Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica

Judgement was issued by Mgr. Štefan Baláž

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/28/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6915207486
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6915207486.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov

JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci žalobkyne V. P., nar. XX. XX. XXXX,
bytom D. XXX, zastúpenej LEGAL CARTEL, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Ľubinská 18, IČO: 36 677
175, proti žalovanému L. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., T. XX, o zaplatenie 18.000 EUR s prísl.,
na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota, č. k. 8 C/221/2015 - 42 zo
dňa 24. 08. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 18.000
EUR spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 01. 09. 2012 do zaplatenia v lehote troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia.

2. Okresný súd vychádzal zo žaloby, v ktorej žalobkyňa uviedla, že so žalovaným dňa 28. 05. 2012
uzavrela zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalovanému požičala finančné prostriedky 18.000 EUR,
ktoré sa dlžník zaviazal vrátiť do 31. 08. 2012. Žalovaný peňažné prostriedky nevrátil a 01. 09. 2012 je v

omeškaní s vrátením celej požičanej sumy. Okresný súd zistil, že strany sporu podpísali dňa 28. 05. 2012
Zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom bolo poskytnutie peňažnej sumy 18.000 EUR žalovanému, ktorý sa
zaviazal požičanú sumu vrátiť v lehote 3 mesiacov, najneskôr 31. 08. 2012. Žalovaný dlžnú sumu nevrátil
a od 01. 09. 2012 sa dostal do omeškania s celým peňažným plnením. Preto súd žalobkyni priznal aj
8,75 % ročný úrok z omeškania z dlžnej sumy. Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol § 657 a
§ 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.. Záverom okresný súd
uviedol, že na vyjadrenie žalovaného nemohol prihliadnuť, lebo bolo doručené po vyhlásení rozsudku

dňa 26. 08. 2016. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, preto má podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

3. Proti rozsudku okresného súdu podal včas odvolanie žalovaný L. L.. Okresnému súdu vytýkal
nesprávne skutkové zistenia, nesprávne právne posúdenie a nevykonanie navrhnutých dôkazov,
potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností. Okresný súd nebral do úvahy jeho vyjadrenie
na pojednávanie dňa 24. 08. 2016, že nebola uzavretá zmluva o pôžičke. Žalobkyňa zavádza súd.

Žalobkyňa spolu s pánom F. chcela zúročiť svoje peniaze. Za tým účelom obaja poskytli peniaze,
žalobkyňa sumu 10.000 EUR a pán F. 8.000 EUR. Žalovaný mal vedomosť o tom, že peniaze nepatrili
pani P.. Zmluva o pôžičke musí byť spísaná v dvoch rovnocenných exemplároch, podpísaná oboma
zmluvnými stranami a overená u notára. Žalovaný ani nevedel, čo podpisoval, pretože boli rôznevyhrážky. Aby mal pokoj, podpísal nejaký papier s vedomím, že aj tak to právne neobstojí, nakoľko
nebolo podpísané u notára. Žalovaný tiež mohol napísať zmluvu o pôžičke pani P.. Aj žalovaný prišiel
o väčšiu čiastku peňazí.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že žalovaný nepredložil jediný dôkaz, ktorým by podporil
tvrdenia,ktorézakladallennavlastnýchdomnienkach.Žalobkyňauplatnilasvojnároknazákladezmluvy
o pôžičke zo dňa 28. 05. 2012. Námietky žalovaného, že nevedel čo podpisoval, sú vzhľadom na text
a prehľadnosť zmluvy o pôžičke bezpredmetné. To, že zmluvu podpisoval v domnienke, že musí byť

overená u notára je na ujmu žalovaného. Navrhla rozsudok potvrdiť a súčasne uplatnila náhradu trov
odvolacieho konania.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného v medziach daných ust.
§ 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr. CSP) rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP potvrdil, pretože je vo výroku vecne správne.

6. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Podľa § 191 ods. 2 CSP vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon
neustanovuje inak.

7. Odvolanie žalovaného nebolo dôvodné. Okresný súd správne zistil skutkový stav, ktorý vyplýval z
predloženej písomne uzavretej zmluvy o pôžičke, predmetom ktorej bola suma 18.000 EUR, ktorú podľa
obsahu zmluvy žalobkyňa ako veriteľ odovzdala žalovanému v hotovosti pri podpise zmluvy. V zmluve
sa výslovne uvádza, že dlžník svojím podpisom potvrdzuje prevzatie peňažných prostriedkov a peniaze
sa zaviazal vrátiť k rukám veriteľa do 31. 08. 2012. V zmluve sa uvádza, že bola vyhotovená v dvoch

rovnopisoch, pre každú stranu po jednom. Strany v zmluve vyhlásili, že bola spísaná podľa ich skutočnej
a slobodnej vôle a s jej obsahom súhlasili. V odvolaní žalovaný nepoprel, že prevzal od žalobkyne
peňažné prostriedky. Uviedol tiež, že v prítomnosti žalobkyne podpísal nejakú písomnosť. Je na ťarchu
každej strany sporu, aby svoje tvrdenia preukázala. Žalovaný iný účel prevzatia peňažných prostriedkov,
ako z dôvodu pôžičky, ktorú mu poskytla žalobkyňa nekonkretizoval a ničím okrem nejasných a

neurčitých tvrdení nepreukázal. Ničím tiež nespochybnil obsah predloženej zmluvy o pôžičke, ani to, že
zmluvu podpísal ako dlžník a svojím podpisom na zmluve potvrdil prevzatie peňažných prostriedkov,
ktoré sa zaviazal vrátiť v stanovenej lehote. Žalovaný v odvolaní namietal, že okresný súd nevykonal
navrhnuté dôkazy. Z jeho písomného podania na pojednávanie 24. 08. 2016, ktoré bolo okresnému
súdu doručené po vyhlásení rozsudku, vyplývajú iba neurčité tvrdenia, ktoré zopakoval v odvolaní o

tom, že žalobkyňa spolu s pánom U. vyhľadala žalovaného v U., kde žalovaný dlhé roky podnikal, aby
im sprostredkoval bližšie nešpecifikovaný obchod, pri ktorom by mohli zarobiť peniaze, ktoré sa im mali
po pol roku vrátiť, k čomu nedošlo, lebo „ no po konkrétnej firme sa zľahla zem.“ Uvedené osoby
potom požiadali žalovaného, aby za nimi prišiel do A., kde v dome u pána F. žalovaný podpísal nejakú
vopred pripravenú zmluvu o pôžičke, ktorú ani nečítal a túto zmluvu pod nátlakom podpísal. Žalovaný

tvrdil, že bol len sprostredkovateľom nejakého vecne ani časovo neoznačeného obchodu, ktorý mal
byť so žalobkyňou dohodnutý za účelom zhodnotenia peňažných prostriedkov. Proti tomuto tvrdeniu
žalobkyňa predložila dôkaz o tom, že medzi stranami sporu bola písomne uzavretá zmluva o pôžičke,
ktorú žalovaný podpísal. Žalovaný uviedol, že zmluvu o pôžičke u žalobkyne podpisoval a súčasne
nepoprel, že peniaze v sume 18.000 EUR prevzal. Žalovaný uvádzal, že zmluvu o pôžičke podpísal s

vnútornou výhradou, pretože bol pod nátlakom. Toto svoje tvrdenie žalovaný hodnoverne nepreukázal,
pretože mal možnosť uviesť všetky konkrétne skutočnosti a dôvody prevzatia peňažných prostriedkov
od žalobkyne. Žalovaný si bol podľa vlastného vyjadrenia vedomí toho, že podpisoval zmluvu o pôžičke.
Ak by bol žalovaný skutočne donútený niečo podpísať pod nátlakom, z jeho vyjadrenia nevyplýva,
že by vec neodkladne oznámil orgánom činným v trestnom konaní, alebo vec riešil podaním žaloby

o neplatnosť právneho úkonu. Žalovaný uzavretie zmluvy o pôžičke poprel, ale súdu na preukázanie
svojho tvrdenia nepredložil žiadny dôkaz. Neurčitá obrana žalovaného nespočívala na skutočnostiach,
ktoré v konaní vyšli najavo ani na takých skutočnostiach, ktoré by nebolo možné preukázať inak. Je na
ťarchu žalovaného, že v priebehu prvostupňového ani odvolacieho konania žiadne dôkazy neuviedola nenavrhol, že nepreukázal svoje tvrdenia o tom, že nešlo o pôžičku, ale o sprostredkovaný obchod,
nevyvrátil tvrdenie žalobkyne, že si žalovanú sumu požičal, alebo že písomnú zmluvu o pôžičke, ktorá
bola pripojená k žalobe, nepodpísal. Odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil z tých istých dôvodov

ako vecne správny, podľa § 387 ods. 1 CSP.

8. O nároku na náhradu trov konania súd rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1
CSP). V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, ktorá si náhradu trov odvolacieho konania uplatnila,
preto krajský súd podľa § 255 ods. 1 CSP rozhodol, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v celom rozsahu.

9. Rozhodnutie senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa

(§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.