Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 26, 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12C/313/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815216131
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3815216131.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci navrhovateľa: K.. G. H., nar.

XX.X.XXXX, bytom J. L., R. XX/XX, proti odporcovi: Orchidea, n.o., so sídlom v Prievidzi, Necpalská 32,
IČO : 36119415, zast. splnomocneným zástupcom JUDr. Jánom Miškeje, nar. 1.2. 1965, bytom Bošany,
M. R. Štefánika 175/8, o ochranu osobnosti takto

r o z h o d o l :

Návrh zamieta.
O trovách konania rozhodne súd do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajší súd dňa 29.9.2015 sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil, že výrok
odporcu, že ,,J. H. má odvtedy trvalé následky.“ je nepravdivý. Súčasne navrhovateľ žiadal, aby
súd uložil odporcovi povinnosť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku doručiť navrhovateľovi písomné

ospravedlnenie v znení: ,,Ospravedlňujeme sa Vám za rozširovanie nepravdivých informácií, ktoré sme
uviedli dňa 9.7.2013 v Priebežnej monitorovacej správe č. 2, o tom, že ste napadli p. H., dali ste
mu facku a následne ste do neho narazili svojím autom a za tvrdenie, že pán H. má odvtedy trvalé
následky. Rozširovaním nepravdivých informácií a tvrdení sme zasiahli do Vašich osobnostných práv.
Svoje konanie ľutujeme“. Takisto žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku doporučene zaslať kópiu uvedeného ospravedlnenia na Úrad práce, sociálnych vecí a rodina
Považská Bystrica, s tým, že kópiu doručenky potvrdzujúcu prevzatie kópie ospravedlnenia Úradom

práce, sociálnych vecí a rodina Považská Bystrica je odporca povinný doručiť navrhovateľovi do 30 od
právoplatnosti rozsudku. Takisto navrhovateľ žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku doporučene zaslať na Úrad práce, sociálnych vecí a rodina Považská Bystrica
dokument s názvom ,,Priebežná monitorovacia správa č. 2 - oprava“, ktorej obsahom nebudú vety: ,,Pán
H. nám popisoval situáciu, kedy brat pani H. napadol p. H., dal mu facku a následne narazil do neho
svojím autom. Pán H. má odvtedy trvalé následky“. Navrhovateľ takisto žiadal, aby súd uložil odporcovi
povinnosť doručiť navrhovateľovi do 30 dní od právoplatnosti rozsudku kópiu doručenky potvrdzujúcu

prevzatieopravyPriebežnejmonitorovacejsprávyč.2Úradompráce,sociálnychvecíarodinaPovažská
Bystrica. Takisto si v konaní uplatnil náhradu trov konania.
Návrh navrhovateľ zdôvodnil tým, že odporca vypracoval dňa 9.7.2013 Priebežnú monitorovaciu správu
č. 2, v ktorej je na strane 1 uvedené: ,,Pán H. nám popisoval situáciu, kedy brat pani H. napadol p. H.,
dal mu facku a následne narazil do neho svojím autom. Pán H. má odvtedy trvalé následky“. Odporca
takto vypracoval minimálne 5 monitorovacích správ, pričom navrhovateľovi nie je známe, za akým
účelom a s akým cieľom. Pani H. je jediná sestra navrhovateľa. Mgr. V. H. má jediného brata, ktorým

je navrhovateľ. Správu ako dôkaz založil do súdneho spisu sp.zn. 4P/29/2013 vedenom na Okresnom
súde Považská Bystrica, Úrad práce, sociálnych vecí a rodina Považská Bystrica, v ktorom zastupoval
H.. H.. J. H. popisoval situáciu, ktorá nikdy nenastala, svoj nepravdivý výrok oľutoval a navrhovateľovi
sa ospravedlnil. Prvá časť výroku, že pán H. popisoval odporkyni situáciu, kedy ho navrhovateľ napadol,dal mu facku, a následne narazil do neho svojím autom, je nepravdivá. Odporkyňa bezdôvodne
rozširovala nepravdivú informáciu o navrhovateľovi. Autorka správy sa bezdôvodne spoliehala na
pravdivosť informácií, postupovala nedbanlivo, keď sama nevykonala objektívny prieskum a neoverila

si pravdivosť týchto informácií. Druhá časť výroku ,,pán H. má odvtedy trvalé následky“ je tvrdenie
odporkyne, ktorá zrejme pána H. fyzicky a psychicky vyšetrila a uviedla svoj záver, čím vlastne len
potvrdila prvú (nepravdivú) časť tvrdenia. Druhá časť výroku nie je prevzaté tvrdenie pána H., pretože
potom by uvedená veta znela inak. (napr. ,,pán H. tvrdí, že odvtedy má trvalé následky“). Nejde tu
ani o hodnotiaci úsudok, ale o jednoznačné tvrdenie, o pohľad odporkyne na skutkový stav. Odporca

o navrhovateľovi rozširoval nepravdivé informácie, ktoré si žiadnym spôsobom ani neoveril a ani
nepožiadal navrhovateľa o vyjadrenie. Navrhovateľ nikdy nemal nič spoločné s odporkyňou, a nie je
mu známe, za akým účelom zisťoval odporca informácie o jeho osobe, tieto spisoval a poskytoval
štátnym orgánom. Konanie s kriminálnym obsahom je vo všeobecnosti vnímané ako nemorálne a
odsúdeniahodné.Spájanietakéhotokonaniaskonkrétnouosobou,hocilenvnáznakoch,znamenávždy
dehonestáciu uvedenej osoby a chápe sa ako jej silné morálne zlyhanie. Z hľadiska poskytnutia ochrany

v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka je bezvýznamné, či k zásahu došlo zavinene, nezavinene,
vedomealebonevedome.OdporcarozširovalnepravdivéinformácieatvrdeniaonavrhovateľovinaÚrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, teda štátny orgán. Navrhovateľ má trvalé bydlisko
v mieste pôsobnosti uvedeného úradu, je ženatý a má maloleté deti. Nie je v budúcnosti vylúčené, že
sa navrhovateľ dostane do úradného styku s úradom a nie je žiadny dôvod na to, aby úrad disponoval

o navrhovateľovi informáciou, že je nejaký kriminálnik, ktorý fackuje ľudí, zráža ich autom a spôsobuje
im trvalé následky. Takáto nepravdivá informácia by mohla mať pre navrhovateľa v styku s úradom
veľmi nepriaznivé následky. Tiež mu nie je známe, ako Úrad práce, sociálnych vecí a rodina Považská
Bystrica so správou ďalej nakladá, kam ju zaslal. V tejto súvislosti navrhol vypočuť zamestnankyňu
Úradu práce, sociálnych vecí a rodina Považská Bystrica PhDr. U. E.. H.. H. H., syn H. H., ktorý v čase

návštevy odporkyne nebol v domácnosti, na pojednávaní pred Okresným súdom Považská Bystrica
dňa 14.9.2015 vo veci sp. zn. 6C/137/2015 uviedol, že ,,Nezisková organizácia Orchidea mi doručovala
správy hoci nie som si istý, či aj správu, ktorá je predmetom tohto konania“. Predmetom uvedeného
konania je monitorovacia správa č. 1. Vychádzajúc z predpokladu, že svedok je povinný hovoriť pravdu,
navrhol v konaní vypočuť aj H. H., či mu bola doručená priebežná monitorovacia správa č. 2, ako s

ňou nakladal a či ju rozširoval. O tom, že H.. H. H. boli zasielané správy, svedčí aj jeho list adresovaný
Okresnému súdu Považská Bystrica ku konaniu sp. zn. 4P/29/2013 zo dňa 4.3.2014. Minimálne jedna zo
správ bola zaslaná odporcom aj JUDr. Vladimírovi Štrbíkovi, ktorý pokiaľ nebol niekým splnomocnený,
nemal právo žiadať o žiadnu správu a predovšetkým odporca mu nemal žiadnu zasielať.
Odporca vo svojom prvom, písomnom vyjadrení k meritu veci, žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť.

Uviedol, že trvá na svojej zistenej informácií, že túto informáciu má od pána H. tak, ako je uvedené
i v ním vypracovanej správe. V prípade, ak predmetná informácia nie je pravdivá, nemožno odporcu
brať za uvedené na zodpovednosť, ale osobu, ktorá takúto nepravdivú informáciu im uviedla a teda
takéto klamlivé správy šíri, čo je v tomto konkrétnom prípade pán H.. Odporca výrokom pána H. bol
uvedený do omylu a samotné konanie pána H. tak, ako ho popisuje i navrhovateľ, ak je pravdivé,

napĺňa skutok priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, a s tým vyplývajúcimi prípadnými nárokmi
v občianskoprávnom konaní. Výrok citovaný navrhovateľom v ich písomnom vyjadrení si nevymysleli,
tento len riadne zadokumentovali vo svojej správe, nie so skrytým, ale otvoreným a konkrétnym zdrojom
získania informácie a z uvedeného dôvodu žalovať odporcu za zadokumentovanie slov iného považuje
za právne neprípustné, lebo majú za to, že za svoje výroky by si mal byť zodpovedný ten, kto ich šíri,

a nie ten, kto ich dokumentuje. Ak navrhovateľovi vzniklo čokoľvek, čo zasiahlo do jeho osobnostných
práv, nič mu nebráni v tom, aby požiadal konkrétnu osobu, ktorá tento stav spôsobila, o čokoľvek v
primeranej miere, aby uviedol ním vyslovenú dezinformáciu na pravú mieru a odstránil tak krivdu, ktorá
ohováranej osobne vznikla, vrátane zaslania písomných informácií na príslušné inštitúcie. Zaťahovať
do celej kauzy odporcu je zo strany navrhovateľa účelové. V jeho žalobe vidí jediný dôvod a to, že už

predtým jeho žaloba proti odporcovi bola neúspešná, a túto žalobu považujú len za snahu o nejakú
nesúrodú satisfakciu, s ktorou však odporca nemôže súhlasiť.
Dokazovaním vykonaným na pojednávaní, vypočutím účastníkov, svedka JUDr. Štrbíka a oboznámením
s obsahom písomných dôkazov, Priebežnej monitorovacej správy č. 2 zo dňa 9.7.2013 (č.l. 5),
Záverečnej správy akreditovaného subjektu z psychologického posúdenia zo dňa 8.12.2013 J.. V. Y.,

psychológ, garant projektu, mediátor zo dňa 4.3.2014 (č.l. 13), predžalobnou výzvou navrhovateľa
odporcovi zo dňa 19.8.2015 (č.l. 14), písomným vyjadrením navrhovateľa zo dňa 13.4.2016 (č.l. 28),
výpisom z Obchodného registra na spoločnosť Antares Risk s.r.o. (č.l. 31), výpisom Registra finančných
agentov a finančných poradcov - výpis z internetu (č.l. 33), listom Úradu práce, sociálnych vecí a rodinaPovažská Bystrica adresovaným H.. F. Y. (č.l. 34), listom adresovaným Úradom práce, sociálnych vecí
a rodina Považská Bystrica H.. V. H. zo dňa 25.7.2013 (č.l. 35), Zápisnicou o pojednávaní zo dňa
14.9.2015 vo veci Okresného súdu Považská Bystrica sp.zn. 6C/137/2015 (č.l. 36), Správou úradu

práce, sociálnych vecí a rodina Považská Bystrica zo dňa 18.5.2016 (č.l. 50), Rozhodnutím Obvodného
úradu Považská Bystrica, odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 26.6.2012, Zmluvou uzavretou
medzi úradom práce, sociálnych vecí a rodina Považská Bystrica a odporcom zo dňa 30.4.2013 a
obsahom spisov Okresného súdu Prievidza sp.zn. 6C/9/2014 a 11C/9/2014, mal súd zistený tento
skutkový stav veci:

Dňa 9.7.2013 vydal odporca priebežnú monitorovaciu správu č. 2, v ktorej okrem iného je uvedené: ,,Pán
H. nám popisoval situáciu, kedy brat pani H. napadol p. Mazánika, dal mu facku a následne narazil do
neho svojím autom. Pán H. má odvtedy trvalé následky.“
Dňa 5.3.2014 do spisu Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 4P/29/2013 doručil Mgr. H.
H. Záverečnú správu akreditovaného subjektu z psychologického posúdenia zo dňa 8.12.2013,
vypracovanú odporcom.

Listom zo dňa 19.8.2015 navrhovateľ odporcu žiadal, aby sa mu za rozširovanie nepravdivých informácií
uvedených 9.7.2013 v priebežnej monitorovacej správe č. 2 ospravedlnil, išlo o predžalobnú výzvu, v
ktorej okrem iného navrhovateľ uviedol, že podal na H. H. na Okresnom súde v Prievidzi žalobu na
ochranu osobnosti a v konečnom dôsledku sa mu pán H. H. ospravedlnil, svoje konanie oľutoval a svoje
tvrdenia označil za nepravdivé.

Vkonanívedenomnatunajšomsúdepodsp.zn.6C/9/2014sanavrhovateľdomáhalžalobounaochranu
osobnosti, aby súd určil, že výrok odporcu, že navrhovateľ mu dal facku, následne narazil do neho
svojím autom, pričom odporca má odvtedy trvalé následky, je nepravdivý. súčasne žiadal, aby sa mu
H. H. písomne ospravedlnil v tomto znení: ,,Ospravedlňujem sa Vám za môj nepravdivý výrok, ktorý
som uviedol dňa 3.6.2013, že ste mi dali facku, následne ste do mňa narazili Vašim autom, v dôsledku

čoho mám odvtedy trvalé následky. Táto nepravdivá informácia hrubým spôsobom zasiahla do Vašej
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti. Svoje konanie ľutujem.“ Súčasne žiadal, aby H. H. do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku doručil kópiu uvedeného ospravedlnenia odporcovi.
Vo vyššie uvedenej právnej veci, v priebehu pojednávania, dňa 30.5.2014, sa H. H. navrhovateľovi
ospravedlnil za jeho nepravdivý výrok, ktorý uviedol 3.6.2013, že mu dal facku, následne do neho narazil

autom, v dôsledku čoho má odvtedy trvalé následky, čím svoj skutok ľutuje. Súčasne na tom istom
pojednávaní z dôvodu ospravedlnenia sa H. H. navrhovateľovi, navrhovateľ v celom rozsahu vzal návrh
späť a súd uznesením č.k. 6C/9/2014-53 z toho istého dňa, konanie zastavil.
V inom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 11C/9/2014 navrhovateľ spolu so Y. H., U. H. a H..
V. H. sa v konaní na ochranu osobnosti podanom proti H.. H. H. domáhali, aby súd určil, že výrok H.. H.

H., že v rodine navrhovateľov sa vyskytla psychiatrická diagnóza je nepravdivý. Súčasne žiadali uložiť
odporcovi povinnosť doručiť každému navrhovateľovi jednotlivo písomné ospravedlnenie nasledovného
znenia: ,,Ospravedlňujem sa vám za môj nepravdivý výrok, ktorý som uviedol dňa 9.7.2013, že sa vo
Vašej rodine vyskytla psychiatrická diagnóza. Táto nepravdivá informácia hrubým spôsobom zasiahla
do vašej občianskej cti a ľudskej dôstojnosti. Svoje konanie ľutujem.“ Súčasne navrhovatelia žiadali

uložiť Mgr. H. H. povinnosť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku doručiť kópie uvedených ospravedlnení
Orchidein.o.atakistopovinnosťzdržaťsavýrokovústnychipísomných,ktorýchobsahombudetvrdenie,
že niektorý z navrhovateľov trpí psychiatrickou diagnózou, poruchou, resp. vadou, resp. takúto diagnózu
pomenuje. Toto konanie bolo takisto z dôvodu späťvzatia návrhu uznesením č.k. 11C/9/2014-72 zo dňa
18.11.2014 zastavené.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodina Považská Bystrica zo dňa 18.5.2016 (ktorú si súd
vyžiadal namiesto výsluchu navrhovateľom navrhnutej svedkyne PhDr. Jankovskej, s čím navrhovateľ
súhlasil)malsúdzistené,ževzmysle§77ods.1Zákonač.305/2005Z.z.osociálnoprávnejochranedetí
a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ,,Opatrenia
podľa tohto zákona môže vykonávať alebo sa podieľať na výkone týchto opatrení vykonávaním rôznych

metód, techník, a postupov na základe udelenej akreditácie aj fyzická osoba, alebo právnická osoba“.
V zmysle vyššie uvedeného ustanovenia, odporca uzatvoril zmluvu s Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Považská Bystrica o poskytovaní finančného príspevku na úhradu nákladov na vykonávanie
opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa § 73 ods. 2 písm. e/ bod 5, § 73
ods. 5 a § 89 ods. 15 a 16 zákona č. 305/2005 Z.z. (č.l. 67). Táto zmluva, v zmysle ktorej boli

vypracované aj priebežné monitorovacie správy, ako aj záverečná správa, je verejne prístupná na
www.crz.gov.sk . V roku 2013 bola rodina maloletej X. H. zaradená do programu
Priority 2013, ktorý realizoval odporca. Účelom tohto programu bolo odstránenie komunikačných bariér
medzi rodičmi maloletej. Projekt bol realizovaný formou sociálno-terénnej práce v prirodzenom prostredírodičov, pričom akreditovaný subjekt mal možnosť sledovať ako prebieha úprava styku maloletej v
prostredí otca. Z priebehu realizácie projektu boli vypracovávané priebežné monitorovacie správy, ktoré
vrátane monitorovacej správy č. 2 im odporca priebežne zasielal. V súvislosti s konaním 4P/29/2013 na

Okresnom súde Považská Bystrica o úpravu rodičovských práv a povinnosti k maloletej X. H., bola na
žiadosť súdu zo dňa 13.1.2014 zaslaná Záverečná správa akreditovaného subjektu z psychologického
posúdenia, ktorá je zhrnutím informácií všetkých monitorovacích správ. Priebežná monitorovacia správa
č. 2, ktorú vypracoval odporca za obdobie jún 2013, kedy bola rodina maloletej X. H. zaradená do
programu Priority 2013, bola v rámci konania o predbežné opatrenie predložená na Okresný súd

Považská Bystrica. Správa bola zaslaná na základe žiadosti súdu zo dňa 8.11.2013 o podanie správy
ohľadom zistenia názoru maloletej X. na trávenie času počas styku s otcom. S touto správou bol
oboznámenýlenOkresnýsúdPovažskáBystricavrámciprebiehajúcehokonaniaoúpravurodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu.
Z výpovede svedka JUDr. Vladimíra Štrbíka vyplynulo, že Priebežná monitorovacia správa č. 2 mu v
konaní vedenom na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp.zn. 4P/29/2013 doručená nebola. O túto

správu on sám nikdy odporcu nežiadal. Bol však účastníkom toho, čo je v Priebežnej monitorovacej
správe č. 2 uvedené, keď na vlastné oči videl, ako pán Marček udrel pána H.. Videla to aj manželka H.
H.. Táto udalosť sa stala vtedy, keď mali pojednávanie v Považskej Bystrici ohľadne maloletej Nikoly,
v ktorom konaní sa obaja rodičia (V. H. a H. H.) domáhali, aby im bolo dieťa zverené do ich osobnej
starostlivosti.Vecbolariešenávpriestupkovomkonaníapredtýmvtrestnomkonaní,kdebolonvypočutý

ako svedok. Pokiaľ ide o Záverečnú monitorovaciu správu, túto k dispozícií má, nepamätá si však, akým
spôsobom ju získal.
V písomnom podaní zo dňa 13.4.2016 navrhovateľ zotrval na podanom návrhu, s tým, že odporca vo
svojom písomnom vyjadrení neuviedol z akého dôvodu ,,zadokumentoval“ slová iného (pána Mazánika)
o jeho osobe, neuviedol na základe akej zákonnej licencie ,,zadokumentoval“ o jeho osobe nejaké

(klamlivé) informácie a tieto odovzdal štátnemu orgánu. Podľa synonymického slovníka ,,dokumentovať“
znamená doložiť dôkazmi, podať dôkaz, potvrdiť, dosvedčiť (dokázať svedectvo), dokázať pomocou
písomných dôkazov. Teda podľa vyjadrenia odporcu tento opätovne dosvedčuje, potvrdzuje svojím
svedectvom, že ,,pán Mazánik má odvtedy trvalé následky.“ V tomto prípade nie je rozhodujúce,
či pôvodca zásahu konal úmyselne, či len nedbanlivo určité tvrdenia preberal, a ďalej rozširoval,

spoliehajúc sa na ich pravdivosť, ako aj bez ohľadu na to, či si bol vedomý neoprávneného zásahu.
Následky neoprávneného zásahu preto nemôžu byť vylúčené dôkazom takzvaného ospravedlniteľného
omylu. Odporca je tou osobou, ktorá o ňom šíri nepravdivé informácie.
Z výpisu z obchodného registra na spoločnosť Antares Risk s.r.o. mal súd zistené, že jedným z
dvoch spoločníkov a takisto jedným z dvoch štatutárnych zástupcov vyššie uvedenej spoločnosti je aj

navrhovateľ.
Spoločnosť Antares Risk s.r.o. je zapísaná takisto v registri finančných agentov a finančných poradcov
- chránená zóna.
Z listu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, adresovanému Mgr. V. H. zo dňa
XX.X.XXXX, mal súd zistené, že pre rok 2013 mal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Považská

Bystrica schválenú prioritu ,,Opatrenia zamerané na zabezpečenie vykonávania odborných metód práce
na prispôsobenie sa novej situácii v prirodzenom rodinnom prostredí“. Predmetom tejto priority bolo
okrem iného aj zabezpečenie poskytovania odbornej pomoci, pri riešení problémov a konfliktov v rodine,
v rodinách s nedostatočnou alebo nefunkčnou komunikáciou medzi jej členmi. Vzhľadom na dlhodobo
pretrvávajúcenezhodymedzirodičmiakoajmedzicelými rodinami,Úradpráce,sociálnychvecíarodiny

Považská Bystrica zaradil rodinu do tohto projektu. V liste zo dňa 31.5.2013 zaslala na Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica odpoveď o zapojení do programu, pričom toto stanovisko
bolo ihneď postúpené aj na n.o. Orchidea Prievidza. Vzhľadom na to, že ich ďalej nekontaktovali a ani
akreditovaný subjekt, považovali ich zapojenie do programu za ukončené.
Dôvody, pre ktoré bola Mgr. Marčeková, sestra navrhovateľa zaradená do programu Priority 2013,

oznámil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica Mgr. F. Y. (právny zástupca Mgr.
H.), listom zo dňa 4.10.2013, podľa ktorého účasť H.. V. H. považovali za ukončenú po doručení
listu, ,,Odpovede na Oznámenie o zapojení do Programu priorít 2013“ zo dňa 31.5.2013. Jej stanovisko
k zaradeniu do programu zobrali na vedomie, a následne dňa 3.6.2013 ho oznámili aj odporcovi. Po
doručení tohto stanoviska Mgr. H. vo veci jej zotrvania v programe žiadnym spôsobom nekontaktovali a

anijunevyzývalikpokračovaniurealizáciiprogramu.Uviedli,žemenovanániejepovinnázúčastňovaťsa
na programe Priority 2013 a odmietnutie účasti na tomto programe nebude mať pre ňu žiadne dôsledky.
Splnomocnený zástupca odporcu okrem iného na pojednávaní pred súdom uviedol, že odporca je
akreditovaný subjekt zaoberajúci sa právami dieťaťa. Majú i krízové stredisko pre týrané ženy adeti. V rámci realizácie priorít sa ich organizácia podieľa na opatreniach sociálnoprávnej ochrany na
odstraňovanie negatívnych vplyvov § 11 zákona č. 305/2005 Z.z., realizujú opatrenia zamerané na
zabezpečenie vykonávania odborných metód práce, na prispôsobenie sa novej situácii v prirodzenom

rodinnom prostredí. Ide v podstate o získavanie informácií v tých rodinách alebo partnerských vzťahoch,
kde predtým pracovníci sociálnoprávnej ochrany detí zistili nejaké nedostatky a následné stmelovanie
najmä medzi rodičmi dieťaťa, ktorí si medzi sebou vzájomne bránia v styku so svojím dieťaťom, resp.
nevedia sa dohodnúť o svojich právach a povinnostiach. Na základe týchto skutočností, najmä na
základe zistení jednotlivých úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, konkrétny úrad práce vypracuje

výzvuarôzneakreditovanésubjektysamôžuprihlásiťorealizáciutejktorejvýzvyanazákladeverejného
obstarávania je vybraný uchádzač, ktorý splní jednotlivým úradom ponúknuté požadované podmienky a
kritéria a stane sa víťazom pre ten ktorý vyhlásený projekt. Odporca sa stal v roku 2013 víťazom súťaže
vo verejnom obstarávaní na realizovanie predmetných aktivít pre Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Považská Bystrica a aj realizoval program priorít pre Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Považská
Bystrica schváleného plánu a harmonogramu aktivít. V tejto súvislosti odporca v roku 2013 prišiel do

styku s rodičmi maloletej X. H., nar. XX.X.XXXX a to jej otcom H. H. a matkou V. H.. Dňa 3.6.2013
zamestnanci odporcu navštívili rodinu pána H., kde mal. X. chodieva na styk za svojím otcom. Keďže
otec dieťaťa, H. H., bol v práci a boli doma starí rodičia maloletej, zamestnanci odporcu s nimi vykonali
pohovor, ktorí zadokumentovali do monitorovacej správy. Z monitorovacej správy je zrejmé, že hneď na
prvej strane je uvedené ,,Pán H. nám popisoval situáciu, kedy brat pani H. napadol p. H., dal mu facku a

následne narazil do neho svojím autom. J. H. má odvtedy trvalé následky. H. H. uvádzajú, že kurátorky
z J. Bystrice sú voči ním zaujaté.....“. Z uvedeného je zrejmé, a jednoznačné, že danú situáciu popisoval
pán H. starší a následne obaja manželia H., rodičia otca dieťaťa X. a to H. H., pričom vôbec nedošlo k
uvedeniu mena a priezviska a tým vlastne subjektu nositeľa osobnostného práva navrhovateľa. H. H.
výslovne neuviedli, že K.. H. dal facku a následne narazil do ich syna autom. S. mohli za brata pani

H. považovať kohokoľvek iného a len na nedopatrení resp. pochybení v názve rodinného oslovenia,
či to bol švagor, bratranec a podobne nemožno postaviť žalobu na ochranu osobnosti. Z uvedeného
je zrejmé, že subjektu nositeľa osobnostného práva absentuje základná povinnosť pri osobnostnej
žalobe a tou je presné zadefinovanie menom určitej osoby, ktorá by mala byť aktívne legitimovaná
v spore. Má za to, že aktívna legitimácia navrhovateľa v tomto spore absentuje. J. odporcu je to len

konštatovanie, že pán H. starší také niečo uviedol, ale zamestnancom S. nezostalo naozaj nič iné, len
to, čo počuli, na základe striktného pokynu od svojich nadriadených, predmetnú vec zadokumentovať.
L. by v príkrom rozpore dohodnutých pravidiel monitorovania, keby sa tak závažný fakt v monitorovacej
správe odporcu neobjavil, pretože v tom tkvie ich práca a to získavať informácie, ktoré môžu mať
súvis s negatívnymi udalosťami alebo okolnosťami, či už v rodinných alebo partnerských vzťahoch a

následne z nich prameniace nezhody, ktoré môžu veľmi negatívne vplývať na duševný stav maloletých
osôb. S. nemá dôvod a ani zákonnú možnosť skúmať a overovať akékoľvek nimi získané podobné
tvrdenia, odporca je v pozícií získavania poznatkov pre štátnu správu a to príslušnú sociálnu kuratelu
jednotlivých úradov práce. A. úlohou je tieto poznatky získavať, uvádzať do monitorovacích správ a
zasielať mesačne príslušným úradom. Je vecou úradu, ako s príslušnými správami nakladá. X. získané

informácie považujú za informácie dôverného charakteru a tak ako znie i pokyn z ústredia H. práce
sociálnych vecí a rodiny R. republiky, tieto by za žiadnych okolností nemali opustiť hranice úradu a
už za žiadnych okolností by nemali byť ukazované klientom. F. už sa navrhovateľ rozhodol, že chce
niekoho žalovať a chcel byť objektívny a spravodlivý, tak mal žalovať toho, kto tieto slová povedal, a nie
odporcu, ktorý ich len zadokumentoval a nikto iný, okrem pracovníka R., ktorý má na dieťa založený spis

sa o tejto skutočnosti nemal dozvedieť. X. tento pracovník mal vyhodnotiť a preveriť, či ide o tvrdenie
pravdivéalebonie,asprávuodporcuzaložiťadacta.X.sasnázoromnavrhovateľa,žedošlokporušeniu
jeho osobnostných práv, pretože okrem toho, že nikde jeho meno nebolo uvedené, nikto s uvedenou
informáciou v monitorovacej správe ani nemal prísť do kontaktu a navyše, keď už nedopatrením prišiel,
tak pôvodca slov je tretia osoba a natíska sa tu otázka, prečo navrhovateľ nepodal žalobu na ochranu

osobnosti proti tejto osobe.
Na pojednávaní pred súdom navrhovateľ okrem iného uviedol, že ako konateľ spoločnosti C. K.
s.r.o., ktorá vykonáva činnosť finančného agenta v oblasti poisťovníctva a spolupracuje s viacerými
poisťovňami, musí byť bezúhonnou osobou a akékoľvek spájanie jeho osoby s nejakou kriminálnou
činnosťou ho môže poškodiť aj v pracovnej oblasti, zvlášť, keď pracuje v oblasti finančnej. A., že údajne

napadol p. H. a tento má odvtedy trvalé následky, odporca rozširoval na I. práce, sociálnych vecí a rodiny
J. L., ktorá informácia následne bola rozšírená aj do súdnych spisov, kde sa s ňou mohli oboznamovať
aj rôzni účastníci konania a takýmto rozširovaním nepravdivých informácií mohlo dôjsť k zásahu do jeho
cti a mena. B. konkrétna ujma v súvislosti s konaním odporcu mu spôsobená nebola. V konaní pred S.súdom J. L. bol zástupcom svojej sestry, matky mal. dieťaťa a preto vie, že súd nežiadal o žiadne správy
ani úrad práce, ani odporcu. I. práce zaslal predmetnú monitorovaciu správu do spisu z vlastnej iniciatívy,
pričom táto správa obsahuje informácie o jeho osobe a o rodine jeho sestry z iniciatívy odporcu, pretože

on ani jeho sestra neboli účastníkmi toho programu, ktorý vyhlásil úrad práce a poveril jeho vykonaním
odporcu.S.tejtosprávybolúradpráce,ktorýjuajdoložildospisuatoajnapriektomu,žejusúdnežiadal.
S. nepredlož žiadne dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, ktoré sú uvedené v J. monitorovacej správe
č. 2. S. tvrdí, že on len dokumentoval, dokumentovať znamená doložiť dôkazy, potvrdiť, dosvedčiť,
dokázať svedectvo, teda tvrdí, že dokazuje pravdivosť svojho tvrdenia, že pán H. má trvalé následky. B.

objektívne dôkazy o tom ale predložené neboli, samotný pán H. H. označil svoje tvrdenie za nepravdivé
a navrhovateľovi sa za ne ospravedlnil. A teda nekonaním navrhovateľa mu nemohla nastať žiadna
ujma. S. nielen, že dokumentuje, ale na základe neoverených klebiet vypracováva záverečnú správu s
odporúčaním umiestniť mal. dieťa do krízového centra.
K. S. úradu J. L., odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa XX.X.XXXX bolo zastavené konanie vo
veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. X písm. d/ zákona č. XXX/XXXX Zb.

o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa mal dopustiť obvinený navrhovateľ tým, že mal
dňa XX.X.XXXX v čase okolo XX,XX hod. v J. L. na parkovisku nachádzajúcom sa vedľa hypernovy
pri konflikte v súvislosti s osobným motorovým vozidlom značky K. H. fyzicky napadnúť H. H. a to tak,
že ho mal udrieť päsťou do brady, čím mal úmyselne narušiť občianske spolunažívanie iným hrubým
správaním sa. Konanie bolo podľa § 76 ods. 1 písm. c/ zákona č. 372/1990 Zb. zastavené z dôvodu, že

spáchanie skutku o ktorom sa konalo, nebolo obvinenému z priestupku preukázané.
Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
odneoprávnenýchzásahovdoprávanaochranujejosobnosti,abysaodstránilinásledkytýchtozásahov

a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti,
najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov
osobnej povahy (§ 11 Občianskeho zákonníka). Z hľadiska poskytnutia ochrany nie je významné, či
neoprávnenýzásahbolspôsobenýzavinene,činezavinenealebovedome,činevedome.Nevyžadujesa

ani vyvolanie následkov. Stačí, že neoprávnený zásah bol spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo narušenie
chránených práv osobnosti fyzickej osoby. Za neoprávnený zásah sa nepovažuje kritika, ak je pravdivá,
ak súčasne je svojou formou primeraná.
Ak k zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby dôjde, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať,
aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky

týchto zásahov a aby jej bolo priznané primerané zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere
znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Výšku náhrady podľa
odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu

práva došlo (§ 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka).
Ustanovenia § 11 až § 13 Občianskeho zákonníka chránia čiastkové práva fyzickej osoby - právo na jej
česť a dôstojnosť v rozmanitých spoločenských vzťahoch, v rodine, na pracovisku, v odborných kruhoch.
Ak došlo k neoprávnenému zásahu do cti a dôstojnosti fyzickej osoby, ktorý je objektívne spôsobilý
privodiť ujmu, dotknutá osoba môže uplatniť právne prostriedky ochrany. Zákon neposkytuje ochranu

protiakémukoľvekzásahu,alelenprotitakémuzásahu,ktorýjeneoprávnenýaktorýjespôsobilýprivodiť
ujmu fyzickej osobe. Osobitnými prípadmi dovolených zásahov sú zákonné licencie podľa § 12 ods. 2,
3 Občianskeho zákonníka.
Z vykonaného dokazovania mal súd zistené, že v súvislosti s konaním vedeným na Okresnom súde
Považská Bystrica sp. zn. 4P/29/2013 podal odporca na základe zmluvy uzavretej s Úradom práce,

sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica na žiadosť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská
Bystrica Priebežnú monitorovaciu správu č. 2, v ktorej na konci prvej strany v časti „Záznam z terénnej
sociálnej práce zo dňa 3.6. 2013“ je obsiahnutý takisto text tohto znenia: „Pán H. nám popisoval situáciu,
kedy brat pani H. napadol p. H., dal mu facku a následne narazil do neho svojím autom. Pán H. má
odvtedy trvalé následky“.

Navrhovateľ v priebehu celého konania trval, že zo strany odporcu tu nejde ani o hodnotiaci úsudok,
ale o jednoznačné tvrdenie, o pohľad odporkyne na skutkový stav. Odporca o navrhovateľovi rozširoval
nepravdivé informácie, ktoré si žiadnym spôsobom ani neoveril a ani nepožiadal navrhovateľa o
vyjadrenie. Navrhovateľ nikdy nemal nič spoločné s odporcom, a nie je mu známe, za akým účelomzisťoval odporca informácie o jeho osobe, tieto spisoval a poskytoval štátnym orgánom. Konanie
s kriminálnym obsahom je vo všeobecnosti vnímané ako nemorálne a odsúdenia hodné. Spájanie
takéhoto konania s konkrétnou osobou, hoci len v náznakoch, znamená vždy dehonestáciu uvedenej

osoby a chápe sa, ako jej silné morálne zlyhanie. Z hľadiska poskytnutia ochrany v zmysle § 11
Občianskeho zákonníka je bezvýznamné, či k zásahu došlo zavinene, nezavinene, vedome alebo
nevedome. Odporca rozširoval nepravdivé informácie a tvrdenia o navrhovateľovi na Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, teda štátny orgán. Navrhovateľ má trvalé bydlisko v mieste
pôsobnosti uvedeného úradu, je ženatý a má maloleté deti. Nie je v budúcnosti vylúčené, že sa

navrhovateľ dostane do úradného styku s úradom a nie je žiadny dôvod na to, aby úrad disponoval o
navrhovateľovi informáciou, že je nejaký kriminálnik, ktorý fackuje ľudí, zráža ich autom a spôsobuje im
trvalé následky. Takáto nepravdivá informácia by mohla mať pre navrhovateľa v styku s úradom veľmi
nepriaznivé následky.
Podľa právneho názoru súdu, konaním odporcu neboli nijakým spôsobom ohrozené a teda ani porušené
žiadne osobnostné práva navrhovateľa chránené zákonom. Ako už bolo uvedené na viacerých miestach

vyššie a účastníkmi nespochybnené, spornú Predbežnú monitorovaciu správu č. 2 vydal odporca na
objednávku úradu práce (kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa v konaní vedenom na Okresnom
súde Považská Bystrica) v súvislosti s konaním o úprave práv a povinností rodičov maloletej, kde
ako matka maloletej bola účastníčkou konania sestra navrhovateľa. Táto správa bola teda odporcom
adresovaná kolíznemu opatrovníkovi (Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica) a ten ju

v súvislosti s vyššie uvedeným konaním doručil súdu. S vyššie uvedenou správou, resp. s jej obsahom
mal prísť teda do styku len úzky okruh subjektov, v danom prípade účastníkov konania a ich zástupcov
vo vyššie uvedenom konaní.
Z vyššie uvedeného záveru je teda nemožné, aby sa s obsahom vyššie uvedenej správy mal možnosť
oboznámiť aj niekto iný, samozrejme okrem prípadu, že predmetnú správu by niekto neoprávnene

rozširoval ďalej.
V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v inom konaní vedenom na tunajšom súde, už navrhovateľ
žaloval tretiu osobu (Mazánik) za nepravdivosť predmetného výroku, ktorá bola jej autorom a táto
osoba sa v rámci prebiehajúceho súdneho konania navrhovateľovi aj ospravedlnila. Je teda zrejmé, že
pôvodcom a prvým šíriteľom predmetného výroku odporca nebol.

Z textu „Pán Mazánik nám popisoval situáciu, kedy brat pani H. napadol p. H., dal mu facku a následne
narazil do neho svojím autom. J. H. má odvtedy trvalé následky“ navyše vôbec nevyplýva, že by
„útočníkom“ uvedeným v správe mal byť práve navrhovateľ, pretože v tomto texte nie je identifikovaný
menom a ani ďalšími údajmi (dátum narodenia, bydlisko ap.). J. navrhovateľ v konaní tvrdil, že je
jediný brat pani H. a že teda osobou uvedenou v spornom texte správy je on, súd uvádza, že je

málo pravdepodobné, dokonca priam nemožné, aby niekto iný ako blízky príbuzný alebo dobre známy
navrhovateľovi a jeho rodine, pri čítaní predmetného textu, ak by sa k nemu vôbec dostal, zistil, že
osobou tam uvedenou teda údajným „útočníkom“ je vlastne navrhovateľ. V. osoba navyše navrhovateľa
veľmi dobre pozná a sama by si vedela urobiť úsudok či predmetná informácia je pravdivá, resp. či by
takého skutku navrhovateľ bol vôbec schopný. R. nebola nijako publikovaná a teda širšej verejnosti bola

nedostupná. Ak by sa aj pripustilo, že predmetná správa sa dostala k dispozícii širšiemu okruhu ľudí
(napr. na úrade práce, ako to uviedol navrhovateľ), a táto osoba by túto správu ďalej neoprávnene šírila,
v takom prípade by bolo potrebné žalovať tohto šíriteľa takej správy.
J. názoru súdu je tiež nepredstaviteľné, že by niekto mimo blízkeho okruhu navrhovateľa, ktorý nie
je verejne známou osobou, mal vôbec záujem vzhľadom na rozsah a obsah tejto správy túto čítať

(oboznamovať sa so vzťahmi v navrhovateľovej širšej rodine).
Na tomto mieste treba uviesť, že úlohou odporcu pri podaní predmetnej správy bolo napomôcť vo
vyriešení otázky úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu a pokiaľ do správy, ktorá k
tomu mala viesť, pojal aj text „J. H. nám popisoval situáciu, kedy brat pani H. napadol p. H., dal mu
facku a následne narazil do neho svojím autom. J. H. má odvtedy trvalé následky“, tento si nevymyslel,

ale len zadokumentoval, tak ako ho zistil od tretej osoby (H. H.). Že tomu tak naozaj bolo, dokazuje
aj priebeh konania vedeného na S. súde J. pod sp. zn. XC/X/XXXX, ktoré konanie bolo zastavené z
dôvodu späťvzatia navrhovateľa po tom, čo sa mu odporca (H.) za vyššie uvedený výrok ospravedlnil.
J.navrhovateľvpriebehukonaniažiadalakosvedkavypočuťajH..H.H.,povykonanívyššieuvádzaných
dôkazovnavypočutítohtosvedkanetrval,pričomanisúdnepovažovalzapotrebnévzhľadomnadovtedy

vykonané dôkazy z dôvodu hospodárnosti konania menovaného svedka v konaní vypočuť.
V konaní teda nemal súd zistené, že by odporca akokoľvek zasiahol do občianskej cti, ľudskej
dôstojnosti, mena, resp. akéhokoľvek iného osobnostného práva navrhovateľa, teda že by ohrozil alebo
porušil niektoré z týchto práv a preto návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.O náhrade trov konania rozhodne súd podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku do 30 dní po
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p. v platnom znení).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.