Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 14, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/178/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117218797
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8117218797.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobkyne: Consumer

Finance Holding a.s., sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, právne zastúpeného Gallo,
s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, proti žalovanému: O. Z., I..
XX.XX.XXXX, Z. V. XXX, XXX XX V., o zaplatenie 271,71 €, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 28.07.2017 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 271,71

€ (z toho 29,04 € ako náklady na vymáhanie pohľadávky) s prísl. Žalobca vychádzal z toho skutkového
základu, že dňa 29.11.2013 bola uzatvorená medzi ním ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom Zmluva
o poskytnutí pôžičky evid. č. 20564794, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá celková suma
pôžičky 620 €. Do dňa podania žaloby žalovaný z vyššie uvedenej sumy uhradil 280 €. Vzhľadom na
to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jej jednotlivé povinné splátky
riadne a včas, žalobca ho dňa 27.08.2014 na neplnenie upozornil a dňa 19.11.2014 úver zosplatnil.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Súd rozhodoval bez nariadenia pojednávania podľa § 297 C.s.p. - Súd na prejednanie sporu
nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom
pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

4. Súd vykonal dokazovanie obsahom spisu a zistil nasledujúce: Žalobca uzavrel so žalovaným dňa
29.11.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere s názvom „Zmluva o pôžičke - internetovej“. Z tejto zmluvy
vyplýva, že žalovanému bola poskytnutá pôžička vo výške 480 €, ktorú mal splatiť v 62 mesačných
splátkach vo výške 10 € (Podľa Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy, bod
6.2 - Pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/alebo zmluve a/alebo podmienkach a/alebo VOP stanovené
inak, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci a podľa bodu 6.4 - Prvá splátka je
splatnánasledujúcimesiacpouzatvorenízmluvy).Termínkonečnejsplatnostiboldojednanýna04/2019,

celkové náklady spotrebiteľa mali predstavovať sumu 140 €, ročná úroková sadzba bola 9,67%, RPMN
9,67% a priemerná hodnota RPMN 25,84%.
4.1. Žalobca ďalej súdu predložil písomnosť s názvom „Predžalobná upomienka“ s dátumom
vyhotovenia 27.08.2014, ktorým bol žalovaný vyzvaný k úhrade omeškanej sumy 32 € s upozornením namožnosť predčasného zosplatnenia. Písomnosť bola doručená žalovanému dňa 04.09.2014. Žalobca
tiež predložil písomnosť s názvom „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“ zo dňa
29.11.2014, avšak bez preukazu jeho doručenia alebo odoslania žalovanému.

4.2. Súd ďalej vykonal dôkaz žalobcom predloženým „Prehľadom splátok a úhrad“, z ktorého vyplýva,
že žalovaný zaplatil sumu 400 € (z toho 120 € ako akontácia).
4.3. Výzvou zo dňa 18.08.2017 požiadal súd žalobcu, aby tento
o preukázal doručenie listiny o predčasnom zosplatnení úveru žalovanému,
o zaslal súdu rozpis všetkých splátok v členení na istinu, úroky a poplatky,

o zaslal súdu všetky doklady, ktorými sa overovala bonita žalovaného,
o špecifikoval náklady na vymáhanie pohľadávky.
4.4. Žalobca na výzvu odpovedal podaním doručeným súdu dňa 11.09.2017 (č.l. 14), v ktorom uviedol,
že žalovaný bol jeho klientom a preukázal výšku mesačného príjmu a výdavkov. Žalobca však o
uvedenom tvrdení súdu žiadne doklady nepredložil. Vo vzťahu k doručeniu predčasného zosplatnenia
úveru žalobcovi uviedol, že to preukázať nevie, keďže zaslanie realizoval obyčajnou zásielkou.

5. Vyššie zistený skutkový stav súd právne posudzoval nasledujúco:
Podľa § 1 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov - Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo

obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm.d) zákona č. 129/2010 Z.z. - zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 7 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. - Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere

alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s
odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak
je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo

cennýmipapiermi;týmniejedotknutéustanovenie§17ods.3.
Podľa § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. - Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa §
7 ods. 1 , nie je oprávnený
vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia

povinnosti podľa § 7 ods. 1
sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1
sa považuje posudzovanie
schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom
stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely

posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

6. Neplatnosť predčasného zosplatnenia úveru.
6.1. Podľa § 53 ods.9 OZ - Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v
splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď
súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
6.2. Z ustanovenia § 53 ods.9 OZ je nepochybné, že proces predčasného zosplatnenia spotrebiteľského
úveru je rozdelený do 2 fáz. 1. fáza - upozornenie na možnosť zosplatnenia najmenej 15 dní pred jeho
vykonaním. 2. fáza - samotné zosplatnenie. Obe vyššie uvedené fázy sú rovnocenné a možnosť 2. fázy

je podmienená fázou č. 1. Je preto len a len vecou dodávateľa, aby pre prípad sporu vedel preukázať
realizáciu oboch fáz zosplatnenia. Pri tak dôležitom úkone ako je zosplatnenie je potom len logické, že
dodávateľ má listiny potrebné pre prípadné uplatnenie práva na súde zasielať tak, aby ich doručenie
preukázať vedel. Odoslanie vyhlásenia mimoriadnej splatnosti žalobca nepreukázal.

7. Bezúročnosť úveru a neplatnosť predčasného zosplatnenia úveru. Cieľom § 7 ako aj § 11 ods.2
zákona č. 129/2010 Z.z. je, že veriteľ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na
zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na
základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať(napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania, predaja nehnuteľnosti, poistného
plnenia a pod.).
Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami

spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne
taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru.
Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a
prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver
bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď

z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod.
Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí
nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať.
Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či
zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver.
Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ

vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z
informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie
zhromaždiť,vyhodnotiťichdostatočnosťarozhodnúť,čiaktoréinformáciejenevyhnutnéďalejoverovať.
Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný
získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii.

Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto
povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa
potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o
spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť.
Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na

frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných
prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej
výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako
stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (tj. konkrétne
príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť

alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej
schopnosti nepostačuje.
Podľa NSS ČR sp. zn. 1 As 30/2015 - Dle kasačního soudu je třeba uvedené závěry krajského
soudu chápat ve vzájemné souvislosti tak, že součástí odborné péče při posouzení úvěruschopnosti
spotřebitele je také posouzení rozhodujících listin a vynaložení patřičného úsilí, podloženého odborností

a profesionalitou, aby byly zjištěny všechny potřebné skutečnosti v nezbytném rozsahu. Proto je nutno
dovodit také požadavek na doložení tvrzení dlužníka o jeho majetkových poměrech. Samotné ničím
nedoložené prohlášení spotřebitele nemůže vést k řádnému prověření jeho schopnosti splácet úvěr,
neboť se dle slov krajského soudu jedná o situace, kdy by osoba jednající s odbornou péčí měla a
mohlamítpochybnostiopravdivostitvrzenýchskutečností.Smyslemzakotvenípovinnostiposkytovatelů

spotřebitelských úvěrů posuzovat úvěruschopnost spotřebitele (§ 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském
úvěru) je především ochrana spotřebitelů před rizikovými úvěry a dále řešení problému rostoucího
zadlužeností domácností (viz důvodová zpráva k zákonu o spotřebitelském úvěru). Povinnost věřitele
posoudit před uzavřením smlouvy bonitu spotřebitele představuje pro spotřebitele i určitou záruku, že
věřitel bude při poskytování úvěru postupovat tak, aby jej do určité míry chránil před neschopností

splácet. Primárním chráněným zájmem je zde ochrana spotřebitele před neodpovědným poskytnutím
úvěru, které by vedlo k jeho insolvenci se všemi negativními následky, a to jak ekonomickými v podobě
ztráty majetku, tak společenskými v podobě společenské stigmatizace (viz Wachtlová, L., Slanina, J.:
Zákon o spotřebitelském úvěru. Komentář. 1. vydání. Praha : C. H. Beck, 2011, s. 99).
7.1. Je zrejmé, že vyššie uvedeným spôsobom žalobca nepostupoval a bonitu žalovaného žiadnym

spôsobom neskúmal. Výsledkom toho je, že úver je bez úrokov a bez poplatkov a k jeho platnému
predčasnému zosplatneniu nedošlo.

8. (Ne)priznané plnenie
8.1. Zo záverov súdu o tom, že k platnému predčasnému zosplatneniu úveru nedošlo a žalovaný nie je

povinný platiť úroky a poplatky vyplýva, že súd mohol žalobcovi priznať iba splátky istiny splatné ku dňu
jeho rozhodovania. Ku dňu rozhodovania súdu boli splatné splátky do dňa 20.11.2017.
8.2. Z bodu 6.3 VOP vyplýva, že v jednotlivých splátkach je zahrnutý dohodnutý anuitný úrok, príslušná
časť istiny a poistenie. Podľa www.wikipedia.sk anuita (z lat. annuus -ročný) je pravidelné (periodické) plynutie pevne stanovených platieb počas určitej špecifikovanej doby.
Anuitná splátka
zostáva počas celej doby splácania rovnaká. Skladá sa z istiny a splátky
úroku . Výška anuitnej splátky sa nemení. Plynule sa mení
výška a pomer istiny a úroku . Z toho vyplýva , že na začiatku
úverového vzťahu najväčší podiel celej splátky bude tvoriť úrok a naopak na konci bude najväčší podiel
splátky predstavovať istina, čiže každou ďalšou splátkou sa úrok znižuje a istina sa zvyšuje. Úrok a

istina sa platia v pravidelných časových intervaloch , najčastejšie
mesačne počas celej platnosti úveru.
8.3. Žalobca ani na výzvu súdu nezaslal rozpis plátok v členení na istinu, úroky a poplatky. Tým, že
žalobca súdu (ako v desiatkach obdobných prípadov) neoznámil rozpis jednotlivých splátok na istinu,
úroky a poplatky, sám zavinil, že súd nemohol jeho žalobe vyhovieť v časti istiny, nakoľko nebolo možné
zistiť aká je suma istiny v jednotlivých nezaplatených a nepremlčaných splátkach splatných ku dňu

rozhodnutia súdu a teda aká istina je dlžná a ani v časti úrokov z omeškania, pretože nebolo možné zistiť
s akou sumou nepremlčanej istiny bol žalovaný v omeškaní ku dňu 30.11.2014. Náklady na vymáhanie
pohľadávky súd nepriznal pre ich nepreukázanie.

9. Náhrada trov konania.

Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
9.1. Žalobca v konaní neúspešný nárok na náhradu trov konania nemá a žalovanému v konaní
úspešnému súd nárok na náhradu trov nepriznal, keďže mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.

Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.