Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Mária Podhorová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/543/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116200448
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6116200448.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a

sudcov JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu: J.. W. J., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom R. XXX/XX, A. - Y. N. S., zast. JUDr. Peter Dlhopolček, advokát, so sídlom Horná
51, Banská Bystrica, proti žalovanej: V. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R. XXX/XX, A. - Y. N. S.,
o zaplatenie 490,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica zo dňa 11. 08. 2016 č. k. 20C/4/2016 - 32, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/4/2016 - 32 zo dňa 11. 08. 2016 p
o t v r d z u j e .

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške
490,- Eur, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň priznal žalobcovi nárok na náhradu
trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia v plnej výške. Okresný
súd, ako súd prvej inštancie, po vykonanom dokazovaní poukázal na to, že zo strany žalovanej došlo
k uznaniu dlhu, v ktorom potvrdila, že dlžník - jej syn prijal finančné prostriedky vo výške 1.100,- Eur
a ktoré sa zaviazal vrátiť do decembra 2014. Zaviazala sa dlh vrátiť namiesto dlžníka v mesačných

splátkach po 70,- Eur, dlh zaplatila v časti vo výške 210,- Eur. Žalovaná uznala predmetný dlh za
svojho syna a dôkazná povinnosť bola na jej strane, aby preukázala, že dlh v čase uznania neexistoval
alebo neexistoval v žalovanej výške. Takéto skutočnosti žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala,
ani nenavrhla žiadne dôkazy na ich preukázanie. Preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. O trovách
konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením.

2. Proti rozsudku okresného súdu podala žalovaná v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní
uviedla, že s rozsudkom nesúhlasí, a preto podáva odvolanie. Dňa 11. 08. 2016 mali spolu so synom
T. K. prísť na pojednávanie, avšak z vážnych rodinných dôvodov museli ráno tohto dňa vycestovať
mimo A. A.. B. sa telefonicky dovolať na súd, čo sa jej však nepodarilo, pretože bolo stále obsadené.
Na pojednávanie boli pripravení, a preto žiada, aby sa spolu so synom mohli pojednávania zúčastniť.
Výpoveď žalobcu považuje za klamlivú z dôvodu, že dňa 12. 05. 2008 uviedol, že žalovanej nikdy žiadnu
SMS neposlal. Ona vo svojej výpovedi tvrdila opak a ako dôkaz sľúbila túto predložiť. Pokiaľ ide o mobil a

notebook, tieto boli odovzdané pánovi J. podľa dohody s jej synom. tvrdenie žalovaného o tom, že mobil
mu požičal syn žalovanej ako protihodnotu vrtákov, nie je pravdivé. Je pravdou, že počas prerábania
rodinného domu žalobca doniesol celú sadu vŕtačiek aj s vrtákmi, ktoré používali, avšak následne po
prerábke všetko bolo vrátené J.. W. J. B., ktorý bol majiteľom týchto vecí. Pokiaľ ide o notebook, tentobol žalobcovi riade odovzdaný a nie požičaný. Čo s nimi spravil, je jeho vec. Žalovaná sa domnieva,
že zo strany žalobcu ide o bezdôvodné obohacovanie. Ona mu posielala peniaze za veci, ktoré pred
súdom priznal, že ich vlastnil. Domnieva sa, že neobstojí tvrdenie, že mu syn veci za 590,- Eur požičal

za 3 vrtáky v hodnote 8,- Eur. Z uvedených dôvodov sa domáha nového rozhodnutia.

3. Na výzvu súdu o doplnenie odvolania o náležitosti v zmysle § 363 CSP žalovaná uviedla, že
rozhodnutie považuje za nesprávne z dôvodu, že neúmyselne sa tohto pojednávania nezúčastnila,
rovnako ako jej syn, ktorý mal byť kľúčovým svedkom a mal byť vypočutý. Vytýka rozhodnutiu, že v ňom

nebolo rozhodnuté, komu bude patriť telefón a počítač. Preto navrhuje rozhodnutie zo dňa 05. 09. 2016
č. k. 20C/4/2016 - 32 zrušiť a vytýčiť nové pojednávanie, na ktorom bude vypočutý jej syn T. K. ako
svedok. Ďalej zaslala text SMS správy, ktorú jej pán J. poslal dňa 06. 05. 2015 napriek tomu, že tvrdí,
že jej žiadnu SMS správu neposlal. Ako prílohu priložila rukou napísanú textovú správu od: J. W. dňa
06. 05. 2015 o 16.26 h s textom: „Nemusíte mi už nič platiť, dnes som sedel s právnikom, uvidíme sa
v novembri na súde aj s Vaším synom“.

4. Žalobca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia

pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario. Napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

6. Po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo, ako aj odvolacích dôvodov
konštatuje odvolací súd, že odvolaniu nemožno vyhovieť, odvolacie námietky nie sú spôsobilé privodiť

zmenu ani zrušenie napadnutého rozsudku.

7. Z obsahu spisu zistil odvolací súd, že žalobca uplatnil voči žalovanej právo na zaplatenie sumy 490,-
Eur vzhľadom na skutočnosť, že písomne prevzala na seba povinnosť zaplatiť žalobcovi ako veriteľovi
za dlžníka - syna žalovanej, nesplatenú časť dlhu vo výške 700,- Eur, z ktorej sumy do podania žaloby

zaplatila 210- Eur, takže zostáva uhradiť 490,- Eur. Zároveň žalovaná tento dlh písomne uznala dňa
21. 01. 2015 písomnou dohodou medzi žalobcom a žalovanou. Žalobca predložením výpisu z účtu
preukázal, že synovi žalovanej T. K. poukázal na účet vedený v B. B. (vedený na samotnú žalovanú)
sumu 1.100,- Eur. Tieto mu boli poukazované postupne z účtu žalobcu v sume spolu 1.100,- Eur tak, že
dňa 14. 07. 2014 poukázal 600,- Eur, dňa 08. 08. 2014 sumu 250,- Eur, 15. 08. 2014 sumu 150,- Eur

a dňa 16. 09. 2014 sumu 100,- Eur.

8. Dňa 21. 01. 2015 žalobca so žalobkyňou spísali istinu nazvanú „pokus o zmier - návrh na vyrovnanie
dlhu“, v ktorom žalobca uvádza, že podáva tento pokus o zmier a žalovaná ako ručiteľka potvrdzuje, že
návrhprijímanamiestosvojhosynaT.K.,nar.XX.XX.XXXX.VčastiI.-Uznaniedlhužalovanáuznala,že

veriteľ bezhotovostným prevodom z účtu vedeného v B. B. na jej účet, vedený rovnako v tej istej banke,
požičal dlžníkovi sumu v celkovej výške 1.100,- Eur. Žalovaná uznala, že dlžník poskytnuté finančné
prostriedky prijal a verí, že sa ústnou dohodou zaviazal vrátiť ich v plnej výške do 24. 12. 2014. Ako
dôkaz, že veriteľ požaduje vrátiť iba skutočnú výšku dlhu, vyhlasuje, že do 21. 01. 2015 mu dlžník vrátil
sumu 385,- Eur. Žalovaná uznala, že ku dňu podpisu tohto dokumentu je dlžník veriteľovi dlžný podľa

bodu I.3 (to znamená 715,- Eur - poznámka odvolacieho súdu). V časti II. - Návrh na vyrovnanie dlhu
sa žalovaná zaviazala, že dlžnú sumu podľa I.3 (715,- Eur) vráti veriteľovi namiesto dlžníka a dohodli sa
na spôsobe vyrovnania dlhu mesačnými splátkami po 70,- Eur vždy druhého v mesiaci s prvou splátkou
dňa 02. 02. 2015 a poslednou dňa 02. 11. 2015 s tým, že takýmto spôsobom žalovaná splatí sumu vo
výške 700,- Eur. Zvyšných 15,- Eur považuje žalobca za dlžníkov osobný dlh, ktorý príjme od neho v

prítomnosti dlžníkových rodičov spolu s ústnym a písomným ospravedlnením.

9. Odvolací súd vzhľadom na znenie uvedenej dohody považoval túto písomnosť za dohodu žalovanej
s veriteľom (žalobcom) podľa § 533 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej, kto bez súhlasu dlžníka
dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri

pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne.

10. Odvolací súd zistil, že žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu vyjadrila nesúhlas s platobnými
rozkazom s tým, že zo strany žalobcu ide o vydieranie žalovanej, dôkazy prisľúbila predložiť napojednávaní. Tvrdí, že jej osobe žalobca neposkytol žiadny úver, ani nič podobné, a preto mu nemá
dôvod žiadne peniaze vracať.

11. Na pojednávaní pred okresným súdom dňa 12. 05. 2016 žalovaná uviedla, že medzi jej synom a
žalobcom nebola uzavretá žiadna zmluva, bolo to uzavreté len ústne. Syn mal dostať od žalobcu 600,-
Eur a mal za tieto peniaze kúpiť mobilný telefón a notebook, zakúpil telefón A. za 290,- Eur a notebook
P. za 300,- Eur. Nerozporuje podpísanie uvedenej listiny (pokus o zmier), uvádza, že túto podpísala z
dôvodu, že sa jej žalobca vyhrážal. Priznala, že spolu žalobca jej synovi zaslal 1.100,- Eur, odkazuje na

uvedenú sumu 600,- Eur (na kúpenie telefónu a notebooku), k zvyšku sa vyjadriť nevedela. Uznala tiež,
že podľa uvedenej písomnej dohody so žalobcom plnila. Tvrdila tiež, že sa jej mal žaloba vyhrážať v
SMS správe, že „ak nebude platiť, prídu chlapci“. Žalobca trval na tvrdení, že na základe ústnej dohody
požičal synovi žalovanej peniaze, tak ako vyplýva z predložených výpisov z účtu s tým, že prisľúbil vrátiť
ich do Vianoc 2014, vrátil len sumu 385,- Eur, zvyšok najprv odmietol vrátiť, neskôr tvrdil, že ich vráti v
dvoch splátkach. Na pripravený návrh na zmier nereagoval, preto sa stretol so žalovanou, ktorej tento

odovzdal. Práve žalovaná, vzhľadom na skutočnosť, že peniaze boli platené na jej účet, sa s ním chcela
vyrovnať namiesto syna. Na jej popud sa stretli na parkovisku v A. pred hotelom, listinu podpísala a
vykonala niektoré splátky. Žiadnu SMS, že prídu chlapci, jej neposlal a nesúhlasil s tým, že by sa jej
vyhrážal. Doklad nebol podpísaný pod nátlakom. K notebooku a mobilu uviedol, že mobil mu dlžník
požičal ako zálohu na požičané vrtáky, rovnako mu požičal do doby vrátenia plnenia notebook, tento si

však od neho vyžiadal skutočný majiteľ V. F..

12. Žalovaná v odvolaní zo dňa 31. 08. 2016 odkázala na svoju výpoveď na pojednávaní (dňa 12.
05. 2016), poukázala na dohodu medzi žalobcom a jej synom o obstaraní mobilu a notebooku a na
tvrdenie existencie SMS správy. V doplnení odvolania vytkla nesprávnosť rozhodnutia z dôvodu, že toto

sa uskutočnilo bez jej prítomnosti a bez vypočutia kľúčového svedka - jej syna T. K., ako aj skutočnosť,
že v rozsudku nebolo rozhodnuté o tom, komu bude patriť telefón a počítač.

13. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené uzatvára, že v súdenej veci správne rozhodol okresný
súd, keď dospel k záveru, že žalovaná v konaní na svoje tvrdenia nenavrhla, ani nepredložila žiadne

dôkazy a nepreukázala, že by nemala žalobcovi plniť, a to vzhľadom na jej uznanie dlhu v zmysle listiny
zo dňa 21. 01. 2015. Vzhľadom na toto uznanie dlhu bola na jej strane povinnosť, aby preukázala,
že dlh v čase uznania neexistoval, prípadne neexistoval v žalovanej výške tak, ako uviedol súd prvej
inštancie. Odvolací súd ešte dopĺňa, že žalovaná sa v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 533
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) stala popri pôvodnom žalobcovi dlžníčkou žalobcu, zároveň

uznala dlh, takže podľa § 558 OZ platí, ak niekto písomne uzná, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Tento písomný prejav žalovanej voči veriteľovi
zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku o existencii dlhu v čase tohto prejavu. To, že ide o vyvrátiteľnú
právnu domnienku, neznamená, že postačuje len popretie tejto skutočnosti. Súd v prípade existujúceho
písomného uznania (ktoré spĺňa náležitosti v zmysle § 558 OZ) ani procesne nedokazuje, pokiaľ nie je

táto domnienka uznaného záväzku vyvrátená, súd musí mať túto skutočnosť za preukázanú. Dokázať,
že dlh či už úplne, alebo čiastočne nevznikol, prípadne bol splnený alebo zanikol iným spôsobom, je
na dlžníkovi, v tomto prípade na žalovanej. Táto svoje tvrdenia o spísaní uvedenej listiny pod nátlakom,
ako ani o splnení iným spôsobom (zakúpením notebooku a mobilu v hodnote 600,- Eur) nepreukázala
tak, ako správne uviedol súd prvej inštancie.

14. K tvrdenej výhražnej SMS „...prídu chlapci“ odvolací súd uvádza, že žalovaná síce predložila rukou
napísaný text SMS správy v znení citovanom vyššie pod bodom 2, ktorý však vzhľadom na svoj obsah
nemožno považovať za výhražný, je to oznámenie o tom, že žalobca sa mieni svojich práv voči synovi
žalovanej domáhať súdnou cestou, čo je úplne legálna, právom predpokladaná možnosť uplatňovať

svoje prípadné nároky.

15. K odvolacej námietke založenej na tom, že súd rozhodol v neprítomnosti žalovanej a nevypočul
kľúčového svedka, odvolací súd uvádza, že aj táto obrana žalovanej ostala len v rovine tvrdení. V
spise sa nenachádza žiadna zmienka o tom, že by po poslednom súdnom pojednávaní žalovaná túto

skutočnosť súdu oznámila a zdôvodnila. Jedine v samotnom odvolaní žalovaná uvádza, že ona, ani
svedok sa nezúčastnili pojednávania z dôvodu, že museli súrne odcestovať mimo A. A. bez ďalšieho
vysvetlenia. Takéto samotné oznámenie však nie je akceptovateľné ani len pre samotné odročeniepôvodného pojednávania, nie to ešte v čase, kedy už má sporová strana možnosť len podať odvolanie
proti rozsudku.

16. K námietke, podľa ktorej súd nerozhodol o vlastníctve mobilu a notebooku, odvolací súd uvádza,
že táto nesúvisí s predmetom konania, ktorým je zaplatenie finančnej čiastky, na ktorú sa žalovaná
zaviazala v zmysle ustanovenia § 533 OZ a ktorú aj uznala postupom podľa § 558 OZ.

17. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že odvolanie žalovanej a odvolacie námietky

uvedené v odvolaní a jeho doplnení neboli spôsobilé vyvolať zmenu napadnutého rozsudku. Preto
odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa zásady úspechu v konaní a úspešnému
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu s poukazom na

ustanovenie § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP s tým, že o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie
v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP.

19. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.