013) považovať za deň v ktorý žalobkyňa by vzniesla
voči žalovanému požiadavku na plnenie - od nasledujúceho dňa má preto žalobkyňa právo na úrok z
omeškania. Keďže však ku dňu 4.6.2013 bola zákonná výška úroku z omeškania 5,50% ročne, súd aj v
časti úroku z omeškania prevyšujúcej 5,50% ročne (t.j. v časti 3,25% ročne) zo sumy 18.256,656 € od
4.6.2013 do zaplatenia nárok žalobkyne musel zamietnuť.
Súd rozhodol o náhrade trov konania v zmysle ustanovenia § 142, ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
v spojení s § 149, ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a v súlade s § 10, § 11, § 13, § 14, § 16 a
§ 17 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. tak, že procesne plne úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov
konania v sume 1.878,08 €, a to za trovy právneho zastupovania za 4 hlavné úkony právnej pomoci po
336,94 € zvýšené o DPH 20% , za 2 úkony právnej pomoci po 84,24
€ {1/4-na zo sumy 336,94 €} zvýšené o DPH 20% , 2x režijný paušál
po 7,81 € zvýšené o DPH 20% , 1x režijný paušál po 8,04 € zvýšené o
DPH 20% , 3x režijný paušál po 8,39 € zvýšené o DPH 20% , proti procesne neúspešnému žalovanému.
Súd nepriznal právnemu zástupcovi žalobkyne účtovaný právny úkon vo výške 336,96 € + 7,81 € + DPH
za právny úkon „predžalobná výzva zo dňa 20.5.2013“, nakoľko tento mal byť vykonaný pred podaním
návrhu na súd a nesúvisí priamo so súdnym konaním a jeho trovami (návrh bol na súd podaný dňa
25.6.2013), naviac uvedená písomnosť sa v spise ani vôbec nenachádza.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, ku Krajskému
súdu v Trnave, cestou podpísaného súdu, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42, ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák.č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 10. 3. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.