Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, September 28, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoPr/5/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812203891
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5812203891.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a
členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana v právnej veci žalobcu: COOP
Jednota Trstená, spotrebné družstvo, so sídlom Trstená, Hattalova 100, IČO: 36 012 815, právne
zastúpeného JUDr. Jozefom Polákom, advokátom so sídlom P. S., Y. XXXX, proti žalovaným: 1/ Q.
Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., G. XXXX/XX, právne zastúpená JUDr. Máriou Vevurkovou, advokátkou

so sídlom K., B. XXX/XX, 2/ P. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., G. XXXX/XX, o zaplatenie 998,61
eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu a žalovanej 1/ proti rozsudku Okresného súdu
Námestovo č.k. 8Cpr/1/2012-93 zo dňa 30.07.2015 v znení opravného uznesenia 8Cpr/1/2012-112 zo
dňa 24.05.2016 a opravného uznesenia 8Cpr/1/2012-119 zo dňa 21.03.2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom č.k. 8Cpr/1/2012-93 zo dňa 30.07.2015 súd prvej inštancie uložil žalovanej 1/ povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 486,15 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 486,15 eur od
15.3.2012 do zaplatenia a (výrokom II) žalovanej 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 256,23 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 256,23 eur od 05.01.2013 do zaplatenia, všetko v
lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Vychádzal z toho, že po čiastočnom späťvzatí si
žalobca uplatnil čiastku 998,91 eur s príslušenstvom titulom zodpovednosti zamestnanca na zverených

hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať. Za preukázané okresný súd vyhodnotil manko
na tovare vo výške 1.771,42 eur v zmysle inventarizačného zápisu (a dodatku k nemu) č. 66/2011 zo
dňa 03.10.2011, týkajúceho sa inventarizačného obdobia od 08.07.2010 do 03.04.2011. Inventúra bola
vykonaná v dňoch 3.10.2011 - 4.10.2011, pričom inventarizačný zápis žalovaná 1/ odmietla podpísať.
Žalovaná 1/ v predajni pracovala počas celého uvedeného obdobia, od 3.1.2007 vo funkcii vedúcej
predajne, žalovaná 2/ v predajni pracovala v pozícii predavačky od 3.1.2011. Žalovaná 1/ so žalobcom

podpísala dohodu o hmotnej zodpovednosti.
2.Nadväzne okresný súd po vymedzení predpokladov vzniku zodpovednosti za schodok na zverených
hodnotách konštatoval, že žalobca preukázal splnenie všetkých zákonných predpokladov tohto
zodpovednostného vzťahu zamestnancov - žalovaných 1/ a 2/ za schodok na zverených hodnotách,
ktoré zamestnanec je povinný vyúčtovať a preto žalobe vyhovel v celom rozsahu tak, že uplatnenú škodu
medzi žalované rozdelil na základe čl. 3 písm. b) bodu 9 dohody o hmotnej zodpovednosti (citovaného v

napadnutom rozsudku) S poukazom na spoločnú zodpovednosť preto stanovil vzájomný pomer náhrady
škody u žalovanej 1/ sumou 486,15 eur a u žalovanej 2/ sumou 256,20 eur. Dodal, že neprihliadal
len na znenie dohody o hmotnej zodpovednosti, ale aj na fakt, že žalovaná (zrejmé žalovaná 2 - pozn.
odvolacieho súdu) na pracovisku, kde došlo k schodku, pracovala v rámci inventárneho obdobia od
08.07.2010 do 03.04.2011 len od 3.1.2011. Taktiež zohľadnil skutočnosť, že žalovaná 2/ na pojednávaní
vyjadrila súhlas s tým, aby bola zaviazala na sumu 256,23 eur s príslušenstvom.3.Rozhodovanieotrováchkonaniasiokresnýsúdvymedzilpodľa§151ods.3vetaprváOSPnaobdobie
po právoplatnosti rozsudku.

4.S ohľadom na upozornenie odvolacieho súdu na vnútorný rozpor medzi konštatovaním okresného
súdu, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná (a tomu korešpondujúcej absencii výroku o čiastočnom
zamietnutí žalobného návrhu) a obsahom petitu, ktorý nepokrýva celú uplatnenú sumu vo výške 998,61
eur, súd prvej inštancie uznesením č.k. 8Cp/1/2012-112 zo dňa 24.05.2016 opravil výrok rozsudku tak,
žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 742,38 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne

zo sumy 742,38 eur od 15.3.2015 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti
tohto rozsudku.
5.Následne v opravnom uznesení č.k. 8Cpr/1/2012-119 zo dňa 21.3.2017 okresný súd opravil aj
odôvodnenie svojho rozsudku, v ktorom text obsahujúci sumu 476,15 eur (ako sumu, ktorej povinnosť
úhrady uložil žalovanej 1) opravil na čiastku 742,38 eur.

6.Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná 1/ a domáhala sa zamietnutia žaloby, resp. zrušenia
rozsudku a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Okresnému súdu vytýkala, že od
začiatku konania namietala zodpovednosť za vzniknutý schodok, nakoľko na predajnej jednotke žalobcu
v Trstenej, kde pracovala na pozícii vedúcej predajne, neboli vytvorené podmienky k tomu, aby bola
hmotne zodpovednou. Zdôraznila, že schodok je rozdiel medzi skutočným stavom zverených hodnôt a

medzi údajmi účtovnej evidencie, o ktorý je skutočný stav nižší ako účtovný stav. Zákonnou právnou
charakteristikou schodku teda je, že tovar musí chýbať. Z vykonaného dokazovania však nebolo
preukázané, aký tovar mal na predajnej jednotke žalobcu v Trstenej chýbať. Naopak dokazovaním
bolo preukázané, že v účtovnej evidencii žalobcu sú nezrovnalosti a existujú pochybnosti o vecnej
správnosti zistených inventúr. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj fakt, že pôvodne žalovaná suma znela

na 1.771,42 eur. Žalovaná 1/ na pojednávaní konanom dňa 09.7.2015 navrhla vykonanie dôkazu, aby
bola zo strany žalobcu predložená evidencia zásob v predmetnej prevádzku za obdobie rokov 2009
- 2011 za účelom preskúmania tejto evidencie aj vzhľadom k tomu, že na pojednávaní štatutárna
zástupkyňa žalobcu pripustila možnosť, že teoreticky schodok mohol vzniknúť aj napr. nesprávnou
evidenciou alebo preceňovaním tovaru. V tom prípade by ale nebolo možné hovoriť o schodku, nakoľko

by nechýbal žiadny tovar, v dôsledku čoho by žalovaná 1/ nemohla byť za nesprávnosti účtovnej
evidencie zodpovedná. Súd vykonanie tohto dôkazu zamietol napriek tomu, že existenciu schodku musí
preukázať zamestnávateľ, teda žalobca.

7.Ďalej odvolateľka namietala, že žalobca nepreukázal prevzatie zverených hodnôt žalovanou 1/.

Okresný súd totiž vychádza z nesprávneho právneho posúdenia v tom, že pre zodpovednosť
zamestnanca postačuje uzavretie dohody o hmotnej zodpovednosti a zistenie schodku na zverených
hodnotách, bez preukázania zverenia týchto hodnôt do dispozície inak zodpovedného zamestnanca.
Nevykonal teda dokazovanie na preukázanie prevzatia zverených hodnôt žalovanej 1/, v dôsledku čoho
nie je možné overiť, či schodok, ktorý vznikol, ak skutočne vznikol, vznikol na hodnotách zverených

žalovanej 1/, pretože z vykonaného dokazovania nie je zrejmé, z čoho schodok vznikol a či schodok
zistený z inventarizácie vznikol chybou. Uvedenému nasvedčuje skutočnosť, že žalovaná 1/ pracovala
ako predavačka už od 01.02.2006 a odo dňa 03.01.2007 prebrala predajňu ako vedúca prevádzky 1.
Štatutárna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní 09.07.2015 uviedla, že žalovaná 1 bola vedúcou 4 roky
a to 2007 - 2010, kedy mala inventarizácie zásob s miernym prebytkom.

8.Napokon žalovaná 1/ poukázala na to, že v konaní bolo preukázané uskladňovanie a predaj aj
tovaru iného subjektu na predmetnej predajni, a to tovaru obchodnej spoločnosti Makro, s.r.o., pričom
svedkovia na pojednávaní potvrdili, že do skladu (kde bol uskladňovaný tovar oboch subjektov) mali
prístup aj iní ako hmotne zodpovední pracovníci, t.j. aj tretie osoby. Tento stav, kedy v jednom sklade bol

uskladnený tovar dvoch subjektov, pričom tovar nebol špeciálne rozlíšený, nemožno pričítať žalovanej
1/ ani v prípade uzavretej dohody o hmotnej zodpovednosti, nakoľko žalovaná nemala vytvorené riadne
pracovné podmienky na to, aby mohla byť za tovar hmotne zodpovedná. Na uvedené skutočnosti
vedenie niekoľkokrát upozorňovala a žiadala nedostatky odstrániť. Dodala, pri vstupe ďalšieho subjektu,
obchodnej spoločnosti Makro, s.r.o. nebola vykonaná inventúra a na predajni bola len jedna registračná

pokladňa.

9.Proti rozsudku podal odvolanie čo do výroku I aj žalobca. Namietal nesprávnosť tejto časti výroku,
nakoľko je zrejmé, že ním nebol vyčerpaný celý predmet konania. Po čiastočnom späťvzatí žaloby totižostal predmetom konania nárok na zaplatenie sumy 998,61 eur, pričom podľa odôvodnenia rozsudku
súd žalobe vyhovel v celom rozsahu, hoci nezaviazal žalovanú 1/ na úhradu sumy 742,38 eur, ale len na
náhradu 486,15 eur. Pokiaľ tento nedostatok nebol spôsobený chybou v písaní, resp. počítaní, potom je

takýtovýroknesprávnyanemáoporuvovykonanomdokazovaní,resp.odporujeodôvodneniurozsudku.

10.V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej 1/ žalobca označil tvrdenia odvolateľky za účelové
a v celom rozsahu vyvrátenie vykonaným dokazovaním. Prílohou inventarizačného zápisu zo dňa
08.07.2010 bolo až 14 listov inventúrnych súpisov zásob tovaru a potravín, ktoré listy každý jednotlivo

podpísala žalovaná 1/. V inventarizačnom zápise zo dňa 08.07.2010 žalovaná 1/ ako zodpovedný vedúci
podpísalavyhlásenievzmysle§24-30zákonač.431/2011Z.z.oúčtovníctve,žepredzačatíminventúry
boli do výkazu prevádzkovej jednotky - do zostavenia účtovných zásob zapísané všetky doklady o
príjme a výdaji hospodárskych prostriedkov, takže neexistujú ďalšie nezapísané doklady. V súpisnom
liste (str. 14), ktorý tvoril prílohu inventarizačného zápisu dňa 8.7.2010 bolo uvedené namiesto 19 ks
tovaru s vyznačením Výživa marhuľová co, čiarový kód 8586015170379 jednotková cena 0,43 eur až

1919 ks tohto tovaru, čím bol nadhodnotený fyzický stav o 1900 kusov tohto tovaru. Nemôže preto
obstáť námietka žalovanej, že nebol preukázaný vznik schodku na zverených hodnotách a že nebolo
preukázané zverenie majetkových hodnôt do jej dispozície. Dodal, že zodpovednosť za schodok je
zodpovednosťou objektívnou, pokiaľ zamestnanec má písomnú dohodu o hmotnej zodpovednosti, za
vzniknutý schodok podľa tejto dohody aj objektívne zodpovedá. Z výsluchu žalovanej 1/ bolo ďalej

zistené, že jedine ona mala kľúče od tejto predajnej jednotky, bez jej vedomia a vôbec bez jej súhlasu
sa do predajnej jednotky nikto nemohol ani dostať.

11.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podali subjektívne legitimované
strany sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu

danom v ustanovení § 379 písm. c/ CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario) rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP a vec mu vrátil (§
391 ods. 1 CSP) na ďalšie konanie.

12.Odhliadnuc od čiastkových procesných pochybení okresného súdu, ktorý o pripustení zmeny

žalobného návrhu rozhodoval až 24.5.2016 (t.j. takmer rok po rozsudku, ktorým rozhodol o už
upravenej žalobe), resp. písomné vyhotovenie uznesenia (z 9.7.2015) o čiastočnom zastavení konania
vypracovával a doručoval taktiež rok po jeho vydaní a po samotnom meritórnom rozhodnutí, je
potrebné konštatovať, že odvolacie námietky (inak správne) žalobcu sú pokryté príslušnými opravnými
uzneseniami (body 4 a 5 tohto odôvodnenia), ktorými okresný súd dal do súladu výrok napadnutého

rozsudku s odôvodnením, v ktorom konštatoval, že žalobe vyhovel v plnom rozsahu.

13.Pokiaľ ide o odvolanie žalovanej 1/, je (tiež) v plnom rozsahu opodstatnené. Hoci žalobca vo
svojom vyjadrení (k odvolaniu) uvádza, že ide len o opakovanie argumentácie, s ktorou sa okresný
súd v celom rozsahu vysporiadal, uvedené absolútne nezodpovedá obsahu napadnutého rozsudku.

Pravdivým je toto tvrdenie len potiaľ, že žalovaná 1/ skutočne v priebehu konania prezentovala na
svoju obranu konkrétne tvrdenia (ktoré v odvolaní opakuje). V odôvodnení napadnutého rozsudku
však absentuje akákoľvek preskúmateľná úvaha vo vzťahu k tejto obrane ako elementárna náležitosť
odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Inými slovami, pokiaľ žalovaná 1/ vzniesla v priebehu konania
zásadné námietky týkajúce sa vzniku jej zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách, súd

prvej inštancie ignorovaním tejto argumentácie (nezodpovedaním týchto námietok) nesplnil svoju
základnú úlohu a neodstránil existujúcu právnu neistotu dotknutých subjektov pracovno-právneho
vzťahu. Súčasťou základného práva na spravodlivý proces, resp. ústavného práva na súdnu a inú
právnu ochranu je totiž aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom

súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (bližšie napr. IV. ÚS 115/03).
Odôvodnenie súdneho rozhodnutia teda musí poskytovať dostatočný podklad pre vyhodnotenie jeho
správnosti sporovými stranami (z hľadiska objektívnej možnosti namietať nesprávnosť záverov súdu);
eventuálne - v prípade využitia opravných prostriedkov - pre prieskum predmetného rozhodnutia súdom
vyššej inštancie.

14.Možnopretozhrnúťauzavrieť,žetýmtopostupom-nepreskúmateľným/absentujúcimodôvodnením-
okresný súd mimo rámca akejkoľvek pochybnosti porušil právo žalovanej 1/ na spravodlivý proces, ktorý
nedostatok vzhľadom na rozsah pochybenia - keď súd prvej inštancie nevyriešil ani základné otázky- nie je možné odstraňovať pred odvolacím súdom. Z tohto dôvodu krajský súd pristúpil k zrušeniu
napadnutého rozsudku (v celom rozsahu - § 379 písm. c/ CSP v spojení s § 182 ods. 1 veta druhá
zákona č. 311/2010 Z.z. Zákonník práce).

15. V ďalšom postupe preto okresný súd opätovne posúdi uplatnený nárok a zákonom zodpovedajúcim/
požadovaným spôsobom (§ 220 ods. 2 veta druhá a tretia CSP) sformuluje preskúmateľné úvahy vo
vzťahu k hodnoteniu relevancie vecných námietok (obrany) žalobkyne 1/, ktorými táto spochybňovala
vzniksvojejzodpovednostizaschodoknazverenýchhodnotách(predovšetkýmargumentáciaochybách

v účtovníctve žalobcu, o nevytvorení podmienok pre riadny výkon hmotnej zodpovednosti, a ďalšie) resp.
k ďalším zásadným okolnostiam (skutkovým či právnym), ktoré vystanú v priebehu ďalšieho konania. V
prípade ak určitý (navrhovaný) dôkaz okresný súd nemieni vykonať, vysvetlí dôvody, ktoré ho k takémuto
postupu viedli. V novom rozhodnutí tiež súd prvej inštancie upraví trovy konania (vrátane odvolacieho).

16.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba
tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ
poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať

nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.